Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8P/12/2016

Uznesenie

Okresný súd Svidník v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, za účasti rodičov: matky E. W., rod O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. E. č. XX, XXX XX R. Z., právne zastúpenej JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov a otca C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom gen. J. XXX/X, XXX XX J., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

Matka maloletého podala dňa 13.04.2016 ako odporkyňa v konaní o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. vyjadrenie k návrhu otca (navrhovateľa), v ktorom okrem iného podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zaviazal otca prispievať na maloletého XXX,-sumou 200,- eur mesačne počnúc 01.11.2015 a styk s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať v dobe jeho pobytu na území Slovenskej republiky po dobu siedmych po sebe nasledujúcich dní v čase od 9.00 hod od prvého dňa do 16.00 hod. posledného dňa.

Návrh odôvodnila naliehavosťou stavu pomerov rodičov k maloletému, nevhodné správanie navrhovateľa k odporkyni (vzhľadom na to, že predmetom konania nie je žaloba, súd vo svojom rozhodnutí neoznačuje účastníkov konania termínmi „žalobca/žalovaná“ - poznámka súdu) v poslednej dobe a nedodržanie dohody po tom, čo účastníci konania prestali žiť manželským životom, pričom navrhovateľ dlhodobo pracuje v zahraničí.

Vzhľadom na to, že predmetom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola dočasná úprava pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, ktorá nemá súvis s konaním o rozvod manželstva (kde súd rozhoduje o úprave pomerov rodičov na čas po rozvode), návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zapísaný ako nová vec (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 05.03.2014).

Okresný súd zistil, že manželstvo otca a matky maloletého bolo rozvedené na pojednávaní konanom dňa 25.04.2016, kde súd aj schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.

Preto súd vyzval právneho zástupcu matky, či vzhľadom na schválenie rodičovskej dohody v konaní o rozvod manželstva trvá matka na návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ten podaním zo dňa 09.05.2016 doručeným súdu dňa 12.05.2016 oznámil, že na vydaní predbežného opatrenia trvá.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.

Predbežné opatrenie pred začatím konania podľa § 74 O.s.p. alebo po začatí konania podľa § 102 O.s.p. je možné nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný, resp. dočasný charakter. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej právnej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdivosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.

Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.12.2012, sp. zn. ).

V zmysle platnej judikatúry (viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.03.2008, zo dňa 30.11.2007) medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Znamená to, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej. Tento základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia ale v prejednávanej veci absentuje.

Ako je vyššie konštatované, na pojednávaní konanom dňa 25.04.2016 súd rozviedol manželstvo účastníkov konania (rodičov maloletého) a súčasne aj schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Účastníci sa vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie.

Za tohto stavu absentuje základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. O úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode bolo rozhodnuté, pričom vzhľadom na skutočnosť, že súd schválil rodičovskú dohodu a všetci účastníci sa vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť po doručení rozsudku účastníkom. Prípadné nariadenie predbežného opatrenia by nespĺňalo atribút „dočasnej potreby“, pretože je možné dôvodne predpokladať, že aj keby predbežné opatrenie bolo nariadené, uznesenie by bolo doručené účastníkom neskôr ako nadobudne právoplatnosť rozsudok, ktorým sú upravené pomery rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Aj keď ku konaniu o nariadenie navrhovaného predbežného má vzťah (ako vec sama) konanie o úprave práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu (nie konanie o rozvod manželstva, ako je konštatované v 3. odseku tohto odôvodnenia), právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode by sa aj prípadné rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva stalo neúčinným. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. januára 2010 „Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 ZR) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. ZR), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 ZR) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia“.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nie sú splnené základné podmienky pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, a preto súd návrh matky na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.