Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-288-2015.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/288/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. T. Y., M.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matky M. Y., M.. XX.X.XXXX, C. XXXX/X, P. M. F., a otca JG. A., M.. X.XX.XXXX, T. XX, L. zastúpený v konaní opatrovníkom Mgr. Milanom Krakom - vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e mal. T. Y., M.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu mal. T. mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s mal. dieťaťom n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 13.10.2015 bol na tunajší súd doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. T.. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom mal sa poznali asi rok, po jej otehotnení si našiel novú známosť a po narodení T. ju o ňu neprejavil žiadny záujem, na jej výživu neprispieva a o výchovu mal. sa nezaujíma.
Uznesením zo dňa 8.3.2016 súd ustanovil otcovi opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v osobe vyššieho súdneho úradník Okresného súdu Rožňava - Mgr. Milana Kraka.
Súd predvolal na pojednávanie matku, kolízneho opatrovníka, opatrovníka otca. Opatrovník otca sa pojednávanie nezúčastnil, a preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a napokon aj rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka s mal. dieťaťom žije u svojich rodičov v dome. Matka študuje tretí rok v Strednej odbornej škole na ul. T.. N. F. P. M. F., má individuálny študijný plán. Je poberateľkou rodičovského príspevku 203,25 eur a prídavku na dieťa
23,52 eur mesačne. Otec v mieste bydliska nebol zastihnutý, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, o dcéru neprejavuje žiadny záujem.
Zo správy Obce L. súd zistil, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody odkiaľ sa mal v januári vrátiť avšak do 11.2.2016 sa nehlásil ani na obci a nedostavil sa na obecný úrad.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves súd zistil, že matka a otec neboli vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie sú poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi, matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Matka v svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, žiadala, aby súd rozhodol o tom, aby otec platil výživné. Upravila svoj návrh tak, že žiadala dcéru zveriť do svojej starostlivosti a otca zaviazať platiť minimálne výživné.
Kolízny opatrovník v svojej výpovedi na pojednávaní doporučil návrhu vyhovieť v zmysle úpravy petitu.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru , že návrh matky je dôvodný. Súd mal v konaní preukázané, že zo vzťahu M. Y. a T. A. pochádza mal. T.. Mal. žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti jej rodičov, otec o dieťa neprejavuje žiadny záujem. Súd bol preto toho názoru, že je na mieste mal. zveriť do osobnej starostlivosti matke nakoľko tá sa o mal. stará, zabezpečuje jej úplnú starostlivosť a výchovu, s ktorou sú jej nápomocní starí rodičia mal. zo strany matky. Čo s týka výživného súd vyhovel návrhu matky a určil otcovi výživné v minimálnom zákonnom rozsahu. Styk otca s mal. súd neupravoval nakoľko to matka nežiadala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a.) O.s.p., vzhľadom na to, že ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré je možné začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)