Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/35/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Viktora Baraníka a Ing. Dominika Gregušku, v trestnej veci proti obvinenému T. U., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) a odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 12.05.2016 takto

rozhodol:

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra, podanej na Okresný súd Nitra dňa 05.04.2016 pod č. , prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. U..

Obžalovaný T. U. na hlavnom pojednávaní dňa 12.05.2016 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutku, sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste a ochrannom opatrení.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, preto súd z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom j) (viedol pred spáchaním skutku riadny život). Súd zároveň prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom l), ktorú obžalovanému uznal z dôvodu, že sa k spáchaniu skutku priznal a skutok úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní pričom uviedol, že svoje konanie ľutuje. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť.

V danom prípade bol druh trestu určený ustanovením § 172 odsek 2 Trestného zákona, teda 10 až 15 rokov a vzhľadom na výmeru trestnej sadzby nemohol súd ukladať s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona iný trest než trest odňatia slobody. Pre prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, z 15 rokov na 13 rokov a 4 mesiace podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd starostlivo sa zaoberajúc okolnosťami prípadu považoval za nutné poukázať najmä na skutočnosť, že žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že obžalovaný je kriminálne narušený, resp. že by mal sklon k páchaniu trestnej činnosti, prejednávaná trestná činnosť evidentne súvisela s chorobným sklonom obžalovaného k užívaniu omamných látok, tak ako to vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania. Zohľadniac potom priznanie viny obžalovaným, úprimné oľutovanie trestného činu obžalovaným, jeho pomerne mladý vek a hodnotenie osoby, skutočnosť, že do spáchania trestného činu sa nedopustil žiadnej trestnej ani protispoločenskej či amorálnej činnosti, prevahu poľahčujúcich okolností, vyššie uvedené znalecké zistenie k osobe obžalovaného, dospel súd k záveru, že vyššie uvedené skutočnosti boli v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré oprávňovali úvahy súdu o aplikácii ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, a to aj z toho dôvodu, že súd bol presvedčený, že na prevýchovu obžalovaného a na ochranu spoločnosti bude v tomto prípade postačovať aj trest kratšieho trvania, teda pod zákonom stanovenú spodnú hranicu 10 rokov odňatia slobody. Súd zároveň uviedol, že aj keď je trest uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, aj tak ide o pomerne dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré, podľa presvedčenia súdu, bude mať na neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.

S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vzhliadol súd dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože pri povinnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad na ukladanie trestov by inak mohlo prísť k neprimeranému potrestaniu.

Pokiaľ išlo o zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na život obžalovaného pred spáchaním trestného činu, tento nevykazuje takú mieru narušenia, pre ktorú by bolo potrebné obžalovaného zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a bol toho názoru, že na nápravu obžalovaného postačuje jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kde bude jeho prevýchova riadne zabezpečená.

Keďže súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 76 odsek 1 Trestného zákona a uložiť obžalovanému ochranný dohľad, ktorého časový rozsah súd určil podľa § 78 odsek 1 Trestného zákona

na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, berúc do úvahy povahu skutku, výmeru uloženého trestu a tiež osobu obžalovaného. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu uložil súd obžalovanému, so súčasným uložením ochranného dohľadu, aj povinnosť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Súd uložil trest prepadnutia vecí, a to jeden kus mobilného telefónu značky Samsung S4, bielej farby, D.: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, jeden kus batérie, jeden kus Q. A. H. XXXX XXXX XXX X, 1 kus 16 GB SD microkarta, tak sú uvedené vo výrokovej časti, vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a tiež vyslovil, že vlastníkom takto prepadnutých vecí sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.