Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/168/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému K. C., nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom R. XXX, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.10.2015, sp. zn. -59, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. mája 2016, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného K. C.

z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.10.2015, sp. zn.: -59 bol obžalovaný K. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Tr. zákona a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.2 Tr. zákona.

Uvedené trestné činy spáchal obžalovaný na tom skutkovom základe, že :

napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica, Okresného dopravného inšpektorátu Púchov č. ORPZ-PB-ODI3-P-106/2014, zo dňa 27.6.2014, právoplatným dňa 27.6.2014, postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) Zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 32 mesiacov, dňa 4. júla 2015 okolo 01.02 hod. riadil osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, evidenčného čísla PU-XXX AA, po miestnej komunikácii B. V. v N., smerom ku kruhovej križovatke a následne po ceste II/507 v Púchove smerom na Považskú Bystricu, kde pri reštaurácii Salaš pred obcou Nimnica okres Púchov bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Považská Bystrica, pričom napriek výzvam policajta odmietol vykonať dychovú skúšku a tiež podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu spojenému s odberom krvi, na zistenie množstva alkoholu v krvi, hoci to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.

Za to mu bol podľa § 348 ods.1, § 41 ods.1, § 38 ods.2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 61 ods.1, ods.2, ods.3 Tr. zákona uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním čo do výroku o treste obžalovaný. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že sa ku spáchaniu trestnej činnosti v plnej miere priznal a jej spáchanie oľutoval. Má za to, že prihliadnuc na jeho vek, riadne zamestnanie

i to, že patrí medzi bezproblémových a vzorných pracovníkov, by mu mala byť ešte poskytnutá šanca. Za uvedenú trestnú činnosť mu preto mal byť uložený peňažný trest vyššej hodnoty, ktorý by spolu s trestom zákazu činnosti postačoval na jeho prevýchovu. Vzhľadom na uvedené potom obžalovaný navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží peňažný trest.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na dôvodoch podaného odvolania zotrval a navyše predložil pracovné hodnotenie zo zamestnania obžalovaného i hodnotenia z miesta trvalého pobytu. Z hodnotení vyplynulo, že obžalovaný pracuje v spoločnosti A1 N., s.r.o., N. ako murár. Je zodpovedný a podáva dobré pracovné výkony. V mieste trvalého bydliska sa zapája do rôznych kultúrnych i spoločenských podujatí. Nie sú na neho zo strany obyvateľov obce žiadne sťažnosti. Na nápravu obžalovaného preto postačí peňažný trest spolu s trestom zákazu činnosti.

Obžalovaný sa k návrhu obhajcu pripojil.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný, k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť.

Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Správny je i postup súdu prvého stupňa v tom smere, že uložil obžalovanému trest nepodmienečný. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.: zo dňa 10.10.2014 uznaný za vinného zo spáchania prečinov podľa 289 ods.1 Tr. zákona a § 171 ods.1 Tr. zákona. Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Skúšobná doba uplynie dňa 30.12.2016.

Z uvedených skutočností je evidentné, že obžalovaný sa aktuálnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a to čiastočne za rovnaký trestný čin. Je zrejmé, že ani predchádzajúce podmienečné odsúdenie nemalo na odsúdeného dostatočný prevýchovný efekt.

Aj podľa názoru krajského súdu by v tomto prípade uloženie iného trestu, konkrétne trestu peňažného, bolo v rozpore so zásadou generálnej i individuálnej prevencie. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že obžalovaný je pozitívne hodnotený z miesta trvalého bydliska a zo zamestnania.

Obžalovanému bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby a na jeho výkon bol správne zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní trestu bolo riadne prihliadnuté na priznanie sa obžalovaného i jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní a preto bol trest ukladaný na dolnej hranici trestnej sadzby.

Správny je i výrok u uložení trestu zákazu činnosti s poukazom na § 61 ods.3 Tr. zákona.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovaného, možnosti nápravy a skutočnosť, že odvolanie bolo podané výlučne v prospech obžalovaného, dospel preto odvolací súd k záveru, že úhrnný trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa na samej dolnej hranici trestnej sadzby ako trest nepodmienečný je zákonný, nie je neprimeraný a takto uloženým trestom bude splnený jeho účel. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.