Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61P/166/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. I., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a Bratislava, dieťa rodičov: matky- U.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Michalou Kajabovou, advokátkou, so sídlom Budovateľská 2, Bratislava a otca - U.. U. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX U., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu, takto:

rozhodol:

Otec je povinný platiť výživné na mal. U. I., nar. XX.XX.XXXX od 11.01.2013 do 10.05.2013 vo výške 150 eur mesačne.

Zročné výživné za obdobie od 11.01.2013 do 10.05.2013 vo výške 590,07 eur je otec povinný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Matka podala dňa 11.01.2013 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. U., nar. XX.XX.XXXX do rozvodu. Uviedla, že účastníci od mája 2008 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, pričom výkon rodičovských práv k dieťaťu nebol upravený. Výkon starostlivosti o dieťa je od mája 2008 realizovaný formou striedavej starostlivosti, dieťa je týždeň u matky a týždeň u otca, čo však nie je výsledkom dohody rodičov, ale stav vyvolal otec svojím autoritatívnym správaním sa k matke dieťaťa. Dieťa žiadala zveriť do osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať na výživné 300 eur.

Matka neskôr upravila návrh tak, že žiada zaviazať otca na výživné 150 eur od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku v časti výživného a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Otec s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že dieťa bolo v striedavej osobnej starostlivosti.

Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-509- zo dňa 15.03.2013 manželstvo K. I. a U. I. rozviedol. Mal. U. bol na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným 150 eur. Výdavky maloletého boli vyčíslené na 436 eur, 408 eur, 504 eur. Priemerný netto príjem matky bol 845,54 eur, 100 eur z dohody o pracovnej činnosti. Priemerný mesačný netto príjem oca bol 1259 eur, výsluhový dôchodok vo výške 432,05 eur. Pri určovaní povinnosti otca prispievať maloletému na výživu prihliadol súd na oprávnené potreby maloletého a príjmové pomery povinných rodičov. Súd určil vyživovaciu povinnosť aj počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nakoľko priemerný príjem otca bol takmer o 100% vyšší ako príjem matky.

Proti rozsudku v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podala odvolanie matka, žiadala dieťa zveriť do jej výlučnej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na výživné 300 eur. Otec podal odvolanie v časti výživného z dôvodu, že určenie vyživovacej povinnosti v sume 150 eur nezohľadňuje jeho osobnú starostlivosť o dieťa.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. XCo XXX/XXXX-561- zo dňa 22.10.2013 rozsudok prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil.

Rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XXC XXX/XXXX-509- zo dňa 15.03.2013 v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.05.2013. V časti zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a v časti výživného rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajské súdu v Bratislave rozsudkom č.k. XCo XXX/XXXX-561- zo dňa 22.10.2013.

Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. XXC XXX/XXXX súd zistil, že matka vyčíslila náklady na dieťa podaním z 25.06.2010 na 436 eur, podaním zo dňa 03.10.2011 na 408 eur, podaním z 15.03.2013 na 504 eur.

Priemerný netto zárobok matky bol vyčíslený na 845,54 eur, 100 eur z dohody o pracovnej činnosti.

Priemerný mesačný netto príjem oca bol 1259 eur, výsluhový dôchodok vo výške 432,05 eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri určovaní povinností otca prispievať na výživu maloletého na čas do rozvodu, súd dospel k rovnakému záveru ako Okresný súd v Pezinku v konaní sp. zn. XXC XXX/XXXX a odvolací súd, ktorý o odvolaní rodičov rozhodoval. Súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, ak aj skutočnosť, že príjem otca je výrazne vyšší ako príjem maky a na to,

že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. V danom prípade výška príjmu otca aj počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odôvodňuje uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého v sume 150 eur, ktorá suma je primeraná schopnostiam a možnostiam otca a je dostatočná vzhľadom na oprávnené potreby maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 11.01.2013 do 10.05.2013 súd vyčíslil na 590,07 eur.

Výpočet zročného výživného: február, marec, apríl 2013 - 3x 150 eur = 450 eur, alikvotná časť za mesiac január 2013 = 96,60 eur /20 dní x 4,83 eur /150:31/. Alikvotná časť za mesiac máj 2013 = 43,47 eur /9 dní x 4,83 eur /150:31/, spolu 590,07 eur /450+96,60+43,47 eur.

Zročné výživné súd určil uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku poukazom na § 160 O.s.p. Zaplatenie zročného výživného v určenej lehote je v záujme maloletého dieťaťa. Zročné výživné je nepochybne pre výživu a starostlivosť o maloletého potrebné a nie v záujme maloletého, aby zročné výživné bolo uhradené v splátkach najmä z dôvodu, že výživné má spotrebný charakter.

Vo zvyšku súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, nakoľko matka žiadala priznať výživné do právoplatnosti rozvodového rozsudku v časti výživného a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pričom výživné do rozvodu manželstva je možné priznať len do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na istenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.