Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37P-271-2012.pdf
PDF · 85.16 KB
No categories available
37P/271/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
M. F. , nar. XX.XX.XXXX
zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov: matka A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - L., B. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom Žilina, Bottova ul. 7 a otec V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XX, právne zastúpený AK JUDr. Andrea Vladárová, s.r.o. , so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/188/2009 - 113 zo dňa 20.7.2010 v časti určenia výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. M. sumou 120 € mesačne od 1. 9. 2012 do 31.8. 2013, a sumou 100 € mesačne od 1.9.2013, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 31.8.2013 v sume 240 €, pričom je mu p o v o l e n é splácať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 21. 9. 2012 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 € mesačne počnúc 1. 9. 2012 s odôvodnením, že došlo k zvýšeniu výdavkov na strane maloletej dcéry, ako aj k zvýšeniu príjmu otca. Neskôr súhlasila so zvýšením výživného na sumu 120 € od septembra 2015.
Otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 110 € mesačne počnúc nástupom maloletej na základnú školu (t. j. september 2015) s odôvodnením, že k zvýšeniu jeho príjmu nedošlo.
Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na sumu 120 € od začiatku školskej dochádzky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ZR
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ZR:
- ods. 1 - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
- ods. 2 - ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
- ods. 3 - pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu ostatného rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P 188/2009-113 zo dňa 20.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 9. 2010, ktorým bolo naposledy určené výživné v sume 100 € mesačne. Na strane maloletej došlo k zvýšeným výdavkom v súvislosti s jej prirodzeným vývojom a rastom, ako aj zhoršeným zdravotným stavom či nástupom na základnú školu, ktorá skutočnosť kumulatívne so zhoršeným zdravotným stavom na strane matky a zmenou príjmov rodičov zmenu výživného odôvodňuje.
Pri poslednom určení výživného súd vychádzal z toho, že matka bola pôvodne na materskej dovolenke a poberala dávky vo výške 404 € mesačne. Od polovice roku 2010 bola už v pracovnom pomere a jej priemerný mesačný príjem bol 637 €. Matka bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Na strane otca sa vychádzalo zo skutočností, že bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 503 - 509 €, pričom dosahoval príjem aj na základe dohody o vykonaní práce vo výške 105 €.
Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na:
a/ odôvodnené potreby maloletého dieťaťa: Maloletá je v prvom ročníku základnej školy od septembra 2015. Je a bývala často chorá z dôvodu recidivujúcich ochorení horných dýchacích ciest; z uvedeného dôvodu maloletá nenavštevovala ani materskú školu. Záujmové krúžky navštevuje v rámci školy. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že maloletá má zvýšené výdavky na lieky, inak má bežné potreby.
b/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca:
Otec je vlastníkom dvojizbového bytu, v ktorom býva sám; keďže získal byt darovaním od rodičov, má povinnosť vyplatiť súrodencom náhradu v sume 22 tisíc eur. Jeho náklady na bývanie činia 175 € mesačne. Otec trpí na hypertenziu, psoriázu a skoliózu. Okrem mal. M.e inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec pracuje ako strážnik jednak na hlavný pracovný pomer a jednak na dohody o pracovnej činnosti. V období od 09/2011 do 12/2012 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem z hlavného zamestnania 485 € a z vedľajších pracovných pomerov 143 €, teda spolu 628 € mesačne. Za obdobie 01/2013 do 10/2013 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem z hlavného zamestnania 309 € a z vedľajších pracovných pomerov 125 €, teda spolu 434 € mesačne. V roku 2014 bol jeho priemerný mesačný čistý príjem z hlavného zamestnania 383 € a z vedľajších pracovných pomerov 37 €, teda spolu 420 € mesačne. V období 01/2015 do 02/2016 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem z hlavného zamestnania 423 € a z vedľajších pracovných pomerov 150 €, teda spolu 573 € mesačne.
c/ schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, osobná starostlivosť o maloletú: Matka je zamestnaná. Okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Počas skúmaného obdobia bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, resp. matkou /po smrti otca/, na dôchodku. Náklady na bývanie v rodinnom dome predstavujú 227 €. Za obdobie od 09/2011 do 08/2012 jej priemerný čistý príjem zo zamestnania činil 620 mesačne a z dávok nemocenského poistenia 105 mesačne, teda spolu 725 € mesačne. Následne matka bola dlhodobo práceneschopná, konkrétne od septembra 2012 do septembra 2013; v období 09/2012 do 08/2013 jej priemerný čistý príjem zo zamestnania činil 217 € mesačne a z dávok nemocenského poistenia 470 mesačne, teda spolu 687 € mesačne. Po ukončení dlhodobej práceneschopnosti bol matke priznaný čiastočný invalidný dôchodok a to v sume 254 € za 9/2013, 282 € za obdobie 10/2013 - 12/2013, ďalej v sume 287 € od 01/2014, 289 € od 01/2015 a v sume 290 € od 01/2016. Priemerný čistý príjem matky zo zamestnania dosiahol za obdobie 10/2013 - 12/2013 takmer 800 € mesačne, v roku 2014 priemerne 667 € mesačne, v roku 2015 priemerne 639 € mesačne a v januári 2016 sumu 762 €. Priemerný príjem matky z titulu nemocenského poistenia (nemocenské a ošetrovné) činil za obdobie 09/2013 - 12/2013 sumu 82 €, v roku 2014 sumu 84 €, v roku 2015 sumu 101 € mesačne a sumu 444 € v mesiaci február 2016.
Vzhľadom k vyššie uvedenému súd má za to, že je na mieste počas dlhodobej práceneschopnosti matky v období od septembra 2012 do augusta 2013 zvýšiť výživné maloletej na sumu 120 € mesačne a pokryť tak jej zvýšené výdavky na bežné lieky pri ochoreniach horných dýchacích ciest a vitamíny na podporu imunity. Ide súčasne o obdobie, keď otec bol zamestnaný u stabilného zamestnávateľa /D. I. SEVEN/, u ktorého pracoval aj na dohody o pracovnej činnosti a ďalej si aj privyrábal aj u iných zamestnávateľov. Súd poukazuje na to, že od júla 2012 do decembra 2012 jeho vymeriavacie základy /brutto príjem/ dosahovali priemerne 1 322 €; je pravda, že následne klesli na polovinu, súd má však za to, že otec si mal a mohol zabezpečiť zo zvýšených príjmov dočasnú rezervu, z ktorej mohol zvýšené výživné ešte obdobie 6 - 8 mesiacov platiť.
Naproti tomu súd dospel k záveru, že od septembra 2013 matke zvýšené výživné na mal. dieťa nepatrí a to z dôvodu, že začala poberať invalidný dôchodok a počnúc októbrom 2013 celkový priemerný mesačný príjem matky v skúmanom období dosahoval sumu 1.030 až 1.070 €. Ide o výrazný náraz v príjmoch matky, z ktorého by matka mala byť schopná hradiť zvýšené výdavky maloletej /prípadne aj svoje/, v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu. V podstate ide o zvýšenie jej príjmu jednak oproti pôvodnému rozsudku, ako aj predchádzajúcemu obdobiu, o 50 percent. V neposlednom rade súd musí podčiarknuť, že u otca sa jeho čistý príjem oproti obdobiu, keď sa naposledy určovalo výživné, nezvýšil, ba dokonca aj mierne znížil. V prvom rade to bolo v júli 2013 po nútenej zmene zamestnávateľa, následne sa síce otec znovu zamestnal, ale pôvodný príjem nad 600 € mesačne už nedosiahol, pričom táto skutočnosť trvá.
Kumuláciou týchto skutočností súd dospel k záveru, že od septembra 2013, keď už bol matke priznaný invalidný dôchodok a táto ukončila práceneschopnosť, je na mieste, aby otec platil výživné v rovnakej výške, ako bolo určené posledným rozhodnutím, t. j. sumou 100 € mesačne.
Súd prihliadol ku skutočnosti, že matka navyše zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloletú, ktorá je vzhľadom k veku dieťaťa naďalej sústavná a intenzívna, avšak nemohol prihliadnuť k tomu, že otec sa s maloletou nestretáva, nakoľko to bolo spôsobené zdravotným stavom dieťaťa a matky, ako aj neochotou matky podporovať stretávanie mimo úpravy styku súdnymi rozhodnutiami.
Pre úplnosť súd dodáva, že nakoľko v konaní o výžive mal. detí nie je návrhmi účastníkov konania viazaný, preto považoval výrok o zamietnutí návrhov vo zvyšnej časti za nadbytočný.
Podľa § 160 ods. 1, 2 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Celkové zvýšené výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.8.2013 predstavuje sumu 240 € (12 mesiacov x 20 € - čo je rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným); táto suma je súčasne nedoplatkom na zvýšenom výživnom, pretože v rozhodnom období otec na výživu maloletej nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispel. Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Výživné je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje a to s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 ZR, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 OSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.