Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/178/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu G. Z., O.. X.X.XXXX, V. D. X, M., právne zastúpeného JUDr. Danou Danišovou, advokátkou, so sídlom Svätoplukova 15, Košice proti žalovanému U. M., C.: XXXXXXXX, F. F. Z. F. Č.. XX/A, M., v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O náhrade trov štátu rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou súdu 20.9.2013 žiadal, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 10.6.2013 adresovaná žalobcovi je neplatná a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca vyzval žalovaného na uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko došlo k prechodu nájmu. Žalovaný nájomnú zmluvu so žalobcom neuzavrel, a to ani napriek niekoľkým výzvam žalobcu, aj odporúčaniu Mestského úradu Mestskej časti M. - F. K. dňa 15.1.2004. Žalobca byt užíva s vedomím prenajímateľa, uhrádza pravidelne platby za užívanie bytu a služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný platby prijíma ako platby za nájom bytu a služby s ním spojené. V novembri 2012 zaslal v zastúpení žalovaného žalobcovi výzvu na zmenu príkazu na úhradu nájomného a služby spojené s užívaním bytu z dôvodu zmeny účtu. Dňa 1.7.2013 bola zo strany žalovaného doručená žalobcovi výpoveď z nájmu bytu v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm.d/Občianskeho zákonníka, ktorú odôvodňuje tým, že žalobca bez písomného súhlasu prenajímateľa prenechal byt tretej osobe, čo má byť preukázané v zápisnici z preventívnej prehliadky bytu zo dňa 1.3.2011 a 7.11.2011. Žalobca uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že by prenechal byt do podnájmu tretej osobe, a to C.. V.M. Ľ., O.. XX.X.XXXX, V. K. XX, F. O. X.. Dotyčná osoba je priateľom žalobcu. Je možné, že sa v domácnosti žalobcu nachádzala, avšak dôvodom jej pobytu boli len krátkodobé návštevy. Žalobca s dotyčnou osobou nikdy nemal uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Výpoveď z nájmu bytu môže byť daná len v zmysle ust. § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa odvolával na zápisnice o prehliadkach bytu z roku 2011, ale v tom čase o nich žalobcu neinformoval, ani mu neadresoval výzvy. Rok neskôr, v roku 2012, komunikoval so žalobcom ohľadne zmeny príkazu v banke o nájomnom a službách spojených s nájomným. Žalobca namietal, že aj vykonávaním nejakých kontrol, nakoľko takto formulované zápisnice nie je problém vypracovať. Žalobca považuje výpoveď nájmu z bytu za neplatnú.

Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. -146 žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -171 zrušil predmetný rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia, keďže súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru, v dôsledku čoho nezisťoval rozhodujúce skutočnosti potrebné pre posúdenie nároku žalobcu a po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť návrh žalobcu na určenie neplatnosti danej mu výpovede z nájmu bytu žalovaným a pri rozhodovaní bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesením. V zmysle odôvodnenia citovaného zrušujúceho uznesenia na konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy nemožno usudzovať len na základe zistení, že žalovaný ako vlastník bytu proti žalobcovi v ňom bývajúcom nezasahoval, ale prijímal od neho plnenia zodpovedajúce nájomnému a úhradám za služby s užívaním bytu spojené. Prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu nájomnej zmluvy musí byť urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda musel by byť preukázaný úmysel žalovaného byt do nájmu žalobcovi prenechať, rovnako ako dohoda účastníkov o predmete a rozsahu užívania, výške nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Ani samotná okolnosť, že žalovaný vypovedal žalobcovi nájom bytu (objektívna skutočnosť nezodpovedajúca a teda omyl vlastníka žalovanému pričítateľný) nespĺňa požiadavku kladenú na konkludentné uzatvorenie nájomnej zmluvy. Za konkludentný prejav vôle však nemožno pokladať ako bolo uvedené ani mlčanie potencionálnych účastníkov tohto vzťahu prípadne dlhodobé užívanie bytu a pod., platenie nájomného a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, prípadne okolnosť, že v evidenčných listoch bol žalobca vedený ako nájomca bytu. Navyše v prejednávanej veci z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním sporného bytu za roky 2010, 2011, 2012, 2013 a mesačného zálohového predpisu za sporný byt od 1.1.2013 vyplýva, že tieto doklady boli vystavované na meno matky žalobcu U. Z. s dodatkom - zomrela a L. Š. - druh s dodatkom zomrel XX.X.XXXX. Napokon súd v napadnutom rozsudku aj konštatoval, že neboli splnené podmienky pre prechod nájmu bytu na žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z G. Č.. XXXXX Ž. U. M. L. X. V. Č.. XX O. D. X X. M..

Žalobca v konaní predložil zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 30.7.1968, ktorým bol byt na X.P. O. D. H. X. M.C. D. U. Z..

Listom zo dňa 10.12.2003 adresovaným Miestnemu úradu Mestskej časti M. - F. žiadal žalobca o prechod nájmu bytu po zosnulej matke U. Z., bytom D.E. X, Č. V. XX, s ktorou žil v spoločnej domácnosti podľa občianskeho zákonníka. U. Ú.E. U. Č. M. - F. dňa 9.1.2004 písomne odporučilo V. P. U. M. H. O.L. K. U. V. P. U. M. R. G. Z. M. V. Č.. XX O. D. X X. M., ktorého užívateľom je žalobca, nakoľko nájomkyňa bytu U. Z. K. X.XX.XXXX, v byte zostal bývať jej syn G. Z., M. V. H..

Žalobca v konaní predložil zápis o preventívnej prehliadke bytu zo dňa 1.3.2011, kde ako užívateľ bytu č. XX O. D. X X. M.C. L. H. U. Z. a z obsahu záznamu vyplýva, že bytová jednotka je prenajatá je uvedené meno: C.. Ľ. V., O.. XX.X.XXXX, V. K. XX, F. O. X.. Predmetný zápis obsahuje podpis V..

Žalobca v konaní predložil ďalší zápis zo šetrenia bytu zo dňa 7.11.2011, z ktorého vyplýva meno užívateľa U. Z. R. Č.. V. XX D. X X. M. s popisom šetrenia - bytová jednotka prenajatá cudzej osobe bez udania s uvedením, že podnájomník odmietol zápisnicu podpísať.

Dňa 8.11.2011 bol F. C.. Ľ. V. vyzvaný V. P. U. M. na odovzdanie bytu Č.. XX O. D. X X. M.Š., nakoľko bolo zistené kontrolou bytu, že predmetný byt užíva na základe nájomného vzťahu uzavretého s G. Z.. Zároveň mu bolo oznámené, že vlastníkom predmetného bytu je U. M. R. Z. X. K. G. Č.. XXXXX, pričom prenajatie bytu p. Z. je neoprávnené.

Žalobca v konaní predložil informatívne doklady SIPO preukazujúce platby nájomného žalobcom, ako aj poštové podacie lístky preukazujúce platby V. P. U. M. dňa 12.12.2007, 14.11.2007, 15.10.2007, 14.9.2007, 17.8.2007, 13.7.2007, 11.4.2008, 13.3.2008, 14.2.2008, 14.1.2008.

Žalobca v konaní predložil výpoveď nájmu z bytu zo dňa 10.6.2013 danú U. M. žalobcovi, a to z nájmu bytu Č.. XX O. D. X X. M. z dôvodu, že hrubo porušil povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že prenechal bytu do prenájmu Ing. Ľ. V., O.. XX.X.XXXX V. K. XX, F. O. X. bez písomného súhlasu prenajímateľa. Predmetná skutočnosť bola zistená pri preventívnych prehliadkach bytu 1.3. a 7.11.2011. Listom zo dňa 8.11.2011 Bytový podnik mesta Košice s.r.o. vyzval Ing. Z.ka na dobrovoľné odovzdanie bytu z dôvodu jeho neoprávneného užívania. InT.k byt žalobcovi odovzdal na základe výzvy od BPMK, čo telefonicky uviedla jeho matka. Zároveň z výpovede vyplýva, že výpovedná lehota je 3-mesačná. Nájom bytu sa končí uplynutím výpovednej lehoty.

Podľa doručenky predloženej žalovaným v konaní žalobca prezval výpoveď z nájmu bytu dňa 26.6.2013.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že tento je nájomcom bytu Č.. XX O. D. X X. M., M. X. L. U. M.. Nájom k bytu na neho prešiel po smrti jeho matky, keďže s ňou býval v spoločnej domácnosti. Zo strany V. P. mu bola doručená len výpoveď nájmu z bytu dňa 10.6.2013, ktorú prevzal niekedy 2-3 dní po tomto dátume. Dôvody uvedené vo výpovedi z nájmu bytu nie sú podľa jeho tvrdenia pravdivé. Byt bez súhlasu vlastníka neprenajal. Pokiaľ p. V. bol pri nejakej kontrole, ktorú vykonávala pracovníčka V. P. a zdržiaval sa v byte, bolo to z toho dôvodu, že rodina p. V. F. L. K. R. P.. V. si hľadal v Košiciach prácu, v žiadnom prípade nebol v podnájme. Pokiaľ by bol v podnájme, určite by neotváral pracovníčke Bytového podniku. Pokiaľ podpísal pracovníčke bytového podniku, že byt je prenajatý do zápisnice, ani nevedel, čo podpísal. Žalobcu nikto zo strany Bytového podniku nekontaktoval, aby uviedol veci na pravú mieru. P. V. mu v čase vykonávania kontroly telefonoval, poskytol žalobcove telefónne číslo pracovníčke Bytového podniku. Žalobca uviedol,že si nepamätá časové rozpätie ako dlho sa p. V. zdržiaval v jeho bytu, mohlo to byť pár mesiacov. Pokiaľ sa zdržiaval v byte, ktorého nájomcom je žalobca, prispieval aj na náklady spojené s užívaním bytu, k sume sa presne nevedel vyjadriť. Tvrdenie Bytového podniku, že v minulosti prenajímal žalobca byt manželom P.Ý. sa nezakladá na pravde a nesúvisí to s predmetným konaním. Žalobca na pojednávaní dňa 16.12.2014 doplnil svoju výpoveď a uviedol, že býval s matkou v byte Č.. XX O. D. X X. M. od roku 1968, kedy došlo k výmene bytu jeho matkou a to až do doby, kým odišiel na základnú vojenskú službu a následne po návrate uzavrel manželstvo v roku 1989, kedy sa odsťahoval. Je pravdou, že sa stal spoločným nájomcom bytu na B. XX X. M. so svojou manželkou, avšak manželstvo v roku 2004 bolo rozvedené a z dôvodov rozporov s manželkou sa odsťahoval naspäť do bytu k matke asi rok pred jej smrťou, niekedy v roku 1996. Aj po smrti matky od roku 1996 uhrádzal nájomné a plnenia za služby spojené s užívaním bytu na D. X X. M., nakoľko druh matky pán Š., ktorý ostal bývať v byte, mal nízky príjem, bol invalidný dôchodca. Po smrti matky sa snažil dohodnúť s pánom Š., aby došlo k odkúpeniu bytu, avšak nakoľko do jeho smrti k odkúpeniu nedošlo, požiadal následne po smrti druha matky o prechod nájmu k bytu listom zo dňa 10.12.2013. Zároveň predložil Bytovému podniku aj odporúčanie Miestneho úradu Mestskej časti M. - F. z 9.1.2004, ktorý odporučil uzavrieť nájomnú zmluvu k bytu nR. so žalobcom, avšak žalobcovi nedošla žiadna odpoveď. Nie je pravdou, že by Bytový podnik nezasielal písomnosti alebo nekomunikoval priamo so žalobcom ako nájomcom, nakoľko listom z novembra 2012 mu bolo oznámené, že došlo k zlúčeniu Bytového podniku a Správy mesta Košice a žiadali od žalobcu vykonanie zmeny príkazu na úhradu nájomného. Žalobca stále vychádzal z toho, že je nájomcom, keďže uhrádzal nájomné do doby, kým mu nebola doručovaná výpoveď z nájmu, zároveň nebol upozorňovaný na vypratanie bytu z dôvodu, že nedošlo k prechodu nájmu na neho. Zo strany bytového podniku boli vykonávané aj kontroly v jeho byte, avšak zo strany Bytového podniku neboli uvádzané žiadne problémy.

Žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch neplatnosti výpovede z nájmu bytu z dôvodu prenechania bytu tretej osobe. Poukázal na okolnosť, že aj v minulosti bolo vedené konanie o vypratanie bytu na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. a konanie bolo zastavené, nakoľko manželia P. predmetný byt, ktorého nájomca je žalobca vypratali dobrovoľne. Na pojednávaní dňa 16.12.2014 zástupkyňa žalovaného uviedla, že podľa žalovaného nedošlo k prechodu nájmu bytu č. XX O. D. X X. M. z pôvodnej nájomkyne na žalobcu po smrti jeho matky, nakoľko zo strany žalovaného bolo zistené, že žalobca v čase úmrtia matky bol spoločným nájomcom bytu č. XX O. B. XX X. M.Š. a zároveň zrejme v čase úmrtia matky bol aj vlastníkom bytu Č.. XX O. L. Z. X X. M.. Byt v spoločnom nájme žalobcu a jeho manželky bol odkúpený v roku 1998. Vyúčtovanie plnení spojených s užívaním bytu a mesačné zálohové predpisy bytu I. boli vystavované stále na meno matky žalobcu, alebo na jej druha.

Na otázku súdu zástupkyňa žalovaného uviedla, že výpoveď z nájmu žalobcovi bola daná z dôvodu opatrnosti, keďže v predchádzajúcich sporoch bola skúsenosť žalovaného, že ak dlhodobo neriešil otázku prechodu nájmu, súdy posudzovali vznik nájomného vzťahu rozdielne a prikláňali sa k názoru, že nájomná zmluva vznikla konkludentne.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 16.12.2014 poukázala na okolnosť, že žalobca užíval byt spolu so svojou nebohou matkou pani U. Z. od roku 1968 a užíval aj byt po smrti matky s vedomím prenajímateľa. Po celý čas sa cítil ako nájomca bytu, pričom všetky úhrady spojené s nájmom a službami spojené s užívaním bytu uhrádzal na účet prenajímateľa, žalovaného, a žalovaný všetky jeho platby prijímal. V priebehu roku 2003 podal žalobca na Mestský úrad Mestskej časti F. žiadosť o potvrdenie prechodu nájmu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, kde doložil všetky požadované doklady. Žalovaný žiadal teda o potvrdenie prechodu nájmu. Žalovaný po celý čas nereagoval, aj keď všetky platby za nájomné a služby spojené s nájmom prijímal. Žalovaný po celú dobu nenamietal, že by žalobcu ako nájomcu neakceptoval a nepodal návrh na súd na určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo v zmysle § 706 ods. 2 OZ. Podľa názoru žalobcu v zmysle § 706 ods. 2 ak má prenajímateľ pochybnosti či k prechodu nájmu zo zákona nedošlo, môže sa obrátiť na príslušný súd určovacou žalobou v 3-mesačnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Nečinnosťou žalovaného a uplynutím premlčacej lehoty pre podanie určovacieho návrhu k prechodu nájmu došlo a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol a po celú dobu trvá.

Z výpovede svedkyne P. I.Š., P. V. P. U. M. vyplýva, že v rámci výkonu svojho povolania vykonávala šetrenie bytu Č.. XX O. D. X X. M., pričom v čase vykonávania prehliadky jej otvoril mladý pán, preukázal sa občianskym preukazom, bol to p. V.. Svedkyňa sa ho spýtala, na základe akej skutočnosti sa zdržiava v byte, v akom je príbuzenskom vzťahu k nájomcovi, pán V. uviedol, že byt mu dal do podnájmu p. Z., nakoľko sa tu zdržiava z pracovných dôvodov a za byt mu uhrádza mesačné nájomné. Následne mu svedkyňa oznámila, že byt je vo vlastníctve Mesta. Pán V. jej opätovne potvrdil, že bytu mu prenajal p. Z.. Zápis o prehliadke bytu p. V. aj podpísal. Ďalšia prehliadka bytu bola vykonávaná v novembri 2011, kedy zase svedkyni otvoril ten istý pán. Svedkyni sa už nechcel preukázať a dal jej telefónne číslo na pána Z., nájomcu. Zároveň už odmietol podpísať zápis zo šetrenia bytu. Svedkyňa preverovala aj u ostatných vlastníkov bytu, čo predmetný byt je prenajímaný a túto skutočnosť potvrdili aj ostatní vlastníci bytov, ktorí však nechcú byť menovaní.

Z výpovede svedka Ľ. V. vyplýva, že žalobcu pozná ako dlhoročného známeho. V byte, ktorého je nájomcom žalobca na D. X F. zdržiaval od jari do jesene roku 2011, nakoľko p. Z. vedel, že svedok si zháňa prácu v Košiciach. Na konkrétnej dobe dokedy byt bude užívať sa s nájomcom p. Z. nedohodli. Svedok uviedol, že neprispieval nájomcovi na chod domácnosti. K prehliadkam v byte uviedol, že si pamätá prehliadku nejakou kontrolórkou na jeseň, pričom sa tejto pracovníčke predstavil, že p. Z. ho do bytu uchýlil a pracovníčka mu uviedla, že chce od neho podpis. Vyhrážala sa mu, že zavolá políciu. Svedok jej dal telefónne číslo na nájomcu p. Z.. Pokiaľ niečo podpisoval bolo to pod tlakom; úplne, ani nevie čo podpísal. Po nahliadnutí do zápisu o prehliadke bytu z 1.3.2011 svedok potvrdil, že podpísal zápis o prehliadke bytu a druhý zápis odmietol podpísať s tým, že dal telefónne číslo na p. Z.. Skutočnosť, že byt bol prenajatý podpísal len pod tlakom pracovníčky. Na otázku súdu, aby svedok odstránil rozpor vo výpovedi s nájomcom bytu p. Z., že mu neprispieval na chod domácnosti svedok uviedol,že mu prispieval na úhradu internetu a na iné náklady na byt neprispieval. Zároveň taktiež nevedel uviesť výšku príspevku. Na otázku súdu, či užíval médiá v byte svedok uviedol, že užíval vodu a túto spotrebu za neho uhrádzal nájomca. Zároveň uviedol, že byt užíval so žalobcom, jednu izbu užíval svedok a jednu izbu užíval žalobca. Svedok uviedol, že následne po odchode pracovníčky telefonicky informoval p. Z. a oznámil mu, čo sa stalo.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že vlastník bytu akceptoval žalobcu ako nájomcu bytu z dôvodu prechodu nájmu po smrti pôvodnej nájomníčky v zmysle ust. § 706.

Z písomného vyjadrenia C. R. F. P. adresovaného Bytovému podniku mesta M. z 2.12.2005 vyplýva, že byt na D. X X. M. im dal do prenájmu G. Z. na základe nájomnej zmluvy. Dňa 22.2.2005 bola u nich pracovníčka z Bytového podniku mesta M., ktorá zisťovala, kto byt obýva. Po tejto návšteve a skutočnosti, že p. Z. ich nechcel prihlásiť na prechodný pobyt, prišli k vedomiu, že byt im bol zrejme prenajatý neoprávnene, na čo sa následne vysťahovali. Od uvedenej doby už bývajú na adrese v G.. O tejto skutočnosti vie aj p. Z., ktorý byt už v čase tohto vyjadrenia obýva.

Žalovaný v konaní predložil zmluvu o nájme bytu č. XXX/XXXX/XXXX uzatvorenú dňa 9.11.1995 medzi Bytovým podnikom Mesta M. ako prenajímateľom a nájomcom G. Z., O.. X.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prenájom bytu Č.. XX O. B. XX X. M..

Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie predmetného bytu predloženého žalovaným v konaní, užívateľom bytu na B. XX X. M. okrem žalobcu ako nájomcu bola jeho manželka a dve deti.

Žalovaný v konaní predložil návrh na vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra z 31.10.1997 na základe zmluvy uzatvorenej medzi U. M. R. M.Ú. - O. V. G. Z. R. U. Z., R. to k bytu v bytovom dome na B. XX X. M..

Žalovaný v konaní predložil výkaz pre daňové úrady, z ktorého vyplýva, že žalobca bol vlastníkom bytu Č.. XX X. V. Y. O. L.O. Z. X X. M. k 21.4.2012.

Z vyúčtovaní nákladov za služby spojené s užívaním bytu č. XX O. D. X X. M. za roky 2010, 2011, 2012, 2013 a mesačného zálohového predpisu za predmetný byt platného od 1.1.2013 vyplýva, že tieto doklady boli vystavované na meno U. Z. F. Y. - K. R. L. Š. - druh s dodatkom zomrel XX.X.XXXX.

Žalobca v konaní predložil oznámenie Bytového podniku mesta M. s.r.o. z novembra 2012, ktorým Bytový podnik mesta M. oznámil žalobcovi ako nájomcovi zlúčenie Bytového podniku mesta M. a Správy majetku mesta M. a zmenu účtu, v prospech ktorého je potrebné vykonávať platby za plnenia spojené s užívaním bytu.

Podľa ust. § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa ust. § 706 ods. 2 OZ, účinného od 1.9.2001, ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo.

Podľa ust. § 95 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2016 žiadala pripustiť zmenu žaloby žalobcu tak, aby súd určil, že nájomný vzťah žalobcu k V. Č.. XX O. F. X. M. O. H. D. X K. O. G. Č.. XXXXX trvá a zároveň zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Súd na pojednávaní dňa 12.5.2016 pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu v súlade s ust. § 95 O.s.p.

Žalovaný na pojednávaní dňa 12.5.2016 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, vzniesol námietku premlčania a nakoľko podľa názoru žalovaného aj právo nájmu sa premlčuje takisto v trojročnej premlčacej lehote, ako aj iné majetkové práva.

Podľa ust. § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V úprave § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 sa stanovilo, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práv osobného užívania bytov a pozemkov, obmedzenie prevodu nehnuteľností, ako aj práva vkladov na vkladnej knižke, alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá, nepremlčuje sa tiež právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa ust. § 135a ods. 2.

Od 1.1.1992 sa právo osobného užívania bytu, ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom (porovnaj § 871 ods. 1 , zároveň však došlo k zmene úpravy vo vymedzení ktoré majetkové práva sa nepremlčujú novým znením § 100 ods. 2 a pripojením ods.3. Zákonodarca pri tejto novele nenadviazal na výnimku z premlčania majetkových práv, ktorá sa viazala k právu osobného užívania bytov, keďže medzi výnimky z majetkových práv, u ktorých nedochádza k premlčaniu právo nájmu nezaradil. Z porovnania § 100 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.12.1991 s jeho znením účinným od 1.1.1992 je zreteľný zámer zákonodarcu nevylúčiť právo nájmu (ktoré nahradilo právo osobného užívania bytu) z majetkových práv, ktoré sa premlčujú. Námietka premlčania má za následok, že premlčané právo nemožno oprávnenému subjektu priznať. V prípade, že došlo k premlčaniu práva nájmu, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania, nie je možné premlčané právo žalobcovi priznať, t.j. určiť, že takéto právo má (Rozsudok NS SR ).

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že tento odvodzoval svoje právo nájmu k bytu Č.. XX O. D. X X. M., ktorého vlastníkom je Mesto M. na základe prechodu nájmu, ktorý mal na neho prejsť po smrti jeho babky, s ktorou mal bývať v spoločnej domácnosti, pričom z doporučenia Miestneho úradu U. Č. M. - F. adresovaného Bytovému podniku mesta M. z 9.1.2004 vyplýva, že pôvodná nájomkyňa bytu - matka žalobcu U. Z. K. X.XX.XXXX. Žalobca sa teda už od dňa nasledujúceho po úmrtí matky od 10.11.1996 mohol domáhať určenia jeho nájomného vzťahu k vyššie uvedenému bytu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobným návrhom vzneseným až na pojednávaní dňa 12.5.2016 sa žalobca domáhal určenia nájomného vzťahu k bytu po všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Na základe uvedeného súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní a z dôvodu premlčania nároku žalobcu na určenie nájomného vzťahu k bytu žalobu v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami § 100 a § 101 zamietol.

Pri prihliadnutí na dôvodnú námietku premlčania súd neposudzuje ďalej právne nárok vo veci samej, avšak súd podotýka, že k existencii nájomného vzťahu, ktorý mal vzniknúť z dôvodu prechodu nájmu z matky žalobcu na žalobcu sa súd vyjadril v rozsudku č.k. -146, v ktorom konštatoval, že k prechodu nájmu v zmysle ust. § 706 účinného do 30.8.2001 nedošlo, nakoľko žalobca nesplnil zákonnú podmienku, že v čase smrti pôvodnej nájomníčky nemal vlastný byt, čo vyplynulo zo zmluvy o nájme uzatvorenej s Bytovým podnikom dňa 9.11.1995, predmetom ktorej bol prenájom bytu na B. XX X. M. žalobcovi, pričom žalobca túto skutočnosť nepoprel a zároveň existenciu konkludentnej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a vlastníkom bytu Č.. XX O. D. X X. M. poprel svojim právnym názorom odvolací súd v uznesení č.k. -171, keď konštatoval, že nedošlo ku konkludentnému prejavu vôle zo strany žalovaného k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, súd ich náhradu nepriznal, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).