Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35C-178-2014.pdf
PDF · 137.95 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/178/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: W.. B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom: J. XX, XXX XX T., občan SR, v zastúpení: JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 697 270, v zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s návrhom na odklad vykonateľnosti
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn.: RK-PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých presná výška bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn. RK-PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, sp.zn.: RK-PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014 a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom žaloby je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21. 010 01 Žilina, sp.zn. RK- PC-1138/14-EK, dátum vydania 3.9.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 19.11.2014. Predmetom rozhodcovského konania bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 22.6.2011 a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.6.2011. Žalobca si nevyjednal osobitne rozhodcu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred naformulovaná. Jedná sa o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorú prijal spotrebiteľ v rovnaký deň ako zmluvu o úvere. Na rozhodcovskej zmluve sa doplnili údaje o spotrebiteľovi, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom
procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy vyplýva najmä zo skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, ďalej z veľkej vzdialenosti rozhodcovského súdu a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Žalovaný je pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy povinný poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Žalobca má právo výberu riešenia sporu je to však veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi preto právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Tieto podmienky splnené neboli a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere ani rozhodcovskej zmluvy a preto nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Žalobcovi ako spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak žalovaný ako dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Z rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že žalovaný už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. V danom žalobca vidí neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a táto robí rozhodcovskú zmluvu neplatnou. Postup podľa čl. 6 rozhodcovskej zmluvy nebol dodržaný a teda žalobca v tomto sporovom konaní bol v rozpore s obsahom rozhodcovskej zmluvy vylúčený z kreovania osoby rozhodcu pre rozhodovanie sporovej veci medzi sporovými stranami. A to aj napriek tomu, že si strany postup výberu rozhodcu výslovne dojednali. Ak by žalovaný poukazoval na možnosť spotrebiteľa odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy v súlade s článkom 7 rozhodcovskej zmluvy, tak žalobca poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v prípade, že táto je neplatná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Žalobca si teda nevyjednal osobitne rozhodcu, tým bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona č. 244/2012 Z.z., nakoľko žalobcovi nebola poskytnutá možnosť na uplatnenie jeho práva na kreovanie rozhodcu v súlade s dojednaním v článku 6 rozhodcovskej zmluvy. Týmto sa v súlade s § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. naplnil dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná a rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská zmluva neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala.
3. Súd uznesením č.k. 35C/178/2014-14 zo dňa 8.12.2014 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 3.9.2014 stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, pod sp.zn.: RK-PC-1138/14-EK do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2015.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 6.2.2015, kedy uviedol, že žalobca uvádza tvrdenia zmätočné, nepravdivé, neopodstatnené a účelové. Žalovaný v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou zdôrazňuje, že táto je individuálne uzavretým právnym úkonom. Rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXXX nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2. Rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Žalobca vychádza len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy
predloženie predtlačenej zmluvy by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Z rozhodcovskej zmluvy nielen že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Žalobca sa rozhodol zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. V kontexte uzavretia rozhodcovskej zmluvy chápanie pojmu spotrebiteľ (ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná) znamená, do akej miery žalobca vedel a vedieť mohol o význame právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti ale nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy o úvere je hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Aj za predpokladu, že dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrel mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t.j. potom čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov, t.j. bez obavy z toho, že by mu nebol poskytnutý úver. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere, ako aj zahrnutím práva dlžníka (povinného) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu a bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o úvere. Žalobca uzavrel rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne a súčasne ani nevyužil právo na odstúpenie od nej. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa ust. § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 4 OZ je nesporné, že - ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - nie sú neprijateľné.
5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola dňa 21.6.2011 uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej čiastku úveru, úverový limit: 1.500 €, so splatnosťou úveru (počet splátok/splatnosť-deň v mesiaci): 48/26, mesačná splátka (vrátane úrokov): 77,05 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.698,40 €, RPMN za úver: 70.01 %, ročná úroková sadzba úveru: 70,01 %, priemerná RPMN za úver: 46,56 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.849,20 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 64,19 €, ročná úroková sadzba revolvingu: 80,98% €.
7. V zmysle článku 8 Dohody o poskytnutí služby, bodu 8.1. predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 € v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.
8. V zmysle bodu 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia
úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.
9. V ten istý deň, t.j. 24.6.2011 bola uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, kedy v bode 1. zmluvy žalobca vyhlásil a svojim podpisom potvrdil, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. V bode 2. zmluvy veriteľ (žalovaný) vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere s tým, že dlžník (žalobca) nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3. zmluvy veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode 4. zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy uvedenej v bode 5. a 6. nasledovne: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: . Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B . Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7. zmluvy bola uvedená možnosť dlžníka odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
10. Dňa 3.9.2014 bol Stálym rozhodcovským súdom v Žiline vo veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti žalovanému: W.. B. Y. vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.: RK-PC-1138/14-EK, ktorým bola žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a) sumu 1.634,61 €, b) zmluvnú pokutu tam vyčíslenú, c) poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,87 €.
11. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
12. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
14. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
15. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
16. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
18. Podľa § 40 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba zákon o rozhodcovskom konaní), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods.3), b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h/ dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní bolo porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
19. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 51 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občiansky súdny poriadok ).
21. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
22. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
23. Podľa § 16 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žaloba). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.
24. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
26. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti vtedy, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
30. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
31. Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Podľa § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami.
33. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) zákona o rozhodcovskom konaní. 34. S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd posudzoval, či v tomto prípade sa domáha žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v tzv. spotrebiteľskom spore, ktorý má právny základ v spotrebiteľskom práve a teda súd sa zaoberal charakterom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.
35. Právny základ pre ochranu spotrebiteľa je daný článkom 153 o založení Európskej únie, ktorý okrem iného zakotvuje aj povinnosť prispievať k bezpečnosti a hospodárskym záujmom spotrebiteľov na podporu ich práv na informácie, osvetu, združovanie sa na ochranu svojich záujmov. Do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica EÚ č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach spotrebiteľských zmlúv (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L095,21/4/1993).
36. Podľa článku 6 bodu 1 Smernice Rady č.93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
37. Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Z vyššie uvedenej smernice č.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že táto za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Charakteristickým znakom spotrebiteľských zmlúv teda je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Spravidla sú tieto zmluvy pripravené vopred vo formulároch. V § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľom je ten, kto pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ.
38. V danom prípade, v danom zmluvnom vzťahu žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca bol v postavení spotrebiteľa. Zmluva, vrátane všeobecných podmienok bola predložená žalobcovi na formulári vopred pripravenom žalovaným. Zmluvu teda súd, vychádzajúc z jej charakteru, posúdil ako spotrebiteľskú.
39. S účinnosťou od 1.1.2015 sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie spravuje zákonom č. 335/2014 Z.z., ktorý v ust. § 73 ods. 1 upravuje, že ak nie je ustanovené inak, ustanoveniami zákona sa spravujú aj rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015 zostávajú zachované.
40. V zmysle § 73 ods. 2 zák.č. 335/14 Z.z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014; ustanovenie § 46 ods. 3 zákona tým nie je dotknuté.
41. Podľa ust. § 73 ods. 3 zák.č. 335/14 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
42. Podľa ust. § 46 ods. 3 zák.č. 335/14 Z.z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. V zmysle ust. § 48 ods. 2 zák.č. 233/95 Z.z. exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
43. V súlade s ust. § 73 sa teda konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzuje podľa ustanovení zák.č. 335/15 Z.z. a rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnocuje podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
44. Podľa § 45 ods. 1 zák.č. 335/14 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak: e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
45. Podľa ust. § 3 zák.č. 244/02 Z.z. účinného do 31.12.2004 rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
46. Podľa § 4 zák.č. 244/02 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2004, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
47. Podľa § 31 ods. 3 zák.č. 244/02 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
48. Podľa ust. § 33 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.
49. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 Obč. zák. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
50. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky zákon vymedzuje v súlade s cieľom smernice na ochranu spotrebiteľa, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice 93/13 EHS). Preukázanie individuálnosti dojednania v sebe nevyhnutne subsumuje preukázanie nie len toho, že podmienka bola osobitne podpísaná ale aj toho, že k podpisu došlo po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie spotrebiteľa túto konkrétnu podmienku ako preňho výhodnú prijať. Aby zmluvná podmienka bola osobitne dojednaná, musí byť individuálne predmetom rokovania a spotrebiteľovi musí byť pritom vysvetlená do tej miery, aby poznal osobitosť úpravy, jej výhody alebo nevýhody. V procese rokovania teda musí byť vytvorený reálny a transparentný priestor pre individuálne vyjednanie zmluvnej podmienky, rozhodne v tomto zmysle nepostačuje len osobitné podpísanie listiny, pokiaľ vzhľadom na svoj obsah a povahu v kontexte obsahu a štruktúry ostatných zmluvných dojednaní, vyvoláva pochybnosť existencii individuálneho vyjednávania.
51. Žalobca však individuálnosť dojednania preukazuje len odkazom na obsah samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je na samostatnom liste a obsahuje možnosť odstúpenia od tejto zmluvy a údaj, že podpis rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Len existencia samostatnej listiny s možnosťou dlžníka od takejto zmluvy odstúpiť však nepreukazuje individuálnosť dojednania, ak o opaku svedčí samotný postoj spotrebiteľa, jeho správanie v priebehu rozhodcovského
konania, ktorému sa nebráni, ako aj spôsob formulácie ustanovení rozhodcovskej zmluvy. V prípade, ak by dlžníkovi ako spotrebiteľovi bolo náležite vysvetlené, aké následky z neho vyplývajú pre rozhodcovské konanie, už pred podpisom zmluvy sa môže rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi a nie je dôvod potenciálne uvažovať o dodatočnom odstúpení od zmluvy. Súčasne sa ako problematické javí, k akej zmluve vlastne rozhodcovská zmluva bola uzatvorená (rozhodcovská zmluva poukazuje na revolvingový úver), ak žalobca jednoznačne vypovedal, že o žiadny revolvingový úver nemal záujem, žiadal o poskytnutie pôžičky. Žalobcovi bol predložený rad listín, ktoré podpísal s cieľom získať finančné prostriedky vo výške 1.000 €, neboli mu osobitne vysvetlené zmluvné podmienky, o rozhodcovskom konaní sa vôbec nehovorilo, žalobca ani nevedel, čo rozhodcovské konanie je a s niečím takým ani nerátal. Tak isto mu nebola oznámená výška úroku 70 % (!!). Žalovaný ako veriteľ sám vypísal listinu „žiadosť/zmluva o revolvingový úver“, sám uviedol všetky údaje žalobcu, pričom tento danú rozhodcovskú zmluvu podpísal tak, ako podpísal všetky ostatné zmluvy žalovaným predložené, pričom nemal ani dostatok času sa s nimi oboznámiť, prečítať a obsah rozhodcovskej zmluvy mu žalovaný nesprostredkoval a nevysvetlil. Rozhodcovská zmluva nepreukazuje, aby žalobca skutočne získal vedomosť o povahe a podmienkach rozhodcovského konania, a táto listina nie je ani dôkazom osobitného vyjednania. Listina obsahuje len informácie, ktoré mali nasvedčovať individuálnemu prístupu ku spotrebiteľovi, ale v skutočnosti bol spotrebiteľ len zavádzaný tak čo do charakteru svojho záväzku, ako i vyvolaním dojmu, že s ním bolo niečo individuálne vyjednané. Postup žalovaného predstavuje sofistikované docielenie stavu, ktoré formálne vzbudzuje dojem o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy, a tak aj snahu o jej vyňatie spod súdnej kontroly. To sa vzťahuje nielen na samotnú rozhodcovskú zmluvu, ale aj na celkový obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Postup žalovaného spadá pod definíciu nekalých obchodných praktík, ako klamlivé konanie a klamlivé opomenutie, ktoré sú zákonom zakázané (§7, §8 zák.č. 250/07 Z.z.). O nekalých obchodných praktikách žalovaného pri uzatváraní zmlúv svedčí aj množstvo súdnych sporov tohto veriteľa, v ktorých zhodne dlžníci uvádzajú, že neboli oboznámení s predmetom rozhodcovského konania, ani so samotným obsahom úverových zmlúv, len bol zneužitý ich záujem o získanie finančných prostriedkov. Obsah zmluvného dojednania v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorého spory budú riešené pred rozhodcovským súdom alebo v súdnom konaní na základe výberu žalobcu, je možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ku ktorému záveru sa už opakovane vyjadrovali súdy aj v iných konaniach (napr. rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 Cdo 13/2013, 4 Ecdo 92/2014, 6 Ecdo 184/2013). Takáto podmienka je spôsobilá vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu, a nie je ju možné zmeniť. Ak sa spotrebiteľ ocitne v pozícii dlžníka, niet rozumného predpokladu, že on bude tou žalujúcou stranou. Pri uspokojovaní dlhu zo zmluvy je aktívny práve veriteľ - dodávateľ, ktorý voľbou rozhodcovského súdu zmarí akúkoľvek možnosť voľby pre spotrebiteľa. Takáto voľba právomocí je teda len formálneho charakteru, majúca za cieľ vymaniť sa spod súdnej kontroly neprijateľnosti podmienok.
52. Spôsob, akým žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným na základe nekalej obchodnej praktiky žalovaného vylučuje akékoľvek individuálne zmluvné dojednanie o podstatných náležitostiach, či už zmluvy spotrebiteľskej alebo zmluvy rozhodcovskej a jednoznačne možno konštatovať, že takáto rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná nebola, bola spotrebiteľovi len podsunutá v rámci radu ďalších listinných dokumentov (7 listín), ktorým v podstate podľa inštrukcií žalovaného ani nemal venovať pozornosť a žalobcovi bolo len ukázané, kde má všetky žalovaným predložené a vyhotovené listiny podpísať. Nakoľko rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, rozsudok na základe nej vydaný bolo potrebné zrušiť (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák.č. 335/14 Z.z.).
53. Súčasne sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre jeho rozpor s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i/ zák.č. 335/14 Z.z.). Pri vzniku zmluvného vzťahu veriteľ uplatňoval nekalé obchodné praktiky (§ 8 zák.č. 250/07 Z.z.). V zmluve sporových strán uvedená úroková sadzba na úrovni 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom (§ 3, § 39, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), a preto absolútne neplatnou dohodou, nakoľko neodráža charakter zmluvného vzťahu a neprimerane prekračuje úrokovú sadzbu v obdobných záväzkových vzťahoch, keď zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska vyplývali úroky pre spotrebiteľské úvery pri dohodnutej dobe splatnosti v rozsahu 6,13 - 13,15 % v čase uzavretia zmluvy. Tiež poplatok za odklad splátok vo výške 167,04 € je neoprávneným obohacovaním sa veriteľa, keď bez ohľadu na záujem spotrebiteľa o odklad splátok, je spotrebiteľ nútený poplatok uhradiť už pri vzniku zmluvného vzťahu, o ktorú sumu poplatku je mu vyplatený nižší spotrebiteľský úver, aj keď
úroky si veriteľ uplatňuje z celej peňažnej sumy 1.500 eur. Je zrejmé, že pri vzniku zmluvného vzťahu veriteľ zneužil slabšie ekonomické a právne povedomie žalobcu ako spotrebiteľa a boli dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj pre jeho rozpor s predpismi na ochranu spotrebiteľa.
54. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
55. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
56. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
57. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 151 ods. 7 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100%, ktorých konkrétna výška bude vyčíslená až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
59. Výrok o povinnosti žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch. Žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle ust. § 4 písm. z/ zák.č. 71/92 Zb.. Poplatková povinnosť zaťažuje procesne neúspešného žalovaného. Podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je Prílohou zák.č. 71/92 Zb., predstavuje 331,50 €, ktorú sumu je žalovaný povinný uhradiť na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.