Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: H.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, v 2. rade: H.. G. D., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, v 3. rade: Z.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, uplatňujúci nárok v mene spoločnosti DeLUX INVEST, s.r.o., 1. mája 939, Vráble, IČO: 36 557 820, všetci zastúpení: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti odporkyni: J.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/X, T., v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o zaplatenie 12.899,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 201 zo dňa 16. februára 2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 201 zo dňa 16. februára 2016 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra žalobcu navrhovateľov, ktorou sa voči odporkyni domáhali náhrady škody zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že navrhovatelia sa domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporkyňu na zaplatenie žalovanej sumy spolu s trovami konania titulom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti neoprávnenými úhradami odmeny konateľa odporcom za obdobie od októbra 2013 do septembra 2014 - skutočná škoda vo výške 10.699,35 eur a vo výške 2.200,-- eur odplata za prenájom motorového vozidla. Odporkyňa uviedla, že nárok navrhovateľa neuznáva a navrhla návrh zamietnuť. Potvrdila, že zmluva o výkone funkcie konateľa zo dňa 15.10.2012 stratila účinnosť dňa 15.10.2013, po ktorom dni vzťahy medzi ňou ako konateľkou a spoločnosťou sa riadili ustanoveniami o mandátnej zmluve. Bola toho názoru, že ňou prijatá odmena konateľa bola odmenou primeranou a obvyklou, ktorej výšku nemožno posudzovať len na základe zisku spoločnosti, ale na základe rozsahu ňou vykonávaných činností konateľa. Odmena konateľa v roku 2012 bola určená v Zmluve zo dňa 15.10.2012, bola valným zhromaždením spoločnosti odsúhlasená aj za stavu, kedy zisk spoločnosti bol rovnaký ako v roku 2014. Spoločníci - navrhovatelia nikdy nevytkli nedostatky v jej činnosti. Mali záujem na zrušení spoločnosti, nesúhlasili s riešeniami ďalšieho rozvoja spoločnosti, pričom aj toto konanie je výsledkom nepriaznivej situácie vnútorných vzťahov medzi spoločníkmi spoločnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 21.04.2015 uviedol, že odporkyňa bola do funkcie konateľa vymenovaná uznesením valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré sa konalo dňa 02.10.2012, s účinnosťou od 15.10.2012. Na predmetnom valnom zhromaždení bola zároveň schválená zmluva o výkone funkcie konateľa (ďalej len "Zmluva"). Predmetná Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní jedného roku odo dňa nadobudnutia jej účinnosti, t. j. odo dňa 15.10.2012. Platnosť tejto Zmluvy uplynula dňom 15.10.2013. V zmysle Zmluvy prináležala odporkyni za výkon funkcie konateľa spoločnosti po dobu trvania Zmluvy mesačná odmena vo výške 750,-- eur. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že konateľovi v súvislosti s výkonom funkcie patria príslušné výhody - okrem iného oprávnenie užívať služobné motorové vozidlo. Po uplynutí trvania Zmluvy nebola vo vzťahu k odporkyni schválená žiadna nová zmluva o výkone funkcie konateľa. Zo strany odporkyne aj v období po 16.10.2013 dochádza k výplatám odmeny za výkon funkcie konateľa a prijímaniu ďalších pôžitkov. Nakoľko po uplynutí platnosti Zmluvy odporkyni nebola schválená nová zmluva o výkone funkcie na tieto výplaty odmeny a ďalších plnení, odporkyňa ako konateľ nemá právny nárok. Protiprávnym vyplácaním odmeny a pôžitkov vznikla spoločnosti škoda, ktorá do 30.09.2014 bola vyčíslená v čiastke 12.899,35 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ nepopieral právo odporkyne ako konateľa na odmenu; táto výška, okrem obdobia pokrytého Zmluvou, mala byť vyplácaná len vo výške odmeny obvyklej, a to nielen vo vzťahu k predchádzajúcim rokom, ale aj vo vzťahu k výsledkom hospodárenia spoločnosti.

V zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka je vzťah medzi spoločnosťou a konateľom vzťahom obchodnoprávnym. Podľa § 757 Obchodného zákonníka platia pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených Obchodným zákonníkom obdobné ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

"Pokiaľ konateľ poruší svoje povinnosti voči spoločnosti, zodpovedá spoločnosti za škodu tým spôsobenú, a to, vzhľadom k § 757, podľa ustanovení zákonníka o náhrade škody (§ 373 a nasl.), teda objektívne (bez ohľadu na zavinenie) a neobmedzene."

Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.

Z registrového spisu spoločnosti DeLUX INVEST, s.r.o. so sídlom 1. mája 939, 952 01 Vráble, IČO: 36 557 820, mal súd za preukázané, že spoločníkmi spoločnosti boli: H.. J. Y., 2. H.. G. D., 3. Z.. N. Y., 4. J.. Y. Y., 5. Z.. Y. Y. a odporkyňa.

Z uvedeného mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľov v spore.

Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti DeLUX INVEST, s.r.o. so sídlom 1. mája 939, 952 01 Vráble, IČO: 36 557 820, mal súd za preukázané, že dňa 02.10.2012 boli z funkcie konateľov odvolaní Z.. N. Y. a J.. Y. Y. a menovaná bola do funkcie konateľky odporkyňa bez časového obmedzenia. Premetom rokovania bolo aj schválenie Zmluvy o výkone funkcie konateľa a úplne znenie Spoločenskej zmluvy spoločnosti. Povinnosti konateľa boli upravené v čl. XI. Zmluvy. V Bode 11. uvedeného článku SZ bolo uvedené: konatelia spoločnosti sa volia na obdobie 5 rokov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné zvolenie odporkyne do funkcie konateľky, ani skutočnosť, že funkciu konateľky vykonáva aj naďalej.

Zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti upravovala pôsobnosť konateľa v čl. I. a II. V čl. III. bola uvedená odmena konateľa vo výške 750,-- eur mesačne ako fixná časť a jej splatnosť. V bode 3.3 boli dohodnuté výhody konateľky poskytnuté počas výkonu funkcie, ktorým boli výhody uvedené v prílohe č. 1 Zmluvy, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť. V čl. IV. zmluvy bolo uvedené trvanie zmluvy a jej ukončenie. V bode 4.1 zmluvy bolo uvedené, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 1 rok od jej dátumu účinnosti.

Bolo nesporné, že odporkyňa vykonáva funkciu konateľky a poberala odmenu vo výške 750,-- eur aj v období po uplynutí platnosti Zmluvy o výkone funkcie konateľa, t. j. po dni 15.10.2013 až do dnes.

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom spoločnosti je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Konateľ za nesplnenie povinností nesie osobitnú zodpovednosť a môže byť z funkcie konateľa odvolaný valným zhromaždením spoločnosti.

Ak medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom nie je uzatvorená zmluva o výkone funkcie, práva štatutárneho orgánu sa posudzujú podľa ustanovení § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ nebola medzi spoločnosťou a jej konateľom uzatvorená zmluva o výkone funkcie, má konateľ právo na odmenu určenú podľa § 571 ods. 1 Obch. zák..

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Medzi účastníkmi konania bola sporná výška obvyklej odmeny, ktorá mala byť vyplácaná konateľke.

Navrhovatelia poukazovali na odmenu obvyklú, ktorá sa vyplácala predchádzajúcim konateľom spoločnosti vo výške 1.000,-- eur ročne (mesačne vo výške 84,33 eur), s ktorou výškou odporkyňa nesúhlasila s tým, že pokiaľ by mala mať odmenu v tejto výške, tak by uvedenú funkciu nevykonávala.

Zo zápisu zo stretnutia spoločníkov spoločnosti DeLux Invest s.r.o. zo dňa 24.04.2012 mal súd za preukázané, že programom stretnutia bolo rozdelenie dividend za rok 2011 v sume 2.000,-- eur pre troch spoločníkov. Svedok J.. Y. Y. uviedol, že predchádzajúci konatelia spoločnosti nemali vyplácanú žiadnu odmenu, čím spochybnil tvrdenie navrhovateľov o výške obvyklej odmeny 1.000,-- eur ročne.

Z uvedeného nemal súd za preukázané, že obvyklá odmena vo vzťahu k predchádzajúcim rokom bola vo výške 1.000,-- eur ročne. Navrhovateľ nepreukázal uzatvorenie Zmluvy o výkone funkcie konateľa s Z.. N. Y. a J.. Y. Y., v ktorej by bola dohodnutá výška odmeny, ani odsúhlasenie výšky odmeny konateľov valným zhromaždením spoločnosti podľa článku IX. bod 2. písm. j) Spoločenskej zmluvy.

Z ustanovenia § 571 Obchodného zákonníka, vyplýva, že ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Za predpokladu, že spoločnosť neuzavrie s konateľom zmluvu o výkone funkcie, ktorý výkon funkcie je odplatný ( §66 ods. 2, §566 ods. 1 a § 571 Obch. zák.) výška odplaty sa určí kritériom obvyklej odplaty za výkon rovnakej funkcie v čase vymenovania do funkcie. Rozhodujúcim okamihom pre zistenie relevantnej výšky odmeny je čas uzavretia mandátnej zmluvy.

Odporkyňa bola do funkcie konateľa menovaná dňa 02.10.2012. Funkciu konateľky vykonávala aj po uplynutí platnosti zmluvy o výkone funkcie, t. j. po dni 15.10.2013 do rozhodnutia súdu. Za uvedené obdobie odporkyni vznikol nárok na odplatu i v prípade, ak jej výška nebola v zmluve osobitne dohodnutá, za predpokladu, že riadne vykonala činnosť, na ktorú bola zo zmluvy povinná. Povinnosti konateľa - mandatára boli upravené v § 567 Obchodného zákonníka a v § 135 a nasl. Obch. zák..

V konaní bolo preukázané, že po dni 16.10.2013 písomnou Zmluvou odmena dohodnutá nebola, pričom je zrejmé, že základ na odmenu konateľa bol daný podľa § 571 ods. 1 Obch. zák.. Valné zhromaždenie spoločnosti bolo oprávnené odporkyni priznať konkrétnu výšku odmeny podľa článku IX. bod 2. písm. j) spoločenskej zmluvy. Nakoľko valné zhromaždenie svoje právo nevyužilo, výšku odmeny bolo potrebné určiť spôsobom stanoveným v § 571 Obch. zák..

Za kritérium odplaty za výkon funkcie konateľa určil súd odmenu 750,-- eur mesačne, ako odplatu obvyklú. Táto výška odplaty bola určená v čase vymenovania do funkcie konateľky - odporkyne (dňa 02.10.2012) ako konateľke spoločnosti DeLUX INVEST, s.r.o. na základe Zmluvy o výkone funkcie s účinnosťou odo dňa 15.10.2012.

Súd vychádzal pri určení odplaty za výkon funkcie konateľa z odmeny, ktorá bola konateľke vyplácaná na základe písomnej Zmluvy platnej do dňa 15.10.2013 z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdenie o inej obvyklej výške odmeny za výkon funkcie konateľa v spoločnosti v sume 1.000,-- eur ročne. Tvrdenie navrhovateľov nebolo preukázané výpoveďami svedkov, ani inými dôkazmi. Preukázaná bola odmena konateľa v sume 750,-- eur. Súd určil ako obvyklú a jedinú odmenu vyplácanú konateľovi spoločnosti DeLUX INVEST, s.r.o., vo výške 750,-- eur mesačne, nakoľko iná obvyklá odplata v spoločnosti preukázaná nebola.

K prenájmu motorového vozidla Citroën C3, EČ: NR 686 DU, za ktoré si navrhovatelia uplatňovali náhradu škody v sume 2.200,-- eur (t. j. 11 x mesačná odmena za prenájom vozidla vo výške 200,-- eur za obdobie október 2013 až august 2014), súd poukazuje na prílohu č. 1 Zmluvy o výkone funkcie, článok III. bod 3.3, podľa ktorého konateľovi v súvislosti a počas výkonu funkcie patria výhody uvedené v prílohe, medzi ktoré okrem iných patrilo poskytnutie motorového vozidla Citroën C3, EČ: NR 686 DU. K výhodám patrilo aj poskytnutie mobilného telefónu konateľovi a poskytnutie osobného počítača s pripojením na internet, za ktoré sa navrhovatelia náhrady škody nedomáhali. Podľa navrhovateľov uvedené vozidlo bolo spoločnosťou DeLUX INVEST, s.r.o. prenajímané od spoločnosti DeLUX - SM, s.r.o. (v súčasnosti DELUX s.r.o.). Navrhovatelia v tejto časti žaloby nepreukázali žiadnymi dôkazmi tvrdenia o výške mesačnej odmeny za prenájom vozidla Citroën C3, EČ: NR 686 DU, ktorá mala byť dohodnutá písomne podľa §630 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno v časti o zaplatenie sumy 2.200,-- eur a žalobu aj v tejto časti zamietol.

Navrhovatelia napadli predmetný rozsudok včas podaným odvolaním, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovatelia v odvolaní uviedli, že ako konštatoval aj súd, v konaní bola medzi stranami sporná otázka výšky obvyklej odmeny odporkyne za výkon činnosti konateľa navrhovateľa. Skutočnosť, že žiadny z predchádzajúcich konateľov navrhovateľa, ktorí boli vždy zároveň aj spoločníkmi navrhovateľa, nemal nikdy za výkon funkcie prospech (v akejkoľvek forme) vo väčšej výške než 1.000,-- eur ročne a nepožíval ani iné výhody, ktoré užíva odporkyňa, rovnako nebola v konaní sporná, vyplýva z predložených listinných dôkazov, potvrdili ju okrem navrhovateľa aj svedkovia a nerozporovala ju ani samotná odporkyňa.

Navrhovateľ v návrhu výslovne preukazuje, že nebolo obvyklé vyplácať odmenu konateľovi pravidelne mesačne a taktiež obvyklosť odmeny vo výške 1.000,-- eur ročne odkazom na zápisnicu z valného zhromaždenia navrhovateľa zo dňa 24.04.2012, v zmysle ktorej bolo medzi spoločníkov, ktorí boli zároveň konatelia, pre tieto účely rozdelených 2.000,-- eur (prípadne nebola odmena vzhľadom na charakter firmy vyplácaná vôbec). Ďalej sa navrhovateľ odvolával aj na účtovnú závierku navrhovateľa za obdobie roku 2012 (01.01.2012-31.12.2012), listinný dôkaz - Výkaz ziskov a strát, v ktorého riadku č. 14 s názvom Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva, je vo vzťahu k odmenám za výkon funkcie konateľa označená čiastka 1.889,-- eur (nakoľko v tom čase mal navrhovateľ dvoch konateľov).

Je preto absurdné, keď konajúci súd vyvodí záver, že tvrdením svedka J.. Y. Y., ktorý mal podľa súdu uviesť, že predchádzajúci konatelia navrhovateľa nemali vyplácanú žiadnu odmenu, bolo spochybnené tvrdenie navrhovateľa o výške obvyklej odmeny 1.000,-- eur ročne. Skutočnosť, že okrem ročnej zmluvy s odporkyňou, nebola so žiadnym z konateľov uzavretá zmluva o výkone funkcie, rovnako podporuje tvrdenie navrhovateľov o obvyklosti úpravy vzájomných vzťahov.

Navrhovateľ je presvedčený, že obvyklosť odmeny vo výške 1.000,-- eur ročne bola preukázaná riadne a bez pochybností. V konaní nebolo sporné, že žiadny z predchádzajúcich konateľov nemal za výkon funkcie nikdy odmenu vo väčšej výške než 1.000,-- eur ročne, a niekedy dokonca nedostal žiadnu odmenu, a to najmä z dôvodu, že:

(i) navrhovateľ je rodinná firma, ktorá ako základný predmet činnosti má vlastníctvo a správu nehnuteľností, do ktorých sú investované podnikaním získané rodinné prostriedky;

(ii) nikdy nebolo zámerom, aby výkon funkcie jedným alebo viacerými zo spoločníkov bol zárobkovou činnosťou.

V prípade, ak odporkyňa nebola ochotná akceptovať výšku obvyklej odmeny pre konateľa navrhovateľa, mala možnosť, a túto stále má, z funkcie konateľa kedykoľvek odstúpiť a to o to viac, že p. spoločník navrhovateľa H.. J. Y. má záujem túto funkciu vykonávať, a to za podmienok, ktoré boli v spoločnosti obvyklé.

Súd vyvodil záver o preukázanosti a určil obvyklú odmenu vo výške 750,-- eur mesačne len a výlučne z toho dôvodu, že iná obvyklá odmena konateľa preukázaná nebola, čo nie je možné považovať za odôvodnené rozhodnutie v zmysle zákona. Bez ohľadu na to, že navrhovateľ v konaní riadne preukázal tvrdenie o obvyklej výške odmeny za výkon funkcie konateľa v sume 1.000,-- eur ročne, obvyklosť odmeny konateľa nie je možné určiť len podľa výšky odmeny určenej z dôvodu výnimočných okolností v zjavne nadštandardnej výške podľa časovo obmedzenej Zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej s konateľom, bez ohľadu na predchádzajúce odmeňovanie konateľov, charakter spoločnosti, zisk dosahovaný spoločnosťou a proti výslovnej vôli polovice spoločníkov spoločnosti.

Konajúci súd ďalej vec nesprávne právne posúdil, keď okrem iného neposudzoval obvyklosť odmeny konateľa vzhľadom na činnosti, ktoré konateľ uskutočnil pri výkone funkcie a nižší rozsah týchto činností oproti činnostiam vykonávaným odporkyňou počas platnosti Zmluvy o výkone funkcie vôbec nebral do úvahy.

Navrhovateľ objasnil, že odmena poskytnutá odporkyni v zmysle Zmluvy o výkone funkcie bola dohodnutá v zrejme neobvyklej a nadštandardnej výške len na ročné obdobie, a to najmä z týchto dôvodov:

(i) malo ísť len o dočasnú fázu a podporu rodiny odporkyne v období, keď vzhľadom na predaj podielov v inej rodinnej firme odporkyňa stratila prácu, a

(ii) v predmetnom období došlo k uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou DeLUX-SM, s.r.o. (súčasné obchodné meno je DELUX s.r.o.) o poskytovaní služieb, to presne dňa 15.10.2012 (t. j. v rovnaký deň ako Zmluva o výkone funkcie), podľa ktorej bola za služby pre spoločnosť DeLUX- SM, s.r.o. navrhovateľovi vyplácaná odmena vo výške 1.014,-- eur/mesačne, ktorá sa presne kryla s nadštandardnou odmenou (vrátane nákladov vyplývajúcich z odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne) poskytnutou odporcovi podľa Zmluvy o výkone funkcie.

Tvrdenie konajúceho súdu, že navrhovateľ nepreukázal žiadnymi dôkazmi tvrdenia o výške mesačnej odmeny za prenájom vozidla Citroën C3, EČ: NR 686 DU, je v rozpore so skutočnosťou. Navrhovateľ k návrhu priložil listinný dôkaz s názvom fotokópia výpisu z hlavnej knihy od 01/2013 a fotokópia výpisu z bankového účtu potvrdzujúci úhrady nájomného za motorové vozidlo, ktoré jednoznačne preukazujú, že odplata za prenájom vozidla od spoločnosti DeLUX - SM, s.r.o. (v súčasnosti DELUX s.r.o.) predstavovala mesačne sumu vo výške 200,-- eur bez DPH. Úhrady za motorové vozidlo tak za rozhodné obdobie (okrem mesiaca 09/2014) spôsobili ďalšie preukázateľné zníženie majetku navrhovateľa, a to v celkovej čiastke 2.200,-- eur. Navyše táto skutočnosť nebola v konaní vôbec ani sporná, nakoľko ju potvrdili svedkovia, spoločníci zastupujúci navrhovateľa a nikdy ju nerozporovala ani odporkyňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že v prvostupňovom konaní došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu predložených dôkazov, pretože konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko konajúci súd aplikoval síce správnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne. Konajúci súd návrh zamietol napriek skutočnosti, že navrhovateľ riadne preukázal ním v žalobnom návrhu uplatnenú pohľadávku.

Navrhovateľ má za to, že súd konal svojvoľne a dospel k arbitrárnemu rozhodnutiu, keď bez relevantného odôvodnenia zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a z dôvodov, ktoré svedčia v prospech tvrdení navrhovateľa, vyvodil svojvoľne a bez odôvodnenia opak.

Navrhovateľ považuje za vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej skutočnosť, že konajúci súd nerešpektoval základnú zásadu súkromného práva, a to zásadu rovnosti účastníkov.

Navrhovateľ je toho názoru, že konajúci súd sa so žalobným návrhom nevysporiadal. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že rozhodnutie konajúceho súdu o zamietnutí žalobného návrhu navrhovateľa je nepreskúmateľné, nepresvedčivé a protiústavné a konanie súdu prvého stupňa má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdí, že navrhovateľ nevysvetlil, prečo odmenu ktorú schválil samotný navrhovateľ považoval raz za primeranú a následne po ukončení zmluvy za neprimeranú. Konanie navrhovateľov považuje odporkyňa za konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľov v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa cit. ust. § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na cit. ustanovenie preto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj vzhľadom na dôvody odvolania, považuje odvolací súd na doplnenie za potrebné uviesť nasledovné:

Výkon funkcie konateľa spoločnosti je honorovaný bez ohľadu na to, či funkciu konateľa vykonáva jeden zo spoločníkov alebo tretia osoba. Odmenu konateľa spoločnosti určuje valné zhromaždenie, avšak nárok na odmenu vzniká i bez rozhodnutia VZ. Je zrejmé, že VZ spoločnosti DeLUX INVEST, s.r.o. na svojom rokovaní dňa 02.10.2012 vymenovalo s účinnosťou od 15.10.2012 do funkcie konateľa tejto spoločnosti odporkyňu. Zároveň VZ schválilo zmluvu o výkone funkcie konateľa spoločnosti, podľa ktorej mala byť odporkyni vyplácaná mesačná fixná odmena vo výške 750,-- eur. Po ukončení platnosti tejto zmluvy, t. j. ku dňu 15.10.2013, VZ na svoje oprávnenie dohodnúť s odporkyňou iný spôsob odmeňovania, rezignovalo a vzťah medzi spoločnosťou a konateľom ani inak neupravilo. Odporkyni preto vznikol nárok na odplatu v súlade s už vyššie cit. ust. (§ 66 ods. 3 a § 571 Obch. zákonníka).

Za čas „vzniku“ mandátnej zmluvy je teda potrebné považovať deň 16.10.2013, ku ktorému dňu sa aj výška obvyklej odplaty určuje. Teda obvyklosť sa neurčuje podľa obdobia pred vznikom mandátnej zmluvy, ako sa to snaží prezentovať navrhovateľ, ale ku dňu vzniku tejto zmluvy, ako to vyplýva z ust. § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka.

V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu, že navrhovatelia obvyklosť odmeny k uvedenému dňu nepreukázali a ani nepreukazovali.

Za dôležité je ale potrebné uviesť, že navrhovatelia podstatnú časť dokazovania ako aj odvolania zamerali na preukazovanie obvyklosti odmeny konateľa za obdobie pred schválením zmluvy o výkone funkcie konateľa s odporkyňou, pričom ale požadovaný nárok si uplatňovali ako nárok na náhradu škody (§ 135a Obch. zák.), pri ktorom je potrebné tvrdiť a hlavne preukázať, že odporkyňa pri výkone svojej funkcie konateľa porušila svoje povinnosti vyplývajúce z cit. ust. § 135a Obch. zák. s poukazom na ust. § 122 ods. 3 Obch. zákonníka.

Primárne je nutné uviesť, že nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľov, v zmysle ktorého ak boli po zániku platnosti zmluvy dňa 16.10.2013 vyplácané pre odporkyňu odmeny, došlo zo strany odporkyne k porušeniu povinností vyplývajúcich z ust. § 135a Obch. zákonníka.

Ako už bolo uvedené po dni skončenia platnosti zmluvy odporkyni nezanikol nárok na vyplácanie odmeny, a preto samotné vyplácanie odmeny za výkon funkcie konateľa, nie je možno považovať za

konanie, ktoré je v rozpore so záujmami spoločnosti. V rozpore so záujmami spoločnosti by bolo, ak by si odporkyňa vyplácala odmenu vo výške vyššej ako by vyplývala z rozhodnutia VZ spoločnosti, čo sa však nestalo.

Zároveň je potrebné uviesť, že navrhovatelia nepreukázali, prečo vyplácanie odmeny za účinnosti zmluvy o výkone funkcie konateľa bolo v súlade so záujmami spoločnosti, a vyplácanie odmeny v rovnakej výške za výkon tej istej funkcie a zároveň aj v rovnakom rozsahu, už v rozpore so záujmami spoločnosti je. To sa vzťahuje aj na tvrdenie ohľadne používania motorového vozidla. Ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, kto iný ako konateľ spoločnosti mal predmetné motorové vozidlo využívať, a hlavne prečo jeho využívaním mala spoločnosti vzniknúť škoda a ako a v čom odporkyňa pri jeho používaní poškodzovala alebo konala v rozpore so záujmami spoločnosti. Vo vzťahu k vyššie uvedenému sa preto konanie navrhovateľov javí ako účelové, keď spochybňujú spôsob odmeňovania, ktorý predtým na VZ sami jednohlasne odsúhlasili, pričom následne nepreukázali, že po ukončení platnosti zmluvy o výkone funkcie konateľa došlo k takej zmene v rozsahu výkonu funkcie konateľa, ktorý by odôvodňoval poskytovanie nižšej odmeny konateľovi, ako tej, ktorú na VZ konanom dňa 02.10.2012 sami odsúhlasili.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd, zhodne ako súd prvého stupňa k záveru, že nárok navrhovateľov z titulu náhrady škody nie je dôvodný, pre nepreukázanie existencie predpokladov umožňujúcich postup podľa ust. § 135a Obch. zák., a preto bolo dôvodné napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Keďže súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol, v rozhodnutí o trovách konania (§ 151 ods. 3 OSP) rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.