Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-1108-2015.pdf
PDF · 113.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/1108/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa M - Pluss s.r.o, IČO: 47 808 985, so sídlom Moyzesova 33/36, 040 01 Košice, zast.: JUDr. Monika Meňhertová, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie Floriánska 16, 040 01 Košice, proti odporcovi: E. P., F.. XX.XX.XXXX, T. Q. XX/XX, XXX XX Q. F. T., v konaní o zaplatenie 463,68 eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 463,68 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania podľa omeškaných splátok, zmluvnú pokutu vo výške 33,70 eur a trovy tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. MC 0134 dňa 22.05.2014 a to na sumu 450 eur, ktorú sa odporca zaviazal navrhovateľovi vrátiť spolu s 29,19% ročným úrokom v pravidelných 52 týždenných splátkach vo výške 11,14 eur týždenne. Odporca sa zaviazal v zmluve o zabezpečení splátok úveru MC 0134 zo dňa 22.05.2014 zaplatiť za poskytnuté služby sumu vo výške 4,70 eur týždenne ako úhradu odplaty v pravidelných 52 týždňových splátkach. Na základe dohody o postúpení pohľadávok, práv a záväzkov boli všetky pohľadávky a práva s nimi spojené, vyplývajúce ho zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru postúpené s účinnosťou od 01.07.2014 na obchodnú spoločnosť M-Pluss, s.r.o.. Odporca predmetný úver nesplácal od mesiaca marec 2015, navrhovateľ pri kontrole pohľadávok zistil, že odporca mu dlhuje sumu vo výške 463,68 eur. Zároveň v súlade so zmluvnými podmienkami o úvere čl. 3, omeškanie s úhradou istiny zakladá právo navrhovateľa uplatňovať si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,07% z dlžnej sumy denne, ktorá zmluvná pokuta ku dňu spísania žalobného návrhu predstavuje sumu 33,70 eur. Navrhovateľ tak žiada úhradu sumy 463,68 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok a zmluvnú pokutu vo výške 33,70 eur a úhradu trov tohto konania.
Odporca si prevzal návrh dňa 02.03.2016, vo veci sa nevyjadril ani nepodal súdu svoje stanovisko.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, a to oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o osobnom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o mimosúdny zmier a ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:
Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.05.2015.
Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 22.05.2014 zmluvu o osobnom úvere v zmysle ktorého poskytol odporcovi úver vo výške 450 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 52 týždenných splátkach vo výške 11,14 eur, pri RPMN 68,46 % a úrokovej sadzbe vo výške 29,19 % ročne s tým, že celková výška poskytnutého úveru činí sumu 579,28 eur. Podľa uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru mal odporca uhradiť v 52 týždenných splátkach vo výške 4,70 eur sumu 244,40 titulom zabezpečenia splácania úveru.
Účastníci medzi sebou uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom, ktorej v zmysel č. I.1 bolo záväzok navrhovateľa, že zákazníkovi za dohodnutú odplatu podľa odseku 1.2 počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o úvere č MC0134 a na jej bezodkladnom použití pre účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, a to spôsobom a za podmienok stanovených zmluve o úvere. Zákazník sa zaväzuje poskytnúť potrebnú súčinnosť. Prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého bydliska zákazníka alebo na inom mieste, určenom prechádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán.
V zmysle čl. 2 poslednej vety zmluvných podmienok zmluvy o úvere, v prípade, že zákazník poruší svoju povinnosť uhradiť riadne a včas dlžné čiastky podľa tohto čl. 2 je povinný zaplatiť Spoločnosti zmluvnú pokutu z dlžnej čiastky vo výške 0,07% za každý deň omeškania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, a to v znení zákonov účinných ku dňu podpísaniu úverovej zmluvy.
Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 37 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd preskúmal uzavretú úverovú zmluvu a zistil, že neobsahuje všetky náležitosti tak ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje presný dátum splatnosti spotrebiteľského úveru, ale len orientačne 7 deň 52tého týždňa. Okrem toho súd preskúmal dohodnutú výšku úroku z úveru a zistil, že je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju porovnal s podobnými úvermi poskytovanými v rozhodujúcom období t.j. v čase poskytnutia úveru k 22.05.2014 a zistil, že v tomto čase priemerná úroková sadzba činila v kategórii Nové obchody pre domácnosti so splatnosťou do 1 roka výšku 8,11% ročne. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 29,19% ročne niekoľkonásobne prekračuje priemernú sadzbu poskytovanú pre obdobné úvery v rozhodujúcom období, preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 8,11% a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania činila výšku 29,19% čo je niekoľkonásobne viac ako výška obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
Na základe uvedeného tak súd zamietol návrh na zaplatenie úroku vo výške 129,28 eur.
Čo sa však týka zmluvy o zabezpečení splátok, túto súd preskúmal a zistil, že je v rozpore s právnymi predpismi i dobrými mravmi a odporuje zásadám poctivého obchodného styku.
Podstatou inštitútu zabezpečenia záväzkov je posilnenie istoty veriteľa, že v prípade nedisciplinovanosti dlžníka mu bude plnené určitým alternatívnym spôsobom (ručiteľom, výkonom záložného práva, zrážkami zo mzdy) alebo bude na dlžníka pôsobiť tak, že mu vyúčtuje zmluvnú pokutu (pokiaľ bola individuálne dojednaná v súlade s pravidlami § 544 OZ) a tým by ho mal motivovať k tomu, aby čím skôr splnil svoj záväzok.
V tomto prípade však zabezpečenie úhrady splátok túto funkciu nespĺňa, pretože jeho podstatou v zmysle čl. 1 tejto zmluvy to, že veriteľ si účtuje poplatok za prevzatie každej jednej splátky vo výške 4,70 eur týždenne na mieste podľa dohody s dlžníkom. Celkové plnenie odporcu vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení úveru predstavuje sumu 244,40 eur, pričom podľa odseku 1.4 tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno nepriamo vyvodiť, že tvorí takisto odplatu k poskytnutému úveru, čo v konečnom dôsledku vedie tomu, že odporca poskytnutý úver vo výške 450 eur preplatí o viac ako 80% nakoľko podľa zmluvy o osobnom úvere činí odplata za poskytnutý úver sumu 129,29 eur a podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru činí suma 244,40 eur. Ide o ďalšie náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, výrazne navyšujú odplatu, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi za poskytnutý úver, hoci navrhovateľ túto odplatu skryl ako zabezpečenie splátok, pričom z obsahu zabezpečovacej zmluvy nie je ani zrejmé, akým spôsobom sa určila výška poplatku za splátku vo výške 4,70 eur, smerom k výške poskytnutému úveru je to zjavne nevýhodné a navyše treba poznamenať, že je neštandardné aby sa takouto formou zabezpečoval úver v takejto výške. Povinnosťou predávajúceho je to, aby oboznámil zákazníka so všetkými podmienkami pôžičky, vrátane všetkých ekonomických aspektov, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie uzavrieť zmluvu o úvere, pričom predávajúci nesmie zneužiť dominantnejšie postavenie v tomto vzťahu, pričom na predmetných zmluvách tieto praktiky vykonáva navrhovateľ na vopred pripravených, predtlačených formulároch, kde sa jednotlivé náležitosti zmlúv, ktoré sa menia podľa potreby, vpisujú rukou, do ktorých spotrebiteľ nemôže zasiahnuť a svojím konaním mu tak vnucuje iný právny úkon, ktorý má v tomto prípade dosť vážne následky spočívajúce v tom, že okrem riadneho úroku z úveru je povinný zaplatiť
ďalšie prostriedky, ktoré vo svojej podstate navyšujú odplatu za poskytnutý úver a navyše tu zjavne veriteľ prenáša riziko svojho podnikania na dlžníka tým, že zabezpečovacou splátkou má uhradiť náklady spojené so spracovaním jeho splátky.
V zmysle §5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
V zmysle §7 ods. 1-4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
V zmysle §8 ods. 1 písm. d zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
V zmysle §8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
V zmysle §8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka neprimeraná, lebo iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
Na základe uvedeného s použitím citovanej právnej úpravy súd považuje zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú, návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 244,40 spolu s úrokmi z omeškania súd zamietol.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V zmysle čl. 2 poslednej vety zmluvných podmienok zmluvy o úvere, v prípade, že zákazník poruší svoju povinnosť uhradiť riadne a včas dlžné čiastky podľa tohto čl. 2 je povinný zaplatiť Spoločnosti zmluvnú pokutu z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
Navrhovateľ tak v zmysle poskytnutej pôžičky vo výške 450 eur žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 33,70 eur, odvolávajúc sa na vyššie uvedené všeobecné obchodné podmienky. Súd má za to, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, preto v tomto prípade nedošlo k žiadnej dohode o výške zmluvnej pokuty ani o spôsobe jeho určenia, pretože dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon, spočívajúci v zhode vôle oboch strán smerujúcu jednak k uzavretiu zmluvy, ale aj k jej obsahu, a v tomto prípade nebola zmluvná pokuta uzatvorená v súlade so zákonom, pretože navrhovateľ si výšku zmluvnej pokuty určil jednostranne a svojvoľne, bez toho, aby odporca mal možnosť sa oboznámiť s tým, že za aké porušenie zmluvnej pokuty, bude mu táto vyúčtovaná a navrhovateľ ani nepreukázal, či mu táto skutočne bola vyúčtovaná alebo nie. Súd zároveň dodáva, že tak ako si účastníci dohodli zmluvnú pokutu je v rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi, pretože zmluvná pokuta medzi účastníkmi musí byť dojednaná individuálne a nie v rámci všeobecných obchodných podmienok, čo si účastník pri podpise zmluvy v spleti ďalších dojednaní napísaných malým a hustým písmom ani nemusí všimnúť. Ide tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty, a výrazne tak oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese.
Na základe uvedeného tak súd zamietol aj návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33,70 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Z vykonaného dokazovania a predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že účastníci uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý odporcovi spotrebiteľský úver. Navrhovateľ vo svojom podaní doručenom súdu dňa 02.02.2016 uviedol, že odporca k dňu vyhotovenia podania zaplatil na istine sumu 365 eur a na sankciách sumu 170 eur.
Z uvedeného potom vyplýva, že odporca si požičal sumu 450 eur, vykonal úhrady v sume 535 eur, vzhľadom na vyššie uvedené tak súd dospel k názoru, že všetky úhrady odporcu mali byť pripísané na istinu úveru, odporca tak plnil viac ako mal, a preto súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný a úspešnejší odporca nežiadal priznať náhradu trov konania a preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.