Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. R. Y., bytom R., W. XXX, zastúpenej JUDr. N. W., advokátkou so sídlom G. G., O. M. XXX/XX, proti odporcovi B. Y., bytom R., kpt. I. XXX/XX, zastúpeného Mgr. G. Y., bytom Z., Z. 7, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Y.: O., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.októbra 2015, č. k. -79 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov Mgr. R. Y. rod. E. a B. Y., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X. nad O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX rozviedol. Maloleté deti O. a Y. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Určil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou vo výške 120 Eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou vo výške 100 Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk rodičov s maloletými deťmi neupravil. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu X. nad O.. U oboch účastníkov sa jedná o ich prvé manželstvo. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti O., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar.XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v R., t.j. v obvode Okresného súdu G., preto bol na konanie príslušný tamojší súd. Z výsluchu účastníkov konania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo po takmer ročnej známosti a z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti O. a Y.. Spočiatku bolo manželstvo účastníkov harmonické, časom sa ich harmonický vzťah začal zhoršovať a zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že posledné štyri roky je manželstvo vážne rozvrátené. V roku 2012 sa navrhovateľka dopustila nevery a vzťahy medzi účastníkmi sa vážne narušili, došlo k strate vzájomnej dôvery medzi manželmi. Za príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka považuje to, že po roku 2012, kedy sa dopustila nevery, sa podstatne začali stupňovať kontroly odporcu voči nej, kontroloval jej sms, maily, bankové účty a pod., čo navrhovateľka považuje za neprimeraný zásah do jej súkromia a k tomu odporca podľa jej tvrdenia začal požívať aj alkoholické nápoje. Navrhovateľka poukazovala na rozdielnosť ich pováh, záujmov a rozdielne priority. Odporca považuje za príčinu rozvratu ich manželstva nevery navrhovateľky, ktorá dokonca kvôli

svojim priateľom na svoje meno uzatvorila úvery a peniaze požičala mimomanželským známostiam, ktorí muži jej ich potom odmietali vrátiť, čím sa okrem tej nevery aj finančne nezodpovedne správala voči rodine. Odporca poprel požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere. Medzi účastníkmi došlo k strate vzájomnej citovej náklonnosti. Od mája 2015 už účastníci ani nežijú spolu, kedy sa navrhovateľka odsťahovala aj s deťmi zo spoločnej domácnosti. Odvtedy nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú dlhšiu dobu. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd takto za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Možno konštatovať, že ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Z ich manželstva sa vytratila vzájomná láska a vzájomné pozitívne citové väzby. Obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia. Keďže súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, predmetom tohto konania bola aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom O. a Y. na čas po rozvode. V danej veci navrhovateľka ako matka detí žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s otcom pôvodne navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou. Otec detí najprv žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Po vyjadrení kolízneho opatrovníka a oboznámení sa s vyjadrením detí pred kolíznym opatrovníkom otec uviedol, že bude rešpektovať názor detí a súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Po vykonanom šetrení pomerov a pohovore s maloletými deťmi kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Keďže v danej veci neuzatvorili rodičia rodičovskú dohodu, úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom urobil súd a rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Prihliadol pritom aj na názor maloletých detí, najmä mal. O., ktorá sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že má rada oboch rodičov, ale nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou a vyjadrila sa, že by chcela bývať s matkou a s otcom sa stretávať. Súd prihliadol i na súrodenecké väzby a obe maloleté deti tak zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá žiadala zveriť deti do jej osobnej starostlivosti a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady. G. otec, po oboznámení sa s názorom detí, nakoniec súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky odporučil aj kolízny opatrovník zastupujúci maloleté deti. Maloletá O. má 16 rokov a je žiačkou 1. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb v G., odbor medzinárodné vzťahy. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 24 Eur mesačne a jej cestovné výdavky predstavujú do 40 Eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžok bedmintonu s mesačným poplatkom 15 Eur. Nosí okuliare, je zdravá. Maloletý Y. má 12 rokov a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Jeho stravné v školskej jedálni predstavuje 20 Eur mesačne. Maloletý je alergik, užíva lieky v hodnote 20 Eur mesačne na 3 mesiace, býva často chorý. Maloletý navštevoval futbalový krúžok s mesačným poplatkom 5 Eur, pre tento školský rok to zatiaľ nie je ustálené. Matka s deťmi býva v prenajatom 3-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 360 Eur mesačne. Je zamestnaná ako učiteľka ZŠ s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 03/2014 do 08/2015 vo výške 804,15 Eur. Príležitostne si privyrába ako cvičiteľka alebo v lete v tábore a takto mesačne si privyrobí podľa vlastného udania v priemere cca 20 Eur. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Užíva auto zn. B. 206, r.v. 2006, ktoré majú účastníci v BSM, iný majetok väčšej hodnoty matka nevlastní. Otec detí býva sám v 2-izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Jeho náklady bývania predstavujú 160 Eur mesačne. Otec detí je živnostník, vykonáva klampiarske práce a jeho priemerný čistý mesačný príjem podľa jeho udania predstavuje 600 Eur. Práce si zháňa sám, práce vykonáva v okolí bydliska. Podľa jeho daňového priznania za r. 2014 dosiahol príjmy 7.319,64 Eur, jeho výdavky predstavovali 5.179,69 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 2.139,95 Eur a jeho základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 0 Eur. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec je vlastníkom 2-izbového bytu, v ktorom býva a podielovým spoluvlastníkom garáže a vlastní staršiu dodávku r. v. 1996. Keďže sa rodičia nedohodli na výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, urobil túto úpravu súd. S prihliadnutím na zistené pomery na strane všetkých účastníkov konania, odôvodnené potreby detí a schopnosti a možnosti oboch rodičov, zaviazal súd otca prispievať na výživu mal. O., ktorá je žiačkou strednej školy, sumou 120 Eur mesačne a na výživu mal. Y., ktorý je žiakom druhého stupňa základnej školy, sumou 100 Eur mesačne, ktoré sumy považoval súd za zodpovedajúce vyššie citovaným zákonným kritériám. Hoci matka detí požadovala podstatne vyššie ako určené výživné a poukazovala na vysoké náklady bývania, splátky úveru a výdavky na deti, súd mal za to, že vyššie ako určené výživné by nezodpovedalo zisteným pomerom a schopnostiam a možnostiam otca. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja ich rodičia, ktorí prispievajú na ich výživu podľa svojich schopností a možností. V danej veci bolo zistené, že príjmové pomery matky (v

priemere 804,15 Eur mesačne netto) sú vyššie ako príjmové pomery otca (cca 600,-Eur mesačne), preto otcovi určené výživné na maloleté deti, s prihliadnutím aj na vyživovaciu povinnosť matky, je zodpovedajúce výdavkom detí a postačujúce ich odôvodneným potrebám. Súd tiež prihliadol na to, že otec sa s deťmi stretáva a preto má tiež nejaké výdavky s deťmi. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom na strane otca detí nebola zistená žiadna nadštandardná životná úroveň, ktorá by odôvodňovala matkou požadované nadštandardné výživné. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súčasne má súd za to, že určené výživné je v schopnostiach a možnostiach otca detí, ktorý má pravidelný príjem a okrem týchto dvoch detí už nemá iné vyživovacie povinnosti. Ako vlastník bytu má tak aj vyriešenú svoju bytovú otázku, takže v súvislosti s tým už nebude mať ďalšie výdavky. Právne vec posudzoval podľa § 23, § 18, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1 - 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 28 ods. 1 - 3 Zákona o rodine, § 113 ods. 1 O.s.p.. V súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine súd na žiadosť oboch rodičov styk s maloletými deťmi neupravoval. O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súdom určené výživné na maloleté deti je nadštandardné a neprimerane vysoké. Dôvodil s poukazom na ust. § 75 Zákona o rodine, že súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd však nesprávne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vzhľadom k jeho majetkovým pomerom. Zo súdom určenej výšky výživného vyplýva, že mu po odpočítaní odvodov a výživného od jeho hrubého mesačného príjmu nezostane ani suma, ktorá je zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov ustanovená ako životné minimum. V súlade s ust. § 75 Zákona o rodine mal za to, že aj s ohľadom na odôvodnené potreby detí, súd nesprávne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. I s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o deti, výživné určené vo výške 120 eur a 100 eur mesačne aj k preukázaným a vyčísleným výdavkom detí , je neadekvátne vysoké. Ide o obrovský nepomer vzhľadom k jeho príjmom, už teraz prispieva na deti sumou oveľa vyššou ako sú vyčíslené náklady detí v rozsudku. Bol si istý, že prebytok týchto peňazí matka deťom určite neušetrila, nakoľko deti neustále posiela za ním, keď treba uhradiť rôzne potreby detí. Výživné teda nebude plniť funkciu, na ktorú je v zákone o rodine ustanovené. Neprimerane vysokým výživným mu ako otcovi hrozí znemožnenie uplatňovania práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť z jeho strany. Rozsudok vzhľadom na uvedené skutočnosti vnímal vo vzťahu k určenému výživnému ako nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý a arbitrárny. V ďalšom namietal zaujatosť kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava, nakoľko správanie jeho zamestnankyne považoval za cynické, neprofesionálne a poškodzujúce záujem maloletých detí, ktoré mala zastupovať. K uvedenému dospel z dôvodov: - napriek tomu, že pohovor so synom Y. nebol dokončený pre jeho údajnú ostýchavosť, zamestnankyňa tvrdo presadzovala zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, bez toho, aby zamestnankyňa vzala do úvahy doklady o jeho príjme, mala už pripravený návrh sumy výživného na obe deti vo výške 270 eur mesačne, čo je neprimeraná suma, - zamestnankyňa pri výpovedi matky okato prikyvovala všetkým jej tvrdeniam, čo si všimla aj verejnosť prítomná v pojednávacej miestnosti. Toto správanie zamestnankyne kolízneho opatrovníka považoval o to znepokojujúcejšie, že nešlo o prezentáciu vlastných názorov, ale o vystupovanie v mene orgánu štátnej správy. Nerozumel, komu takýmto správaním kolízny opatrovník prospel a prečo mal potrebu šikanovať otca, ktorý má skvelý vzťah s deťmi a prejavuje záujem o ich starostlivosť a výchovu. V tomto prípade je to matka, ktorá svojím promiskuitným a finančne negramotný správaním v rozpore s § 18 Zákona o rodine zavinila rozpad manželstva, na čo mal súd prihliadnuť, a to aj v otázke úpravy práva a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka so svojom písomnom vyjadrení odvolaniu odporcu uviedla, že sa nestotožňuje s jeho dôvodmi. Považovala za zarážajúce, že odporca hoci na pojednávaní výslovne s rozvodom manželstva súhlasil, podal odvolanie aj proti výroku o rozvode, hoci túto skutočnosť v odvolaní nejakým spôsobom neodôvodnil. Odporca súhlasil tiež so zverením maloletých detí do starostlivosti matky a dokázali sa dohodnúť aj na styku odporcu s maloletými deťmi. Čo sa týka výšky výživného mala za to, že súd ju ustálil správne, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli. Navrhovateľka aj odporca boli ochotní sa dohodnúť aj na výške výživného, avšak dohode bránil odporcov zástupca. Tvrdenie zástupcu odporcu, že mesačné náklady na O. sú iba 79 eur a na Y. 31 eur považovala za neznalé pomerov, resp. za neznalosť súčasných cien stravy,

oblečenia, drogérie a pod.. Čo sa týka zaujatosti kolízneho opatrovníka uviedla, že žiadne popisované konanie jeho zamestnankyne si nevšimla. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že z vykonaného dokazovania prvostupňového súdu bolo preukázané, že rodičia sa na pojednávaní zhodne uviedli, že sú ochotní sa dohodnúť na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ale nevedeli sa dohodnúť na výške výživného, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.10.2015. Výživným má byť deťom zabezpečená potrebná životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a veku detí. Bol toho názoru, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať na výživu mal. O. sumou 120 eur mesačne a mal. Y. sumou 100 eur mesačne. Navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní v celom rozsahu /§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 1 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a upravené práva a povinnosť rodičov k maloletým deťom O. na čas po rozvode. Odvolací súd po preskúmaní danej veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa i s odôvodnením napadnutého rozsudku. Odvolací súd nezistil odvolací dôvod, ktorý by bol spôsobilý privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne skúmal splnenie podmienok pre rozvod manželstva účastníkov. Zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvale rozvrátené. Správne vyhodnotil aj skutkové okolnosti, na základe ktorých maloleté deti O. a Y. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a obom rodičom určil právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. I keď odporca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda aj do uvedených výrokov rozsudku, žiadne odvolacie dôvody voči nim neuviedol a na odvolacom pojednávaní aj uviedol, že s rozvodom manželstva a so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasí. Sporným medzi účastníkmi tak zostala len výška výživného určená súdom prvého stupňa zo strany odporcu na maloletú O. vo výške 120 eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 100 eur mesačne na čas po rozvode manželstva účastníkov. V odvolacom konaní predložil odporca na schválenie dohodu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, ktorú podpísala aj navrhovateľka, a v ktorej sa účastníci dohodli na výživnom zo strany odporcu na maloletú O. vo výške XXX eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 90 eur mesačne. Na odvolacom pojednávaní však navrhovateľka žiadala, aby súd túto rodičovskú dohodu neschválil, a aby ohľadne výšky výživného potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Dôvodila to tým, že predpokladala, že takáto dohoda bude len medzi ňou a odporcom a odporca nebude potom trvať na odvolaní.

Odvolací súd najskôr skúmal, či sú predpoklady na schválenie rodičovskej dohody súdom, tak ako to uvádza ustanovenie § 24 ods. 3 a 4 Zákona o rodine. Rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom môžu rodičia nahradiť takouto dohodou za predpokladu, že súd pri schvaľovaní dohody, rovnako ako pri autoritatívnom rozhodovaní o výkone rodičovských práva a povinností, musí vždy prihliadnuť na záujem maloletých detí, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd preto pri posudzovaní predloženej rodičovskej dohody vychádzal zo zisteného skutkového stavu a z hľadísk smerodajných pre rozhodovanie o výživnom a to § 62 a nasl., § 75 Zákona o rodine a dospel k záveru, že nie sú v danej veci predpoklady pre schválenie tejto rodičovskej dohody. Naopak dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne určil výšku výživného zo strany odporcu na maloletú O. vo výške 120 eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 100 eur mesačne na čas po rozvode manželstva účastníkov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 120 eur mesačne na maloletú O. a 100 eur mesačne na maloletého Y. vzhľadom na citované zákonné ustanovenia zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti odporcu platiť takto určenú výšku výživného na maloleté deti. Odvolacie námietky odporcu, že takto určené výživné je nadštandardné a neprimerane vysoké k jeho zárobkovým pomerom odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo zistené a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca je živnostník, jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 600 eur, je vlastníkom 2-izbového bytu, spoluvlastníkom garáže a vlastní staršiu dodávku, navrhovateľka pracuje ako učiteľka, jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 804 eur, užíva motorové vozidlo zn. Peugeot 206, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Po zaplatení výživného na obidve deti zostáva odporcovi čiastka 380 mesačne /životné minimum v roku 2016 predstavuje na dospelú osobu 198,09 eur/. Ostatné náklady, ktorá má odporca sú v podstate také náklady, ktoré musí vynakladať aj navrhovateľka. Navrhovateľke sa po zaplatení výživného od odporcu a rodinných prídavkov na deti / vo veku 16 rokov a 12 rokov/ dostane mesačne príjem 1067 eur /800 eur príjem + 220 eur výživné + 47 eur/, čo znamená, že na jednu osobu do jej rodiny pripadne 355 eur mesačne, teda ešte menej ako odporcovi. Určené výživné súdom prvého stupňa takto zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa aj základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho odôvodnenie vo vzťahu k určeniu výživného pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

Odporca v odvolaní namietal aj zaujatosť kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Ilava z dôvodu, že správanie jeho zamestnankyne považoval za cynické, neprofesionálne a poškodzujúce záujem maloletých detí, ktoré mala zastupovať. K uvedenému dospel z dôvodov: - napriek tomu, že pohovor so synom Y. nebol dokončený pre jeho údajnú ostýchavosť, zamestnankyňa tvrdo presadzovala zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, - bez toho, aby zamestnankyňa vzala do úvahy doklady o jeho príjme, mala už pripravený návrh sumy výživného na obe deti vo výške 270 eur mesačne, čo je neprimeraná suma, - zamestnankyňa pri výpovedi matky okato prikyvovala všetkým jej tvrdeniam, čo si všimla aj verejnosť prítomná v pojednávacej miestnosti. Toto správanie zamestnankyne kolízneho opatrovníka považoval o to znepokojujúcejšie, že nešlo o prezentáciu vlastných názorov, ale o vystupovanie v mene orgánu štátnej správy.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bolo poučený o tom, že námietku zaujatosti voči postupu zamestnankyne, ktorá za kolízneho opatrovníka koná, možno uplatniť priamo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín alebo na jeho nadriadenom orgáne /Ústredie/.

K uvedenému odvolací súd ešte dodáva, že nezistil, že by kolízny opatrovník v tomto konaní neplnil svoje povinnosti v súlade so zákonom, resp. že by postupoval v rozpore so záujmami maloletých detí. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín je právnická osoba, ktorá je povinná objektívne a nestranne chrániť záujmy maloletého dieťaťa, pristupovať k veci profesionálne. To, že zamestnankyňa kolízneho opatrovníka mala pripravený návrh na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky / tvrdo presadzovala návrh/ a na určenie výživné na maloleté deti spolu vo výške 270 eur mesačne, neznamená, že konala v rozpore so záujmami maloletých detí a pokiaľ mala táto zamestnankyňa na pojednávaní pri výpovedi navrhovateľky „okato“ prikyvovať všetkým jej tvrdeniam, odvolací súd nedokáže posúdiť, nakoľko okrem takého tvrdenia, sa iný dôkaz v spise nenachádza. Možno však urobiť záver, že zamestnankyňa, ktorá zastupovala kolízneho opatrovníka na pojednávaní pred súdom prvého stupňa nekonala v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu týchto trov, nakoľko dôvody pre ich priznanie súd nezistil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .