Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-129-2015.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/129/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. G. rod. M., nar. XX.V. XXXX, bytom E. XXX/XX, K.-D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31.decembra 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31.decembra 2014 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 18.decembra 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 30 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala. Predložila ďalšiu odbornú lekársku správu.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Neuviedla žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Predložila ďalšie odborné lekárske nálezy z posledného obdobia a zdôraznila, že ju stále trasie, je jej zle a preto sa nemôže zamestnať.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že po podaní odvolania bol posudkovo vyhodnotený aj dodatočne predložený odborný lekársky nález, bez zmeny vysloveného posudkového záveru. K odborným lekárskym nálezom predloženým na pojednávaní pred krajským súdom uviedla, že by neovplyvnili priznaný percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti, tj. ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom.
Pre neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, ich stredne ťažké formy možno pokles pracovnej schopnosti poistenca podľa kapitoly V., pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení vyjadriť v rozpätí 15-20 %.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 18.decembra 2014 a žiadala ho priznať od 19.júna 2014. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene. V posudku z 18.decembra 2014 vychádzal popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z prepúšťacej správy z neurologickej hospitalizácie z januára 2014, z CT vyšetrenia LS chrbtice, RTG vyšetrenia krčnej chrbtice, z psychiatrických, interných a neurologických vyšetrení z priebehu roku 2014 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil bolesť chrbta - dorzalgie, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré jej priznal 20 % pokles pracovnej schopnosti a uvedené percento navýšil na celkových 30 % pre pridružené zdravotné ťažkosti a to somatomorfné poruchy, ich stredne ťažké formy v zmysle kapitoly V., pol. 4, písm. a). Uviedol, že 49-ročná navrhovateľka je dlhšiu dobu sledovaná najmä neurológom pre bolestivý syndróm chrbtice najmä v krčnej oblasti bez nutnosti operačného zákroku a tiež psychiatrom pre bolestivú somatomorfnú poruchu. Aj pri kombinácii uvedených ochorení nepresiahol pokles jej pracovnej schopnosti 40 %, bol konštatovaný na úrovni 30 %, tj. jej invalidita nevznikla. Konštatoval, že môže vykonávať doterajšie pracovné zaradenie aj podľa vyučenej profesie. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo zmenené ani po podaní jej odvolania a po zohľadnení neurologických vyšetrení z roku 2015 nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru. Nebolo možné konštatovať také zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo posudkovo významný pokles jej pracovnej schopnosti.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 21.apríla 2015 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených endokrinologických, USG štítnej žľazy, MR ľavého kolena, ortopedického, denzitometrického vyšetrenia, MR vyšetrenia C chrbtice a vyšetrenia na ambulancii bolesti z priebehu rokov 2011-2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Uviedol, že u navrhovateľky sa už v minulosti opakovali bolesti chrbtice rôznej lokalizácie, postupné zhoršovanie je dávané do súvisu s pádom na zadnú časť tela v júni 2013, bez zistenia traumatických zmien na skelete. Absolvovala hospitalizáciu v januári 2014 a následne opakované kontrolné neurologické vyšetrenia. Klinické nálezy boli podložené zobrazovacími vyšetreniami, MR vyšetrenie krčnej chrbtice z roku 2011 preukázalo ľahké morfologické zmeny bez
známok myelopatie, bez výraznejších zmien aj na RTG tejto oblasti v januári 2014. CT vyšetrenie driekovej oblasti preukázalo degeneratívne zmeny v zmysle vyklenutia platničky, klinickým vyšetrením je však tento stav hodnotený ako asymptomatický. Uvedené bolo opakovane konštatované aj v neurologických vyšetreniach s potvrdeným bolestivým syndrómom krčnej a driekovej oblasti, avšak bez koreňového dráždenia a bez zmien na periférnych neurónoch horných, či dolných končatín. Porucha funkcie pohybovo-oporného aparátu nebola zistená ani posudkovým lekárom, čomu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na úrovni 20 %, čo je dolná hranica možného rozpätia pri miernom funkčnom postihnutí, u navrhovateľky bez prejavov trvalého nervového a svalového dráždenia a bez obmedzenia pohybu v postihnutom úseku. V percentuálnom navýšení boli zohľadnené pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to rekurentná depresívna porucha, ľahká fáza, somatomorfné poruchy, gonalgia vľavo s meniskopatiou a hypothyreoza na liečbe, ktoré však samostatne nedosahujú vyššie percento zníženej pracovnej schopnosti. Možno ich hodnotiť ako ľahké. Psychické ťažkosti, pre ktoré sporadicky navštívila v priebehu roka psychiatrickú ambulanciu so zhodnotením, že ide o rekurentnú depresívnu poruchu, jej ľahkú fázu s perzistujúcou somatomorfnou bolesťovou poruchou, bez potreby pravidelnej liečby a sledovania (naposledy 06/2014). Znížená činnosť štítnej žľazy je kontrolovaná, poškodenie menisku sa neprejavuje funkčným obmedzením v ľavom kolene. Osteoporóza denzitometrickým vyšetrením nebola potvrdená.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.
S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky odporkyňa označila správne jej rozhodujúce zdravotné postihnutie v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami odôvodnila zisteným stupňom funkčného postihnutia, ktoré je pre vyhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca pri tomto zdravotnom postihnutí rozhodujúce. Správne posudkovo zohľadnila maximálne možným 10 % navýšením zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky aj jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože sa vo vzájomných súvislostiach podieľali na znížení jej pracovnej schopnosti. Napriek uvedenému však jej invalidita nevznikla, pretože ani po komplexnom zhodnotení jej zhoršeného zdravotného stavu a jeho dôsledku na jej pracovnú schopnosť, táto nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené odborné lekárske nálezy na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, prípadne zhoršený stav jej zdravotných ťažkostí než ten, ktorý už bol posudkovo zhodnotený. Psychologickým nálezom z apríla 2016 bola konštatovaná ľahká kognitívna porucha, bez zníženia rozumových dispozícií, čo nemá posudkový význam, znaky depresívnej redukcie pri zachovaní kontaktu s realitou na dobrej úrovni, bez psychotických fenoménov, so znížením frustračnej tolerancie a energetického potenciálu, tj. nebolo zistené depresívne ochorenie na úrovni stredne ťažkého stupňa, pri ktorom platná právna úprava za určitých okolností už vznik invalidity predpokladá. Psychiatrickým nálezom z februára 2016 bola naďalej konštatovaná neurotická stresová porucha, jej bolesťová forma a ľahká fáza rekurentnej depresívnej poruchy, tj. rovnaký stav jej duševných ťažkostí, ktorý bol posudkovo zohľadnený. Neurologickými
vyšetreniami bol naďalej konštatovaný pokojový tremor ľavostranných končatín stále v diagnostickom riešení bez iných neurologických prejavov. MRI vyšetrenie mozgu nepreukázalo závažnejšiu patológiu. Psychologickým vyšetrením z apríla 2016 boli tiež konštatované organické zmeny osobnosti, avšak nie na úrovni stredne ťažkého stupňa, ktoré odôvodňuje priznať pokles pracovnej schopnosti poistenca na úrovni 30-45 %. Z uvedených dôvodov nemohli tieto zistenia ohľadom aktuálneho stavu jej zdravotných ťažkostí ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci, dotýkajúceho sa aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že jej pracovná schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami nepoklesla o viac ako o 40 %, z čoho správne vyvodila, že jej invalidita nevznikla. Bez vzniku jej invalidity nevznikol ani nárok na invalidný dôchodok, preto odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne jej žiadosť o priznanie invalidného zamietla a krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.