Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-666-2015.pdf
PDF · 101.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/666/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa M. L., so sídlom O. W. I., P. O. K. XXX, P. E., E., K. Z. Islands, zapísaná v The Registrar of Companies of British Virgin Islands pod reg. č. 594171, zastúpená Mgr. Q. W., usadeným euroadvokátom, so sídlom: K., Z. XX, proti odporkyni C. C., naposledy bytom K., XX. Q. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená J. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne SO. o zaplatenie 1.149,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, zo dňa 05. marca 2015, č.k. 12C/282/2012-162 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej. Na rozhodnutie o trovách konania si ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 52 ods. 1, 2 a 3, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), § 497 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ (pôvodne R. R. SK, s.r.o.) sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.149,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 823,68 eur od 27.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa, A. a.s. (ďalej len „A.“) dňa 23.08.2005 Zmluvu o bežnom účte č. 0372472885/0900 (ďalej len „Zmluva“). Dodatkom zo dňa 10.07.2006 A. poskytla povolené prečerpanie podľa dokumentu - transakcia história dňa 11.07.2006 vo výške 697,02 eur (21.000 Sk). Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky A. účinné od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“), Osobitné obchodné podmienky A. pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet s účinnosťou od 10.09.2002 a Sadzobník poplatkov. Odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti riadne dlh splácať neplnila. A. tak vznikla pohľadávka voči odporkyni v sume 1.149,46 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 823,68 eur, z úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vyčíslených od 1. dňa omeškania odporkyne so splácaním jej záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t. j. do 26.10.2010 na sumu 316,32 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 9,46 eur. Odporkyňa do podania návrhu pohľadávku neuhradila. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že pobyt odporkyne sa súdu prvého stupňa v priebehu konania nepodarilo zistiť, preto s predchádzajúcim súhlasom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa I., so sídlom G. L., O., ustanovil súd prvého stupňa toto Združenie podľa § 29 O.s.p. uznesením č. k. 12C/282/2012-125 zo dňa 24.02.2014 za procesného opatrovníka odporkyni. Procesný opatrovník písomným podaním zo dňa 05.08.2014 žiadal návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietnuť. Súčasne súhlasil so vstupom vedľajšieho
účastníka, Spotrebiteľské združenie U., do konania. Uviedli, že ich cieľom je apriori zbaviť spotrebiteľa neprijateľných zmluvných podmienok a tak naplniť článok 6 Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navrhli odmietnuť navrhovateľovi ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa ukáže, že použil nekalú obchodnú praktiku. Z opatrnosti vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že v priebehu konania, podaním zo dňa 07.09.2012, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne, Spotrebiteľské združenie U., so sídlom v K., Y. 9, ktoré vo svojom podaní citovalo ust. § 93 ods. X až 4 O.s.p. a ust. § 3 ods. 3 a 4 a § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ďalšom priebehu konania bolo Spotrebiteľské združenie U. pasívne a k meritu veci sa vôbec nevyjadrilo. Z dôvodov námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania (č. l. 70) Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 12C/282/2012-84 zo dňa 08.02.2013 pripustil v konaní vedľajšie účastníctvo na strane odporkyne, vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie U., so sídlom v K., Y. 9, T.: XX XXX XXX. Po podaní odvolania navrhovateľa proti vyššie uvedenému uzneseniu, Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/1047/2014-147 zo dňa 21.01. 2015 uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, SLSP dňa 23.08.2005 Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetom Zmluvy bolo zriadenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na menu SKK a vydanie debetnej platobnej karty. Dodatkom k Zmluve zo dňa 10.07. 2006 SLSP poskytla odporkyni povolené prečerpanie podľa dokumentu - transakcia história dňa 11.07.2006 vo výške 697,02 eur (21.000 Sk) do 08.03.2037. Predmetný Dodatok v celom rozsahu nahradil pôvodné znenie Zmluvy (čl. I). V zmysle Dodatku k Zmluve, predmetom Zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. SLSP listom zo dňa 11.07.2006 oznámila odporkyni poskytnutie povoleného prečerpania do 08.03.2037, s tým, že pohľadávka SLSP z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu tohto oznámenia je 15,40 % ročne. Išlo o premenlivú úrokovú sadzbu. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky SLSP (ďalej len „VOP“), Osobitné obchodné podmienky A. pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet s účinnosťou od 10.9. 2002 a Sadzobník poplatkov. Podpisom Zmluvy odporkyňa deklarovala, že sa oboznámila s VOP a Sadzobníkom. A. umožnila odporkyni čerpať úver tak, že realizovala platobné príkazy odporkyne na prevod alebo výbery hotovosti odporkyne. Odporkyňa sa zaviazala úver splácať tak, že bola povinná splatiť pohľadávku A. najneskôr v deň poslednej splatnosti úveru, pričom pohľadávka A. v čase do konečnej splatnosti bola splácaná formou započítania pohľadávky A. proti pohľadávke odporkyne a to vždy v momente vzniku pohľadávky odporkyne z účtu odporkyne v rozsahu, v akom sa tieto pohľadávky kryjú. V zmysle VOP bola výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver určená zverejnením, pričom táto sadzba úroková bola platná v deň podpisu zmluvy. Podľa VOP a Úverových podmienok, bola A. oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby, pričom zmena úrokovej sadzby bola účinná rozhodnutím A. a zverejnením. V prípade porušenia podmienok splácania úveru odporkyňou, bol medzi stranami dohodnutý úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania sa riadila rozhodnutím SLSP a nasledovným zverejnením. Odporkyňa sa zaviazala v zmysle VOP uhradiť aj náklady, ktoré vzniknú porušením jej zmluvných povinností. Odporkyňa si svoje zmluvné povinnosti riadne dlh splácať neplnila. A. tak vznikla pohľadávka voči odporkyni na sumu celkom 1.149,46 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 823,68 eur, z úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny vyčíslených od 1. dňa omeškania odporkyne so splácaním jej záväzku do dňa postúpenia predmetnej pohľadávky, t. j. do 26.10. 2010 na sumu 316,32 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 9,46 eur. Predmetná pohľadávka sa nachádza vo výpise z bankovej knihy SLSP pod č. 463, ktorá preukazuje, tak ako to tvrdil aj navrhovateľ, výšku postúpenej pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že SLSP a spoločnosť I., I. & O. uzatvorili dňa 21.10.2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok, kde pod číslom 463 je aj pohľadávka voči odporkyni. SLSP oznámila postúpenie pohľadávky odporkyni doporučeným listom zo dňa 12.11.2010. I., I. & O. a spoločnosť R. R. SK uzatvorili dňa 01.12.2010 Zmluvu o postúpení pohľadávok s účinnosťou ku dňa 01.12.2010. V prílohe č.1 tejto zmluvy je pod č. 463 uvedená aj pohľadávka voči odporkyni, ktorá prešla na navrhovateľa. Spoločnosť I., I. & O. oznámila postúpenie pohľadávky odporcovi oznámením zo dňa 03.01.2011, ktorým zároveň vyzvala odporcu na okamžitú úhradu dlhu. Navrhovateľ sa v návrhu odvolal na judikát NS SR R119/2003 a Zmluvy o postúpení pohľadávok k návrhu na začatie konania nepredložil. Z oznámenia SLSP zo dňa 25.08.2014 mal súd zistené, že A. vyhlásila ukončenie aktívnej KTK Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2005 uzatvorenej medzi SLSP ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom ku dňu 11.06. 2007. V deň postúpenia pohľadávky 21.10.2010 vedenej
na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX bola pohľadávka vo výške 1.149,46 eur (istina 823,68 eur, úroky z omeškania 316,32 eura príslušenstvo 9,46 eur). Z vykonaného dokazovania, oboznámením obsahu písomností predložených v konaní navrhovateľom (Zmluva, Dodatok k Zmluve, výpis z účtu, výpis z bankovej knihy SLSP, Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, Oznámenia o postúpení pohľadávky) ako i z Oznámenia A., mal súd prvého stupňa zistené, že odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa, A. Zmluvu o bežnom účte a následne bol odporkyni poskytnutý kontokorentný úver. Pretože si odporkyňa neplnila riadne svoje zmluvné povinnosti a úver riadne nesplácala, SLSP vyhlásila ukončenie aktívnej KTK Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2005 uzatvorenej medzi SLSP ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom ku dňu 11.06.2007. V deň postúpenia pohľadávky 21.10.2010 vedenej na účte č. 0372472885/0900 bola pohľadávka vo výške 1.149,46 eur (istina 823,68 eur, úroky z omeškania 316,32 eura príslušenstvo 9,46 eur). Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákonov právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou považoval jednoznačne za zmluvu o úvere a súčasne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Súd prvého stupňa vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Mal za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ, je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ, aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd prvého stupňa podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka vzťahujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec, v zmysle § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i od ustanovení o premlčaní). Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že v predmetnej veci vzniesol opatrovník odporkyne námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku. Navrhovateľ v spore uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.149,46 eur s úrokom z omeškania, pričom istina bola splatná už dňa 11.06.2007, ku ktorému dňu právny predchodca navrhovateľa vyhlásil ukončenie aktívnej KTK Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.08.2005 uzatvorenej medzi SLSP ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, ku ktorému dňu sa pohľadávka stala splatnou a ku ktorému dňu začala navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi plynúť premlčacia doba na uplatnenie jeho práva na súde. Súd prvého stupňa vo veci aplikoval premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu prvého stupňa, i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné, vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva. Navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde prvého stupňa pred podaním návrhu na súd. SLSP vyhlásila ukončenie aktívnej KTK Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 0372472885 zo dňa 23.08.2005 ku dňu 11.06.2007, pričom návrh vo veci samej podal navrhovateľ na súd po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty dňa 02.05.2012 (teda po takmer piatich rokoch od vyhlásenia ukončenia KTK Zmluvy o kontokorentnom úvere), preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011. Z vyššie
uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku I. o zamietnutí návrhu vo veci samej. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keďže súd prvého stupňa aplikoval pri otázke premlčania ustanovenia Občianskeho zákonníka. Mal za to, že danú vec bolo potrebné posudzovať v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov podľa Obchodného zákonníka, ako absolútny obchod. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 56/2007, 5 Obo/12/2010, 1 Cdo/120/2010 a 4 Obo/115/99. Rovnako na podporu svojej argumentácie spomenul rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 3711/11. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa, pričom ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka boli účinné v čase uzavretia zmluvy. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi, bez ohľadu na to, či základný zmluvný vzťah je uzatvorený podľa Obchodného zákonníka. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011. Vzhľadom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Podaním doručeným v priebehu odvolacieho konania dňa 04.05.2015 pôvodný navrhovateľ R. R. SK, s.r.o. navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa z dôvodu postúpenia uplatnenej pohľadávky na spoločnosť M. L., so sídlom O. W. I., P. O. K. XXX, P. E., E., K. Z. T., zapísaná v The Registrar of Companies of British Virgin Islands. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/666/2015-192 zo dňa 18.08.2015 pripustil zmenu účastníka, na základe čoho sa navrhovateľom v tejto veci stala spoločnosť M. L..
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:
Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa zmluvu o úvere správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože hoci predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Na uvedený právny vzťah bolo zároveň potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase vzniku spotrebiteľsko-právneho vzťahu).
Vzhľadom k vzneseniu námietky premlčania zo strany opatrovníka odporkyne sa súd prvého stupňa odôvodnene zaoberal v prvom rade otázkou, či nárok navrhovateľa je, alebo nie je premlčaný a v akom rozsahu.
Námietku navrhovateľa uvedenú v odvolaní, v zmysle ktorej sa otázka premlčania v danom prípade má posudzovať výhradne podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o absolútny obchod, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Stotožnil sa tak s názorom súdu prvého stupňa, že ochranu spotrebiteľovi v tejto súvislosti zaručovalo okrem iného znenie ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, pričom na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Z uvedeného ustanovenia zreteľne vyplýva aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Právna úprava v čase uzavretia zmluvy nielenže zabezpečovala ochranu spotrebiteľovi v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale zároveň prostredníctvom zákona č. 634/1992 Zb. (keď považovala za spotrebiteľskú zmluvu akúkoľvek zmluvu spĺňajúcu podmienku podľa § 23a ods. 1) umožňovala aj použitie ochranných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že hoci úver je absolútnym obchodom, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom a ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Za predpokladu duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 5MCdo/20/2009), keďže použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Na základe uvedeného treba postup súdu prvého stupňa, ktorý v prípade posudzovania vznesenej námietky premlčania postupoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, považovať za správny a zákonný.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. súdom prvého stupňa, z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v prvostupňovom konaní.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é