Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/323/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Chemkostav, a.s., so sídlom K. Kuzmanyho 1259/22, 071 01 Michalovce, IČO: 36 191 892, proti žalovanému: SEMOS, spol. s r.o. Prešov, so sídlom Budovateľská 48, 080 01 Prešov, IČO: 31 686 320, v konaní o zaplatenie 37.831,05 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.652,92 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.026,64 Eur od 01.03.2014 do 26.03.2014; zo sumy 15.848,50 Eur od 27.03.2014 do 29.06.2015; zo sumy 12.804,41 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia; s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.848,50 Eur od 30.06.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti 13.178,13 Eur súd zastavuje.

Žalobu v časti úroku z omeškania vo výške presahujúcej 9,05 % ročne zo sumy 11.848,50 Eur od 30.06.2015 do zaplatenia, ako aj v prevyšujúcej časti príslušenstva zamieta.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.486,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 37.831,05 eur s 9,25 % úrokom z omeškania zo sumy 25.026,64 eur od 01.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 12.804,41 eur od 26.03.2014 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u žalobcu dodávku armatúry a drôtu v množstve podľa projektovej dokumentácie na stavbu - C. S. S., N. O., H.-C.. Žalobca dňa 16.01.2014 a 23.01.2014 dodal žalovanému objednaný tovar v celkovom množstve 43.721 kilogramov. Dodaný tovar bol prevzatý zástupcom žalovaného na základe dodacieho listu číslo 04/2013 zo dňa 16.01.2014 a dodacieho listu číslo 06/2013 zo dňa 23.01.2014. Žalobca dodaný tovar vyfakturoval žalovanému faktúrou číslo XXXXXXXXX dňa 31.01.2014 znejúcou na sumu 25.026,63 eur splatnou dňa 28.02.2014. Žalovaný prevzal faktúru dňa 14.02.2014. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil. Žalovaný ďalej na základe vyššie uvedenej objednávky prevzal od žalobcu dňa 06.02.2014 armatúru v množstve 23.071 kilogramov na základe dodacieho listu číslo 11/2013 potvrdeného zástupcom žalovaného. Žalobca dodaný tovar vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXXXX dňa 17.02.2014 znejúcou na sumu 12.804,41 eur splatnou dňa 25.03.2014, ktorú žalovaný neuhradil.

Tunajší súd platobným rozkazom č. k. - 13 zo dňa 13.05.2015 vyhovel žalobe v celom rozsahu.

Žalovaný dňa 29.05.2015 podal na tunajší súd odpor voči uvedenému platobnému rozkazu, navrhol ho v celom rozsahu zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie. Odpor odôvodnil tým, že suma nezodpovedá dlžnej sume, ktorú žalovaný dlhuje žalobcovi. Žalovaný postupne realizoval úhrady faktúr žalobcovi. Jednotlivé úhrady faktúry neboli žalobcom zohľadnené pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný nevyplatil žalobcovi celú dlžnú sumu z dôvodu, že došlo bez zavinenia žalovaného k zastaveniu prác na stavbe, a preto sa k úhrade zvyšnej časti dlžnej sumy zaviazal vykonať objednávateľ, ktorý si objednal práce u žalovaného, a to spoločnosť Y. C., G..M..B..

Riadne a včas predvolaný žalovaný sa na pojednávanie, ktoré súd nariadil dňa 12.05.2016 nedostavil, pričom písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu mimoriadnej služobnej cesty. Pojednávanie nežiadal odročiť.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania. V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Na pojednávaní dňa 12.05.2016 žalobca zobral návrh v časti vo výške 13.178,13 eur späť. Zároveň si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 25.026,64 eur od 01.03.2014 do 26.03.2014, zo sumy 15.848,50 eur od 27.03.2014 do 29.06.2015, zo sumy 12.804,41 eur od 26.03.2014 do zaplatenia; vo výške 9,05 % ročne zo sumy 11.848,50 eur od 30.06.2015 do zaplatenia.

Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 12.05.2016 potvrdila skutočnosti uvedené v žalobe, zobrala žalobu v časti 13.178,13 eur späť z dôvodu, že dňa 26.03.2014 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 9.178,13 eur, ktorú žalobca priradil na faktúru číslo 401140004 zo dňa 31.01.2014. Dňa 29.06.2015 žalovaný uhradil sumu 4.000 eur, ktorú žalobca priradil k faktúre XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2014. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že v období od mája do júna 2016 prebehla medzi účastníkmi konania mailová komunikácia, v zmysle ktorej žalovaný oznámil žalobcovi, že si prevezme nezabudovanú oceľ od objednávateľa spoločnosti Y. C. s tým, že zabodovanú oceľ uhradí a postupne bude splácať svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh splátkového kalendára, rovnako kópiu výpisu z účtu, ktorá svedčí o čiastočnej úhrade faktúry číslo XXXXXXXXX vo výške 9.178,13 eur dňa 25.03.2014. Na základe návrhu dohody o splatnosti záväzku žalovaný prejavil záujem splácať mesačne žalovanú sumu splátkami vo výške 4.000 eur, následne sumou 5.000 eur a poslednú splátku vo výške 5.652,92 eur. Dňa 29.06.2015 žalovaný splátku 4.000 eur uhradil. Žalovaný opakovane žiadal o prehodnotenie návrhu splátkového kalendára žalobcom s tým, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že žalovaný bol nútený podať formálne odpor kvôli nadobudnutiu právoplatnosti a tento by bol vzal po uzatvorení dohody späť.

Žalovaný si objednal u žalobcu dodávku armatúry a drôtu v množstve podľa projektovej dokumentácie na stavbu - Polyfunkčné domy Domino, Jasovská ulica, Bratislava- Petržalka. Žalobca dodal žalovanému dňa 16.01.2014 žalovaným objednaný tovar v množstve 22.372 kilogramov, dňa 23.01.2014 v množstve 21.349 kilogramov, dňa 06.02.2014 v množstve 23.071 kilogramov. Z dodacieho listu číslo 04/2013 zo dňa 16.01.2014 vyplýva, že dodaný tovar bol prevzatý zástupcom žalovaného v množstve 21.349 kilogramov. Z dodacieho listu číslo 6/2013 vyplýva, že dňa 23.01.2014 bol dodaný tovar v množstve 21.349 kilogramov prevzatý zástupcom žalovaného. Z dodacieho listu číslo 11/2013 vyplýva, že dňa 06.02.2014 bol dodaný tovar prevzatý zástupcom žalovaného v celkovom množstve 23.071 kilogramov.

Faktúrou číslo XXXXXXXXX vystavenou dňa 31.01.2014 splatnou dňa 28.02.2014 znejúcou na sumu 25.026,64 eur žalobca vyfakturoval žalovanému predaj výrobkov a materiálu s dopravou a vykládkou (betónová armatúra, drôt čierny).

Faktúrou číslo XXXXXXXXX zo dňa 11.02.2014 splatnou 25.03.2013 znejúcou na sumu 12.804,51 eur žalobca vyfakturoval žalovanému na základe dodacieho listu číslo 11/2014 predaj výrobkov.

Dňa 26.03.2014 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 9.178,13 eur a dňa 29.06.2015 uhradil sumu 4.000 eur, ktorú žalobca priradil na faktúru číslo 4XXXXXXXX zo dňa 31.01.2014.

Podľa § 120 ods. 1-3 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Žalovaný si svoju povinnosť spočívajúcu v uhradení kúpnej ceny žalobcovi za dodaný tovar splnil čiastočne.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

Podľa § 414 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v deň, ktorý je v zmluve určený alebo určený spôsobom určeným v zmluve.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z podanej žaloby, priložených listinných dôkazov vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť mal súd za jednoznačne preukázanú zo žalobcom predložených účtovných dokladov. Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalovaný si objednal u žalobcu dodávku armatúry a drôtu v množstve podľa projektovej dokumentácie na stavbu - Polyfunkčné domy S., N. O., H.- C.. Žalobca dňa 16.01.2014 a 23.01.2014 dodal žalovanému objednaný tovar v celkovom množstve 43.721 kilogramov. Dodaný tovar bol prevzatý zástupcom žalovaného na základe dodacieho listu číslo 04/2013 zo dňa 16.01.2014 a dodacieho listu číslo 06/2013 zo dňa 23.01.2014. Žalobca dodaný tovar

vyfakturoval žalovanému faktúrou číslo XXXXXXXXX S.ňa 31.01.2014 znejúcou na sumu 25.026,63 eur splatnou dňa 28.02.2014. Žalovaný prevzal faktúru dňa 14.02.2014. Žalovaný ďalej na základe vyššie uvedenej objednávky prevzal od žalobcu dňa 06.02.2014 armatúru v množstve 23.071 kilogramov na základe dodacieho listu číslo 11/2013 potvrdeného zástupcom žalovaného. Žalobca dodaný tovar vyfakturoval faktúrou číslo XXXXXXXXX dňa 17.02.2014 znejúcou na sumu 12.804,41 eur splatnou dňa 25.03.2014. Žalovaný tovar od žalobcu prevzal, žiadnym spôsobom dodaný tovar nereklamoval a vyfakturovanú kúpnu cenu doposiaľ neuhradil v celom rozsahu. Dňa 26.03.2014 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 9.178,13 eur, ktorú žalobca priradil na faktúru číslo XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2014. Dňa 29.06.2015 žalovaný uhradil sumu 4.000 eur, ktorú žalobca priradil k faktúre XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2014. Na pojednávaní dňa 12.05.2016 žalobca zobral návrh v časti vo výške 13.178,13 eur späť, preto súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu v súlade s ust. § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.652,92 Eur a teda žalobe v rozsahu uplatňovanej istiny po čiastočnom späťvzatí vyhovel. Súd poukazuje na skutočnosť, že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ( napríklad aj v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach ako aj povinnostiach a uložil mu, aby v prípade neuznania uplatneného nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný aj napriek poučeniu súdu neoznačil, neuviedol žiadne dôkazy potrebné k preukázaniu opaku tvrdení žalobcu a tak súd vychádzal zo zistení skutkového stavu vecí na základe ostatných vykonaných dôkazov v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti žalovaného.

Kúpna zmluva patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladajúca synalagmatický záväzok, patrí medzi tzv. relatívne obchody. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Čiastočnou úhradou faktúr došlo zo strany žalovaného ku konkludentnému uznaniu zvyšku dlhu a dôkazné bremeno o opaku prešlo na žalovaného, ktorý ho jednoznačne v danom konaní neuniesol, keďže žiadnym spôsobom nepreukázal skutkovú a právnu opodstatnenosť svojej obrany a pravdivosť ním uvádzaných tvrdení. Zo strany žalovaného v danom konaní neboli súdu predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nebolo súdu zo strany žalovaného ani navrhnuté vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Žalovaný v konaní nepredložil, ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by spochybnil, alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške, alebo dôvodnosti jeho nároku, okrem ničím nepodložených tvrdení uvedených v podanom odpore.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení

veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2014 Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) <http://www.epi.sk/zz/2013-21/znenie-20130201> platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

V čase vzniku omeškania so splatením žalovaného, to je od 01.03.2013 bola základná sadzba úrokov z omeškania vo výške 9,25 %, od 30.6.2015 vo výške 9,05%, preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, a žalobu v časti úroku z omeškania vo výške presahujúcej 9,05 % ročne zo sumy 11.848,50 Eur od 30.06.2015 do zaplatenia, ako aj v prevyšujúcej časti príslušenstva zamietol. Takto určený úrok z omeškania nie je v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25.026,64 Eur od 01.03.2014 do 26.03.2014; zo sumy 15.848,50 Eur od 27.03.2014 do 29.06.2015; zo sumy 12.804,41 Eur od 26.03.2014 do zaplatenia; 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.848,50 Eur od 30.06.2015 do zaplatenia, odo dňa nasledujúceho po uplynutí splatnosti faktúr a zároveň po zohľadnení platieb zo strany žalovaného dňa 26.03.2014 v sume 9.178,13 eur, dňa 29.06.2015 v sume 4.000 eur, ktoré žalobca priradil k faktúre XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2014, splatnej 28.2.2013.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. Žalobca zložil dňa 28.10.2014 na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 2.269,50 Eur, vyrubený zo žalovanej istiny vo výške 37.831,05 Eur s prísl. Na pojednávaní zobral žalobca návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 13.178,13 Eur späť z dôvodu, že medzičasom došlo k zaplateniu istiny v predmetnej výške zo strany žalovaného. Po späťvzatí žaloby žalovaná istina činí 24.652,92 Eur, z ktorej súdny poplatok vyrubený podľa Položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení činí 1.479,00 Eur. Po právoplatnosti výroku rozhodnutia o zastavení konania bude žalobcovi v prevyšujúcej časti vrátený súdny poplatok, avšak krátený o 1 % (790,50 Eur - 1 % = 782,59 Eur). Trovy konania žalobcu teda činia spolu 1.486,91 Eur, pozostávajúcich zo sumy 1.479,00 Eur zaplatenej titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania a sumy 7,91 Eur, predstavujúcej krátenie súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu, len čo sa týka výroku o trovách konania.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.