Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-534-2015.pdf
PDF · 88.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/534/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa F. Z. N., s.r.o., so sídlom G., H. 8, F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Z. I., advokát, so sídlom G., H. 8, proti odporcovi S. S., bytom G. XX, zastúpený opatrovníkom Q. S., tajomníčka Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 194,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 31. marca 2015, č.k. 3C/34/2015-75 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej, pričom odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § § 39, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, veta prvá, § 528 ods. 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 194,95 eur s prísl. z dôvodu, že jeho právny predchodca N. zriadila v prospech odporcu bežný účet, na ktorom poskytla v prospech odporcu úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností odporcom a prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte odporcu v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14, bod 14.1 Obchodných podmienok. Na základe uvedeného navrhovateľ v zmysle čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej výške 232,68 eur ( 194,95 eur - výška prečerpania, 25,70 eur - úroky, 12,03 eur - poplatky ). Odporca aj napriek poskytnutej lehote do 8.1.2013 pohľadávku nezaplatil. Navrhovateľ uviedol, že povolené prečerpanie peňažných prostriedkov do výšky 165,97 eur bolo N. sporiteľňou, a.s., poskytnuté k bežnému účtu po splnení odkladacích podmienok v zmysle Úverových podmienok. Suma 194,95 eur predstavuje debetný stav na účte odporcu, ktorý nezaplatil ( 165,97 eur - povolené prečerpanie , 28,98 eur - čerpanie nad rámec povolenej sumy ). Ku dňu 22.7.2011 N. sporiteľňa, a.s., zastavila povolené čerpanie, čím nastala konečná splatnosť pohľadávky vo výške 165,97 eur. Navrhovateľ vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a vyzval odporcu k úhrade pohľadávky do 8.10.2013. Na výzvu súdu, aby navrhovateľ zaslal písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spolu s dokladom o jej zaslaní odporcovi, navrhovateľ uviedol, že aktívnu legitimáciu v spore preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, doručované N. sporiteľňou, a.s., odporcovi, a tiež zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou pohľadávky. Zaslal i fotokópiu výzvy N. sporiteľne, a.s., adresovanej odporcovi, čím došlo k splneniu podmienok podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 25.6.2007 uzavrela N. sporiteľňa, a.s., ako banka s odporcom ako majiteľom účtu alebo dlžníkom Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka Extra, vedenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. V rovnaký deň, t. j. 25.6.2007 uzavrela N. sporiteľňa, a.s., ako banka s odporcom ako majiteľom účtu Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, v zmysle ktorej bola odporcovi vydaná platobná karta I. D. k vyššie uvedenému bežnému účtu. Dňa 23.1.2009 uzavrela N. sporiteľňa, a.s., ako banka s odporcom ako majiteľom účtu Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, v zmysle ktorej bola odporcovi vydaná platobná karta VISA Electron k vyššie uvedenému bežnému účtu. Dňa 22.7.2011 vyzvala N. sporiteľňa, a.s., odporcu na úhradu dlžnej sumy ku dňu 30.6.2011 vo výške 194,95 eur. V konaní nebolo preukázané, že N. sporiteľňa, a.s., uvedenú výzvu odporcovi aj skutočne odoslala ( napr. poštovým podacím hárkom , resp. doručenkou ). Dňa 28.3.2013 uzavrela N. sporiteľňa, a.s., ako postupca s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/ CE, predmetom ktorej bola i pohľadávka N. sporiteľne, a.s., voči odporcovi S. S. vo výške 232,68 eur. Listom zo dňa 5.4.2013 - „Oznámenie o postúpení pohľadávok podľa § 526 OZ“ oznamuje N. sporiteľňa, a.s., G., že pohľadávku vo výške 232,68 eur s príslušenstvom titulom nepovoleného prečerpania - č. účtu XXXXXXXXX - postúpila na navrhovateľa. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že v danej veci navrhovateľ odvodzoval svoje právo od zmluvy, ktorú odporca uzatvoril so N. sporiteľňou, a.s., ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči odporcovi mal navrhovateľ získať na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu , konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však N. sporiteľňa, a.s., ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky odporcu na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované § 91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto podľa názoru súdu je pre platnosť postúpenia pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd prvého stupňa vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V danom prípade navrhovateľ tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Podľa názoru súdu prvého stupňa len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení pohľadávky nestačí, ako tvrdí navrhovateľ (zrejme majúc na mysli rozhodnutie R/119/2003). Uvedené rozhodnutie je použiteľné na situáciu, keď pôvodným veriteľom je „nebanka“, v danom prípade však postupca je bankou, preto R 119/2003 nemožno aplikovať. Navrhovateľ síce predložil súdu „Výzvu“ zo dňa 22.7.2011 adresovanú odporcovi, v ktorej mu N. sporiteľňa, a.s., G., oznamuje, že so splácaním pohľadávky - úver č. XXXXXXXXX je v omeškaní ku dňu 30.6.2011 vo výške 194,95 eur a z uvedeného dôvodu ho vyzvala na úhradu do 10 dní od doručenia výzvy, následne však navrhovateľ nepreukázal, že uvedená výzva bola odporcovi aj skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie odporcovi na jeho poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na navrhovateľa, súd prvého stupňa mal za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej podľa tvrdenia navrhovateľa nadobudol pohľadávku voči odporcovi od
Slovenskej sporiteľne, a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon je v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvého stupňa návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní plne úspešný, preto mu prináleží náhrada trov konania v plnom rozsahu. Z dôvodu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa mu ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd I. stupňa nesprávne právne posúdil vec a neúplne zistil skutkový stav veci. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca, spol. N. sporiteľňa, a.s. splnil povinnosť podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia, ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách. Správnym právnym posúdením veci a riadnym zistením skutkového stavu z predložených dôkazov by súd I. stupňa, vyhovel v celom rozsahu.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:
Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu.
Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci navrhovateľ odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú odporca uzatvoril so N. sporiteľňou, a.s., ktorá ( ako je všeobecne známe ) je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči odporcovi mal získať navrhovateľ na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013.
Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa však správne konštatoval, že N. sporiteľňa, a.s., ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky odporcu na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované § 91 spomínaného zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka.
V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto "postúpenie" je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.
V danom prípade navrhovateľ tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ), čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa je názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, resp. zmluva o postúpení pohľadávky nestačí. Navrhovateľ síce predložil súdu prvého stupňa "Výzvu" zo dňa 22.07.2011 adresovanú odporcovi, v ktorej im N. sporiteľňa, a.s., G., oznamuje, že so splácaním pohľadávky - úver č. XXXXXXXXX. sú v omeškaní ku dňu 30.06.2011 vo výške 194,95 eur a z uvedeného dôvodu ich vyzvala na úhradu do 10 dní od doručenia výzvy, následne však navrhovateľ nepreukázal, že uvedená výzva bola odporcovi aj skutočne zaslaná ( keďže zákon č. 483/2001 Z. z. predpokladá aby výzva bola písomná, musí sa banka aspoň pokúsiť o jej zaslanie odporcom na ich poslednú známu adresu ), a to napr. poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné postúpiť na navrhovateľa, mal aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.3.2013, na základe ktorej podľa tvrdenia navrhovateľa nadobudol pohľadávku voči odporcovi od N. sporiteľne, a.s., treba považovať v zmysle § 39 OZ za neplatný právny úkon, nakoľko tento právny úkon je v rozpore so zákonom.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ nadobudol platne pohľadávku N. sporiteľne, a.s., voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvého stupňa správne návrh zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu.
Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.