Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/12/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SAFE INVESTMENTS, spol. s r.o., so sídlom Kozmonautov 33/21, 036 01 Martin, IČO: 36 435 988, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom G. XX, XXX XX O., proti žalovanému: CASH REAL, s.r.o., so sídlom Komenského 63A/8357, 010 01 Žilina, IČO: 44 884 231, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom T. X, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 4.133 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. -138 zo dňa 31. 7. 2015

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. -138 zo dňa 31. 7. 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 4.133 Eur s príslušenstvom na tom základe, že podľa Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 6.11.2009 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme hnuteľnej veci zo dňa 30.6.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným umožnil žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako nájomcovi napojenie jeho stavby na elektrickú rozvodnú skriňu za účelom odberu elektrickej energie. Žalovaný ako nájomca sa zaviazal žalobcovi zaplatiť za skutočne odobratú elektrickú energiu nameranú podružným elektromerom, a to na základe refakturácie prenajímateľom. Za rok 2011 žalobca vyúčtoval žalovanému spotrebu elektrickej energie, ktorú neuhradil, a to faktúrami č. OF 12/01 na sumu 2.264 Eur splatná dňa 29.5.2012 a faktúru č. OF 12/02 na sumu 1.869 Eur, ktorá bola splatná dňa 29.5.2012. Okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikácii ust. § 261 ods. 1, Obchodného zákonníka v spojení s § 663, § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že žalobca na strane prenajímateľa so žalovaným ako nájomcom uzavreli tri nájomné zmluvy rovnakého znenia, a to dňa 6.11.2009. Predmetom zmlúv podľa článku II., bod. 1 bolo, aby prenajímateľ umožnil nájomcovi za odplatu dohodnutú v zmluve napojenie jeho stavby na elektrickú rozvodnú skriňu, za účelom odberu elektrickej energie pre potreby stavby. Podľa článku II. bod. 2 zmluvy nájomca bol zároveň oprávnený odoberať na základe pripojenia na elektrickú rozvodnú skriňu elektrickú energiu, do stavby, ktorá bola uvedená v článku I., bod 1. zmluvy, pričom sa zaväzuje zabezpečiť na vlastné náklady relevantné meranie spotreby elektrickej energie pre stavbu, uvedenú v článku I., bod. 3 zmluvy, a to podružným elektromerom. Podľa článku II., bod. 3 uzavretých zmlúv nájomca bol povinný uhradiť prenajímateľovi skutočne odobratú elektrickú energiu, nameranú podružným meračom, a to na základe refakturácie prenajímateľom.

Okresný súd považoval v predmetnej sporovej veci relevantnú tú skutočnosť, že podľa zmluvy o nájme hnuteľnej veci predmetom nájmu bola elektrická rozvodná skriňa, pričom na uvedenú zmluvu sa vzťahovali všeobecné ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že zmluvu o nájme hnuteľnej veci uzavreli dvaja podnikatelia, tak pre danú zmluvu platili aj osobitné ustanovenia § 721, § 722, § 723 Občianskeho zákonníka o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Okresný súd mal preukázané, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2010. Z dôvodu, že zmluva bola uzavretá písomne, bolo potrebné akékoľvek zmeny tejto zmluvy činiť tiež v písomnej forme. Žalobca tvrdil, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval aj po dátume 30.6.2010, pretože boli uzavreté dodatky, ku každej z nájomných zmlúv s tým, že nájomný pomer sa dojednáva na dobu určitú, a to do 31.7.2011. Ani jeden z dodatkov nebol podpísaný žalovaným, aj keď každá zmluva je opatrená na každej strane v pravom hornom rohu textom prevzal a nachádza sa tam podpis, o ktorom tvrdila p. N., ktorá bola vypočutá v súdnom konaní, že je podpisom p. G., vtedajšieho konateľa žalovaného a tento to na pojednávaní vo svojej svedeckej výpovedi aj potvrdil. Okresný súd mal za to, že takýto podpis s textom prevzal, neznamená súhlas s uzavretím zmluvy, ale prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Ak neboli platne uzavreté dodatky k nájomným zmluvám, nájomný pomer skončil dňa 30.6.2010. Pokiaľ ide o skončenie nájomného pomeru, bolo nevyhnutné aplikovať na daný vzťah ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka a aj v prípade, ktorý hovorí o tom, že ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do doby vrátenia veci. V danom prípade sa však jednalo o špecifický predmet nájmu, ktorý sa nachádzal v dispozícií prenajímateľa a nebolo fakticky možné predmet nájmu vrátiť, ale ak by aj nastala skutočnosť, že žalovaný predmet nájmu používal, tak v danom prípade bol povinný platiť nájomné. Uvedené však neznamená, s poukazom na ust. § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že toto ustanovenie má vplyv na trvanie zmluvy. Zmluva aj v prípade, že by predmet nájmu bol ďalej využívaný žalovaným, by zanikla po uplynutí doby, na ktorý bola dojednaná, teda 30.6.2010. V takomto prípade ide o ustanovenie špecifické a odlišné od ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý možno aplikovať len na nájomný vzťah medzi osobami „nepodnikateľmi“. Možno tak ustáliť, že nájomný pomer v zmysle troch nájomných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a žalovaným skončil u všetkých troch nájomných zmlúv uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, teda 30.6.2010. Pokiaľ predmetom žaloby nebolo nájomné, ale cena za spotrebovanú elektrickú energiu, tak okresný súd vzhľadom na argumentačné tvrdenia žalobcu, ktorý požadoval plnenie titulom existujúcich nájomných zmlúv, nebolo mu možné v tomto nároku vyhovieť.

Podľa názoru okresného súdu toto plnenie uplatnené žalobcom nebolo možné priznať ani titulom bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by to bol žalovaný, kto po uplynutí doby nájmu odoberal elektrickú energiu, a to od 10.5.2011 do konca roka a rok 2012, pretože skutočnosť, že by v tomto období žalovaný ešte odoberal elektrickú energiu, poprel svedok G., vtedajší konateľ žalovaného, ktorý uviedol, že v tom čase už výstavba chatiek bola ukončené a niektoré chatky sporadicky využívali budúci vlastníci s tým, že koncom roku 2011 a začiatkom roku 2012 boli odpredané všetky tri chaty, čo preukázal svedok G. kúpnymi zmluvami a listami vlastníctva. Naviac aj v podobnom duchu vypovedala svedkyňa N., ktorá uviedla, že síce nie od žalovaného, ale mala informácie o tom, že žalovaný chce uvedené chatky predať a bol tam aj nejaký pohyb. Nebolo jednoznačne preukázané, že by v rozhodnom období odoberal energiu žalovaný, v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, naviac nebolo preukázané ani množstvo spotrebovanej elektrickej energie, pretože spôsob, akým sa diala refakturácia spotreby elektrickej energie, ktorý opísala svedkyňa N. tak, že od vyúčtovanej faktúry, ktorú žalobca obdržal od Slovenskej energetiky, odpočítal spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú spotreboval on sám a zmeral ju na základe svojho podružného merača, takéto meranie spotreby elektrickej energie bolo v rozpore s článkom II. bod 2 a 3 uzavretých zmlúv, keď spotrebovaná elektrická energia žalovaným mala byť meraná podľa ním nainštalovaných relevantných meračov spotreby elektrickej energie. Tieto merače boli nainštalované, ale podľa nich sa spotreba neúčtovala. Aj s ohľadom na tieto okolnosti bol okresný súd nútený žalobu žalobcu zamietnuť.

O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ účastník, ktorý je úspešný v súdnom spore, náhradu trov nepožiadal, nemôže mu súd takto neuplatnenú náhradu trov konania priznať, aj keby mu inak zo zákona patrila, preto ak žalovaný nepožiadal o náhradu trov konania, okresný súd mu túto náhradu trov prvostupňového konania nemohol priznať.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd nesprávne vyhodnotil predložené listiny ako aj skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca v priebehu súdneho konania,

čo malo podľa jeho názoru za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa zmlúv bol dohodnutý nájomný pomer na dobu určitú do 30.6.2010, avšak pokiaľ nájomca neprejaví svoju vôľu ukončiť nájomný pomer pred uplynutím tejto lehoty, predlžuje sa nájom vždy na obdobie ďalšieho kalendárneho roka a za takých istých podmienok. V súvislosti s vykonávaním dôkazov poukázal žalobca na výpoveď svedka p. G.. Ak okresný súd ustálil, že zmluvy boli skončené dňom 30.6.2010, tak potom žiadnym spôsobom nebola vyhodnotená odobratá a zaplatená elektrická energia za obdobie od 1.7.2010 do 10.5.2011 a dokonca vôbec nebolo vyhodnotené tvrdenie samotného žalovaného, že elektrickú energiu odoberal do 31.7.2011. V priebehu konania žalovaný niekoľkokrát uviedol, že dodatok č. 1 k predmetným nájomným zmluvám považuje za platne uzavretý a uznal dôvodnosť odobratej energie do dátumu 31.07.2011. V spore bola vypočutá aj svedkyňa Ing. N., ktorá uviedla, že p. G. dodatky k nájomným zmluvám odmietol podpísať z dôvodu, že elektrárne budovali ďalšie trafostanice. Z výpovede Ing. N. nevyplýva, že došlo k podpísaniu dodatkov k nájomným zmluvám žalovaným a ani neuviedla skutočnosť, že považovala uvedené dodatky za platné. Žalovaný rekreačné chatky, pre ktoré odoberal elektrickú energiu, užíval aj po 30.06.2010, resp. po 31.07.2011. Rekreačné chatky predával postupne, koncom roku 2011 predal dve, v priebehu roka 2012 jednu. Nemohlo dôjsť k zániku nájomnej zmluvy ani k 30.06.2010 a ani k 31.07.2011, pretože stále dochádzalo k odberu elektrickej energie rekreačnými chatkami, ktorých vlastníkom bol práve žalovaný a povinnosť žalovaného platiť za odobratú elektrickú energiu podľa názoru žalobcu naďalej trvala. Ak nebola zmluva o nájme hnuteľných vecí ukončená žalovaným, tak žalovaný mal minimálne informovať žalobcu bez zbytočného odkladu o každom predaji každej rekreačnej chatky. Žalovaný si mal splniť svoju zmluvnú povinnosť a uhradiť sumu za spotrebovanú elektrickú energiu. Žalovaný zákonným spôsobom neukončil Zmluvu o nájme hnuteľnej veci zo dňa 06.11.2009, a to písomnou formou, preto došlo podľa článku IV. bod 2 druhá veta zmluvy k jej ďalším predĺženiam. Okresný súd sa s týmto ustanovením zmluvy vôbec nevysporiadal a vzal do úvahy len prvú vetu článku IV. bod 2, na základe ktorej ustálil, že nájom skončil 30.6.2010, a to dokonca aj napriek tomu, ako už bolo uvedené, že sám žalovaný zaplatil za odobratú elektrickú energiu až do 10.5.2011. Faktúry, ktoré boli súčasťou vykonaných dôkazov, preukázali, že dochádzalo k odberu elektrickej energie, a to z elektrickej rozvodnej skrine patriacej žalobcovi. Žalobca refakturoval žalovanému odber elektrickej energie na základe zúčtovacej faktúry od dodávateľa Stredoslovenská energetika, a.s., a to tak, že žalobca odrátal svoju spotrebu podľa merača a rozdiel vyfakturoval žalovanému. Žalobca ďalej zotrval na tom, že sa domáha náhrady len toho, čo mu podľa zmluvy o nájme hnuteľnej veci patrí a na čo mu vznikol nárok. Dodatky k nájomným zmluvám neboli platne uzavreté, avšak na druhej strane okresný súd nesprávne ustálil, že nájomný pomer skončil dňa 30.6.2010. Tento nesprávny záver vychádza z článku IV. bodu 2 Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 06.11.2009, kde bolo dohodnuté, že v prípade, že nájomca neprejaví svoju vôľu ukončiť nájomný pomer pred uplynutím tejto lehoty, predlžuje sa nájom vždy na ďalšie obdobie kalendárneho roka a za takých istých podmienok. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo prvostupňový súd v rámci rozhodovania vo veci samej aplikoval ust. § 721 až § 723 Občianskeho zákonníka o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, keď predmetom sporu je úhrada za spotrebovanú elektrickú energiu vyúčtovanú faktúrami č. OF 12/01 a č. OF 12/02. Tieto zákonné ustanovenia podľa názoru žalobcu nemajú žiaden význam pre rozhodnutie vo veci samej, pretože predmetom nájomnej zmluvy bolo napojenie stavby žalovaného na elektrickú skriňu žalobcu za účelom odberu elektrickej energie pre potreby stavby žalovaného. Pán G. ako štatutárny orgán žalovaného pri vystavení faktúr žalobcom voči nim nemal žiadne výhrady, neprejavil s nimi nesúhlas, nevrátil ich a ani ich nespochybňoval. Ak žalovaný neprejavil záujem ukončiť zmluvu o nájme hnuteľnej veci, tak táto zmluva zostala v platnosti v pôvodnom znení, z ktorého dôvodu žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -163 zo dňa 06.04.2016 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.05.2016 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podstatné a rozhodné pre posúdenie odvolania žalobcu bolo vyjadrenie vymedzeného žalobného nároku, keď žalobca nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj v rámci odvolacieho konania uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie vyúčtovanej elektrickej energie žalobcom a spotrebovanej žalovaným, keď podľa tvrdení žalobcu žalovaný má povinnosť zaplatiť za túto skutočne odobratú elektrickú energiu nameranú podružným elektromerom v zmysle uzavretej Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 6.11.2009 a v znení Dodatku č. 1. Žalobca okrem iných dôkazov doložil faktúru č. OF12/01, ktorou bola vyúčtovaná elektrická energia za rok 2011 žalobcom žalovanému vo výške 2.264 Eur a faktúrou č. OF12/02 bola vyúčtovaná elektrická energia žalovanému za rok 2012 v sume 1.869 Eur (č.l. 4, č.l. 5 spisu).

V rámci poskytnutého sumáru tvrdení a označených ako aj vykonaných dôkazov pred okresným súdom bolo zrejmé, že žalobca uplatnil nárok na vyúčtovanú a podľa jeho tvrdení žalovaným skutočne spotrebovanú elektrickú energiu ako zmluvný nárok. Pri vymedzení nároku žalobcu ako zmluvného nároku bolo potrebné preto vyhodnotiť aj v rámci vyvolaného odvolacieho konania, či tu existovala medzi žalobcom a žalovaným Zmluva o nájme hnuteľnej veci zo dňa 6.11.2009, podľa ktorej žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému v súvislosti so zabezpečovaním dodávky elektrickej energie pre žalovaného.

Z článku IV. bodu 2. uzavretej Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 6.11.2009 ďalej len „Zmluva“) vyplynulo, že nájomný pomer sa dohodol na dobu určitú, a to do dňa 30.06.2010. Predmetom sporu bola žalobcom vyúčtovaná dodávka elektrickej energie za kalendárny rok 2011 a za kalendárny rok 2012. Ďalej z uzavretej Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 6.11.2009 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bolo zrejmé, že okrem dodávky elektrickej energie sa v súvislosti so zabezpečením tejto dodávky dohodol prenájom hnuteľnej veci z titulu umožnenia žalovanému ako nájomcovi napojiť sa na elektrickú rozvodnú skriňu, za ktoré umožnenie napojenia sa na elektrickú rozvodnú skriňu bolo dohodnuté nájomné vo výške 35 Eur vrátane DPH mesačne. Súčasťou zmluvy tak bol úkon nájmu hnuteľnej veci a Zmluva o zabezpečovaní dodávky elektrickej energie spolu s dohodnutým spôsobom účtovania a merania spotrebovanej elektrickej energie žalovaným ako nájomcom. V článku IV. bodu 2. Zmluvy bolo dohodnuté, že ak nájomca neprejaví svoju vôľu ukončiť nájomný pomer pred uplynutím lehoty, tak sa predlžuje nájom vždy na obdobie ďalšieho kalendárneho roka, a za takých istých podmienok. Výsledky dokazovania pred okresným súdom nepochybne potvrdili, že dodatky k Zmluve neboli uzavreté a pokiaľ tieto boli vystavené, pričom sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného, ale žalovaný tieto dodatky nepodpísal, týmto správaním žalovaný prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah. Ak nebolo podľa výsledkov dokazovania preukázané, že Zmluva trvala aj po dátume 30.06.2010 a žalobca uplatnil svoj nárok ako zmluvný, tak správne postupoval okresný súd, ak uviedol, že takto uplatnený zmluvný nárok nebolo možné priznať.

V konečnom dôsledku obsahom uzavretej Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bolo zabezpečenie dodávky elektrickej energie a zabezpečeniu tejto dodávky sa podradzovali ďalšie zmluvné dojednania. Žalobca viackrát zdôraznil, ako aj v podanom odvolaní, že predmetom sporu nebolo nájomné, ale cena elektrickej energie. K odvolaciemu argumentu žalobcu o prolongácii nájmu v zmysle článku IV. bodu 2. uzavretej Zmluvy je potrebné zdôrazniť, že táto argumentácia nebola rozhodná a podstatná, keďže predmetom sporu nebolo účtovanie nájomného, ale účtovanie dodávky elektrickej energie žalovanému, pre ktorú skutočnosť potom právne významnú okolnosť nezohráva predĺženie alebo nepredĺženie nájomného vzťahu. Vyplýva to z toho, že Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v sebe zahŕňa dva právne vzťahy, a to vzťah nájmu a vzťah zabezpečenia dodávky elektrickej energie žalovanému. Otázka prolongácie nájmu by bola namieste, pokiaľ predmetom sporu by bolo vyúčtovanie nájomného z titulu umožnenia napojenia sa žalovanému na elektrickú rozvodnú skriňu žalobcu v zmysle článku III. bodu 1. Zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté nájomné vo výške 35 Eur vrátane DPH mesačne. Pokiaľ však predmetom sporu bola dodávka elektrickej energie ako ďalší právny vzťah dohodnutý v rámci Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, tak pre posúdenie žalobcovho nároku boli rozhodné okolnosti súvisiace s dodávkou elektrickej energie žalovanému ako aj, či táto dodávka bola zmluvnou dodávkou, t.j., či nárok uplatnený žalobcom má svoj zmluvný základ. Pokiaľ Zmluva bola uzavretá podľa článku IV. bodu 2. na dobu určitú, t.j. do dňa 30.06.2010, nedošlo k podpísaniu dodatkov k tejto Zmluve za právneho názoru, že dohoda o možnej prolongácii nájmu by bola rozhodná v prípade, ak by predmetom

sporu bolo nájomné dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným, a nie dodávka elektrickej energie, ktorá tvorila predmet sporu, tak potom bolo nevyhnutné aj zo strany krajského súdu konštatovať, čo bolo v zhode so záverom okresného súdu, že dodávka elektrickej energie medzi žalobcom a žalovaným nemala preukázaný zmluvný základ.

Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že nie je pravdou, že by okresný súd nevyhodnotil uplatnenú dodávku elektrickej energie za obdobie od 1.7.2010 do 10.5.2011. V podstate svedkyňa L. N. na pojednávaní konanom dňa 28.5.2015 pred okresným súdom uviedla, že pokiaľ ide o faktúru č. OF12/01 (č.l. 4 spisu), tak táto faktúra je za pol roka od 10.5.2011 do konca roka, pričom do 10.5.2011 za obdobie od januára 2011 bola žalovanému vystavená iná faktúra, ktorá za prvý polrok 2011 bola zaplatená. Ak žalovaný dodatky k Zmluve nepodpísal, tak ako nájomca takýmto správaním prejavil vôľu ukončiť Zmluvu so žalobcom, a preto zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k uplatnenému nároku na dodávanú elektrickú energiu žalobcom žalovanému skončil k 30.06.2010. Predmet sporu pokiaľ tvorila dodávka elektrickej energie za polrok roka 2011, t.j. od 10.5.2011 do konca kalendárneho roka 2011 a za kalendárny rok 2012, tak pri závere ukončenia zmluvného vzťahu v súvislosti so zabezpečovaním dodávky elektrickej energie žalobcom žalovanému k 30.06.2010, žalobcom uplatnený nárok nemal zmluvný základ, a tým mu nemohlo byť vyhovené, keďže žalobca uplatnil nárok ako zmluvné plnenie. I napriek uvedenému a zistenému okresný súd sa zaoberal aj posúdením nároku titulom bezdôvodného obohatenia, vo vzťahu ku ktorému skonštatoval, že ani tento druh nároku by nebol preukázaný vzhľadom na spôsob účtovania elektrickej energie, keď sa malo podružným elektromerom zabezpečiť meranie spotreby elektrickej energie žalovaným. Z vykonaných dôkazov však nebolo preukázané, že by bola spotrebovaná elektrická energia žalovaným skutočne meraná podružným elektromerom, keďže spôsob účtovania zo strany žalobcu bol taký, že refakturoval faktúru od Stredoslovenskej energetiky, a.s. takým spôsobom, že žalobca odpočítal od nej ním spotrebovanú elektrickú energiu a rozdiel vyúčtoval žalovanému. Tento spôsob však nie je spôsobom skutočne spotrebovanej elektrickej energie žalovaným, ktorá skutočná spotreba by mohla byť preukázaná len meraním podružným elektromerom, tak ako to mali dohodnuté žalobca a žalovaný, nielen vykonaním samotného odpočtu pri fakturácii zo strany Stredoslovenskej energetiky, a.s. žalobcovi. K nepreukázaniu bezdôvodného obohatenia krajský súd poukazuje na spôsob merania odobratej elektrickej energie žalovaným vyjadrený v článku II. bodu 2., 3. Zmluvy a výpoveď svedkyne L. N. na pojednávaní konanom pred Okresným súdom v Martine dňa 28.5.2015, keď uviedla, že zúčtovacia faktúra bola riešená tak, že žalobca odrátal svoju spotrebu a rozdiel vyfakturoval žalovanému, čo nezodpovedá skutočnému odberu elektrickej energie žalovaným za situácie, ak by takáto elektrická energia spotrebovaná žalovaným bola meraná podružným elektromerom. Súčasne v prípade posudzovania bezdôvodného obohatenia tak ani nebolo preukázané, že za vyúčtované obdobie bol to žalovaný, ktorý odoberal elektrickú energiu, a to od 10.5.2011 do konca kalendárneho roka 2011 ako aj za rok 2012, keďže bolo tvrdené, že chatky, do ktorých bola dodávaná elektrická energia, už vlastnili iné subjekty, to znamená nie žalovaný.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam, pokiaľ žalobcom účtovaná elektrická energia nemala zmluvný základ, pričom žalobca tvrdil, že nárok uplatňuje ako zmluvné plnenie a súčasne nebolo preukázané, že by v súvislosti so žalobcom tvrdenou dodávkou elektrickej energie žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho strane, tak zvolil okresný súd vecne správny postup, ak žalobu žalobcu zamietol. Neboli splnené v zmysle odvolania žalobcu dôvody ani na zmenu rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v podstate ani vznik takýchto trov nebol preukázaný, keďže žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, preto žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.