Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-76-2015.pdf
PDF · 68.01 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoE/76/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00001350, proti povinnému: K. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. č. XXX, t.č. H. O. O. O. Q., O. XXXX/XXX, N., o vymoženie 6812,14 Kč s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18Er/221/2013-31 zo dňa 11.02.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e sa uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 6812,14 Kč istiny s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Humenné spis. zn. 17C/145/2012-2003 zo dňa 14. 9. 2012.
V priebehu exekučného konania predložil súdny exekútor návrh povinného zo dňa 14. 11. 2013 na zastavenie exekúcie.
Po oboznámení sa s podaním povinného, súdneho exekútora ako aj oprávneného súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aj keď povinný je poberateľom dôchodku, tento je nevyhnutný na zabezpečenie jeho potrieb, nakoľko sa nachádza v zložitej životnej situácii. Podľa vyjadrenia oprávneného nie je dôvod na zastavenie exekúcie pre bezmajetnosť v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd zastáva názor, že vzhľadom na postavenie povinného, v akom sa v súčasnej dobe nachádza, trvalý charakter jeho postihnutia, bez perspektívy zlepšenia, pokračovanie v exekúcii by za daných okolností vážne ohrozilo podmienky poskytovania nepretržitej zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prípade zastavenia exekúcie sa veriteľ dostáva do nevýhodnejšieho postavenia v tom, že plynie premlčacia lehota a v prípade nadobudnutia majetku povinným po zastavení exekúcie už pohľadávka oprávneného môže byť premlčaná. Momentálna nemajetnosť povinného nevylučuje možnosť povinného v budúcnosti
nadobudnúť majetok, ktorý bude možné zexekvovať. Pre záver o potrebe zastavenia exekúcie je povinný jednak súdny exekútor a následne aj súd vykonať dôsledné zistenie majetkových a finančných pomerov povinného. Skutkový záver o existencii alebo neexistencii nemajetnosti povinného nie je v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa podložený príslušnými skutkovými závermi o majetkových a finančných pomeroch povinného, rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto nepreskúmateľné a predčasné pre nezistenie skutkového stavu veci nevyhnutného pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Sestra povinného vo svojich podaniach adresovaných súdu prvého stupňa a následne odvolaciemu súdu, ktorými reagovala na odvolanie oprávneného uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol správne. Povinný je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, je invalidom III. stupňa, nerozpráva, je ochrnutý. Utrpel mozgovú príhodu, je pripútaný na lôžko. Jeho invalidný dôchodok je nízky, nepostačuje mu ani na zabezpečenie najzákladnejších potrieb. Za pobyt v zariadení sociálnych služieb platí mesačne 452 Eur, na lieky má výdavky vo výške 50-60 Eur mesačne. Nie je žiadny predpoklad, že by v budúcnosti nadobudol nejaký majetok. Za služby, lieky, pobyt mu dopláca ona, jeho sestra. K skutočnosti, že dôchodok nepostačuje na pokrytie nákladov za pobyt v zariadení sociálnych služieb sa vyjadrila aj Sociálna poisťovňa, pričom uviedla, že dôchodok povinného nepodlieha exekúcii.
Zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) odvolaniu nevyhovel (č. l. 38 spisu).
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Zo súdneho spisu a z pripojeného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný je invalidom odkázaným na celodennú starostlivosť, v dôsledku čoho je umiestnený v H. O. O. O. Q., n.o., O. XXXX/XXX, N.. Jeho príjmom je invalidný dôchodok, ktorý dosahuje výšku 173,20 Eur mesačne. Výdavky povinného spojené s jeho pobytom v zariadení sociálnych služieb dosahujú sumu 425 Eur mesačne. V zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne suma dôchodku povinného nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, preto Sociálna poisťovňa nemôže vykonávať zrážky z dôchodku na úhradu vymáhanej pohľadávky.
Odvolací súd nepopiera právo oprávneného domáhať sa vymoženia pohľadávky voči povinnému, ktorá mu bola exekučným titulom priznaná, v danom prípade je však neprípustné a v rozpore s princípom proporcionality uprednostňovať právo oprávneného na peňažné plnenie pred právom povinného na život, zachovanie dôstojnosti, ktoré patria k základným ľudským právam (čl. 15 a 19 Ústavy SR), čo sa v konečnom dôsledku premietlo do znenia § 89 ods. 3 Exekučného poriadku.
Je zrejmé, že nevyhnutné výdavky povinného výrazne prevyšujú jeho príjem, ktorým je invalidný dôchodok. Povinný síce má príjem, tento však v celosti nie je možné postihnúť výkonom zrážok v rámci exekúcie v zmysle § 89 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže z príjmu je nevyhnutné hradiť výdavky spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb. Vzhľadom na trvalo nepriaznivý zdravotný stav povinného (ochrnutie, poškodenie mozgu v dôsledku mozgovej príhody, znížená schopnosť komunikácie, vnímania okolitého sveta), jeho vek, sociálnu a finančnú situáciu nie je objektívne možné v budúcnosti očakávať nadobudnutie majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinného, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol správny.
Za daného stavu odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.