Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/439/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.-I. č. XXX, XXX XX S., štátnej občianky SR, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Cellengovou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 6, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXXX, XXX XX N., štátnemu občanovi SR, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Sivokovou, Advokátska kancelária so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur, o vydanie hnuteľných vecí eventuálne o zaplatenie sumy 4.636,42 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni hnuteľné veci: trampolínu a sieť 70165, komínový systém s rozmermi: 6m, 200mm, 90°, 700kg, pec značky OPOP, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.057,55 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen vedený v štátnej pokladnici Bratislava súdnu poplatok zo žaloby v sume 282,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.12.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 15.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.800,22 Eur, ďalej vydania hnuteľných vecí: trampolína a siete 70165 (1 ks) v cene 341,87 Eur, PVC okien GEALAN Comfort 6K spolu s celotieniacimi žalúziami v hnedej metalíze (8 ks) a balkónových dverí (2 ks) spolu v cene 1.690,- Eur, komínového systému s rozmermi: 6m, 200 mm, 90 °, 700 kg (1 ks) v cene 487,- Eur, systému kúrenia - radiátorov zn. KORADO vrátane príslušenstva (expanzomatu, adaptéra, vsuviek, hadíc, ventilov, tesnenia, filtrov) spolu v cene 1.367,55 Eur (8 ks), pece značky OPOP (1 ks) v cene 750,- Eur (ďalej len „hnuteľné veci“) a eventuálne pre prípad, že vydanie týchto hnuteľných vecí žalovaným z akéhokoľvek dôvodu nebude možné, tak zaplatenia za tieto hnuteľné veci náhrady v sume 4.636,42 Eur. Súčasne žiadala nahradiť trovy konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným približne od roku 2010 žili v spoločnej domácnosti ako družka a druh v Hriňovej. Najskôr žili u rodičov žalovaného, neskôr žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2012 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v celosti rodinný dom postavený na pozemku CKN parc. č. 4369/13 evidovaný na LV č. 8662 pre obec a pre katastrálne územie Hriňová. Následne začali obývať túto rozostavanú nehnuteľnosť. V priebehu spolužitia so žalovaným vynaložila z vlastného značné finančné prostriedky na platby za žalovaného, na ktorých platenie bol povinný žalovaný. Okrem toho z vlastných finančných prostriedkov nakúpila viaceré hnuteľné veci, ktoré po jej odchode zo spoločnej domácnosti zostali v držbe a v dispozícii žalovaného, pričom žalovaný jej tieto

hnuteľné veci napriek opakovaným výzvam nevrátil a ani do dnešného dňa nezaplatil finančnú náhradu za tieto hnuteľné veci, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom a ktoré žalovaný jej neoprávnene zadržiava a odmieta jej ich vydať. Spoločnú domácnosť, ktorú so žalovaným obývali, definitívne opustila až približne začiatkom mesiaca január 2014. Po opustení spoločnej domácnosti si zo spoločnej domácnosti nemala možnosť vziať hnuteľné veci, ktoré zakúpila zo svojich finančných prostriedkov. Tieto zostali vo dvore rodinného domu žalovaného, resp. položené niekde v rodinnom dome žalovaného, pričom tieto v tomto čase ešte neboli zabudované do rodinného domu, keďže prevažná časť týchto hnuteľných vecí bola zakúpená za účelom ich zabudovania do rodinného domu. Žalovaný (ako príjemca leasingu) počas ich spolužitia uzatvoril so spoločnosťou VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava (ako poskytovateľom leasingu) leasingovú zmluvu, pričom predmetom leasingu bolo motorové vozidlo LADA Priora, ktorého výlučným držiteľom počas splácania leasingu bol žalovaný. Po konečnom splatení motorového vozidla sa výlučným vlastníkom mot. vozidla stal žalovaný. Podľa jej vedomostí žalovaný do dnešného dňa je stále vlastníkom tohto mot. vozidla a užíva ho. V zmysle uvedenej leasingovej zmluvy žalovaný bol povinný splácať mesačnú splátku leasingu v sume 204,05 Eur. Počas použitia so žalovaným namiesto neho vyplatila počas mesiacov január 2012 až apríl 2012 celkovo 4 splátky leasingu, každú po 204,05 Eur, t.j. 4 x 204,05 Eur a to príkazmi na úhradu zo svojho bankového účtu. Okrem týchto mesačných splátok leasingu za žalovaného zaplatila zo svojich finančných prostriedkov (príkazom na úhradu z účtu) sumu 1.984,02 Eur ako doplatenie leasingu na predmetné mot. vozidlo. Vykonávala tieto platby za žalovaného, avšak na ich platenie bol povinný v zmysle leasingovej zmluvy žalovaný. Vzhľadom na to, že žalovaný bol osobou povinnou na zaplatenie splátok leasingu, žalobou sa domáhala voči žalovanému z tohto titulu zaplatenia sumy 2.800,22 Eur (4 x 204,05 Eur = 816,20 Eur + 1.984,02 Eur). Ďalej počas spolužitia so žalovaným tento pracoval na živnosť pre spoločnosť Krovstav domy s.r.o. ako živnostník. Po podaní daňového priznania žalovaným v roku 2012 vznikla žalovanému daňová povinnosť zaplatiť na dani z príjmu sumu 800,- Eur. Túto sumu 800,- Eur za žalovaného zaplatila zo svojich finančných prostriedkov. Zároveň v roku 2012 si dal žalovaný oceňovať znalcom nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 04.04.2012. Znalec, ktorý oceňoval na základe žiadosti žalovaného predmetnú nehnuteľnosť si za svoju znaleckú činnosť vyúčtoval odmenu v sume 200,- Eur, na ktorej zaplatenie bol povinný žalovaný. Tento bol objednávateľom znaleckého posudku. Aj túto uhradila za žalovaného. Obidve tieto sumy uhradila za žalovaného takým spôsobom, že žalovaný si na zaplatenie sumy 800,- Eur a sumy 200,- Eur požičal finančné prostriedky od Antona Michálika, bytom Krivec 405, 962 05 Hriňová, spoločníka a konateľa spoločnosti Krovstav domy s.r.o.. Požičal si od neho čiastku 1.000,- Eur. Ona z týchto peňazí v hotovosti a osobne zaplatila veriteľom ich pohľadávky, teda sumu 800,- Eur a sumu 200,- Eur. Žalovaný bol následne ako dlžník z pôžičky povinný vrátiť veriteľovi Antonovi Michálikovi sumu 1.000,- Eur z titulu poskytnutej pôžičky, čo žalovaný neurobil. Preto ona z vlastných finančných prostriedkov sumu 1.000,- Eur vrátila tomuto veriteľovi žalovaného, keď sumu 1.000,- Eur vybrala z účtu a následne v hotovosti ju zaplatila Antonovi Michálikovi. Aj v tomto prípade plnila za žalovaného to, čo bol povinný plniť sám. Z tohto titulu žiadala zaplatiť sumu 1.000,- Eur. Spolu takto požadovala od žalovaného zaplatiť sumu 3.800,22 Eur titulom bezdôvodného obohatenia s poukazom na ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka a nasledujúce. Pre úplnosť doplnila, že peňažné prostriedky na uvedené vyberala z účtu, konkrétne z flexiúčtu č.: 1156308858/0200 vedeného vo VÚB banka, a.s., Bratislava, ktorý je síce vedený na meno jej matky Márie Paučovej, bytom Hronská Breznica 3, 966 12 Hronská Breznica, avšak od založenia tohto účtu ona má plné dispozičné právo k tomuto účtu a finančné prostriedky na tomto účte sa nachádzajúce sú aj jej finančnými prostriedkami. Nakoľko nemá a ani nikdy nemala zriadený samostatný bankový účet, všetky finančné prostriedky, ktoré v priebehu spolužitia so žalovaným nadobudla (materské, rodičovský príspevok a pod.) jej boli poukazované na tento účet. Peňažné prostriedky na zaplatenie záväzkov žalovaného a na kúpu hnuteľných vecí získala tak, že tieto jej boli poskytnuté aj zo strany rodičov Márie Paučovej a Jozefa Pauča, tiež ich získala z úverov od tretích subjektov, keď tieto úvery postupne spláca. V období mesiacov apríl 2012 až november 2012 z vlastných finančných prostriedkov zakúpila viaceré hnuteľné veci, nakoľko so žalovaným zdieľali spoločnú domácnosť. Ich spoločné plány boli také, že budú bývať v rodinnom dome, ktorého vlastníkom sa stal žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.04.2012. Hnuteľné veci, ktoré zakúpila z vlastných finančných prostriedkov mali byť zabudované do tohto rodinného domu. V čase, keď opustila spoločnú domácnosť tieto neboli zabudované a nakoľko na ich zakúpenie použila svoje výlučné finančné prostriedky, žiadala žalobou tieto hnuteľné veci od žalovaného vydať podľa špecifikácie v žalobnom návrhu. Eventuálne, ak by nebolo možné z nejakého dôvodu tieto hnuteľné veci zo strany žalovaného vydať, žiadala poskytnúť za ne náhradu. Vydania hnuteľných vecí sa domáhala s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka ako výlučný vlastník hnuteľných vecí. Pokiaľ ide o trampolínu so sieťou, túto zakúpila na základe zmluvy o

pôžičke, ktorú uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 29.07.2013. Následne sa zaviazala splácať pôžičku splátkami vo výške 12,86 Eur mesačne, pričom všetky splátky vo výške 308,64 Eur uhradila na túto pôžičku zo svojich výlučných prostriedkov. Účelom pôžičky bolo zakúpenie trampolíny spolu so sieťou. Pri uzavretí zmluvy o pôžičke zaplatila i akontáciu, ktorá predstavovala sumu 33,23 Eur. Spolu teda na účel vrátenia pôžičky uhradila zo svojho čiastku 341,87 Eur. Keďže pôžičku uhradila z výlučných finančných prostriedkov, a finančné prostriedky z pôžičky boli použité na zakúpenie trampolíny včítane siete, považovala sa za výlučnú vlastníčku týchto hnuteľných vecí, keď ich žiadala tiež od žalovaného vydať s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka. Po odchode zo spoločnej domácnosti viackrát žalovaného ústne vyzvala na vydanie hnuteľných vecí, nakoniec i písomnou výzvou zo dňa 26.10.2015, na ktorú žalovaný nereagovala a hnuteľné veci jej nevydal. Preto podala voči nemu žalobu na súd. V záujme bezkonfliktného riešenia celej záležitosti a aj v záujme bezpečnosti nikdy nevstúpila v ďalšom štádiu na predmetné nehnuteľnosti žalovaného. Ak by jej žalovaný z rôznych dôvodov nevydal hnuteľné veci, ktoré žiadala vydať žalobou, eventuálne žiadala uložiť povinnosť žalovanému vyplatiť jej náhradu za tieto hnuteľné veci spolu v sume 4.636,42 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.01.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.02.2016 k žalobe žalobkyne uviedol, že je pravdou, že žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti približne 10 rokov, pričom z ich vzťahu pochádzajú 2 deti. Nie je však pravdou, že žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť začiatkom januára 2014, pravdou je, že sa tak stalo dňa „24.11.2014“. Počas tohto spolužitia bola žalobkyňa dlhú dobu na materskej dovolenke, on bol počas celej doby zamestnaný, pričom dosahoval príjem približne od 800,- Eur do 1.000,- Eur. So žalobkyňou hospodárili spoločne. Nakoľko žalobkyňa nepracovala, mala na starosti v ich domácnosti platenie účtov za elektrinu, telefóny, mala na starosti zabezpečovanie platenia úverov, ďalej výdavkov na stravu a domácnosť, pričom on jej vždy na uvedené dal finančné prostriedky. Nie je pravdou, že by žalobkyňa počas spolužitia s ním vynaložila značné vlastné finančné prostriedky na platby za neho, na ktoré by bol povinný on. Pokiaľ žalobkyňa aj zrealizovala platby za neho, bolo to na základe vzájomnej dohody, pričom on žalobkyni poskytol finančné prostriedky potrebné na vykonanie predmetných platieb. Nie si je preto vedomý, že by mal voči žalobkyni nejaké podlžnosti. Preto považoval žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur za nedôvodnú. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že zo žaloby vyplýva, že k údajnému bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v období január 2012 až apríl 2012 tým, že žalobkyňa plnila za neho to, čo podľa práva mal plniť sám. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S poukazom na uvedené došlo k uplynutiu premlčacej lehoty v apríli 2014, a keďže žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná na súde dňa 15.12.2015, potom je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.800,22 Eur po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyňou čo do zaplatenia sumy 3.800,22 Eur. K žalobe žalobkyne o vydanie hnuteľných vecí uviedol, že nárok žalobkyne o vydanie trampolíny a siete nespochybňuje, nenamieta vlastníctvo žalobkyne k tejto hnuteľnej veci, súhlasil s jej vydaním. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí, tu popieral výlučné vlastníctvo žalobkyne k týmto hnuteľným veciam. Nie je pravdou jej tvrdenie, že tieto veci žalobkyňa nadobudla z vlastných finančných prostriedkov. Finančné prostriedky na zakúpenie hnuteľných vecí, ktoré mali slúžiť na zabudovanie do rodinného domu poskytol on, a to z úveru poskytnutého Poštovou bankou v sume 7.000,- Eur. Preto vlastníkom týchto hnuteľných vecí je on. V tejto časti považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú.

Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 06.04.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.04.2016 k tvrdeniam žalovaného uviedla, že nie je pravdou také tvrdenie žalovaného, že na zakúpenie hnuteľných vecí (sporných) poskytol žalovaný finančné prostriedky z úveru Poštovej banky. Úver od Poštovej banky poskytnutý žalovanému bol poskytnutý až v období nasledujúcom po nákupe sporných hnuteľných vecí. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného ohľadne zaplatenia sumy 3.800,22 Eur uviedla, že táto námietka nie je dôvodná. Nepopierala, že v priebehu spolužitia so žalovaným bola určitú dobu na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Nie je však pravdou tvrdenie žalovaného, že žalovaný jej dával vždy finančné prostriedky na všetky výdavky súvisiace s vedením spoločnej domácnosti. Finančné prostriedky, ktoré vynaložila na povinné platby žalovaného pochádzali z jej nasporených finančných prostriedkov a z prostriedkov poskytnutých od jej matky. So žalovaným žili ako druh a družka, keď s poukazom na § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Mala za to, že vedenie spoločnej domácnosti bolo právnym dôvodom na plnenie na povinné platby za žalovaného (splátky leasingu, platba za znalecký posudok, vrátenie pôžičky na zaplatenie dane), ktorý právny dôvod odpadol až v

čase, keď došlo k zrušeniu spoločnej domácnosti. Pokiaľ k zrušeniu spoločnej domácnosti malo dôjsť „24.11.2014“, subjektívna dvojročná premlčacia doba mohla začať plynúť až počnúc týmto dňom a teda končí až dňa 24.11.2016, pričom žaloba o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur bola podaná na súde dňa 15.12.2015. Uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 3.800,22 Eur teda nemôže byť oslabený vznesenou námietkou premlčania, nakoľko tento premlčaný nie je.

V rámci prvého prejednania žaloby žalovaný opravil tvrdený dátum ukončenia spolužitia so žalobkyňou zo dňa „24.11.2014“ na deň 24.11.2013. Vo vyjadrení k žalobe išlo ohľadne tohto dátumu k chybe, resp. k omylu v písaní.

Z výsluchu žalobkyne ako účastníčky konania súd zistil, že v spoločnej domácnosti so žalovaným žili od roku 2010, v podstate keď zmaturovala. Definitívne zo spoločnej domácnosti odišla po 1. januári 2014, kedy si z domácnosti odniesla všetky veci, ktoré boli jej, keď mala na mysli nábytok a ostatné veci, ktoré jej dali rodičia. Zo vzťahu so žalovaným pochádzajú 2 maloleté deti, ktoré sa nachádzajú v jej osobnej starostlivosti, výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko so žalovaným nežijú už v spoločnej domácnosti je upravený súdnym rozhodnutím. Pokiaľ sa vyjadrila, že „definitívne“ odišla zo spoločnej domácnosti po 1. januári 2014, mala to na mysli tak, že odišla zo spoločnej domácnosti asi mesiac pred 1. januárom 2014, ale bez vecí. Odišla len tak. Počas spolužitia so žalovaným bola na materskej, potom na rodičovskej dovolenke. Maloleté deti sú vo veku 5 a 6 rokov. Pracovala len posledný rok ako obchodný zástupca. Žalovaný počas celého spolužitia pracoval. Do rodinného domu, ktorý kúpil žalovaný sa presťahovali v máji 2013. Hospodárili tak, že kupovala stravu, zaplatila všetko, čo bolo treba. Viedla finančné hospodárenie v domácnosti. Materská, rodičovský príspevok jej boli poukazované na účet, ktorý je vedený na meno matky. Vlastný účet nemala, tento si zakladala niekedy v roku 2013. To ešte chvíľu žili so žalovaným. Na tomto účte, ktorý bol založený na meno matky boli jej peniaze jednak z materskej, z rodičovského príspevku a bola tu tiež suma 15.000,- Eur, ktorú je darovali rodičia, keď sa kupoval dom. Žalovaný kupoval dom od jej rodičov, suma 15.000,- Eur predstavovala časť kúpnej ceny za dom. Toto boli všetky peniaze, ktoré mala na matkinom účte, teda boli to peniaze z materskej, z rodičovského príspevku a suma 15.000,- Eur, ktorú jej darovali rodičia. Keďže žili so žalovaným spolu, pravidelne uhrádzala všetky platby v rodine. Žalovaný jej výplatu dával. Mala bankovú kartu aj od jeho účtu, pretože žalovaný mal založený svoj účet. Mohla teda disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte žalovaného. Čo sa týka leasingových splátok za mot. vozidlo, tieto sa splácali z jej materskej, z účtu, ktorý bol založený na matkine meno a kam jej chodila materská. Z tohto účtu zaplatila i zvyšok leasingu. Bolo to z tej sumy 15.000,- Eur, ktorú jej darovali rodičia a ktorá bola uložená na tomto bankovom účte. Motorové vozidlo sa bralo na leasing, leasingovú zmluvu uzatvoril žalovaný. Mot. vozidlo po splatení leasingu je vo vlastníctve žalovaného. Čo sa týka hospodárenia dohodli sa so žalovaným na tom, že keby sa náhodou rozišli, tak že žalovaný jej finančný prostriedky, ktoré za neho platí vráti. Týkalo sa to aj tohto leasingu. Pokiaľ ide o vyrovnanie daňového nedoplatku a platby za znalecký posudok, finančné prostriedky na zaplatenie týchto platieb si žalovaný požičal od vtedajšieho svojho „zamestnávateľa“. Ona mu následne vyplatila peniaze za túto pôžičku žalovaného, ktoré vybrala z tohto účtu, ktorý je na meno matky a hneď po výbere ich odovzdala vtedajšiemu „zamestnávateľovi“ žalovaného. Peniaze mala opätovne z tých 15.000,- Eur, ktoré boli uložené na matkinom účte a ktoré patrili jej. Peniaze za pôžičku žalovaného vyplácala v hotovosti, doklad o tom nemá žiaden. Trampolínu a sieť kupovala tak, ako je uvedené v žalobe. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí, ktoré mali slúžiť na zabudovanie do rodinného domu, ktorý kúpil žalovaný a kde mali spolu bývať a žiť, tieto zakupovala z vlastných finančných prostriedkov, preto sa cítila byť ich výlučnou vlastníčkou. Keď odchádzala z domácnosti, komínový systém nebol postavený, radiátory boli síce zavesené na stenách, ale neboli pripojené na pec, ani pec nebola zabudovaná. Čo sa týka okien, z týchto boli zabudované 3 ks okien a 2 ks balkónových dverí. Úver, ktorý si žalovaný bral z Poštovej banky, finančné prostriedky z tohto išli na krytinu a drevo na strechu. Z finančných prostriedkov z tohto úveru neboli hradené kúpne ceny za hnuteľné veci, ktorých sa domáha od žalovaného vydať. Počas spolužitia so žalovaným si vzala viaceré pôžičky, väčšinou od „nebankoviek“, peniaze z tohto išli do domu, na stravu a na to, čo v domácnosti potrebovali.

Z výsluchu žalovaného ako účastníka konania súd zistil, že spoločnú domácnosť so žalobkyňou viedli odvtedy ako zmaturovala, teda od roku 2010 až do 24.11.2013. Vtedy žalobkyňa aj s deťmi odišla. V ten deň si nevzala žiadne veci. Priebežne počas jedného mesiaca si potom chodila do domácnosti pre veci. Počas celého spolužitia so žalobkyňou pracoval. So všetkými zarobenými peniazmi nakladala žalobkyňa. Bol živnostníkom a mal založený podnikateľský účet vo VÚB. Nakoľko chodieval pracovať

i „vonku“, tak žalobkyni odovzdal i bankovú kartu od svojho podnikateľského účtu. Na podnikateľský účet mu chodila výplata. On finančné prostriedky z tohto podnikateľského účtu nevyberal, disponovala s ním žalobkyňa. Platenie platieb v domácnosti mala na starosti žalobkyňa. Bola na materskej dovolenke, potom na rodičovskej dovolenke. V roku 2013 začala pracovať ako obchodná zástupkyňa. Je pravdou, že leasingové splátky za mot. vozidlo, keď leasing na mot. vozidlo si bral on v januári 2010 sa platili z účtu žalobkyne. Leasingová splátka bola 202,- Eur mesačne, k tomu poistenie 17,- Eur mesačne. Celková suma za leasing, teda 1.984,02 Eur sa vyplatila takým spôsobom, ako tvrdí žalobkyňa. Motorové vozidlo v súčasnom období už nevlastní, predal ho v decembri 2015. Mot. vozidlo užívala počas spolužitia výhradne žalobkyňa, on bol len majiteľ. Bol zapísaný aj ako držiteľ mot. vozidla. O vyrovnaní finančných prostriedkov za toto mot. vozidlo sa však so žalobkyňou nedohodli. Na účet žalobkyne, resp. jej matky nechodili jeho finančné prostriedky. Tvrdenia žalobkyne o tom, že mal pôžičku od svojho „zamestnávateľa“ a to na zaplatenie daní ako aj poplatku za znalecký posudok sú pravdivé. Pôžičku si vzal na zaplatenie daní a poplatku za znalecký posudok vo februári 2012 od Antona Michálika. Dohodli sa, že mu vráti túto pôžičku jednorázovo, keď bude mať peniaze. V súčasnosti je pôžička vyrovnaná. Žalobkyňa vrátila z pôžičky fin. prostriedky za neho Antonovi Michálikovi, čo mu tento potvrdil. Pokiaľ ide o trampolínu včítane príslušenstva, uznal vlastníctvo žalobkyne k tejto veci, súhlasil s vydaním. Je pravdou, že rodinný dom kúpil od rodičov žalobkyne. Vykurovací systém je kompletne v dome zapojený, vykurovacie teleso, teda pec nie je namontovaná, ani komínový systém. Zabudovaný je jedine systém radiátorov. Čo sa týka okien a balkónových dverí, tieto sú tiež zabudované v rodinnom dome, okrem 3 ks okien. Čo sa týka nákupu týchto hnuteľných vecí, ako aj platieb za ne, všetko zabezpečovala žalobkyňa. Robila objednávku a aj platila za ne. Čo sa týka finančného zabezpečenia týchto hnuteľných vecí, je pravdou, že boli platené z tých 15.000,- Eur, ako tvrdí žalobkyňa. Išlo o časť kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý kupoval od rodičov žalobkyne. Táto kúpna cena bola vyplatená z úveru, ktorý si bral na dom v banke vo výške 33.000,- Eur. Zvyšných 15.000,- Eur bol použitý na vyrovnanie úveru, ktorý poskytla na rodinný dom rodičom žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa. Teda tieto hnuteľné veci neboli zakúpené z fin. prostriedkov z Poštovej banky ako uviedol vo svojom pôvodnom vyjadrení k žalobe. Z Poštovej banky si bral úver len on vo výške 7.000,- Eur. Zmluva bola uzatvorená dňa 28.08.2013. Asi z tohto úveru bola zaplatená krytina a stavebné drevo na rodinný dom. Navrhol, keďže žalobkyňa od neho požaduje sumu 3.800.,22 Eur, aby si za toto zobrala strešnú krytinu a drevo, keď tieto ešte nie sú na rodinnom dome zabudované. Má informáciu, že žalobkyňa si ide kúpiť nehnuteľnosť, tak sa jej tieto veci zídu.

Žalobkyňa po vykonaní dôkazu výsluchom účastníkov konania vo vyjadrení zo dňa 09.05.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.05.2016 uviedla, že žalovaný pri výsluchu potvrdil jej tvrdenia, že spoločnú domácnosť opustila až začiatkom januára 2014. Prvýkrát odišla z domácnosti až niekedy v decembri 2013, nie v novembri 2013, avšak vtedy ešte sa nejednalo o opustenie domácnosti. Spoločnú domácnosť opustila definitívne až začiatkom januára 2014. Ďalej poukázala na to, že žalovaný pri výsluchu sa vyjadril, že uznáva, že všetky hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, resp. zaplatenia finančnej náhrady za ktoré sa domáha v prípade nemožnosti ich vydania boli platené zo sumy 15.000,- Eur, čo boli jej výlučné fin. prostriedky. Mala preto za to, že nie je potrebné tento nárok ďalej dokazovať, nakoľko žalovaný ho v podstate uznal, uznal jej nárok na vydanie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha žalobou. Pri výsluchu žalovaný v podstate uznal aj jej nárok na vydanie bezdôvodného obohateniami, a to svojimi vyjadreniami, že uznáva, že leasingové splátky boli platené z jej účtu a že uznáva, že za neho uhradila dlh na dani z príjmov a za znalecký posudok. V podstate za uznanie jej nároku na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur možno považovať aj to vyjadrenie žalovaného pri výsluchu, ktorým navrhol, aby si zobrala strešnú krytinu a drevo ako protihodnotu za požadovanú sumu 3.800,22 Eur. Žalovaný pri výsluchu v podstate vyvrátil vlastné tvrdenie ohľadne toho, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, boli zakúpené z jeho fin. prostriedkov, ktoré mal údajne čerpať z úveru z Poštovej banky vo výške 7.000,- Eur. Výsluchom žalovaného, ako účastníka konania mala za to, že tento ním uznal všetky jej nároky, ktorých uspokojenia sa domáhala žalobou.

Žalovaný po vykonaní dôkazu výsluchom účastníkov konania vo vyjadrení zo dňa 11.05.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.05.2016 uviedol, že pokiaľ sa jedná o časový okamih, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, naďalej trvá na tom, že sa tak stalo dňa 24.11.2013. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalobkyňa pri výsluchu uskutočnenom na OR PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície Zvolen vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, kde do zápisnice uviedla, že dňa 24.11.2013 mu oznámila, že s ním ďalej nechce žiť, že sa s ním chce rozísť, pretože má iného priateľa a následne odišla do Závady, kde sa aj od 24.11.2013 zdržiava, pričom s ním je už len v telefonickom kontakte.

Tvrdenia žalobkyne, že spoločnú domácnosť opustila až začiatkom januára 2014 preto nie sú pravdivé, nezakladajú sa na pravde a sú len vykonštruovaným tvrdením za účelom popretia námietky premlčania. Ak by súd vychádzal z právnej argumentácie žalobkyne a žalovaný nárok na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur by posudzoval podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom vznesená námietka premlčania je oprávnená. S poukazom na uvedené došlo k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 24.11.2015, keď žaloba bola podaná na súde dňa 15.12.2015. Pre vznesenú námietku premlčania nemožno nárok žalobkyni priznať. Navyše poukázal na to, že právna argumentácia žalobkyne nie je správna a teda, že vedenie spoločnej domácnosti v danom prípade nemá právny význam pre posudzovanie predmetného nároku. Ak by sa jednalo tiež o bezdôvodné obohatenie plnení z právneho dôvodu, ktorý odpadol, tak ako to tvrdila žalobkyňa, jednalo by sa o obohatenie na strane veriteľa, avšak nie na jeho strane, ako žalovaného. Jeho vyjadrenie v rámci výsluchu v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, na ktoré je potrebná písomná forma a vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť. Ani jedná z týchto náležitostí pri jeho vyjadrení nie je splnená. Taktiež tu chýba určitosť prejavu vôle z jeho strany uznať dlh čo do dôvodu a výšky, pretože svojim vyjadrením v rámci výsluchu vôbec nemal úmysel uznať dlh. Svojim vyjadrením mal v úmysle ponúknuť namiesto peňažného plnenia poskytnutie iných hnuteľných vecí, avšak iba v prípade, ak by súd predmetný nárok žalobkyni priznal a bol by rozsudkom súdu zaviazaný tento nárok žalobkyni zaplatiť. Navyše je názoru, že žalovaný nárok na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur je potrebné posudzovať podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol k tomuto plneniu povinný, pričom medzi subjektmi bolo zrejmé, že sa plní za iného. Pritom nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, avšak nesmie to byť proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom zanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého sa plnilo sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho jeho veriteľovi plnenie poskytol. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, kedy dlh zanikol, čo má význam pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tak ako vyplýva zo žalobného návrhu, k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť v období január 2012 až apríl 2012 tým, že žalobkyňa plnila za neho to, čo podľa práva mal plniť sám. S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka k uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty došlo tak v apríli 2014 a k uplynutiu objektívnej premlčacej lehoty v apríli 2015 s poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súde dňa 15.12.2015, preto je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí premlčacej doby, preto ním vznesená námietka premlčania na úhradu nároku žalobkyne v sume 3.800,22 Eur je dôvodná. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na vydanie hnuteľných vecí, tento uznáva mimo tých, ktoré sú v rodinnom dome už zabudované, teda mimo 8 ks PVC okien, 2 ks balkónových dverí spolu v cene 1.690,- Eur a systému kúrenia - 8 ks radiátorov v cene 1.367,55 Eur, keď tieto sumy tak ako uviedol v tomto vyjadrení je ochotný žalobkyni zaplatiť ako náhradu za hnuteľné veci, ktoré nie je možné už vydať, avšak v tomto ohľade požiadal súd o poskytnutie dlhšej lehoty splatnosti danej sumy. Ostatné hnuteľné veci, ktoré nie sú zabudované v rodinnom dome, ohľadne týchto žalovaný súhlasil s ich vydaním žalobkyni, keď išlo o komínový systém, o pec zn. OPOP, a už spomínanú trampolínu so sieťou.

Žalobkyňa súhlasila s poskytnutím náhrady za tie hnuteľné veci, ktoré nie je možné jej zo strany žalovaného vydať, či už z dôvodu, že boli zabudované, alebo z dôvodu, že to nie je hospodárne, teda súhlasila s poskytnutím náhrady za hnuteľné veci 8 ks PVC okien, 2 ks balkónových dverí a za systém kúrenia - radiátory.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Toto zákonné ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak, avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi.

V súdenej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala okrem iného ako výlučná vlastníčka v celosti vydania hnuteľných vecí trampolíny so sieťou, PVC okien GEALAN Comfort 6K spolu s celotieniacimi žalúziami v hnedej metalíze 8 ks a balkónových dverí 2 ks, komínového systému 1 ks, systému kúrenia

- radiátorov zn. KORADO vrátane príslušenstva (expanzomatu, adaptéra, vsuviek, hadíc, ventilov, tesnenia, filtrov) a pece zn. OPOP. V konaní tvrdila, že tieto hnuteľné veci sú jej výlučným vlastníctvom v celosti, keď na ich zakúpenie, keďže boli nadobudnuté kúpou použila výlučné fin. prostriedky, hoci v čase nadobudnutia týchto hnuteľných vecí žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka so žalovaným.

V prípade, ak by nebolo možné jej tieto hnuteľné veci vydať, s tým, že buď sú už zabudované, keďže slúžili na účel mimo trampolíny so sieťou zabudovania do rodinného domu, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, a v ktorom plánovali spolu žiť, alebo z dôvodu, že to nie je hospodárne, súhlasila s poskytnutím peňažnej náhrady za tieto hnuteľné veci, v prípade trampolíny a siete v sume 341,87 Eur, PVC okien a balkónových dverí spolu v sume 1.690,- Eur, komínového systému v sume 487,- Eur, systému kúrenia - radiátorov včítane príslušenstva v sume 1.367,55 Eur a v prípade pece v sume 750,- Eur, spolu v sume 4.636,42 Eur. V priebehu súdneho konania účastníci konania sa ohľadne tohto nároku žalobkyne dohodli, žalovaný uznal, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou trampolíny a siete, uznal, že je výlučnou vlastníčkou aj ostatných hnuteľných vecí, ktoré žalobkyňa žiadala žalobou vydať, potvrdil, že tieto hnuteľné veci má v držbe, súhlasil s ich vydaním žalobkyni s tým, že pokiaľ ide systém kúrenia - radiátory včítane príslušenstva, a okná včítane balkónových dverí, u týchto vydanie žalobkyni už neprichádza do úvahy, pretože systém kúrenia je zabudovaný, rovnako sú zabudované balkónové dvere a niektoré z okien, pričom zvyšné okná nie je hospodárne vydať, pretože tieto boli určené na zabudovanie do rodinného domu, ktorého je výlučným vlastníkom v celosti. Žalobkyňa vzhľadom na tieto skutočnosti uvádzané žalovaným súhlasila s vydaním trampolíny a siete, komínového systému a pece, pokiaľ ide o PVC okná spolu s celotieniacimi žalúziami a balkónové dvere, tiež systém kúrenia, súhlasila s poskytnutím za tieto hnuteľné veci peňažnej náhrady, ktorú účastníci konania ustálili pri oknách a balkónových dverách spolu na sumu 1.690,- Eur a pri systéme kúrenia na sumu 1.367,55 Eur, spolu na sumu 3.057,55 Eur. Žalovaný súhlasil so zaplatením tejto sumy žalobkyni z tohto titulu, len požiadal o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania ohľadne tohto nároku žalobkyne sa v priebehu súdneho konania dohodli, ohľadne tohto nároku žiadne skutočnosti nepovažovali za sporné, súd poskytol žalobkyni ochranu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uložil povinnosť žalovanému žalobkyni vydať trampolínu a sieť, komínový systém, pec, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď takúto lehotu na plnenie súd uložil žalovanému z dôvodu, aby tento mohol veci určené na vydanie žalobkyni pripraviť, tiež vzhľadom k tomu, aby žalobkyňa mala dostatočný čas na zabezpečenie si odvozu týchto hnuteľných vecí.

Za hnuteľné veci, u ktorých účastníci konania zhodne uviedli, že ich nie je možné vydať, resp. ich vydanie nie je hospodárne, za tieto hnuteľné veci uložil súd povinnosť žalovanému žalobkyni poskytnúť náhradu v sume 3.057,55 Eur, konkrétne za PVC okná a balkónové dvere spolu v sume 1.690,- Eur a za systém kúrenia v sume 1.367,55 Eur, čo spolu činí sumu 3.057,55 Eur, s čím obaja súhlasili. Žalovanému uložil povinnosť žalobkyni túto sumu z tohto titulu zaplatiť na jeho žiadosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, teda poskytol žalovanému súd dlhšiu lehotu v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. na plnenie, keď prihliadol na postoj žalovaného v konaní, že tento súhlasil s poskytnutím náhrady, tiež na výšku sumy, ktorú má plniť žalovaný, keď nejde o sumu nízku, a i keď žalovaný je živnostníkom, a má príjem, vzhľadom na výšku sumy, ktorú má plniť, podľa názoru súdu bolo opodstatnené požadovanie 30 dňovej lehoty na plnenie, aby si žalovaný v tejto lehote mohol zabezpečiť fin. prostriedky na plnenie pre žalobkyňu.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania ohľadne tejto časti nároku sa v priebehu súdneho konania dohodli a žiadne skutočnosti nepovažovali za sporné, súd ohľadne tohto nároku rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu potom v časti o vydanie PVC okien, balkónových dverí a systému kúrenia zamietol, keďže za tieto hnuteľné veci súd prisúdil peňažnú náhradu, tiež zamietol žalobu v časti o poskytnutie peňažnej náhrady za hnuteľné veci trampolínu a sieť v sume 341,87 Eur, za komínový systém v sume 487,- Eur a za pec v sume 750,- Eur, keďže tu vyhovel žalobe v časti o vydanie týchto hnuteľných vecí, keď potom peňažná náhrada za tieto hnuteľné veci už neprichádzala v úvahu.

Sporný zostal medzi účastníkmi konania nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur voči žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, keď žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto práva žalobkyne, súd sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatiť sumu 3.800,22 Eur z dôvodu, že plnila za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám. Plnila za neho z dôvodu, že keď poskytla plnenie za žalovaného, žili so žalovaným v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Avšak na tieto plnenia bol povinný žalovaný, pričom ona uhradila plnenia z výlučných finančných prostriedkov.

Žalovaný okrem toho, že vzniesol námietku premlčania tohto práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol obranu i v tom, že na základe vzájomnej dohody žalobkyni poskytol fin. prostriedky na tieto plnenia.

V priebehu súdneho konania, pri výsluchu však žalovaný potvrdil, že na tieto plnenia poskytla fin. prostriedky žalobkyňa výlučne zo svojho. Žalobkyňa tieto skutočnosti a tieto tvrdenia i preukázala.

Preukázala výpismi z flexiúčtu č. 1156308858/0200 VÚB banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, pobočka Námestie SNP 2093/13, Zvolen, ktorý je založený na meno jej matky Márie Paučovej, bytom Hronská Breznica 3, 966 12 Hronská Breznica, za obdobie január/2012, , a apríl/2012, že z tohto účtu bola poukázaná dňa 09.01.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur, dňa 06.02.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur, dňa 16.03.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur, dňa 12.04.2012 leasingová splátka na mot. vozidlo v sume 204,05 Eur a dňa 12.04.2012 doplatenie poslednej leasingovej splátky za mot. vozidlo (doplatenie zvyšku leasingu) v sume 1.984,02 Eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že leasingovú zmluvu na mot. vozidlo uzavrel žalovaný, ktorý po splatení leasingu sa stal výlučným vlastníkom v celosti mot. vozidla, v evidencii držiteľom mot. vozidiel bol vždy evidovaný žalovaný ohľadne mot. vozidla, napokon žalovaný i potvrdil, že mot. vozidlo po rozchode so žalobkyňou odpredal. Medzi účastníkmi konania teda nebol spor, že mot. vozidlo po ukončení leasingovej zmluvy nadobudol do výlučného vlastníctva v celosti žalovaný. Ohľadne leasingu žalovaný predložil i leasingovú zmluvu č.: LZC/10/60011 zo dňa 26.01.2010, a predbežný splátkový kalendár k tejto leasingovej zmluve tiež zo dňa 26.01.2010, z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že mot. vozidlo typového označenia Lada Priora 21723 bolo na základe tejto leasingovej zmluvy v nájme žalovaného ako príjemcu leasingu, keď leasing poskytla spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o., Nám. 1. mája 11, 810 00 Bratislava, IČO: 31378528 ako poskytovateľ leasingu.

Napriek tomu, že fin. prostriedky boli poukázané z účtu, ktorý je vedený na meno matky žalobkyne, z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobkyne, ako aj z výpovede svedkyne Márie Paučovej,

bytom Stráž 2103/13, Zvolen, matky žalobkyne vyplynulo, že na tomto účte žalobkyňa mala svoje fin. prostriedky, ktoré získavala z materskej, z rodičovského príspevku, tiež tu mala uložené fin. prostriedky, ktoré darovali žalobkyni ona a jej manžel, ako rodičia žalobkyni ako svojej dcére na základe ústnej dohody v sume 15.000,- Eur. Žalobkyňa mala dispozičné oprávnenie k tomuto účtu. Svedkyňa ďalej potvrdila, že na tento účet nechodili žiadne jej fin. prostriedky, pokiaľ z tohto účtu boli v prospech nej vykonávané nejaké platby na povinné úhrady, na tieto platby poskytovala žalobkyni fin. prostriedky. Z výsluchu žalovaného mal súd preukázané, že z jeho fin. prostriedkov na tento účet neboli poukazované žiadne čiastky. Ako súd už dôvodí, účastníci konania nikdy neboli manželmi, od roku 2010 žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, zo vzťahu sa im narodili 2 maloleté deti. Žalovaný pri výsluchu potvrdil, že predmetné leasingové splátky za mot. vozidlo ako aj poslednú zvýšenú leasingovú splátku za mot. vozidlo uhradila žalobkyňa takým spôsobom, ako tvrdila v žalobe a ktorý v súdnom konaní i preukázala. Nepreukázal teda svoje počiatočné tvrdenie, že žalobkyni na tieto platby poskytol fin. prostriedky zo svojho, naopak žalobkyňa preukázala, že tieto platby, na ktoré bol v zmysle leasingovej zmluvy povinný žalovaný uhradila za žalovaného.

Žalobkyňa ďalej v konaní preukázala, že za žalovaného plnila aj ďalšie povinné platby, keď na účel vrátenia pôžičky za žalovaného poskytla plnenie spolu v sume 1.000,- Eur veriteľovi žalovaného Antonovi Michálikovi, bytom Krivec 405, 962 05 Hriňová. Žalovaný pri výsluchu potvrdil, že si fin. prostriedky v sume 1.000,- Eur požičal vo februári 2012 od Antona Michálika, tak ako to tvrdila žalobkyňa a na ten účel, ako tvrdila žalobkyňa. Bolo to na vyplatenie odmeny pre znalca za znalecký posudok v sume 200,- Eur a na splnenie daňovej povinnosti jeho ako živnostníka v sume 800,- Eur, keď túto sumu mal ako povinnosť zaplatiť z titulu dane z príjmu po podaní daňového priznania v roku 2012. Žalovaný ďalej pri výsluchu potvrdil, že bol informovaný o tom, že žalobkyňa tieto fin. prostriedky za neho ako dlžníka vyplatila jeho veriteľovi Antonovi Michálikovi. Uvedenú skutočnosť mal súd teda jednoznačne preukázanú výsluchom samotného žalovaného. Žalovaný teda potvrdil tvrdenie žalobkyne, že za žalovaného ako dlžníka táto poskytla plnenie veriteľovi Antonovi Michalíkovi v sume 1.000,- Eur. Ohľadne tejto skutočnosti žalobkyňa predložila výpis opätovne z flexiúčtu č.: 1156308858/0200 VÚB banka, a.s., Bratislava, pobočka Zvolen za apríl 2012 vedený na meno jej matky Márie Paučovej, z ktorého vyplýva, že dňa 13.04.2012 žalobkyňa z tohto účtu vybrala fin. prostriedky v sume 1.000,- Eur, keď pri výsluchu žalobkyňa potvrdila, že práve tieto fin. prostriedky ihneď poskytla veriteľovi žalovaného na vyplatenie pôžičky v sume 1.000,- Eur. Z týchto dôkazov mal súd tak jednoznačne preukázané, že žalobkyňa plnila pôžičku za žalovaného v sume 1.000,- Eur, keď fin. prostriedky na tomto účte patrili žalobkyni tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania z výsluchu žalobkyne a jej matky ako svedkyne. Žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že by žalobkyni tieto fin. prostriedky, ktoré za neho plnila, vrátil.

Žalobkyňa tak preukázala, že za žalovaného počas spolužitia plnila žalovanú sumu 3.800,22 Eur, čo podľa práva mal plniť žalovaný.

Tento nárok žalobkyne podlieha právnemu režimu § 454 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

V tomto zákonnom ustanovení ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V súlade s právnym názorom žalovaného mal súd za to, že v danom prípade právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je nutné posúdiť podľa prípadu bezdôvodného obohatenia, ktorý je uvedený v ustanovení § 454 Občianskeho zákonníka a nie v ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako majetkový prospech získaní plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

V súdenej veci je nepochybné, že žalobkyňa poskytla plnenie, na ktoré bol povinný žalovaný, keď tento bol povinný na plnenie podľa leasingovej zmluvy a podľa zmluvy o pôžičke. Tiež je nepochybné, že žalobkyňa, ktorá plnila za žalovaného nemala povinnosť plniť, ani podľa leasingovej zmluvy, ani podľa zmluvy o pôžičke. Žalovaný uzavrel leasingovú zmluvu ako leasingový nájomca sám, žalobkyňa nebola účastníčkou tejto leasingovej zmluvy, z leasingovej zmluvy nemala žiadne práva, ani povinnosti.

Obdobne to platí i v prípade zmluvy o pôžičke. Účastníkom zmluvy o pôžičke na strane dlžníka bol jedine žalovaný, čo sám v konaní potvrdil, teda ako dlžník mal povinnosť vrátiť pôžičku veriteľovi. Žalobkyňa nebola účastníčkou zmluvy o pôžičke, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a preto ju súd ani nedokazoval. Jedine povinným subjektom zo zmluvy, či už leasingovej, či už zo zmluvy o pôžičke bol žalovaný.

V konaní boli teda preukázané všetky znaky bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka a predpoklady naplnenia zodpovednosti za toto bezdôvodné obohatenie včítane výšky, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná a napokon žalobkyňou i preukázaná.

Žalovaný by tak mal povinnosť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie v sume 3.800,22 Eur, pretože žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný sa o túto sumu na jej úrok bezdôvodne obohatil, pretože túto sumu za žalovaného plnila, hoci bol povinný túto sumu plniť žalovaný, keď ju plnila zo svojho.

Žalovaný však v konaní vzniesol námietku premlčania tohto práva žalobkyne podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto bol povinný v konaní sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný sa úspešne dovolal premlčania, pričom premlčané právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3.800,22 Eur nebolo možné vzhľadom na úspešnú námietku premlčania vznesenú žalovaným priznať.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať podľa zákona tak v subjektívnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v objektívnej lehote podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z uvedených dôb a je vznesená námietka premlčania, právo nemožno priznať.

Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa postihnutý (oprávnený), ktorý neplnil tretej osobe svoj dlh, dozvedel, za koho plnil. Vzhľadom na jeden z predpokladov tohto druhu zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočívajúci v tom, že medzi tým, kto plnil a tým, komu bolo plnené, bolo zrejmé, že sa plní za iného, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby zásadne splýva so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby. Tá začína plynúť, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

V súdenom prípade vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že pokaiľ ide o plnenie leasingových splátok za žalovaného, žalobkyňa tieto plnila dňa 09.01.2012, dňa 06.02.2012, dňa 16.03.2012 a dňa 12.04.2012, keď aj doplatok zvýšenej leasingovej splátky plnila dňa 12.04.2012. Dňa 12.04.2012 došlo k ukončeniu leasingového vzťahu žalovaného voči leasingovému prenajímateľovi, keďže žalovaný uhradil celý zostatok leasingu. Celý leasingový vzťah, počas ktorého žalobkyňa plnila za žalovaného bol teda ukončený dňa 12.04.2012. Do tohto času žalobkyňa za žalovaného na leasingovú zmluvu zaplatila čiastku 2.800,22 Eur. Žalobu o vydanie tejto sumy podala na súde dňa 15.12.2015. Teda nepochybne jej právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia sa premlčalo v trojročnej zákonnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá márne žalobkyni uplynula dňa 12.04.2015, keďže žalobu podala na súde dňa 15.12.2015. Žalobu podala na súde po uplynutí trojročnej objektívnej zákonnej lehoty na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, preto žalovaný sa úspešne dovolal premlčania tohto práva žalobkyne. Pre premlčanie tohto práva žalobkyne súd potom žalobu žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.800,22 Eur zamietol.

Obdobne na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je premlčané právo žalobkyne i na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v sume 1.000,- Eur, keď ani toto právo žalobkyňa na súde neuplatnila včas, neuplatnila ho v trojročnej objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný aj ohľadne tohto práva žalobkyne úspešne vzniesol námietku premlčania, keď nebolo možné potom toto premlčané právo žalobkyni priznať. Žalobkyňa za žalovaného vrátila pôžičku dňa 13.04.2012, teda v deň, keď vybrala peňažné prostriedky z účtu na vrátenie tejto pôžičky za žalovaného jeho veriteľovi. Od tohto dňa začala žalobkyni plynúť trojročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Márne jej uplynula dňa 13.04.2015, keďže žalobkyňa uplatnila právo na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia na súde až dňa 15.12.2015. Žalovaný sa aj tu úspešne dovolal premlčania, preto žalobkyni nebolo možné právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.000,- Eur priznať. Súd zamietol žalobu žalobkyne i v tejto časti, pretože žalovaný sa úspešne dovolal práva premlčania.

Pokiaľ žalobkyňa v konaní poukazovala na subjektívnu premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, v danom prípade neprichádzalo posudzovanie práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej premlčacej dobe, pretože žalobkyni márne uplynula objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, keď pokiaľ táto uplynula, uplynula tým aj subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby a pokiaľ uplynula objektívna premlčacia doba, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, čo bolo i v súdenom prípade. Preto v danej veci nebolo rozhodné skutkové posúdenie, dokedy žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, ako sa mylne domnievala žalobkyňa. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka neplatilo vo vzťahu aj družky a druha, keďže žiadnu špeciálnu úpravu bezdôvodného obohatenia a premlčania pri bezdôvodnom obohatení Občiansky zákonník v tomto smere neobsahuje. Preto pre právne posúdenie veci a pre rozhodnutie súdu v danej veci nemalo zisťovanie kedy došlo k ukončeniu spolužitia účastníkov konania žiaden zásadný právny význam.

K námietke žalobkyne, že žalovaný v rámci výsluchu uznal jej nárok na zaplatenie sumy 3.800,22 Eur podľa § 558 Občianskeho zákonníka súd vyhodnocuje, že tento prejav žalovaného nenapĺňa zákonné znaky uznávacieho prejavu minimálne v tom, že mu chýba písomná forma a tiež z tohto prejavu nemožno mať za to, že žalovaný prisľúbil dlh zaplatiť hoci i premlčaný.

Na záver súd už len dodáva, že vyhodnocoval len tie dôkazy, ktoré považoval v danej veci za zásadné a právne významné. Nevyhodnocoval tie dôkazy, ktoré síce boli vykonané, ale ohľadne nároku, o ktorom sa účastníci konania v priebehu konania dohodli. Ohľadne nároku, na ktorom sa nedohodli účastníci konania, súd dôkazy rozhodné pre právny posúdenie vyhodnotil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žiaden z účastníkov v konaní nebol plne úspešný, vzhľadom na charakter predmetu sporu pomer úspechu a neúspechu nebolo možné vyčísliť, preto súd rozhodol o trovách konania účastníkov tak, že každý si trovy konania bude hradiť sám.

Žalobkyňa v konaní bola zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov a to podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov, v znení neskorších predpisov, podľa ktorého od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, t.j. podľa zákona č. 327/2005 Z.z., čo bolo i v prípade žalobkyne.

Podľa výsledku konania však vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby žalovanému podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaný nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto podľa výsledku konania má povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby. Tento činí 282,50 Eur (99,50 Eur podľa položky I/1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov - zo žaloby o vydanie hnuteľných vecí + 183,- Eur podľa položky I/1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 6 % z predmetu konania, ktorým je suma 3.057,- Eur po zaokrúhlení - o zaplatenie sumy 3.057,55 Eur). Túto sumu 282,50 Eur je žalovaný povinný na súdnom poplatku zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen, vedený v štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).