Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/75/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcov: X/ I.. L. Š.Ý., M. X. R. XXXX, A. U. F. D. XXXX, X/ I.. J. Š., M. XX. J. XXXX, A. U. F. D. XXXX, X/ S. Q., M. XX. T. XXXX, A. U. F. Q., S. XXXX/X, 4/ LT international, s.r.o., so sídlom v Rovinke, Jazerná 1499, IČO: 44 949 715, X/ T. Q., M. XX. M. XXXX, A. U. F. F., C. W. XXX/XX/X, D. D., X/ L.D. Q., M. XX. J. XXXX, A. U. F. D. XXXX, X/ U. Q., M. X. T. XXXX, A. U. F. Q., L. XXXX/X, X/ J. Q., M. XX. P. XXXX, A. U. F. Q., R. XXXX/X, X/ U.-J. L., M. X. T. XXXX, A. U. F. Q., F. XXXX/XX, XX/ V. P. P., M. XX. T. XXXX, A. U. F. Q., F. XXXX/XX, XX/ H. P., M. XX. J. XXXX, A. U. F. Q., P. XXXX/X, F. S. T.. P. P., J. F. M. S., N. B. X, proti žalovanému: Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 6-72 Rovinka - Veľké Jazero II., so sídlom v Bratislave, Povraznícka 3053/16, IČO: 00 178 152 0122, zastúpený JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom AK Krajinská 30, Bratislava, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. marca 2022, č. k. -45, takto

rozhodol:

I.Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch I., II. a IV p o t v r d z u j e. II. Žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11 sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ prechod pešo a prejazd osobnými motorovými vozidlami cez pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 1038 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX ostatná plocha vo výmere 43 m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1024 m2 a pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX - ostatná plocha vo výmere 2399 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedeným Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D., G. D., G. P., ku ktorým mu svedčí výlučné vlastnícke právo, a to k ich stavbám so súpisnými číslami XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX vedených Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Rovinka, obec Rovinka, okres Senec, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. ( výrok I.) Zároveň uložil žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia v prvom výroku podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa budú ako žalobcovia vo svoj prospech domáhať proti žalovanému zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky špecifikované v prvom výroku napadnutého uznesenia, a to k stavbám, ku ktorým im podľa listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX vedených Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie D., G. D., okres P., svedčí (spolu)vlastnícke právo

(výrok II.) Návrh žalobcov 4/ a 5/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.). Žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. (výrok IV.) a napokon žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom 4/ a 5/ nepriznal ( výrok V.)

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v záhradkárskej osade F. T. I.., a to pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX J. XXXXX/XXX J. stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXX pre B.. Ú.. D., ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ v podiele 1/1 k celku, pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX J. XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXX pre B.. Ú.. D., a pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX J. XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre B.. Ú.. D., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 3/, pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX J. XXXXX/XXX, zapísaných na LV č. XXX pre B.. Ú.. D., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 4/, pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX J. XXXXX/XXX, zapísaných na LV Č.. XXX pre kat. úz. D., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 5/, pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX J. XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre B.. Ú.. D., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 6/ v podiele 8/10 k celku, žalobcu 7/ v podiele 1/10 k celku a žalobcu 8/ v podiele 1/10 k celku, pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX J. XXXXX/XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre B.. Ú.. D., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 9/ a žalobcu 10/, a to každého v podiele 1/2 k celku, a pozemkov parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, XXXXX/XXX J. XXXXX/ XXX a stavby rekreačnej chaty so súp. č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre B.. Ú.. D., ktorých výlučným vlastníkom je žalobca 11/. K ich vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v záhradkárskej osade F. T. I.. je postavená miestna komunikácia, ktorá prechádza cez predmetné pozemky žalovaného, ktoré sa nachádzajú v záhradkárskej osade F. T. I.. Táto miestna komunikácia bola po dve desaťročia verejne prístupná z verejnej cesty a každý zo žalobcov kupoval pozemky v tejto oblasti za situácie a podmienky, že k nim táto verejne prístupná cesta vedie. Žalovaný 11.septembra 2020 hermeticky uzavrel záhradkársku osadu F. T. I.., čím im znemožnil prechod a prejazd po dovtedy prístupnej miestnej komunikácii (predmetných pozemkoch) k ich nehnuteľnostiam. K uzavretiu došlo vybudovaním uzávery na dvoch miestach cesty, a to namontovaním otváracej brány v časti pozemku parcely č. XXXXX/XX a vybudovaním železného plotu na pozemku parcely č. XXXXX/XXX. Tento železný plot však neznáme osoby poškodili, a tak žalovaný namiesto železného plota vystaval 3. decembra 2021 betónový plot s pevnými základmi. Využívanie predmetných pozemkov ako cesty je tak sprístupnené len z jednej strany - cez otváraciu bránu, avšak výlučne len pre členov záhradkárskej osady F. T. I.. (v ktorej sa nachádza približne 70 domov). Vlastníci nehnuteľností v záhradkárskej osade F. T. I.. (v ktorej sa nachádza približne 150 domov) tak už nemajú verejne prístupnú cestu k svojim nehnuteľnostiam, čím podľa ich názoru dochádza k porušovaniu ich základného práva na pokojné užívanie majetku, do obsahu ktorého patrí aj právo prístupu k predmetu vlastníctva bez prekážok. V súčasnosti pre žalobcov nie je možné dostať sa k ich nehnuteľnostiam cez tieto predmetné pozemky žalovaného, a to ani pešo, ani osobnými motorovými vozidlami. Sú tak nútení používať obchádzku cez obec R. C. v dĺžke cca 10 km, ktorá vedie cez množstvo ďalších pozemkov iných súkromných vlastníkov, ktorí prechod a prejazd cez svoje pozemky len tolerujú a svoj súhlas môžu kedykoľvek odoprieť. Táto obchádzka je od hermetického uzavretia záhradkárskej osady F. T. I.. jedinou prístupovou cestou do záhradkárskej osady F. T. I.. a k nehnuteľnostiam žalobcov. Prejdenie tejto obchádzky zaberie ráno počas zvýšenej premávky cca 30 - 40 minút, pričom cez predmetné pozemky žalovaného sa žalobcovia k svojim nehnuteľnostiam dostali zhruba za 2 minúty. Naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami spor žalobcovia vyvodzovali z toho, že od uzavretia záhradkárskej osady F. T. I.. nie je možné na ich nehnuteľnosti schváliť hypotekárny úver, akceptovať ich ako zábezpeku na zriadenie záložného práva v prospech banky, či dostať vo vzťahu k nim stavebné povolenie, čím sa tieto ich nehnuteľnosti stali de facto nepredajnými. Uzavretie uvedenej cesty (predmetných pozemkov) im tiež spôsobuje problémy v bežnom živote - pri nosení detí do škôlky, školy či pri včasnom príchode do zamestnania, keďže musia denne absolvovať obchádzku cez R. C. s pravidelnými rannými dopravnými zápchami. Uzavretie uvedenej cesty takisto sťažuje urýchlený prístup pre záchranné zložky, možnosť odvozu odpadu individuálnou formou a vedie k strate priameho prístupu k železničnej stanici či do centra obce D. (pod správu ktorej obe záhradkárske osady spadajú). Z uvedených dôvodov mali za to, že na nariadení neodkladného opatrenia je teda aj verejný záujem. Napokon poukázali na to, že ani samotní členovia záhradkárskej osady F. T. I.. sa na spôsobe uzávery predmetných pozemkov nedohodli (bolo odsúhlasené len uzavretie cesty osadením dvoch železných stĺpov, ktoré by umožňovali aspoň prechod

pešo - napr. na spomínanú železničnú stanicu, a nie vybudovaním betónového plotu) a vybudovanie betónového plotu bolo realizované nie samotnou základnou organizáciou, ale individuálne jej niektorými členmi, riešiacimi si svoje osobné problémy.

3. Právne odkazujúc na ust. , , , , dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Skonštatoval, že „v prejednávanej veci po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s predloženými listinnými dôkazmi mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami (s výnimkou žalobcov 4/ a 5/) a z uvádzaných tvrdení nadobudol presvedčenie o tom, že medzi nimi nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktoré si vyžadujú bezodkladný súdny zásah.“ Ozrejmil, že z predložených listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX J. XXXX pre katastrálne územie D. vyplynulo, že žalobcovia 1/ až 3/ a 6/ až 11/ sú vlastníkmi stavieb (rekreačných chát, v ktorých niektorí z nich aj trvalo žijú a bývajú) v záhradkárskej osade F. T. I.., ktoré síce stoja na pozemkoch v ich vlastníctve, avšak priľahlé pozemky, ktoré umožňujú prístup k týmto ich stavbám z verejnej komunikácie, sú vo vlastníctve iných súkromných osôb. Z vyjadrenia žalobcov a z priložených katastrálnych máp dospel k predbežnému záveru, že existujú len dve alternatívy prístupu k stavbám žalobcov, a to buď (1) cestou cez predmetné pozemky žalovaného priamo z obce D., alebo (2) obchádzkou cez obec R. C. naokolo jazera cez pozemky iných súkromných vlastníkov. Ani jedna z týchto alternatív neposkytuje možnosť dostať sa k ich stavbám priamo po verejnej komunikácii alebo po ich vlastných pozemkoch, čiže v danom prípade vždy bude niektorý súkromný vlastník zaťažený vecným bremenom z práva cesty. Súd prvej inštancie mal tiež za osvedčené, že prístup k stavbám žalobcov nie je možné zabezpečiť inak. Argumentoval, že z predložených dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný ako vlastník priľahlých pozemkov ponúkol žalobcom ako vlastníkom stavieb predmetné pozemky alebo ich časť na kúpu, alebo že by zmluvou v ich prospech zriadil vecné bremeno cesty za obvyklú cenu, prípadne že by im dal tieto pozemky do nájmu. O mimosúdne vyriešenie celej situácie v naznačenom smere sa pokúsila predsedníčka organizácie záhradkárskej osady F. T. I.. listom z 13. mája 2019 adresovaným organizácii záhradkárskej osady F. T. I.., avšak k vzájomnej dohode sa nepodarilo dospieť. Z priložených dôkazov nevyplynulo ani to, že by ostatní vlastníci priľahlých pozemkov naokolo jazera ponúkli svoje pozemky alebo ich časť žalobcom na kúpu, alebo že by v ich prospech zmluvne zriadili vecné bremeno, alebo že by im ich dali do nájmu. Týchto ďalších súkromných vlastníkov pozemkov naokolo jazera sú však desiatky (o čom súd nemal vážnejšiu pochybnosť, keďže obchádzka naokolo jazera cez obec R. C. je dlhá 10 km a početnosť týchto pozemkov vyplýva tiež z priložených katastrálnych máp) a nebolo by hospodárne s každým z nich osobitne dohadovať právny titul umožňujúci každému jednému žalobcovi prechádzať cez ich pozemky. Poukázal na to, že vzhľadom na uvedené bolo potrebné zvažovať, ktorá z možných a prakticky hneď realizovateľných alternatív je účelnejšia a hospodárnejšia, a zároveň v čo najmenšej miere by zasahovala do oprávnených záujmov povinných osôb. Pohodlie oprávneného pri užívaní cesty nie je hlavným kritériom, avšak pri existencii viacerých alternatív vedenia cesty by nemala byť zvolená tá, ktorá by umožňovala užívať cestu s väčšími ťažkosťami. V prejednávanej veci videl rozdiel medzi prvou a druhou alternatívou v tom, že pri prvej alternatíve cesty vedúcej cez predmetné pozemky žalovaného by vecným bremenom bol zaťažený len jeden súkromný vlastník - žalovaný (na rozdiel od viacerých doposiaľ neidentifikovaných súkromných vlastníkov, ktorí takisto prechod a prejazd členov záhradkárskej osady F. T. I.. cez svoje pozemky iba tolerujú a kedykoľvek mu môžu zabrániť) a že táto alternatíva cesty je výrazne kratšia vzdialenostne aj časovo (na rozdiel od obchádzky cez R.Ú. C., ktorá je o 10 km dlhšia a v raňajších hodinách je časovo náročnejšia cca 30 až 40 minút oproti dvom minútam pri ceste po predmetných pozemkoch žalovaného). Z týchto dôvodov s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu mal súd prvej inštancie za to, že rozumnejším riešením je žalobcami navrhovaná prvá alternatíva prístupu vedúceho cez predmetné pozemky žalovaného. Zdôraznil, že v tejto súvislosti nemožno opomenúť ani fakt, že predmetné pozemky žalovaného po dve desaťročia slúžili ako cesta, a to aj pre členov záhradkárskej osady F. T. I.., vrátane žalobcov, pričom samotné pozemky v záhradkárskej osade F. T. I.. sa predávali s tým, že k nim príjazdová cesta cez predmetné pozemky žalovaného vedie. Charakter predmetných pozemkov, účel ich využitia ako cesty a záujem žalovaného na takomto ich využití sa doposiaľ nezmenil a sám žalovaný ho len potvrdil tým, že povrch tejto cesty dal zrekonštruovať (pričom celý tento problém medzi sporovými stranami vznikol práve po vykonaní rekonštrukcie tejto cesty). Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami mal súd prvej inštancie za osvedčenú z konania žalovaného (resp. umožnenia takéhoto konania jeho niektorým členom), ktorým sa celkom znemožnil prístup žalobcom k ich stavbám a pozemkom cez záhradkársku osadu F. T. I.. (t. j. cez predmetné pozemky žalovaného), nakoľko mal za preukázané, že na predmetných pozemkoch

žalovaného bola osadená elektrická otváracia brána (na parcele č. XXXXX/XX, ktorou sa od obce D. prichádza do záhradkárskej osady F. T. I..) a vystavaný železný plot (na parcele č. XXXXX/XXX, ktorý oddeľuje záhradkársku osadu F. T. I.. od záhradkárskej osady F.É. T. I..), pričom tento železný plot bol 3. decembra 2021 odstránený a na jeho mieste bol vybudovaný betónový plot s pevnými základmi. Tým sa tak celkom znemožnil nielen prejazd, ale aj prechod vlastníkov pozemkov a stavieb v záhradkárskej osade F. T. I.. do záhradkárskej osady F. T. I.. a cez ňu do obce D., do ktorej katastrálneho územia obe záhradkárske osady spadajú. Zdôraznil, že uzavretie tejto cesty vážne zasahuje nielen do bežného života žalobcov, ale aj obmedzuje ich v práve na pokojné užívanie majetku, do obsahu ktorého patrí aj právo prístupu k vlastnej stavbe bez neprimeraných prekážok. Z toho zároveň vyplýva, že žalobcovia majú tiež právny (a nielen morálny či praktický) záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. 4. Okresný súd sa v ďalšom zameral na skúmanie efektívnosti navrhovaného neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že uložením navrhovanej povinnosti žalovanému umožniť prechod a prejazd cez predmetné nehnuteľnosti k stavbám žalobcov objektívne možno dosiahnuť ochranu základného práva žalobcov na ochranu a pokojné užívanie svojho vlastníctva. V danom prípade neprichádzajú do úvahy iné právne nástroje (ako napr. zabezpečovacie opatrenie), ktoré by ich ohrozenému právu dokázali poskytnúť dostatočne efektívnu a účinnú právnu ochranu. Princíp efektívnosti navrhovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie preto považoval za naplnený. Rovnako za naplnený považoval aj princíp primeranosti (proporcionality) navrhovaného neodkladného opatrenia. Konštatoval, že v prejednávanej veci porovnaním výhody, ktorú cesta poskytuje žalobcom, a ujmou, ktorá by žalovanému ako vlastníkovi predmetných pozemkov - zaťažených nehnuteľností vznikla uložením povinnosť umožniť cez ne prechod a prejazd, a to navyše za okolností, že predmetné pozemky po dlhé roky (takmer dve desaťročia) ako prístupová cesta slúžili a tomuto účelu slúžia i naďalej, možno dospieť k záveru, že uložením navrhovanej povinnosti neodkladným opatrením nedôjde k tak závažnej ujme do vlastníckych práv žalovaného, k akej by došlo v prípade vlastníckych práv žalobcov, ak by sa tento návrh na neodkladné opatrenie zamietol. Argumentoval, že každý vlastník stavby má právo užívať svoju stavbu (a o to viac, ak v nej má svoje bydlisko), a preto treba považovať za spravodlivé, aby mal legálne zabezpečený nevyhnutný prístup k nej aj v prípade, že nie je vlastníkom priľahlých nehnuteľností. Verejným záujmom je totiž okrem uvedeného aj to, aby sa vlastník o svoju stavbu riadne staral, čoho primárnym predpokladom je práve jeho možnosť prístupu k svojej stavbe. Záujem žalovaného na ochrane nedávno zrekonštruovaného povrchu cesty cez predmetné pozemky, zvýšení jej životnosti či získaní relatívne súkromného priestoru nevyužívaného nečlenmi záhradkárskej osady nemôže byť dôležitejším pred už spomenutými záujmami vlastníkov stavieb. Za dôležitejší nemožno považovať ani záujem žalovaného na bezpečnosti, pretože tento záujem je natoľko všeobecný, že by sa ním dal v podstate vylúčiť akýkoľvek iný záujem. Rovnaký záujem na bezpečnosti však majú aj ostatní vlastníci pozemkov, cez ktoré vedie obchádzka naokolo jazera, a takisto aj samotní žalobcovia, keďže niet dôvodu, pre ktorý by bolo možné prechod a prejazd cez predmetné pozemky žalovaného považovať za nebezpečnejší ako prechod a prejazd cez pozemky iných vlastníkov, cez ktoré vedie obchádzka naokolo jazera. A napokon, záujem na všeobecnej bezpečnosti vyplýva už zo samotnej podstaty právneho poriadku ako takého, ktorý ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí (porov. ) a túto povinnosť vynucuje pod hrozbou zákonmi ustanovených sankcií a trestov. Z toho teda vyplýva, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa záujem žalovaného na bezpečnosti nijako neeliminuje. Preto súd návrhu žalobcov 1/ až 3/ a 6/ až 11/ na nariadenie neodkladného opatrenia podľa vyhovel a žalovanému uložil povinnosť konať tak, ako je špecifikované vo výroku tohto uznesenia.

5. Súd prvej inštancie ďalej zastal názor, že vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty v zmysle nemožno zriadiť len samotným neodkladným opatrením, t. j. len procesným rozhodnutím z dôvodu, že meritórny rozsudok súdu podľa tohto ustanovenia patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktorý nedeklaruje už existujúce práva a povinnosti, ale zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak, že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti, a to od momentu nadobudnutia jeho právoplatnosti. Podľa názoru prvoinštančného súdu bolo by porušením práva žalovaného na spravodlivý proces, ak by sa o takom vážnom zásahu do jeho vlastníckeho práva, akým je zaťaženie predmetu jeho vlastníctva vecným bremenom cesty, rozhodlo len formou neodkladného opatrenia, v konaní o ktorom prevažuje požiadavka rýchlosti pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej a súd v ňom rozhoduje len na základe skutočností tvrdených žalobcom bez vyjadrenia žalovaného, bez nariadenia pojednávania a bez

vykonania riadneho dokazovania (a nielen osvedčovania) spojeného s riadnym prešetrením miestnych pomerov, s vyhodnocovaním podmienky nezaťažovať povinného vlastníka nad mieru nevyhnutnú a so zisťovaním výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorej zistenie závisí zásadne od znaleckého dokazovania a nemôže byť náležite vyriešené bez procesnej aktivity žalovaného v zrýchlenom konaní o neodkladnom opatrení. So zreteľom na uvedené preto uložil žalobcom 1/ až 3/ a 6/ až 11/ procesnú povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa budú ako vlastníci stavby v záhradkárskej osade F. T. I.. domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty podľa vo vzťahu k predmetným pozemkom žalovaného, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia v jeho vyhovujúcej časti s tým, že ak takáto žalobu nebude v súdom stanovenej lehote podaná, súd aj bez návrhu toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší. 6. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia je potrebné vyhodnocovať aj so zreteľom na vec samu, nakoľko z hľadiska skutkového stavu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe s väčšou mierou pravdepodobnosti usudzovať, že dôjde k vydaniu priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Ozrejmil, že pre vyhovenie žalobe o zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve nevyhnutnej cesty podľa je potrebné kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to že (i) právo cesty sa zabezpečuje v prospech vlastníka stavby - čiže oprávneným z vecného bremena môže byť jedine vlastník stavby, (ii) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, (iii) prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, a (iv) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú (teda že nie je splnená podmienka proporcionality medzi výhodou oprávneného a ujmou povinného). Kým pri žalobcoch 1/ až 3/ a 6/ až 11/ možno splnenie uvedených predpokladov považovať za osvedčené naopak vo vzťahu k žalobcom 4/ a 5/ dospel k záveru, že žiadnym spôsobom neosvedčili splnenie už prvého predpokladu úspešnosti žaloby vo veci samej, a to že sú okrem vlastníkov pozemkov v záhradkárskej osade F. T. I.. zároveň aj vlastníkmi stavieb v tejto lokalite. Takáto skutočnosť z priložených výpisov z listov vlastníctva č. XXX J. XXX pre katastrálne územie D. nevyplýva, a preto dospel k záveru o tom, že sa im nepodarilo dostatočne hodnoverne osvedčiť splnenie predpokladu vecného súvisu neodkladného opatrenia s meritom veci, čo je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti na nich sa vzťahujúcej. Z uvedených dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nim zamietol.

7. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a žalobcom 1/ až 3/ a až 11/, ktorí mali v konaní plný procesný úspech priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V prípade žalobcov 4/ a 5/ bol ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, čo treba považovať za procesný úspech žalovaného v konaní, a preto žalovanému proti týmto neúspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle náhradu trov konania žalovanému proti žalobcom 4/ a 5/ nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozhodnutiu vo vyhovujúcej časti podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, nakoľko v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup súdu podľa a nasl. V odvolaní žalovaný namietal skutkové zistenia. Prevažná časť jeho odvolacích námietok spočívala v spochybňovaní pravdivosti tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Išlo najmä o nesúhlas s tvrdením, že miestna komunikácia bola po dve desaťročia verejne prístupná z verejnej cesty, že žalobcovia nemajú zabezpečený prístup od svojej nehnuteľnosti na verejnú komunikáciu iným spôsobom ako cez sporné pozemky. Ďalej uvádzal, že mal plné právo oplotiť si svoj pozemok a zamedziť nežiadúcemu prístupu cudzích osôb. Trval na tom, že žalobcovia majú zabezpečený bezproblémový prístup k svojim stavbám po ceste vedúcej cez osadu F. T. I. D., pretože iba tak im bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Potreba neodkladnej úpravy vzájomných pomerov v danom prípade nebola odôvodnená, pretože nie je možné aby žalobcovia chodili cez pozemky žalovaného, keďže majú prístup k svojim pozemkom a stavbám zabezpečený inak. Namietal, že nariadenie napadnutého neodkladného opatrenia predstavuje neprimeraný a bezdôvodný zásah do výkonu jeho práv. Vydané súdne rozhodnutie je porušením zásady rovný s rovným a v ničom nekorešponduje s elementárnymi zásadami spravodlivosti.

Trval na tom, že skutočnosť, že žalobcovia majú zabezpečený prístup k svojim stavbám aj inak, mohol súd zistiť z ohliadky na mieste samom, resp. z kópie katastrálnej mapy. Poukázal na to, že nariadením napadnutého neodkladného opatrenia, ktoré je predbežne vykonateľné, hrozí, že mu vzniknú nedozierne následky. V ostatnej časti pomerne rozsiahleho odvolania sa vyjadroval k meritu žaloby vo veci samej vo veci zriadenia vecného bremena (ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. (vid č.l. 172 PV spisu) poznámka odvolacieho súdu).

9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné. Mali za to, že žalovaný podal odvolanie oneskorene, prípadne, že v ňom absentujú odvolacie dôvody a preto je potrebné ho odmietnuť. Pre prípad, že by sa s týmto ich názorom odvolací súd nestotožnil, žiadali, aby ho ako vecne správne potvrdil. S tvrdeniami žalovaného uvádzanými v odvolaní nesúhlasili. Považovali ho za neprípustné z dôvodu, že je odôvodnené nepravdivými, v minulosti nimi vyvrátenými, právne irelevantnými tvrdeniami a je v celom rozsahu účelové, pričom žalovaný si v podanom odvolaní na viacerých miestach odporuje. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že na nariadenie neodkladného opatrenia nie je právny dôvod, nakoľko majú zabezpečený „bezproblémový prístup“ ku svojim nehnuteľnostiam po ceste vedúcej cez osadu F. T. I. (obchádzka cez obec R. C.), ktorá trasa je pre nich údajne aj kratšia. Rovnako nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že na ceste, ktorá je v súčasnosti využívaná žalobcami, žiadne zápchy neexistujú od vybudovania obchvatov a rýchlostných komunikácií. Argumentovali, že žalovaným spomínané vybudovanie rýchlostných komunikácií a obchvatov vyriešilo dopravnú situáciu na diaľnicu smerom do Q., avšak ich priamym následkom sú komplikácie a upchatie cesty z obce R. C. do obce D.. Mali za to, že tvrdenie žalovaného, že parcely v jeho vlastníctve nikdy neslúžili k prechodu pre iné osoby, ako pre žalovaného a členov jeho združenia vyvrátili, jednak nimi predloženými dôkazmi k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a súčasne, je logické, že ak by v minulosti nebola cesta vo vlastníctve žalovaného pravidelne využívaná na prechod aj inými osobami, než ako to uvádza žalovaný, t. j. vrátane žalobcov, či iných tretích osôb, nedošlo by na strane žalovaného k vzniku potreby uzatvoriť predmetnú cestu. K tvrdeniu žalovaného, že žalovaný a členovia záhradkárskej osady F. T. I. „nikdy nevyužívali cestu žalobcov“, uviedli, že toto tvrdenie žalovaný sám vyvracia, keď v podanom odvolaní ďalej uvádza, že cestu cez záhradkársku osadu F. T. I. využíval žalovaný a iní členovia záhradkárskej osady F. T. I. na pešie prechádzky. Súčasne je táto skutočnosť preukázaná aj v rámci dôkazov, ktoré predložili spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorých žalovaný sám deklaruje, že cestu cez záhradkársku osadu F. T. I. využívali obyvatelia záhradkárskej osady F. T. I. (minimálne) na prechod k železničnej stanici. Tvrdenie, že žalovaný nemohol využívať na prechod cestu cez záhradkársku osadu F. T. I. z dôvodu, že žalobcovia zamedzili priechodnosť cesty v osade F. T. I. osadením železnej brány na elektrický pohon, je účelové, nakoľko žalobcovia, resp. členovia záhradkárskej osady F. T. I., uvedenú bránu osadili až po tom, ako žalovaný hermeticky uzavrel záhradkársku osadu F. T. I.. Žalobcovia ďalej dodali, že osadeniu železnej brány na elektrický pohon v osade F. T. I. predchádzala ústna dohoda medzi členmi záhradkárskej osady F. T. I. a žalovaným, že sa celá oblasť F. T. I. J. F.B. T. I. uzatvorí spôsobom, že na jednej strane postaví uzáveru osada F. T.V. I. a na druhej strane postaví uzáveru osada F. T. I. s tým, že obyvatelia oboch záhradkárskych osád si vzájomne umožnia prechod cez tieto svoje cesty a tretie osoby budú z prechodu cez obe záhradkárke osady vylúčené. Na základe tejto dohody teda členovia záhradkárskej osady F. T. I. bránu postavili, pričom však žalovaný nepostupoval ďalej v zmysle vyššie uvedenej dohody, ale vybudoval zábrany na svojich pozemkoch spôsobom, že úplne vylúčil prechod žalobcov (a iných osôb majúcich svoje nehnuteľnosti umiestnené v osade F. T. I.) cez záhradkársku osadu F. T. I.. Zdôraznili, že z odvolania žalovaného zreteľne vyplýva, že tým, že žalovaný namontoval plot na parcele registra „C“ č. XXXXX/XXX, ktorá parcela hraničí s osadou F. T. I., došlo proti vôli žalobcov k uzatvoreniu záhradkárskej osady F. T. I.. Dodali, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že cestu žalobcov nikdy nevyužíval, vyvracia aj v závere podaného odvolania, kde sám uvádza, že v minulosti, keď žalovaný a obyvatelia záhradkárskej osady F. T. I. parkovali pri svojich nehnuteľnostiach, bola cesta žalovaných v tom čase nepriechodná kvôli jamám na ceste. Ak teda bola cesta žalovaného v minulosti nepriechodná, a napriek tomu sa žalovaný a ďalší obyvatelia záhradkárskej osady F. T. I. dostali so svojimi motorovými vozidlami ku svojim nehnuteľnostiam, je zrejmé, že prechádzali cez pozemky žalobcov. Súčasne žalovaný sám uvádza, že v osade F. T. I. bol v minulosti ťažobný priestor, na ktorý sa bolo možné nákladnými vozidlami dostať iba cez záhradkársku osadu F. T. I., pričom, ako vyplýva z inej časti odvolania, ťažba podľa žalovaného skončila len nedávno. Žalovaný rovnako v odvolaní spomína, ako si členia záhradkárskej osady F. T. I. vybudovali túto osadu a zabezpečili si majetky v niekoľkostotisícových hodnotách. Je otázne, akým spôsobom to tieto osoby dokázali, ak bola cesta žalovaného nepriechodná a nikdy nevyužívali cestu cez záhradkársku osadu F. T. I.. Žalovaný podané

odvolanie opiera o tvrdenie, že vydané uznesenie je pre žalobcov „zbytočné“, argumentujúc, že na základe Uznesenia sa žalobcovia dostanú iba na koniec parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, nakoľko ďalej žalobcovia už nemôžu ísť, pretože podľa žalovaného sa má jednať o súkromný pozemok. Žalovaný dopĺňa, že má k tomuto neurčitému, nijakým spôsobom neidentifikovanému súkromnému pozemku, akúsi (zrejme tajnú) „osobitnú dohodu s kompetentným subjektom“, na základe ktorej dohody je žalovaný (a členovia záhradkárskej osady F. T. I.) oprávnený dočasne užívať tento súkromný pozemok, čím má zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. K uvedeným tvrdeniam žalovaného uviedli, že je povinnosťou žalovaného v súdnom konaní podložiť všetky svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Pokiaľ žalovaný mienil argumentovať existenciou akéhosi pozemku vo vlastníctve tretej osoby, bol povinný tento pozemok riadne označiť a identifikovať, nie len odkázať na list vlastníctva (LV č. XXX, aj to v úplne inej časti odvolania), na ktorom je uvedených množstvo parciel registra „E“ a jedna parcela registra „C“, ktorá však v nijakom prípade nesusedí s pozemkami vo vlastníctve žalovaného, na ktoré sa vzťahuje nariadené neodkladné opatrenie. Mali za to, že je povinnosťou žalovaného svoje právne relevantné a dostatočne určité a zrozumiteľné tvrdenia podložiť dôkazmi, pričom procesná pasivita žalovaného v tomto smere nemôže byť na ujmu žalobcov. Súčasne namietali, že žalovaný nepredložil ním spomínanú „dohodu“, na základe ktorej údajne žalovaný dočasne užíva bližšie neidentifikovaný súkromný pozemok, čím založil absolútnu irelevanciu tohto svojho tvrdenia, pretože ho ničím nepodložil. Ďalej poukázali na to, že formulácia žalovaného, a to že dohodu má mať uzatvorenú s „kompetentným subjektom“ evokuje, že ak aj existuje nejaká dohoda medzi žalovaným a určitým abstraktným subjektom, je možné, že nie je uzatvorená s vlastníkom pozemku, z ktorého dôvodu by bola neplatná. Ozrejmili, že v zmysle platného právneho poriadku musia mať dohody a zmluvy týkajúce sa nehnuteľností, písomnú formu pod sankciou absolútnej strana neplatnosti. Zároveň, žalovaný sám uvádza, že uzatvorená dohoda je len dočasná, avšak už opomenul uviesť, do akého obdobia je táto dohoda platná, resp. ako malo byť dohodnuté jej obdobie účinnosti. Mali za to, že argumentáciu žalovaného ohľadne vyššie popísaných skutočností nie je možné nijakým spôsobom overiť, nakoľko je úplne nezrozumiteľná, žalovaný v rozpore so svojou povinnosťou podporiť svoje tvrdenia dôkazmi, žiadne dôkazy nepredložil, ba dokonca ani neoznačil dotknutú parcelu, ktorá má údajne patriť súkromnej osobe, tak, aby bolo možné ju bez pochybností identifikovať, a preto na uvedenú argumentáciu žalovaného nie je možné prihliadnuť. V danom prípade zastali názor, že žalovaný ani neopísal rozhodujúce skutočnosti, nakoľko neidentifikoval a neoznačil parcelu, ktorá má podľa neho údajne brániť prechodu žalobcov cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, ale zároveň ani nepredložil žiadny dôkaz o existencii takéhoto pozemku, s výnimkou označenia listu vlastníctva, ktorý však bez ďalšieho nepotvrdzuje a nepreukazuje tvrdenia žalovaného. Zároveň, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal existenciu akejkoľvek dohody medzi žalovaným a vlastníkom takéhoto údajného pozemku, ktorého dokonca žalovaný ani neoznačil. Záverom poukázali na to, že žalovaný napriek vykonateľnému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia doposiaľ dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu napadnutým neodkladným opatrením.

10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na podanom odvolaní, mal za to, že bolo podané riadne a včas a má všetky zákonom požadované náležitosti.

11. Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 12.08.2022 uviedol, že medzi ním a žalovaným 1/ došlo dňa 05.08.2022 v snahe zjednodušiť celé konanie v prejednávanej veci k dohode, ktoré spočíva v tom, že žalovaný umožní žalobcom až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , vstup do jeho osady pešo, s tým, že žalobca 1/ bude oprávnený učiniť zásah do betónovej zábrany na tvare miesta o rozmeroch 1 x 2 m (v zmysle pripojeného úradného záznamu o rozmeroch 1 x 4m) a osadí tam železnú bránku, ktorá sa bude uzamykať na kľúč a od ktorej budú mať až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. kľúč iba žalobca 1/ a I.. B., pričom uvedený zásah je žalobca 1/ oprávnený vykonať hneď po tom ako preukáže, že bol podaný návrh na zastavenie exekúcie 152EX 305/22. S poukazom na uvedené mal za to, že nie je potrebné, aby naďalej ostalo v platnosti napadnuté uznesenie a je potrebné ho odvolacím súdom zrušiť podľa Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 12.08.2022 ostatnom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.

12. Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 16.08.2022 uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú zabezpečený bezproblémový prístup k svojej stavbe iným spôsobom ako to požadujú v prejednávanom konaní ako aj v konaní vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp zn. . Rovnaká situácia sa vzťahuje aj na žalobcu 3/, ktorý má prechod k svojej stavbe nachádzajúcej sa v osade žalobcov bezproblémovo zabezpečený obdobným spôsobom ako žalobcovia 1/ a 2/ a do svojej stavby

nachádzajúcej sa v osade žalovaného chodí bezproblémovo cez osadu žalovaného a cez jeho pozemky, kde požaduje právo cesty. V ostatnej časti vyjadrenia sa opätovne vyjadroval k meritu žaloby vo veci samej vo veci zriadenia vecného bremena.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého uznesenia zaoberal sa posúdením včasnosti podaného odvolania ako aj posúdením, či má odvolanie zákonom stanovené náležitosti, najmä, či sú v ňom uvedené odvolacie dôvody. Z obsahu súdneho spisu zistil, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 18.03.2022, č.k. -8 bolo elektronicky doručované na adresu URI ico://sk/00178152 (vid doručenka na č.l. 61 spisu), čo je elektronická schránka Slovenského zväzu záhradkárov, IČO: 00178 152 so sídlom Havlíčková 1476/34 Bratislava (vid výpis z registra mimovládnych a neziskových organizácii na č.l. 66 spisu) a nie na adresu elektronickej schránky žalovaného v tomto konaní Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 6-72 Rovinka

- Veľké Jazero II., IČO: 00 178 152 0122, so sídlom v Bratislave, Povraznícka 3053/16 (vid výpis z registra mimovládnych a neziskových organizácii na č.l. 106 spisu). Napadnuté uznesenie preto nebolo žalovanému účinne doručené. Následne súd prvej inštancie doručoval citované uznesenie dňa 25.04.2022 T. S. počas toho ako bol za týmto účelom nahliadnuť do spisu (vid úradný záznam na č.l. 63 spisu). Zo splnomocnenia zo dňa 05.03.2021 však vyplýva, že mu bolo udelené žalovaným na konanie vo veci Výzvy o riešenie vzniknutej situácie - výzvy na umožnenie prístupu k vlastníctvu“ z 21.12.2020 podaná v mene V. G. a spol. prostredníctvom JUDr. Martina Hudáka, advokáta so sídlom Hálkova 32, Bratislava) a nie v prejednávanom konaní. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ani toto doručenie nemožno považovať za účinné. Napokon súd prvej inštancie na základe pokynu zákonného sudcu zo dňa 02.05.2022 doručoval napadnuté uznesenie žalovanému na jeho žiadosť (vid č.l. 111a spisu) poštou (vid č.l. 112 spisu) Žalovaný napadnuté uznesenie prevzal dňa 11.05.2022 (vid doručenka na č.l. 112 spisu). Posledný deň na podanie odvolania preto pripadol na 26.05.2022 (t.j. štvrtok, ktorý bol pracovným dňom). Žalovaný odvolanie voči napadnutému uzneseniu podal dňa 17.05.2022 (viď č.l. 144 spisu), teda včas. Odvolací súd má taktiež za to, že uvedené odvolanie spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom ( )

15. Odvolací súd sa po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom a s poukazom na znenie , v zmysle ktorého je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ až 3/ a 6/ až 11/ osvedčili potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia v rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd sa (v súlade s ust. ) v zásade stotožňuje s nosnými dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v

16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporového konania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy tohto inštitútu vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené pri rozhodovaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je teda opatrenie konečné, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. Táto predbežná úprava priamo neupravuje právny vzťah, o ktorom bude rozhodnuté až vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné vykonávať dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť

presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia 1/ až 3/ a 6/ až 11/ v tomto štádiu konania preukázali dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v ktorom mu bolo vyhovené, v takej miere, že bolo možné zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného navrhovaným neodkladným opatrením. Žalovaný v odvolaní nepoprel, že znemožnil prechod cez svoje sporé pozemky ostatným osobám s výnimkou členov žalovaného, teda aj v prejednávanom konaní úspešným žalobcom a že vystaval uzáveru medzi jednotlivými záhradkárskymi osadami. Práve vystavanie tejto uzávery svedčí o tom, že dovtedy aj v konaní úspešní žalobcovia prechádzali k svojim nehnuteľnostiam (stavbám) cez pozemky, ktorých sa predmet sporu týka. Inak by totiž vystavanie zábrany nemalo význam. Pokiaľ by totiž malo vystavanie zábrany slúžiť ako ochrana proti kriminalite, ktorú majú údajne páchať tretie osoby, nič nebráni, aby žalovaný umožnil prechod úspešným žalobcom cez tieto zábrany. Toto konanie skôr nasvedčuje tvrdeniu žalobcov, čo ostatne vyplýva aj z obsahu spisu (zápisnice zo schôdzí žalovaného vid č.l. 28-29 spisu), že medzi oboma záhradkárskymi osadami sú narušené vzťahy ako aj tá skutočnosť, že v minulosti členovia oboch záhradkárskych osád využívali prechod na svoje pozemky navzájom, cez pozemky oboch záhradkárskych osád. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery strán sporu nariadením predmetného neodkladného opatrenia preukázanú. Súčasne odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok, ktorým úspešným žalobcom uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa výroku II. napadnutého uznesenia. Splnenie zákonných podmienok podľa bude predmetom konania vo veci samej. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ani ostatnými odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa merita žaloby vo veci samej.

18. Pokiaľ žalovaný namieta, že napadnutým uznesením mu hrozí vznik „nedoziernej“ škody, odvolací súd mu dáva do pozornosti, že zákonodarca na uvedenú možnosť myslel v ustanovení , v zmysle ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. V prípade ak ním uvedená skutočnosť nastane, mu za splnenia zákonných podmienok preto nič nebráni domáhať sa tohto svojho práva podľa vyššie citovaného ustanovenia.

19. Pokiaľ ide o podania žalovaného doručené odvolaciemu súdu dňa 12.08.2022 toto odvolací súd posúdil podľa obsahu a dospel k záveru, že ide o návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia podľa , o ktorom návrhu je vecne príslušný rozhodovať ako prvoinštančný súd okresný súd. Čo bude aj jeho úlohou po vrátení sa mu spisu.

20. Na podanie žalovaného doručené tunajšiemu súdu dňa 16.08.2022, odvolací súd neprihliadol, nakoľko ako z jeho obsahu vyplynulo, žalovaný v ňom rozšíril odvolaciu argumentáciu po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

21. Z vyššie uvedených záverov a zistení tak krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalovaného, a pokiaľ neboli zistené podmienky na zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu, tak potom vo vyvolanom odvolacom konaní bolo napadnuté uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdené ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . 22. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na naradenie neodkladného opatrenia žalobcov 4/ a 5/ zamietnutý (výrok III.) a výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom 4/ a 5/ nepriznal (výrok V.), neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , Žalobcovia 1/ až 3/ a / až 11/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).