Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-34-2017.pdf
PDF · 127.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. H. T., N.. XX.X.XXXX P. S. H. T., N.. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov matky Z. L., N.. XX.X.XXXX, A. S. XX, právne zastúpenej Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom so sídlom Petzvalova 5, Košice a otca K. T., N.. XX.X.XXXX, C. A. S. XX, toho času na neznámom mieste v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. F. P. H. T., N.. XX.XX.XXXX, P. V.. S. H. T., N.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. S. H. za obdobie od 31.01.2017 do 25.06.2020 sumou 100 € mesačne a za obdobie od 26.06.2020 do budúcna sumou 200 € mesačne, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. P. H. za obdobie od 31.01.2017 do 25.06.2020 sumou 100 € mesačne a za obdobie od 26.06.2020 do budúcna sumou 200 € mesačne, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Dlžné výživné na mal. S. H. za obdobie od 31.01.2017 do 31.08.2022 spolu vo výške 8.819,89 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 - tich dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Dlžné výživné na mal. P. H. za obdobie od 31.01.2017 do 31.08.2022 spolu vo výške 8.819,89 € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 - tich dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
VII. Styk otca s mal. deťmi n e u p r a v u j e .
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
IX. Náhradu trov konania štátu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.1.2017 sa matka maloletých detí domáhala, aby súd zveril maloleté deti S. H. a P. H. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu V. S. H. sumou 100 eur mesačne a maloletej P. H. sumou 100 eur mesačne, styk otca s maloletými deťmi
žiadala neupraviť. Návrh odôvodnila tým, že maloleté deti pochádzajú z družobného vzťahu. Žili v Anglicku, pred dvoma rokmi sa presťahovali na Slovensko, žijú v spoločnej domácnosti na adrese S. XX v novopostavenom rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. Všetky náklady na domácnosť znáša sama, za plyn uhrádza 30 eur mesačne, elektrinu na rok platila 500 eur, odpad na rok 40 eur, čistenie septikov 50 eur mesačne. V návrhu ďalej uviedla, že otec je zamestnaný na W.Í. T. ako brigádnik, napriek tomu na náklady na domácnosť neprispieva, často požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých sa stáva agresívnejším, z toho dôvodu sú medzi nimi hádky a nedorozumenia. V takomto stave ju viackrát napadol, preto sa rozhodla, že s ním nebude žiť v spoločnej domácnosti.
2. Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2020 (č.l. 136) matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala určiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletú S. H. vo výške 250 eur mesačne a na maloletú P. H. vo výške 250 eur mesačne. Dlžné výživné na maloleté deti za obdobie od 1.6.2016 do rozhodnutia súdu žiadala zaplatiť zo strany otca do rúk matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto podaní zároveň uviedla, že podľa posledných informácií, ktoré má, otec maloletých detí už aj podniká na území Veľkej Británie. Je nutné preto poukázať na skutočnosť, že otec by na základe predpokladaných dosiahnutých príjmov vo Veľkej Británii, ktoré sú vo všeobecnosti objektívne vyššie, než na Slovensku, bol schopný zabezpečiť dostatočnú životnú úroveň a potreby svojich detí, a to aj bez toho, aby to malo na neho zvlášť negatívny dopad, a to vzhľadom k jeho predpokladaným majetkovým a príjmovým pomerov vo Veľkej Británii. V súvislosti s tým, že otec by mal v zahraničí podnikať, žiadala matka, aby súd preveril túto skutočnosť a prihliadol na ust. § 63 Zákona o rodine, podľa ktorého je rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Ak teda otec nespolupracuje, matka navrhuje, aby súd postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
3. Otec maloletých detí sa počas celého trvania konania k návrhu ani raz nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, a keďže mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd postupoval podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, podľa ust. § 116 ods. 1 CSP urobil všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu otca a návrh matky na začatie konania spolu s poučením, uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka, ako aj výzvou otcovi na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov, všetko úradne preložené do anglického jazyka, mu doručoval na adresu X T. E., F. T., H., E. XNT, na ktorej mala bývať otcova matka a po návrate otca zo Slovenskej republiky sa tam mal zdržiavať aj on. Okrem toho, že uvedené písomnosti boli otcovi doručované poštou, o ich doručenie bol požiadaný aj príslušný dožiadaný orgán v zahraničí, ktorý podaním zo dňa 11.5.2018 súdu oznámil, že uvedené písomnosti boli otcovi doručené dňa 20.4.2018.
5. Zároveň bol príslušný orgán v Spojenom kráľovstve dožiadaný vykonať výsluch otca zameraný na zistenie jeho osobných a majetkových pomerov (dožiadanie z 31.7.2018 č.l. 75, preklad dožiadania č.l. 82, prijatie dožiadania č.l. 203, e - mailová urgencia dožiadaného orgánu na č.l. 207). Dožiadaný orgán podaním zo dňa 7.1.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2022, oznámil, že dožiadanie sa nepodarilo vybaviť, nakoľko otec sa na poskytnutej adrese nezdržiaval.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ďalej postupoval podľa ust. § 106 ods. 3 CSP a ďalšie súdne písomnosti otcovi doručoval oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, podľa ktorého písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd lustráciou v Registri obyvateľov dňa 5.9.2022 síce zistil, že otec má od 1.1.2021 evidovaný trvalý pobyt v Slovenskej republike na adrese S. XX, na uvedenej adrese sa však zjavne nezdržiava, nakoľko v uvedenej obci žije aj matka s maloletými deťmi a tá potvrdila, že od roku 2016 sa nepretržite nachádza v zahraničí.
8. Zároveň je potrebné uviesť, že matka v priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 19.1.2022 oznámila novú adresu otca, na ktorej sa teoreticky mohol zdržiavať, resp. uviedla, že podľa jej informácií otec stále býva so svojou matkou, pričom jeho matka na sviatky zasiela deťom pohľadnice, a preto aktuálna adresa otca podľa týchto vedomostí matky je: XX A. T., E. XHW, H., L. K.. Súd sa preto pokúsil doručiť otcovi súdne písomnosti aj na túto adresu, avšak zásielka bola vrátená súdu s označením „adresát neznámy“. Matka taktiež súdu predložila jej známu e - mailovú adresu otca: K..E., prostredníctvom ktorej súd takisto kontaktoval otca, avšak otec žiadnym spôsobom nereagoval.
9. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd po prevedenom dokazovaní a vypočutí účastníkov konania zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určil výživné vo výške primeranej zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav veci:
11. Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2022 právny zástupca matky navrhol, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a určil výživné na maloletú P. H. vo výške 300 eur mesačne a maloletú S. H. vo výške 300 eur mesačne od 01.09.2022. Za obdobie od 01.06.2016 do 31.8.2022 žiadal určiť výživné podľa návrhu zo dňa 22.06.2020, to znamená na každé dieťa vo výške 250 eur mesačne s tým, že dlžné výživné za obdobie od 01.06.2016 navrhol uložiť otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd priznal matke trovy konania, nakoľko je to spravodlivé vzhľadom k tomu, že otec nie je súčinný v konaní a v konaní vznikajú zbytočné prieťahy. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré matka žiada priznať výživné spätne pred podaním návrhu, právny zástupca matky označil tie, že návrh bol podaný 31.01.2017, otec maloletých detí sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval naspäť do Anglicka v máji 2016, odvtedy žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletých detí, pričom vzhľadom k tomu, že otec sa matke vyhrážal, obdobie polroka nemožno považovať za oneskorene podané podanie. Poukázal na to, že deti by sa mali podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, pričom v Anglicku je životná úroveň vyššia, ako na Slovensku.
12. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.7.2020, č.k. 9P/34/2017-144, právoplatným dňa 19.11.2020, bolo na návrh matky nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa.
13. Z výpovede matky bolo zistené, že s otcom maloletých detí žili v minulosti 13 rokov v Anglicku, ona s deťmi sa vrátila na Slovensko na prelome rokov 2014/2015, otec prišiel za nimi v roku 2015. Od roku 2003, kedy sa zoznámili, bol pracovný pomer otca veľmi flexibilný, bolo preňho jednoduché nájsť si prácu. Je vyučený stavbár, veľa rokov pracoval ako vodič v hromadnej doprave, neskôr v súkromnej spoločnosti v logistickej firme, takisto ako živnostník, kedy pracoval pre stavebné firmy, ako aj pre súkromné osoby, konkrétne sa venoval výstavbe rodinných domov, ako aj stolárskym prácam. Nie je vyučený stolár, avšak je veľmi šikovný, zručný, aj po príchode na Slovensko plánoval venovať sa stolárstvu, pretože za peniaze, ktoré si našetril v zahraničí, si nakúpil stolárske stroje a na pozemku v S., kde bývali, si chcel postaviť dielňu. Spočiatku, po príchode na Slovensko, sa chcel niekde zamestnať, aby sa najskôr oboznámil so situáciou na Slovensku, naučil sa jazyk, našiel si nejaké známosti a pod. V podstate však nebol nikde oficiálne zamestnaný, pracoval len ako výpomoc na Píle v Rudníku, kde dosahoval len nízky príjem, ktorý si nechával pre seba. Vzhľadom na to, že mali nedokončený rodinný dom, otec nepracoval a výdavky rodiny uhrádzala takmer výlučne matka, vznikal medzi nimi konflikt. Otec začal byť agresívny, pretože veľakrát si vypil a vinil ju, že ona za to môže, že mu neverí, že mu nedáva čas na to, aby si našiel zamestnanie. V roku 2016 pred Veľkou nocou ju fyzicky napadol, vyhrážal sa jej, čo nebolo prvýkrát, preto zavolala políciu a bol vykázaný z obydlia. Na Slovensku sa zdržiaval ešte jeden až dva týždne, následne odišiel do Veľkej Británie, potom sa tu vrátil iba raz, pretože si tu prišiel po nejaké veci, pričom od podania návrhu sa na Slovensku už neobjavil.
14. Matka potvrdila, že otec počas ich spolužitia v Anglicku nemal žiaden problém s alkoholom, trochu mu podľahol až po príchode na Slovensko, kedy si vypil, keď sa potreboval začleniť do spoločnosti, nájsť si prácu a zabývať sa na Slovensku. Je presvedčená o tom, že otec ani teraz problém s alkoholom nemá, je veľmi flexibilný, nemá žiadne zdravotné problémy, nikdy nebol trestne stíhaný, ani v minulosti nemal žiadnu hypotéku, ani dlhy, preto preňho nemôže byť problém nájsť si prácu. Matka taktiež
potvrdila, že pred májovým termínom pojednávania otca telefonicky kontaktovala, po dlhej dobe spolu komunikovali, z rozhovoru vyplynulo, že otec eviduje výzvy súdu, ktoré mu boli doručované, takisto má vedomosť o nariadenom neodkladnom opatrení o výživnom, na základe ktorého však neuhradil zatiaľ nič. Z rozhovoru s otcom dospela k záveru, že otec túto situáciu vníma tak, že matka sa ho snaží zničiť.
15. Matka je zamestnaná v spoločnosti F.P. B. P..B.., kde v čase podania návrhu dosahovala príjem 670,- eur mesačne v čistom, od júla 2022 je jej príjem vo výške cca 1.037,- eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome v S., ktorý vlastní.
16. Matka špecifikovala svoje výdavky, ako aj výdavky maloletých detí, v podaní doručenom súdu dňa 26.6.2020, kde uviedla výdavky na poistenie osobného automobilu vo výške 92,- eur ročne, servisné náklady vo výške 400,- eur ročne, výdavky na benzín vo výške 100,- eur mesačne. Ďalej uviedla výdavky na bývanie, konkrétne náklady na plyn vo výške 1.092,- eur ročne (t.j. 91,- eur mesačne), náklady na vodu 187,- eur ročne (t.j. 15,58 eur mesačne), na elektrinu 330,- eur ročne (t.j. 27,50 eur mesačne), výdavky na komunálny odpad 45,- eur ročne, daň z nehnuteľnosti 33,- eur ročne, internet 173,- eur ročne (t.j. 14,42 eur mesačne), RTVS 55,- eur ročne. Na stravu, hygienické a čistiace potreby matka mesačne vynakladá sumu cca 400,- eur.
17. Maloletá S. H. je žiačkou 5. ročníka Základnej školy na Trebišovskej ul. 10 v Košiciach. Matka jej výdavky vyčíslila nasledovne: lieky a vitamíny 60,- eur ročne (t.j. 5 eur mesačne), zubný strojček 400,- eur, oblečenie a obuv 450,- eur ročne (t.j. 37,50 eur mesačne), školská družina 132,- eur ročne (t.j. 11 eur mesačne), ZRPŠ 15,- eur ročne, pracovné pomôcky pre školskú družinu 20,- eur ročne, školské knihy a pracovné zošity 20 eur,- ročne, žetón pre školskú jedáleň 5,- eur ročne, ostatné školské potreby počas roka - prezuvky, perá, farbičky, školská taška, úbor atď. vo výške 350,- eur ročne (t.j. 29,17 eur mesačne), školský krúžok 50,- eur ročne (t.j. 4,17 eur mesačne), MHD 100,- eur ročne (t.j. 8,33 eur mesačne), letný detský tábor 150,- eur ročne (t.j. 12,50 eur mesačne), výdavky na voľný čas, šport, kino, kúpalisko, ZOO a pod. cca 250,- eur ročne (t.j. 20,83 eur mesačne).
18. Maloletá P. H. je žiačkou 3. ročníka Základnej školy na Trebišovskej ul. 10 v Košiciach. Matka jej výdavky vyčíslila nasledovne: lieky a vitamíny 60,- eur ročne (t.j. 5 eur mesačne), oblečenie a obuv 450,- eur ročne (t.j. 37,50 eur mesačne), školská družina 132,- eur ročne (t.j. 11 eur mesačne), ZRPŠ 15,- eur ročne, pracovné pomôcky pre školskú družinu 20,- eur ročne, školské knihy a pracovné zošity 20 eur,- ročne, žetón pre školskú jedáleň 5,- eur ročne, ostatné školské potreby počas roka - prezuvky, perá, farbičky, školská taška, úbor atď. vo výške 350,- eur ročne (t.j. 29,17 eur mesačne), školský krúžok 50,- eur ročne (t.j. 4,17 eur mesačne), MHD 100,- eur ročne (t.j. 8,33 eur mesačne), letný detský tábor 150,- eur ročne (t.j. 12,50 eur mesačne), výdavky na voľný čas, šport, kino, kúpalisko, ZOO a pod. cca 250,- eur ročne (t.j. 20,83 eur mesačne).
19. Matka poukázala na to, že s úhradou výdavkov jej pomáha jej mama, rovnako ako aj brat, ktorý jej pomáha uhrádzať výdavky na opravu a chod auta. Mama jej pomáha takým spôsobom, že vyzdvihuje deti autobusom zo školy, následne idú k starej matke na Pereš, kde ich po ceste z práce vyzdvihne matka. Takisto jej pomáha aj s úhradou školských výdavkov maloletých detí.
20. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
21. Podľa § 24 ods. 1 súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa § 24 a rozhodne, že jednému z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované (R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967), pôjde len o úpravu výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 28 ods. 3.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci súd dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o ne, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti.
29. S prihliadnutím na skutočnosť, že súdu sa ani po vykonanom dokazovaní, ktorého súčasťou bolo aj dožiadanie o vykonanie dôkazu v cudzine - v Spojenom kráľovstve prostredníctvom príslušného orgánu, nepodarilo zistiť pomery na strane otca, pričom otec na výzvy súdu žiadnym spôsobom nereagoval, dospel súd k záveru, že nepochybne je v záujme maloletých detí, aby bolo určené výživné podľa zákonných kritérií stanovených Zákonom o rodine. Súd preto pri posudzovaní schopností a možností otca primárne vychádzal z informácií poskytnutých matkou v jej výpovedi na pojednávaní dňa 5.9.2022, ktorá uviedla, že vzhľadom k tomu, že v minulosti žila vo Veľkej Británii s otcom maloletých detí, má určitý prehľad o tamojšom spôsobe života, ako aj o spôsobe života otca maloletých detí, s čím súvisí aj jej vyjadrenie ohľadom otcových hypotetických výdavkov. Aj napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané, na akej adrese sa otec aktuálne zdržiava, existuje odôvodnený predpoklad, že otec žije v meste H. M. B. K., kde žili účastníci konania v minulosti a býva tam aj matka otca maloletých detí, čo je zrejmé z adries, z ktorých pravidelne posiela maloletým deťom pohľadnice, prípadne na sviatky balíky. Uvedené je dôležité predovšetkým z hľadiska posúdenia jeho potencionálneho príjmu, to znamená príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať s poukazom na jeho možnosti a schopnosti, to znamená súd je povinný prihliadnuť nielen na reálne schopnosti a možnosti rodiča, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať, ak by dostatočne využíval či už svoju kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, zdravotný stav, ako aj možnosti dané jeho vekom. Je všeobecne známe, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, a to predovšetkým po brexite, zápasí s výrazným nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily vo viacerých sektoroch, pričom ide o oblasti, v ktorých sa otec maloletých detí nepochybne vzhľadom na jeho schopnosti a skúsenosti vie uplatniť. S poukazom na to, že matka maloletých detí žila s otcom pomerne dlhú dobu v zahraničí, súd nevidel dôvod neuveriť jej tvrdeniam o otcových schopnostiach, možnostiach a zručnostiach, pričom je zrejmé, že otec ako rodený Angličan, prirodzene ovládajúci či už anglický jazyk, ako aj anglické reálie, má v tomto smere nepochybne výhodu pred cudzincami, ktorí sa tam uchádzajú o zamestnanie. Je potrebné
spomenúť napríklad výrazný nedostatok vodičov kamiónov, kedy samotná britská vláda vyzvala tamojšie podniky, aby začali zamestnávať Britov, vytvorili im lepšie pracovné podmienky a investovali do domácej pracovnej sily, pričom je zrejmé, že otec disponuje vodičským oprávnením týkajúcim sa kamiónovej dopravy. Pre ilustráciu súd udáva, že z internetovej stránky Q..E. bolo zistené, že plat pracovnej pozície vodič kamiónu vo Veľkej Británii je vo výške cca 3.207,- EUR (2.790,09 GBP) s tým, že vplyvom pracovných skúseností sa plat zvyšuje, to znamená skúsený šofér zarobí o cca 13 % viac. Súd musí konštatovať, že uvedené sumy sú síce len orientačné, avšak z vlastnej rozhodovacej činnosti je súdu zrejmé aj to, že vodiči kamiónov okrem základného platu poberajú aj diéty, ktoré sa takisto odrážajú na ich životnej úrovni. Priemerný plat vodiča autobusu je podľa uvedenej stránky vo výške cca 2.272 EUR (1.976,64 GBP), vplyvom skúseností sa zvyšuje o 10 %. Okrem toho sa otec vie uplatniť v manuálnych profesiách, ktoré sú takisto, a to nielen vo Veľkej Británii, veľmi žiadané, napr. plat stolára podľa vyššie uvedenej stránky dosahuje cca 2.525 EUR (2.196,75 GBP), vplyvom skúseností sa zvyšuje o cca 19%, plat stavbára cca 2.222 EUR (1.933,14 GBP), vplyvom skúseností sa zvyšuje o 15 %. V tejto súvislosti súd považuje za dôležité uviesť, že základná minimálna mzda vo Veľkej Británii (pre zamestnancov od veku 23 rokov a viac) je od 1.4.2022 vo výške 9,50 GBP na hodinu, za obdobie od 1.4.2021 do 31.3.2022 bola vo výške 8,91 GBP na hodinu, čo po prepočte na kalendárny mesiac činí sumu cca 1.520,- GBP (1.748,45 EUR), v prípade 40 hodinového týždenného pracovného času.
30. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a výšku potenciálneho príjmu otca, ktorý okrem maloletých dcér S. H. P. P. H. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na ich výživu výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Súd zdôrazňuje, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie je len výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace so zdravotným stavom, v neskoršom veku tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, školskej dochádzky, záujmovej činnosti a podobne. Potreby detí v rovnakom veku a eventuálne na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku výrazne zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti dieťaťa, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie spojené s vysokými finančnými výdavkami. Súd konštatuje, že matkou prezentované odôvodnené potreby detí v tomto prejednávanom prípade nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, obe deti navštevujú základnú školu, sú zdravé, nemajú žiadne špeciálne výdavky, preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
31. Vzhľadom k tomu, že konanie začalo na návrh matky v januári 2017, kedy mala maloletá S. H. 4 roky, navštevovala materskú školu, a maloletá P. H. 2 roky, navštevovala jasle, súd za obdobie od podania návrhu určil výživné v súlade s pôvodným návrhom matky vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa, pretože má za to, že takáto výška výživného zodpovedá zákonným kritériám pre určovanie výživného podľa Zákona o rodine. Keďže vývoj životných nákladov sám osebe odôvodňuje zmenu výšky výživného, súd za obdobie od 26.6.2020, kedy matka doručila doplnenie návrhu a žiadala určiť výživné vo výške 250,- eur mesačne na každé dieťa, určil výživné vo výške 200,- eur mesačne na každé z detí, nakoľko v tomto období došlo k podstatnej zmene pomerov, pretože maloletá S. H. mala toho času už 8 rokov, nastupovala do 3. ročníka základnej školy, pričom maloletá P. H. práve končila materskú školu a nastupovala do 1. ročníka základnej školy. Súd pri rozhodovaní o výške výživného musel pochopiteľne prihliadať aj na odôvodnené výdavky otca maloletých detí, ktoré v konaní síce neboli preukázané, avšak musel akceptovať to, že otec musí niekde bývať, dopraviť sa do zamestnania, zabezpečovať si stravu, ako aj ďalšie základné životné potreby, ktoré sú prirodzene vo Veľkej Británii vyššie, než na Slovensku.
32. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by sa otec v zahraničí venoval podnikateľskej činnosti, súd nemohol pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti aplikovať ust. § 63 Zákona o rodine.
33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. V súvislosti s návrhom matky priznať výživné na maloleté deti od 1.6.2016 súd považuje za potrebné uviesť, že ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté deti spätne pred začatím konania a zamedzuje tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté dieťa ihneď po tom, ako povinný rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. neprispel na výživu dieťaťa v dostatočnom rozsahu, teda preukázať dôvody, ktoré spôsobili nemožnosť uplatniť výživné v čase, od ktorého je výživné spätne požadované. Matkou uvádzané dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie výživného skôr, sú zjavne aktuálne a uplatňované aj v obdobných prípadoch, preto ich posúdením ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by sa minula účinku obmedzujúca klauzula § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine. Súdna prax už ustálila, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody, ktoré spôsobujú absolútnu nemožnosť uplatnenia zákonného nároku, ktorými môžu byť závažný zdravotný stav osoby oprávnenej na výživné alebo osoby uplatňujúcej výživné za oprávnené maloleté dieťa, prípadne konanie inej osoby majúce znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné. V danom prípade však takéto dôvody na strane matky, aj napriek tomu, že otec mal byť vykázaný z obydlia počas Veľkej noci 2016, zistené neboli, keďže matka sama potvrdila, že otec sa na Slovensku potom zdržiaval už iba maximálne dva týždne, preto má súd za to, že matke nič nebránilo v tom, aby návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podala skôr. Súd preto návrh matky aj v časti priznania výživného za obdobie pred podaním návrhu zamietol a priznal výživné až s účinnosťou od 31.1.2017, t.j. od podania návrhu.
35. Vzhľadom k tomu, že súd priznal výživné na V. S. H. za obdobie od 31.01.2017 do 25.06.2020 vo výške 100 € mesačne a za obdobie od 26.06.2020 do budúcna sumou 200 € mesačne, pričom otec na výživu maloletej neprispel za celé obdobie žiadnou sumou, vznikol zo strany otca dlh na výživnom na maloletú S. H. za obdobie od 31.01.2017 do 31.08.2022 spolu vo výške 8.819,89 eur (konkrétne dlžné výživné za jeden deň - 31.1.2017 vo výške 3,23 eur + dlžné výživné za 02/2017 - 12/2017, t.j. 11 mesiacov x 100 eur, dlžné výživné za rok 2018, t.j. 12 mesiacov x 100 eur, dlžné výživné za rok 2019, t.j. 12 mesiacov x 100 eur, dlžné výživné za mesiac jún 2020 vo výške 33,33 eur, dlžné výživné za mesiace 07/2020 - 12/2020, t.j. 6 mesiacov x 200 eur, dlžné výživné za rok 2021, t.j. 12 mesiacov x 200 eur a dlžné výživné za rok 2022, za mesiace 01/2022 - 08/2022, t.j. 8 mesiacov x 200 eur), t.j. po spočítaní všetkých uvedených súm ide o dlh v celkovej výške 8.819,89 eur na maloletú S. H..
36. V prípade maloletej P. H. ide o rovnaký postup výpočtu dlžného výživného, nakoľko u obidvoch dievčat bolo určené výživné v rovnakej výške, pretože matka sama potvrdila, že ich odôvodnené potreby sú v zásade rovnaké, takže vzhľadom k tomu, že súd priznal výživné na maloletú P. H. za obdobie od 31.01.2017 do 25.06.2020 vo výške 100 € mesačne a za obdobie od 26.06.2020 do budúcna sumou 200 € mesačne, pričom otec na výživu maloletej neprispel za celé obdobie žiadnou sumou, vznikol zo strany otca dlh na výživnom na maloletú P. H. za obdobie od 31.01.2017 do 31.08.2022 spolu vo výške 8.819,89 eur (konkrétne dlžné výživné za jeden deň - 31.1.2017 vo výške 3,23 eur + dlžné výživné za 02/2017 - 12/2017, t.j. 11 mesiacov x 100 eur, dlžné výživné za rok 2018, t.j. 12 mesiacov x 100 eur, dlžné výživné za rok 2019, t.j. 12 mesiacov x 100 eur, dlžné výživné za mesiac jún 2020 vo výške 33,33 eur, dlžné výživné za mesiace 07/2020 - 12/2020, t.j. 6 mesiacov x 200 eur, dlžné výživné za rok 2021, t.j. 12 mesiacov x 200 eur a dlžné výživné za rok 2022, za mesiace 01/2022 - 08/2022, t.j. 8 mesiacov x 200 eur), t.j. po spočítaní všetkých uvedených súm ide o dlh v celkovej výške 8.819,89 eur na maloletú P. H..
37. Dlžné výživné súd uložil otcovi zaplatiť v 60 dňovej lehote, pričom prihliadal na to, či povolenie plnenia v dlhšej ako trojdňovej zákonnej lehote nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, v tomto prípade maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané na výživu rodičov. Súd prihliadal aj na postoj otca k plneniu, predovšetkým na jeho celkový postoj k samotnému konaniu, ktoré aj s poukazom na jeho pasivitu trvalo neprimerane dlho a aj z toho dôvodu vznikla suma dlžného výživného vo výške 8.819,89 eur na každé dieťa. Je nepochybné, že otec počas celého trvania konania neprispieval na výživu maloletých detí žiadnou formou. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ani pomery matky neodôvodňujú zvýhodnenie otca splátkami, pretože je zrejmé, že ani matka nebola pri uspokojovaní potrieb maloletých detí zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby detí tak, ako postupne vznikali. Je potrebné poukázať na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou otca, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie rodinnoprávneho vzťahu rodič
- dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, a to do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky
o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Súd má za to, že v danej situácii je dôvodné pri rozhodovaní o splatnosti dlžného výživného poskytnúť otcovi výhodu zaplatiť dlžné výživné v dlhšej ako trojdňovej zákonnej lehote, s prihliadnutím na celkovú výšku dlžného výživného.
38. Vzhľadom k tomu, že otec maloleté deti osobne nekontaktuje, ani konkrétnu úpravu styku počas konania nežiadal, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil.
39. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov konania priznať (§ 55 CMP).
40. Vzhľadom k tomu, že otec je štátnym občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, neovláda slovenský jazyk, pričom podľa § 155 CSP každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, v konaní bol na preklad písomností doručovaných otcovi ustanovený prekladateľ z jazyka anglického do jazyka slovenského a naopak. Uznesením Okresného súdu Košice
- okolie zo dňa 6.9.2017, č.k. 9P/34/2017-44, právoplatným 12.10.2017, bola prekladateľovi priznaná odmena vo výške 363,55 eur. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7.11.2019, č.k. 9P/34/2017-90, právoplatným 4.12.2019, bola prekladateľovi priznaná odmena vo výške 78,82 eur. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.11.2020, č.k. 9P/34/2017-186, právoplatným 30.12.2020, bola prekladateľovi priznaná odmena vo výške 306,78 eur. Výdavky na súdne konanie pozostávajúce z odmeny prekladateľa boli na základe právoplatných uznesení o priznaní odmeny vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže trovy štátu vznikli v súvislosti s právom účastníka konať v jazyku, ktorému rozumie, súd rozhodol tak, že náhradu trov konania štátu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.