Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: INTELEK spol. s r.o., Vlárska 953/22, Brno, Česká republika, IČO: 494 46 118, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners s.r.o., Májkova 3, Bratislava, IČO: 36 855 545, proti žalovanému: IES - INTERNATIONAL ELECTRONIC SYSTEMS s.r.o., Vajnorská 136, Bratislava, IČO: 00 699 454, zastúpený: JUDr. Ivan Roháč, s.r.o., Mierová 2529/87, Humenné, IČO: 47 243 082, o zaplatenie 4.664.602,- CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4.664.602,- CZK s 0,05 % úrokom z omeškania denne a to:

- zo sumy 72.576,- CZK od 25.2.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 493.456,- CZK od 29.2.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 18.960,- CZK od 4.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 2.364,- CZK od 7.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 114.427,- CZK od 8.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 22.797,- CZK od 11.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 89.674,- CZK od 15.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 969,- CZK od 18.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 54.780,- CZK od 19.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 13.545,- CZK od 19.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 28.490,- CZK od 20.3.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 139.603,- CZK od 5.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 210.709,- CZK od 8.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 190.384,- CZK od 12.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 28.430,- CZK od 15.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 114.137,- CZK od 15.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 627,- CZK od 17.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 542.112,- CZK od 19.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 421,- CZK od 23.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 310.521,- CZK od 26.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 2.215.620,- CZK od 16.5.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 15.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.664.602,- Kč s 0,05 % úrokom z omeškania ročne titulom neuhradenia ceny dodaného tovaru.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci dodal žalovanému v období od 24.11.2012 do 5.5.2013 podľa Všeobecných obchodných podmienok platných od 1.11.2012 s využitím elektronického objednávkového systému (e-shop) s vymedzením podstatných náležitostí zmluvy tovar - komponenty káblových systémov a ich príslušenstvo za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 4.664.602,- Kč. Rozsah, množstvo a cena predmetu kúpy boli vyšpecifikované v jednotlivých objednávkach, dodacích listoch a medzinárodných nákladných listoch prepravcu potvrdených kupujúcim o prevzatí tovaru. Predmet kúpy bol vyfakturovaný jednotlivými faktúrami s dohodnutou splatnosťou 90 dní. Žalovaný ako kupujúci neuhradil kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas, bol v omeškaní s úhradou faktúr viac ako 14 dní a preto žalobca v zmysle čl. 5 bod 5.7 VOP jednostranne oznámil rozhodnutie o zmene splatnosti všetkých nesplatených faktúr a určil nový termín splatnosti ku dňu 15.5.2013. Zároveň si žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy podľa čl. 5 bod 5.16 VOP zo dňa 1.11.2012.

Tunajší súd rozhodol vo veci dňa 27.8.2013 platobným rozkazom č.k. -176, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že sporové strany uzatvorili v roku 1998 Zmluvu, na základe ktorej sa stal žalovaný výhradným distribútorom žalobcu na Slovensku pre výrobky SOLARIX, SIGNAMAX a ATRACK. Spolu so Zmluvou boli podpísané aj všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle uzatvorenej Zmluvy žalovaný odoberal na základe svojich objednávok od žalobcu tovar a aby ho mohol ďalej distribuovať na území SR, musel vybudovať celú distribučnú sieť, spolu s vyškolením množstva montážnych firiem pre inštaláciu a údržbu dodávaných produktov, vyškolením predajcov, vykonaním štandardizácie jednotlivých produktov v portfóliu u zákazníkov a projektantov. Okrem školení organizoval rôzne prezentácie, generoval propagačné a informačné materiály a zúčastňoval sa na výstavách. Vybudoval sklady, investoval do nákladných dopravných prostriedkov a do personálu na všetkých úrovniach, čo malo byť kompenzované zo ziskov z predaja výrobkov žalobcu. Od roku 2009 začal žalobca vykonávať predaj svojich výrobkov priamo na slovenskom trhu, čím začali žalovanému vznikať straty pri predaji výrobkov žalobcu a v roku 2013 žalobca ustanovil na slovenskom trhu svojich vlastných obchodných zástupcov. Na základe týchto skutočností žalovaný dňa 27.6.2013 zaslal žalobcovi list o ukončení obchodnej spolupráce a návrh na finančné vyrovnanie, nakoľko požadoval finančnú čiastku 920.940,- eur za vybudovanú distribučnú sieť.

Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného Ing. Pavla Zámečníka, CSc., výsluchom svedkov O. V., T.. G. W., Y. L., L. W., vyjadreniami zástupcov zúčastnených strán ako aj Ing. N. W. a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - Všeobecné obchodní podmínky platné od 1.11.2012 (ďalej len VOP), faktúry podľa špecifikácie uvedenej v žalobe spolu s dodacími listami, mezinárodnými nákladnými listami a nabídkami žalobcu, Certifikát, faktúra č. 3119301778, jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov zo dňa 22.7.2013, Franchisingová smlouva zo dňa 15.5.1998, Dodatok č. 1 Franchisingovej smlouvy, Objednávka č. 8120100375 spolu s potvrzením objednávky č. OBJe 08-00569, nabídka č. NBDe 08-00568, Zoznam všetkých objednávok žalovaného od 16.10.2007, súhrnný výkaz DPH, mailová komunikácia žalovaného so žalobcom prostredníctvom O. V., G. W., L. G., Kópie nepodpísaných Zmlúv o obchodních vztazích spolu so všeobecnými podmienkami, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 15.5.1998 so žalovaným ako príjemcom Franchisingovú smlouvu, ktorou sa zaviazal udeliť žalovanému licenčné oprávnenie k užívaniu označenia „SOLARIX“ a ochrannej známky č. 126167 k označovaniu predmetného kabelážneho systému a jeho komponentov, poskytnúť mu svoje obchodné know-how prostredníctvom školiaceho manuálu a zaškolením odborného pracovníka, spolu s tovarom dodávať žalovanému obchodno-technickú dokumentáciu k tomuto tovaru, poskytovať mu propagačné tlačoviny a predmety a žalovaný sa zaviazal odoberať tovar vymedzený v zmluve výlučne od žalobcu. V § 3 ods. 3 bolo dohodnuté že Franchisa sa poskytuje nevýlučne. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 bol rozšírený predmet zmluvy o ďalší produkt a to Signamax Connectivity Systems, v ostatných ustanoveniach zostala zmluva bez zmeny.

Žalobca dodával žalovanému tovar na základe jeho objednávok a tento mu vyúčtoval nasledovnými faktúrami:

- č. EZ 120381 na sumu 72.576,- Kč, s dátumom splatnosti 24.2.2013,

- č. EZ 120383 na sumu 493.456,- Kč, s dátumom splatnosti 28.2.2013,

- č. EZ 120387 na sumu 18.960,- Kč, s dátumom splatnosti 3.3.2013,

- č. EZ 120390 na sumu 2.364,- Kč, s dátumom splatnosti 6.3.2013,

- č. EZ 120391 na sumu 114.427,- Kč, s dátumom splatnosti 7.3.2013,

- č. EZ 120393 na sumu 22.797,- Kč, s dátumom splatnosti 10.3.2013,

- č. EZ 120400 na sumu 89.674,- Kč, s dátumom splatnosti 14.3.2013,

- č. EZ 120401 na sumu 969,- Kč, s dátumom splatnosti 17.3.2013,

- č. EZ 120407 na sumu 13.545,- Kč, s dátumom splatnosti 18.3.2013,

- č. EZ 120406 na sumu 54.780,- Kč, s dátumom splatnosti 18.3.2013,

- č. EZ 120408 na sumu 28.490,- Kč, s dátumom splatnosti 19.3.2013,

- č. EZ 130003 na sumu 139.603,- Kč, s dátumom splatnosti 4.4.2013,

- č. EZ 130005 na sumu 210.709,- Kč, s dátumom splatnosti 7.4.2013,

- č. EZ 130010 na sumu 190.384,- Kč, s dátumom splatnosti 11.4.2013,

- č. EZ 130012 na sumu 114.137,- Kč, s dátumom splatnosti 14.4.2013,

- č. EZ 130011 na sumu 28.430,- Kč, s dátumom splatnosti 14.4.2013,

- č. EZ 130016 na sumu 627,- Kč, s dátumom splatnosti 16.4.2013,

- č. EZ 130021 na sumu 524.112,- Kč, s dátumom splatnosti 18.4.2013,

- č. EZ 130024 na sumu 421,- Kč, s dátumom splatnosti 22.4.2013,

- č. EZ 130030 na sumu 310.521,- Kč, s dátumom splatnosti 25.4.2013,

- č. EZ 130038 na sumu 241.936,- Kč, s dátumom splatnosti 2.5.2013,

- č. EZ 130037 na sumu 2.799,- Kč, s dátumom splatnosti 2.5.2013,

- č. EZ 130039 na sumu 76.245,- Kč, s dátumom splatnosti 5.5.2013,

- č. EZ 130044 na sumu 427.541,- Kč, s dátumom splatnosti 13.5.2013,

- č. EZ 130056 na sumu 266.568,- Kč, s dátumom splatnosti 23.5.2013,

- č. EZ 130062 na sumu 214.568,- Kč, s dátumom splatnosti 28.5.2013,

- č. EZ 130082 na sumu 64.448,- Kč, s dátumom splatnosti 16.6.2013,

- č. EZ 130080 na sumu 310.610,- Kč, s dátumom splatnosti 16.6.2013,

- č. EZ 130079 na sumu 39.000,- Kč, s dátumom splatnosti 16.6.2013,

- č. EZ 130086 na sumu 2.309,- Kč, s dátumom splatnosti 20.6.2013,

- č. EZ 130097 na sumu 200.144,- Kč, s dátumom splatnosti 27.6.2013,

- č. EZ 130096 na sumu 274.346,- Kč, s dátumom splatnosti 27.6.2013,

- č. EZ 130101 na sumu 54.965,- Kč, s dátumom splatnosti 3.7.2013,

- č. EZ 130100 na sumu 47.130,- Kč, s dátumom splatnosti 3.7.2013,

Každá faktúra obsahovala číslo objednávky žalovaného (napr. 2129101495 pri faktúre č. EZ 120381) a jej prílohou bol dodací/záručný list, ktorý opätovne obsahoval číslo objednávky žalovaného, ako aj číslo objednávky v systéme žalobcu (OBJe 12-05180, OBJe 12-05229 pri dodacom liste č. OBO 12-12358, prislúchajúceho k faktúre č. EZ 120381), ďalej medzinárodný nákladný list, ako aj doklady označené ako nabídka, pričom k faktúre č. EZ 120381 prislúchali nabídky č. OBJe 12-05180 a OBJe 12-05229, ktoré údaje boli uvedené v dodacom liste.

Žalobca listom zo dňa 30.4.2013 oznámil žalobcovi, že v čase od 26.11.2012 do 4.4.2013 mu dodal tovar v celkovej hodnote 4.671.591,- Kč, vyfakturovaný daňovými dokladmi, z ktorých niektoré faktúry sú po lehote splatnosti a druhá časť faktúr s dátumom 2.5.2013 a neskoršie, ktorých súčet tvorí 2.222.609,- Kč sú ešte v lehote splatnosti. Obchodné vzťahy sa riadia VOP, kde v bode 5.7 je uvedené, že v prípade že kupujúci bude v prodlení s placením kterékoliv faktury delším než 14 dní má prodávající právo jednostranným oznámením rozhodnout o sesplatnení všech dosud nesplatných závazku kupujícího vůči prodávajícímu - k sesplatnení pak dochází písemným jednostranným prohlášením prodávajícího o uplatnění tohto práva s tím, že pro kupujícího je stanoven nový termín splatnosti všech sesplatnených pohledávek. Uvedeným listom žalobca využil svoje právo podľa bodu 5.7 VOP a posledne vystavených 14 faktúr zosplatnil a požiadal o ich zaplatenie ku dňu 15.3.2013. Prílohou listu bol Seznam sesplatnených faktúr.

Žalovaný z dôvodov uvedených v odpore vystavil dňa 27.6.2013 faktúru č. 3119301779 na sumu 920.940,- eur s dátumom splatnosti 4.7.2013. Listom zo dňa 27.6.2013 oznámil žalobcovi ukončenie obchodnej spolupráce a zároveň návrh na vyrovnanie, keď poukázal na porušovanie práva exkluzivity pre slovenský trh, čo sa prejavovalo priamym predajom výrobkov žalobcu slovenským spoločnostiam dokonca za výhodnejších podmienok. Žalovaný od počiatku spolupráce so žalobcom, t.j. od roku 1998 vynaložil investičné náklady spočívajúce vo vybudovaní distribučného kanálu, logistických centrál,

nákupu vozového parku, vyškolenia vlastného obchodného a logistického personálu, montážnych firiem, projektantov, realizáciu marketingových aktivít a podobne. V dôsledku nekorektného postupu žalobcu, ktorý prevzal klientov žalovaného na slovenskom trhu utrpel žalovaný finančnú stratu, ktorá bola ocenená sumou 920.940,- eur, čo je vlastne súhrn mesačnej marže žalovaného za 5 rokov obchodnej spolupráce.

Listom zo dňa 22.7.2013 žalovaný jednostranne započítal podľa § 580 Občianskeho zákonníka svoj nárok vo výške 920.940,- eur voči nároku žalobcu na úhradu sumy 4.664.602,- CZK s tým, že nezapočítanú čiastku žiadal doplatiť.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.3.2015 považoval pohľadávku žalovaného vo výške 920.940,- eur uplatnenú z titulu odplaty za postúpené práva na území SR za neoprávnenú, pretože žiadnu zmluvu o postúpení citovaných práv so žalovaným neuzavrel a preto mu faktúru č. 3119301778 vrátil. Neuznával uvedený nárok ani z dôvodu údajne vyčíslenej škody, spočívajúcej v strate na marži predávaných produktov žalobcu, keďže nie sú naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, medzi účastníkmi konania neexistuje žiaden právny vzťah založený na územnej výlučnosti (exkluzivite) pre slovenský trh, žalobca bol oprávnený na území SR dodávať dotknutý tovar a uskutočňovať obchody sám alebo poskytnúť licenciu aj iným osobám. Žalovaný neuviedol akú konkrétnu právnu povinnosť mal žalobca porušiť a aká škoda a v akej výška mala z takéhoto porušenia nastať. Obchodná spolupráca medzi účastníkmi konania trvala cca 15 rokov, čiže ide o dostatočne dlhú dobu na to, aby si žalovaný zabezpečil návratnosť počiatočných investícií.

Konateľ žalovaného Ing. Pavel Zámečník vo svojej výpovedi uviedol, že nezaplatili faktúry ako výsledok celkovej situácie, keď zo strany žalobcu nastalo konanie, ktoré vnímal ako útok voči svojej osobe, žalobca svojím konaním porušil zmluvne dohodnutú exkluzivitu a výhradné zastúpenie pri predaji výrobkov na území SR žalovaným, zmluva ktorá preukazovala exkluzivitu mu bola odcudzená bývalým zamestnancom L. W., ktorý si ju podľa záznamu sekretárky vyžiadal dňa 15.4.1999 z archívu spoločnosti a nevrátil ju späť. Exkluzivita vyplýva aj z textu emailov zo strany G. W. a L. G., zamestnancov žalobcu. Spochybnil vierohodnosť Franchisingovej zmluvy predovšetkým z dôvodu, že jeho podpis na tejto zmluve nie je urobený perom, ide o kópiu zmluvy. Ďalej namietal žalobcom uvádzaný nákup tovaru prostredníctvom e-shopu, keď poukázal na to, že spolupráca trvá za nezmenených podmienok od roku 1998 a to takým spôsobom, že žalovaný vystavil objednávku, na základe ktorej mu bol tovar dodaný. Objednávka síce bola vnesená do internetového systému žalobcu, to znamená, že ponuky boli robené cez internet, avšak obchodno-záväzkový vzťah nespočíval v internetovom predaji.

Bývalý konateľ žalobcu Ing. N. W., ktorému bola udelená plná moc dňa 4.9.2015 na zastupovanie spoločnosti žalobcu uviedol, že so žalovaným bola uzatvorená jedná písomná zmluva a to Franchisingová zmluva zo dňa 15.5.1998, v priebehu rokov bola snaha uzavrieť so žalovaným zmluvu o obchodných vzťahoch, ktorá svojím obsahom popisovala zaužívanú prax medzi zmluvnými stranami, avšak žalovaným bola niekoľko krát odmietnutá. Rámec vymedzený Franchisingovou zmluvou sa ukázal ako zbytočný, táto fakticky zanikla tým, že sa nedodržiavala ani jednou zmluvou stranou, nakoľko obchodná spolupráca fungovala na základe kúpnych zmlúv, kedy žalovaný vystavil objednávku, žalobca ju potvrdil a dodal objednaný tovar. Niekedy v období rokov 2007 - 2008 prešiel žalobca na elektronický systém objednávok, zákazníci dostali prístupové heslá na základe ktorých sa nalogovali do systému žalobcu, mali prehľad o zásobách, cenách, kreditoch, ponukách. Zvolený tovar si vybrali do košíku, nasledujúcim krokom bolo potvrdenie obchodných podmienok, žalobca objednávku elektronicky potvrdil a na základe potvrdenej objednávky bol vystavený dodací list na tovar a nasledovala fakturácia. Na faktúre a dodacom liste sa uvádzalo číslo objednávky, ktoré zadala osoba, ktorá objednávku vykonala, aby si zákazník vedel spárovať objednávku so svojimi internými dokladmi. Každý zákazník, ktorý prešiel školením na propagáciu výrobkov žalobcu dostal jednu z foriem certifikácie, čo preukazuje technickú zdatnosť spoločnosti a jej schopnosť kvalifikovane ponúkať tovar zákazníkom. Takýto certifikát má udelených niekoľko sto firiem a teda nemožno hovoriť o exkluzivite žalovaného. Žalovaný mal nadštandardné podmienky pri dodávkach tovaru, bol mu udelený kredit 5.000.000,- Kč.

Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2016 predložil súdu na nahliadnutie originál Franchisingovej zmluvy.

Svedok O. V. bol zamestnancom žalobcu do roku 2008 alebo 2010, žalovaného obsluhoval ako zákazníka, t.j. vybavoval jeho objednávky, ktoré prijímal emailom, telefonicky alebo osobne. Žalobca v

určitom období zaviedol systém elektronického objednávania tovaru a mal tendenciu zapojiť všetkých partnerov, avšak či si takýmto spôsobom objednával tovar aj žalovaný si nepamätal. Po odchode zo spoločnosti žalobcu sa stal po cca 2 mesiacoch zamestnancom pána Zámečníka, nakoľko dostal ponuku pracovať pre jeho pobočku v ČR. K obsahu mailu zo dňa 17.4.2007 (č.l. 328), podľa ktorého v prílohe odoslal žalovanému dodatok Franchisingovej smlouvy týkajúci sa produktu SIGNAMAX uviedol, že takýto pokyn dostal zrejme od svojho nadriadeného Ing. W.. Nevedel vysvetliť, prečo mu bol daný nadriadeným takýto pokyn, nakoľko dodatok č. 1 už bol podpísaný v roku 2001.

Svedok Mgr. G. W. pracoval u žalobcu do roku 2008 vo funkcii obchodníka, jeho povinnosťou bolo zháňať obchod a starať sa o zákazníkov, žalovaný bol cca 1 rok jeho klientom. Pokiaľ mal vedomosť, tak žalobca nemal s nikým a teda ani so žalovaným uzatvorenú zmluvu o výhradnom predaji, zo strany zákazníkov sa snahy o exkluzivitu objavovali, avšak žalobca takúto zmluvu nikdy nepodpísal a už vôbec neinicioval. K obsahu mailu zo dňa 13.7.2011 (č.l. 330), ktorý mu súd dal na nahliadnutie uviedol, že pokiaľ aj použil v texte termín exkluzivita, išlo o nešťastne a nevhodne zvolené slovo, mal na mysli skôr vyjadrenie nadštandardnosti vzťahov, ktoré medzi sebou účastníci konania mali a ktoré sa prejavovali v tom, že mal žalovaný 5.000.000,- Kč obchodný kredit a ako jeden z mála zákazníkov dobu splatnosti 90 dní, taktiež mal špeciálne podmienky pri logistike. Okrem žalovaného však mal žalobca na Slovensku aj iných zákazníkov, prostredníctvom ktorých bol tovar predávaný, čiže nadštandardné vzťahy áno, ale exkluzivita nie. U žalobcu cca od roku 2007 fungoval elektronický systém objednávok, do ktorého bol zapojený aj žalovaný, jeho zamestnankyňa pani L. mala heslo, ktorým sa nalogovala do systému, vybrala položky o ktoré mala záujem, dala ich do košíka, zatrhla súhlas so znením VOP a odoslala objednávku. Systém žalobcu automaticky vygeneroval potvrdenie objednávky a následne nastal proces cez sklad a logistiku. Po odchode zo zamestnaneckého pomeru u žalobcu naďalej pre neho pracoval za zmluvu ako country manager.

Svedkyňa Y. L. pracovala u žalovaného ako asistentka nákupu a tovar nakupovala aj od žalobcu. Zo začiatku, kým žalobca nemal e-shop sa tovar objednával mailom a cca od roku 2008 prostredníctvom e-shopu tak, že na základe hesla sa dostala do systému žalobcu, vybraný tovar dala do košíku, zatrhla súhlas s VOP, nakoľko bez toho by ju systém nepustil ďalej, objednávku potvrdila a odoslala a vždy po odoslaní objednávky jej prišiel potvrdzujúci mail. Podľa nového systému objednávania mohla zistiť, kedy sa tovar, o ktorý má záujem naskladní, vedela si pozrieť inú alternatívu tovaru, pokiaľ nebol požadovaný tovar na sklade. V systéme žalobcu bola položka, do ktorej uviedla číslo objednávky tak, ako ju eviduje žalovaný vo svojom systéme a to z dôvodu, aby mala po doručení faktúry spätnú väzbu a vedela, ktorá faktúra sa vzťahuje ku ktorej objednávke žalovaného.

Svedok L. W. pracoval u žalovaného do roku 2009, žalobca bol jedným z kľúčových obchodných partnerov žalobcu, bola s ním uzatvorená Franchisingová zmluva, ktorej kľúčovým prvkom bola dohoda o zastúpení žalobcu na slovenskom trhu s tým, že žalobca poskytoval určitú technickú, obchodnú podporu, školenia a celé to smerovalo k tomu, aby sa žalovaný stal jediným predajným kanálom pre Slovenský trh. Určite nešlo o štandardnú zmluvu, ale o zmluvu ktorá obsahovala určité prvky zabezpečujúce žalovanému nadštandardné postavenie. Na položenú otázku, či sa spolupráca so žalobcom riadila touto písomnou zmluvou uviedol, že si nespomína na to, že by niekedy zmluvu vyhľadal a riešil veci podľa nej, spolupráca so žalobcom sa riadila predovšetkým na základe výsledkov jednotlivých rokovaní, keďže produktová sada žalobcu bola relatívne nová a riešili sa otázky ako je kvalita, množstvo, cena tovaru a podobne. So zmluvou prišiel do kontaktu maximálne 3 krát, trvalo ju k dispozícii nemal, nakoľko kľúčové dokumenty boli uložené v inej časti firmy.

Žalobca na preukázanie dlhodobej a neprerušenej histórie obchodného vzťahu so žalovaným, ktorý bol uskutočňovaný elektronickým spôsobom založil do spisu vygenerovaný zoznam všetkých objednávok žalovaného od 16.10.2007, spolu s poznámkami pani L..

Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach podrobne popísal spôsob objednávania tovaru, ktorý bol nasledovný: Žalovaný prostredníctvom pani L. spísal skladové položky, ktoré je treba objednať, vytvoril si objednávku pod svojím číslom. Po prihlásení do e-shopu žalobcu kupujúci naplnil košík požadovaným tovarom a pokračoval funkciou „prejsť k objednaniu“. Bežný kupujúci, ktorý nemá dohodu o obchodných vzťahoch so žalobcom môže za tovar platiť len v hotovosti/na dobierku/platiť predom. Žalovaný si však mohol zvoliť odobrať tovar do hodnoty 5 miliónov (dohnutý kredit) a na splatnosť (90 dní). Obsah košíku kupujúci uloží do ponuky „nabídka“. V tejto fáze systém žalobcu prevedie kontrolu cien a dostupnosti

tovaru, kupujúci môže doplniť číslo svojej vlastnej internej objednávky v poli „moje objednávka“ a toto číslo sa potom uvádza aj na potvrdení za účelom uľahčenia práce kupujúcemu, ktorý si môže spárovať faktúru s konkrétnym požadovaným tovarom. V tomto štádiu sa potvrdzuje ponuka a mení sa na objednávku. Ak už kupujúci nechce na objednávke nič zmeniť môže záväzne potvrdiť ponuku, čím sa vytvorí záväzná objednávka a kupujúci potvrdzuje súhlas s VOP kliknutím na políčko „súhlasím“. V prípade, ak kupujúci nesúhlasí s VOP je možnosť zrušiť ponuku pomocou funkcie pomocou „ruším túto nabídku“. Po potvrdení je kupujúcemu zaslaný email s potvrdzujúcimi údajmi.

Podľa bodu 5.16 VOP platných od 1.11.2012 bol úrok z omeškania pre prípad nezaplatenia akéhokoľvek peňažného záväzku kupujúceho dohodnutý vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý i začatý deň omeškania.

Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý bol publikovaný Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 160/1991. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky. Miestom zmluvného plnenia bola Slovenská republika, preto je daná právomoc tunajšieho súdu na konanie vo veci. Otázky neupravené Dohovorom je potrebné posúdiť podľa čl. 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podľa ktorého sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, čo je v danom prípade právny poriadok Českej republiky.

Podľa čl. 14 ods. 1 Dohovoru návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám je ponukou, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie.

Podľa čl. 15 ods. 1 Dohovoru ponuka pôsobí odvtedy, keď dôjde osobe, ktorej je určená.

Podľa čl. 18 ods. 1, 2 Dohovoru vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená, alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou, je prijatím. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie sú prijatím.

Prijatie ponuky sa stáva účinné v okamihu, keď vyjadrenie súhlasu dôjde navrhovateľovi. Prijatie nie je účinné, ak vyjadrenie súhlasu nedôjde navrhovateľovi v čase, ktorý určil, a ak nie je tento čas určený, v rozumnom čase s prihliadnutím na okolnosti obchodu, včítane rýchlosti oznamovacích prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil. Ústna ponuka sa musí prijať ihneď, ibaže z okolností vyplýva niečo iné.

Podľa čl. 23 Dohovoru zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky sa stane účinným podľa ustanovení tohto Dohovoru.

Podľa čl. 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa čl. 31 Dohovoru ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva a) v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa prepravu tovaru;

b) pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať z určitého skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tovar je alebo sa má vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa naň nevzťahuje ustanovenie písmena a);

c) v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy.

Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa čl. 78 Dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa 15.5.1998 uzatvorená Franchisingová smlouva, ktorej predmetom bolo poskytnutie licenčného oprávnenia k užívaniu označenia „SOLARIX“ a ochrannej známky k označovaniu predmetného kabelážneho systému a jeho komponentov a tiež k používaniu na dopisných papieroch propagačných tlačovinách a predmetoch poskytnutí know-how, technickej dokumentácii k dodanému tovaru ako aj poskytnutie pracovníka k certifikačnému zaškoleniu. Franchisa bola poskytnutá nevýlučne (§ 3 ods. 3), zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V roku 2001 bol uzatvorený dodatok č. 1 Franchisingovej smlouvy, ktorej predmet bol rozšírený o produkt označený ako „Signamax Connectivity systems“. Obchodná spolupráca teda prebiehala medzi zmluvnými stranami už od roku 1998 na základe konkludentne uzatvorených kúpnych zmlúv, kedy na základe objednávok žalovaného mu žalobca dodával objednaný tovar. Z výpovedí konateľa žalovaného Ing. W., ako aj svedkov súd zistil, že spočiatku boli objednávky písomné, mailové alebo telefonické, no cca od roku 2008, kedy žalobca zaviedol elektronický systém objednávok, objednávky sa uskutočňovali elektronickou formou. Žalobca súdu vygenerovaným zoznamom všetkých objednávok preukázal, že počnúc dňom 16.10.2007 si žalovaný objednával tovar elektronicky. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa Y. L., bývalá zamestnankyňa žalovaného, ktorá potvrdila, že jej zo strany žalobcu bolo dané heslo, na základe ktorého sa nalogovala do systému žalobcu, zvolený tovar dala do košíku, zároveň uviedla číslo objednávky tak, ako ju evidoval žalovaný vo svojom internom systéme, zatrhla súhlas so znením VOP, objednávku potvrdila a odoslala a následnej jej od žalobcu došlo potvrdenie objednávky. Na faktúrach žalobcu sa uvádzalo interné číslo objednávky žalovaného tak, aby bolo možné faktúru priradiť ku konkrétnej objednávke a takto vlastne doklady spárovať. Uvedený spôsob objednávania potvrdil taktiež svedok Mgr. G. W., zamestnanec žalobcu, ktorý pre neho pracoval na živnosť aj po roku 2008 a mal prehľad a vedomosť o obchodnej spolupráci so žalovaným. Svedok O. V. tiež potvrdil prechod žalobcu na elektronický objednávkový systém v roku 2008, avšak nespomenul si či takýmto spôsobom fungoval systém aj so žalovaným. Potvrdil ale, že bola zo strany žalobcu tendencia zapojiť do objednávania prostredníctvom e-shopu všetkých zákazníkov žalobcu. Svedok V. po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti žalobcu dostal ponuku od žalovaného pracovať pre jeho pobočku v ČR, ktorú prijal. Z výpovedí svedkov ako aj Ing. W. mal súd za preukázané, že bez potvrdenia súhlasu so znením VOP by systém zákazníka nepustil ďalej, ak by zákazník nesúhlasil s VOP, mal možnosť zrušiť ponuku pomocou funkcie „ruším túto nabídku“. Svedkami popísaný spôsob objednávania tovaru bol zrejmý aj z dokladov založených v spise, kedy ku každej faktúre prislúchal dodací list obsahujúci tak údaj o dátume a čísle objednávky žalovaného, ako aj o číslach objednávok vygenerovaných v systéme žalovaného spolu so samotnými objednávkami (nabídkami). Ku každej faktúre bol zároveň doložený medzinárodný nákladný list, čím žalobca preukázal dodanie tovaru žalovanému, preukázal tým splnenie svojej povinnosti z jednotlivých konkludentne uzatvorených zmlúv a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru a to na základe vystavených faktúr. Žalovaný ako kupujúci si svoje povinnosti nesplnil, kúpnu cenu tovaru v celkovej výške 4.664.602,- CZK nesplnil, túto skutočnosť ani nesporoval, nezaplatenie ale odôvodňoval ako dôsledok celej situácie ktorá, nastala medzi sporovými stranami tým, že žalobca začal predávať výrobky na území SR sám ako aj prostredníctvom ďalších osôb, čo konateľ žalovaného považoval za útok voči svojej spoločnosti, keďže bol presvedčený, že mal exkluzivitu a výhradné zastúpenie žalobcu na území Slovenskej republiky a to na základe uzatvorenej Franchisingovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu vystavil žalobcovi faktúru č. 3119301778 na sumu 920.940,- eur, ktorou mu vyúčtoval postúpenie práva predaja na území SR.

Úlohou súdu bolo preto posúdiť či medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o výhradnom obchodnom zastúpení pri predaji výrobkov žalobcu na území Slovenskej republiky. Zmluva o obchodnom zastúpení musí mať písomnú formu. Jediná písomná zmluva, ktorá bola podľa vyjadrenia konateľa žalovaného Ing. W. ako aj svedkov L. W., Mgr. G. W. bola Franchisingová zmluva z roku 1998 v znení jej dodatku. Žiadna iná písomná zmluva medzi zmluvnými stranami podpísaná nebola. Ing. Z. spočiatku tvrdil, že táto zmluva mu bola odcudzená jeho bývalým zamestnancom L. W., ktorý však takéto tvrdenie

poprel. Podľa písomne uzatvorenej zmluvy Franchisa bola poskytnutá nevýlučne. Žalovaný namietla dôveryhodnosť tejto zmluvy, keď spochybňoval pravosť svojho podpisu na zmluve, nakoľko tento nebol urobený perom, a preto žiadal doplniť dokazovanie znaleckým dokazovaním nielen grafológom, ale aj preskúmaním pravosti obsahu zmluvy. Súd návrh na znalecké dokazovanie zamietol s odôvodnením, že aj v prípade preukázania, že podpis žalovaného na Franchisingovej zmluve nie je originál, ale bol pomocou technických prostriedkov na zmluvu prenesený alebo v prípade preukázania, že text zmluvy bol pozmeňovaný, by bolo zistené, že táto zmluva nie je platná, avšak nevyriešilo by to otázku, či existuje aj iná zmluva, ktorou by prípadne bola žalovanému udelená Franchisa výlučne. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nebola platne uzatvorená dohoda o výhradnom zastúpení, resp. žalovaný dôkazné bremeno ohľadne takéhoto svojho tvrdenia neuniesol. Z uvedeného dôvodu nevznikla žalovanému pohľadávka voči žalobcovi z titulu porušenia práv žalovaného na výhradné zastupovanie žalobcu na území Slovenskej republiky. Nie je preto splnený jeden zo základných predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, nakoľko žalobca žiadnu, či už zmluvnú alebo zákonnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému neporušil. Pokiaľ žalovaný vystavil faktúru za postúpenie práva predaja na území SR, urobil tak bez právneho dôvodu, nakoľko žiadnu zmluvu o postúpení citovaných práv so žalobcom neuzatvoril. Takáto možnosť nebola zakotvená ani v uzatvorenej Franchisingovej zmluve, ktorej platnosť žalovaný namietal a nebolo preukázané, že by akákoľvek dohoda umožňujúca žalovanému takýmto spôsobom postupovať bola medzi sporovými stranami uzatvorená. Pokiaľ si žalovaný voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie istiny 4.664.602,- CZK započítal svoju pohľadávku z vystavenej faktúry č. 3119301778, potvrdil tým existenciu svojho záväzku voči žalobcovi.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca akceptoval objednávky žalovaného vytvorené prostredníctvom elektronického objednávkového systému tým, že ich potvrdil a následne tovar dodal, dodaním tovaru si splnil svoju povinnosť z jednotlivých konkludentne uzatvorených kúpnych zmlúv a cenu tovaru vyúčtoval jednotlivými faktúrami v celkovej výške 4.664.602,- CZK, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti nezaplatil a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v dohodnutej výške 0,05 % denne. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá takým spôsobom, že žalovaný pri objednávaní tovaru zatrhol, resp. odklikol súhlas so znením VOP platných od 1.11.2012, (vzhľadom na obdobie uskutočnených dodávok), kde v bode 5.16 bola určená výška úrokovej sadzby 0,05 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Súd je toho názoru, že uvedeným postupom bola konkludentným spôsobom uzatvorená dohoda o výške úrokovej sadzby a nie je potrebná písomná forma dohody, pokiaľ by zákonodarca vyžadoval písomnú formu dohody, uviedol by to v Obchodnom zákonníku tak, ako to uviedol v zákonných ustanoveniach týkajúcich sa zmluvnej pokuty. Zároveň odkliknutím súhlasu so znením VOP žalovaný súhlasil aj so znením bodu 5.7, podľa ktorého v prípade, ak bude kupujúci v omeškaní s platením ktorejkoľvek faktúry dlhším ako 14 dní má predávajúci právo jednostranným oznámením rozhodnúť o zosplatnení všetkých doposiaľ nesplatných záväzkov kupujúceho voči predávajúcemu. Žalobca toto právo využil a listom zo dňa 30.4.2013 zosplatnil všetky pohľadávky s dátumom splatnosti po 2.5.2013, ktorým určil splatnosť dňom 15.5.2013. Zosplatnenie sa týkalo faktúr v celkovej hodnote 2.215.620,- CZK.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,05 % denne z jednotlivých dlžných súm a to v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Zák.č. 513/1991 Sb. v platnom znení.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol plne úspešný priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že až po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.