Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/38/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa EURO BUSINESS SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Osadná 2, Bratislava - Rača, IČO: 46132767, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., v zastúpení JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/1, IČO: 36866881, proti odporkyni B. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T., M.C. XXXX/XX, štátnej občianky SR, o zaplatenie 376,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 300,-- € spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 6.12.2014 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 66,03 € v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-- € mesačne splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 18.2.2016 žiadal navrhovať zaviazať odporkyňu na zaplatenie dlžnej vo výške 376,-- €. Dňa 30.6.2014 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 14375 podľa § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nebola schopná svoju povinnosť si splniť a vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti požiadala navrhovateľa o predĺženie termínu splatnosti celkovo 11 krát. Na základe týchto skutočností dňa 7.11.2014 uzatvorili pri poslednom termíne splatnosti dodatok č. 11 k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy požičal odporkyni 300,-- € a odporkyňa sa zaviazala vrátiť a dodržať zmluvne stanovené podmienky. Celková výška úroku za spotrebiteľský úver (poplatok za poskytnutie pôžičky bola dohodnutá vo výške 72,-- €. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami bola poskytnutá pôžička tak, že finančné prostriedky v dohodnutej výške boli poukázané bankovým prevodom na účet klientky - odporkyne, z ktorého na znak súhlasu s nakladaním s osobnými údajmi uhradila odporkyňa registračný poplatok vo výške 0,01 €. Zmluvné strany uzatvorili zmluvu o pôžičke konkludentne vzájomným plnením prostredníctvom zaplatenia registračného poplatku odporkyňou a následného finančného plnenia poskytnutého odporkyni zo strany navrhovateľa. Podľa článku 15, bodu 3 všeobecných obchodných podmienok si uplatňuje navrhovateľ aj poplatok za každú jednu notifikačnú správu SMS správu, e-mail 2,-- € a výška za jednu notifikačnú poštovú zásielku predstavuje 5,-- €. Dlh tak pozostáva vo výške 300,-- € pôžička, poplatok za poskytnutie pôžičky 72,-- € a poplatok za notifikačnú SMS správu vo výške 4,-- €. Okrem toho žiadal priznať úrok z omeškania navrhovateľ od 6.12.2014 do zaplatenia z dlžnej sumy 372,-- €, teda pôžičky a poplatku za poskytnutie pôžičky.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 12.5.2016 potvrdila, že si zobrala pôžičku od navrhovateľa prostredníctvom internetu. Poprela, že by bola akýmkoľvek spôsobom vyzvaná na plnenie alebo nejaký kontakt. Pripustila, že z dôvodu úmrtia v rodine minulý rok pozabudla zrejme zaplatiť uvedenú pôžičku, ale nikým nebola upozornená ani kontaktovaná. Požiadala o možnosť splácať dlžnú sumu vo forme splátok vzhľadom na svoje osobné, majetkové a rodinné pomery s tým, že je rozvedená, stará sa o dve nezaopatrené deti a pracuje ako SZČO. Pripustila, že v minulosti viackrát čerpala takýmto spôsobom pôžičky, avšak nikdy nemala problém s vrátením a zaplatením celej čiastky. Nevedela sa vyjadriť k predĺženiu, nepamätala si, či si požiadala o predĺženie doby vrátenia pôžičky, ani akou formou to mala uskutočniť. Nemala k tomu žiadne doklady.

Navrhovateľ k návrhu pripojil dodatok č. 11 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 14375, úverové osobitné podmienky č. 15743 uzavretý 7.11.2014 medzi účastníkmi konania, ktorý však podpísaný nie je. Je to na počítači vytlačený dodatok, vytlačený 8.2.2016, kde je hlavné špeciálne zmluvné podmienky, výška úveru 300,-- €, podmienky čerpania za deň podpísania zmluvy sa považuje deň prevodu úveru na účet klienta, trvanie úveru 28 kalendárnych dní, splatný deň úveru 5.12.2014, ročná úroková sadzba 312,86%, celkový výška úveru za spotrebiteľský úver 72,-- €, ročná percentuálna miera nákladov 1551,27%, celkový výška úveru klienta podľa zmluvy 372,-- €. Ďalej boli uvedené bankové účty veriteľa, na ktoré v súlade so zmluvou budú realizované platby.

Súčasťou je aj textové vytlačená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 14375 osobitné podmienky, ktorú mali uzatvoriť dňa 30.6.2014 podľa § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Rovnako aj tento text bol vytlačený počítačom dňa 10.2.2016, z ktorého vyplýva, že 300,-- € bol poskytnutý spotrebiteľský úver na 7 kalendárnych dní, splatný 7.7.2014, celkový výška úveru za spotrebiteľský úver 24,-- €, celkový výška úveru 324,-- €, ročná percentuálna miera nákladov 5431,08%, ročná úroková sadzba 417,14%. Ďalej je dohoda o zrážkach, vyhlásenie potvrdenie klienta, dátum 30.6.2014 bez podpisu. Súčasťou sú aj všeobecné podmienky k zmluve o úvere.

Navrhovateľ doložil do spisu výpis z počítača bez bližšej identifikácie zo 7.11.2014 dátum, operácia 5.12.2014, 28 dní, 300,--, 72,--, 4372,--. To sú údaje, ktoré sú uvedené na dátumom, operáciou, sumou, omeškaním, penále z omeškania, zostatok. Ďalej sú dátumy 10.12.2014 ako e-mailové notifikačné poplatky, 4.1.2015 pokuta, e-mailové notifikačné poplatky k 5.1.2015, pôžička nie je splatená 8.2.2016 vyčíslený súčasný dlh 674,20 €. Nie je zrejmé o koho dlh sa jedná, komu bol vystavený, na základe akej zmluvy.

Z výpisu z internetbankingu Slovenskej sporiteľne vyplýva, že dňa 26.2.2013 bol poskytnutý bezhotovostný vklad 0,01 €. Zrejme na účet navrhovateľa od odporkyne. Súčasťou je text upomienky z počítača vytlačený 8.2.2016, dátumovaný 5.1.2015 a 10.12.2014 ako upomienka - upozornenie na plnenie čiastky 674,20 €, 411,20 €. Ďalej je tu doložený zo strany navrhovateľa výpis z internetbankingu Slovenskej sporiteľne o vyplatení spotrebiteľského úveru č. zmluvy 14375 vo výške 300,-- € dňa 30.6.2014.

Predmetnú zmluvu zo dňa 30.6.2014, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzatvorená súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania ako dodávateľ pôžičku odporkyni ako spotrebiteľke, ktorá je fyzickou osobou a pri uzatvorení zmluvy nekonala v trámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Ide tu jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľský, pričom tento vzťah podlieha režimu podľa ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Ako už súd dôvodí predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Úver poskytnutý na základe tejto spotrebiteľskej zmluvy však nie je spotrebiteľským úverom poskytnutým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov tak ako to uvádzal navrhovateľ v návrhu a tak ako je to uvedené aj v záhlaví predmetnej zmluvy. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. písm. l/ vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

V posudzovanom prípade tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a odporkyňa potvrdila, že na základe zmluvy mala poskytnutý úver dňa 30.6.2014 v sume 300,-- €, ktorý mala vrátiť v lehote 7 pracovných dní. Navrhovateľ doložil do spisu výpis z účtu, z ktorého jednoznačne vyplynulo vyplatenie sumy 300,-- € dňa 30.6.2014 v prospech účtu odporkyne na základe zmluvy č. 14375. To znamená, že sa odporkyňa zaviazala vrátiť úver - pôžičku v lehote nepresahujúcej tri mesiace a teda sa tu nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. hoci predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Spravuje sa právnym režimom § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a keďže bola uzavretá na diaľku aj režimom osobitného zákona, ktorým je zákon 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov. V zmysle ustanovenia § 2, písm. a/ tohto zákona vyplýva, že na účet tohto zákona sa rozumie zmluva na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie a podľa písm. b/ tohto zákonného ustanovenia bod 7 finančnou službou sa rozumie služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, avšak nakoľko v danom prípade úver sa žalovaná strana zaviazala vrátiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace tento nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru, spĺňa však charakter iného úveru pre odporkyňu ako spotrebiteľku.

Nakoľko sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú súd ju podrobil súdnej kontrole, či táto bola uzatvorená v súlade so zákonom, teda v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z listín doložených do spisu a najmä z vyjadrenia odporkyne vyplýva, že skutočne čerpala úver vo výške 300,-- € dňa 30.6.2014. Z ničoho nevyplýva, že tento úver mal byť niekoľkokrát predĺžený, resp. doba plnenia tak ako uvádza navrhovateľ. Navrhovateľ síce doložil do spisu vytlačenú súvahu cez počítač ako dodatok č. 11 k zmluve o úvere č. 143752, avšak nepreukázal, že skutočne došlo k opakovaným žiadostiam zo strany odporkyne o predĺženie termínu splatenia dlžnej sumy s tým, že odporkyňa tieto skutočnosti poprela a nedoložil navrhovateľ žiaden relevantný doklad preukazujúci žiadosť odporkyne na niekoľkonásobné predĺženie termínu splatenia úveru. V zmysle zmluvy základnej z 30.6.2014 na základe ktorej bola poskytnutá čiastka 300,-- € bol dohodnutý úrok za spotrebiteľský úver 24,-- (čl. 6 spisu). Splatnosť bola 7.7.2014. Nie je preto zrejmé v akej výške, resp. na základe čoho požadoval navrhovateľ v návrhu úrok za spotrebiteľský úver vo výške 72,-- €, keď súd nemal preukázané uzavretie

dodatku č. 11 pri spochybňovaní takého postupu zo strany odporkyne. Avšak bez ohľadu na to aká odplata za úver bola dohodnutá, či to bola suma 24,-- € alebo 72,-- € čo však preukázané nebolo mal súd za to, že uvedená odplata vo forme úroku je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Dohoda o odplate (o úrokoch) musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o primeranosť odplaty, výšky úrokov a problematiku dobrých mravov táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti a našla aj odraz v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade dojednaná odplata v zmysle zmluvy zo dňa 30.6.2014 predstavovala sumu 24,-- € čo predstavuje v percentuálnom prepočte viac ako 300% ročný úrok z požičaných úverových prostriedkov. Takáto odplata bez toho, že by ju súd porovnával s úrokmi z úveru, resp. s odplatou úveru poskytovanými, či už bankovými alebo nebankovými subjektami bola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy úžerou a preto nemôže požívať právnu ochranu a takéto dojednanie súd vyhodnotil ako absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako je v rozpore s dobrými mravmi výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú dohodu o odplate teda celkovej výške úveru vo výške 72,-- € ako to požadoval navrhovateľ v návrhu a ani dohoda 24,-- € ako celková výška úveru za spotrebiteľský úver nemôže požívať ochranu v súlade s ustanovením § 39 ju súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú a preto nepriznal odplatu navrhovateľovi ani vo výške 24,-- €, nie to ešte vo výške 72,-- €, ktoré požadoval. Okrem čiastky 72,-- € žiadal priznať navrhovateľ sumu 4,-- € titulom notifikačných poplatkov za odoslanie SMS, resp. e-mailovej zásielky odporkyni. Nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz preukazujúci odoslanie takýchto správ, či už formou pošty, e-mailu alebo SMS správy, pretože samotné doklady doložené navrhovateľom ako upomienky zo dňa 10.12.2014 a 5.1.2015 samé o sebe nepreukazujú ich doručenie odporkyni, ktorým dňom a akou formou. Z týchto dôvodov súd nepriznal ani 4,-- €, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že mu nárok na ne vznikol a teda neuniesol dôkazné bremeno s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, nestačí len samotné pripojenie z počítača vytlačených upozornení, resp. vzorov upozornení bez ďalšieho to znamená bez dokladov preukazujúcich ich skutočné odoslanie, či už formou SMS, e-mailu alebo poštou. Aj v tejto časti bol návrh nedôvodný a bol zamietnutý.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania tak ako je už vyššie konštatovaný ako spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde vznikol nárok navrhovateľovi na vrátení čiastky 300,-- € s tým, že je návrhom súd viazaný a priznal aj úrok z omeškania v zmysle návrhu s tým, že žiadal priznať v zákonnej výške úrok z omeškania od 6.12.2014 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1,veta prvá a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola preukázateľne v omeškaní s vrátením požičanej sumy čo sama nerozporovala súd priznal aj úrok z omeškania s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Výška úrokov z omeškania bola priznaná v maximálne prípustnej zákonnej výške s tým, že pokiaľ išlo o omeškanie súd je viazaný návrhom a návrhu v tejto časti vyhovel.

S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd pripustil splácanie dlžnej sumy vo forme splátok, pričom prihliadol na osobné, majetkové a rodinné pomery odporkyne a určil nielen výšku splátok, ale aj následky v prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Pri rozhodovaní trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi priznal trovy konania v pomere úspechu k neúspechu s tým, že navrhovateľ bol úspešný v 79,79%, neúspešný bol v 20,21%, teda pomer úspechu k neúspechu predstavuje 59,58% (79,79 - 20,21). Navrhovateľ žiadal priznať trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 22,50 € a trovy právneho zastúpenia vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za dva úkony právnej pomoci príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na súd, 2x režijný paušál a 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia žiadal priznať vo výške 88,32 € so zaplateným súdnym poplatkom tak žiadal priznať trovy konania vo výške 110,82 €. Pri 59,58% úspešnosti tak potom predstavuje náhradu trov konania sumu 66,03 €, ktorú je odporkyňa povinná uhradiť titulom náhrady trov konania čiastočne úspešnému navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).