Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-165-2014.pdf
PDF · 121.75 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/165/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: I. Ž., nar.: XX.X.XXXX, bytom: U. XX, XXX XX D., občianka SR, v zastúpení: JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Idanská 17, 040 11 Košice, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom: Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie sumy 855,51 € s príslušenstvom
rozhodol:
Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení:
1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 684,40 € do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
3. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.9.2014 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 855,51 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 855,51 € od 4.12.2013 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 3.12.1998 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu na životné poistenie č. XXXXXXXXXXX na poistnú dobu 15 rokov a s dobou platenia poistného 10 rokov, na základe ktorej žalovanému po dohodnutú dobu riadne plnila dohodnuté poistné, pričom ku dňu 4.12.2013 jej malo byť poskytnuté poistné plnenie v celej sume 45.382,- Sk, resp. 1.506,40 € pre prípad dožitia sa dňa 3.12.2013. Žalovaný až na základe písomnej žiadosti žalobkyne z 3.12.2013 a následne na základe výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 21.1.2014 a následne žalovaným podaním zo dňa 5.2.2014 vyžiadaného vzhľadom k žiadosti žalobkyne zo dňa 3.12.2013 absolútne nepotrebného interného Nárokového listu na výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia z 10.2.2014 a tiež na základe ďalšej výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 30.4.2014 poskytol žalobkyni poistné plnenie avšak len vo výške 650,89 €, čo je v rozpore so zmluvou aj zákonom a žalobkyni tak dlhuje na výplate dojednaného poistného pre prípad dožitia žalovanú sumu 855,51 € s príslušenstvom.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore doručenom súdu dňa 10.10.2014 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 25.9.2014 sp.zn. 35Ro/283/2014-27 kedy vzniesol námietku nedostatku právomoci a návrh na zastavenie konania.
4. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 19.5.2015 kedy uviedol, že postoj žalobkyne je založený na predpoklade, že počas trvania poistenia nenastali, resp. že žalobkyňa sama nemala vykonať také zmeny v poistení, ktoré mali vplyv na určenie rozsahu povinnosti poistiteľa (žalovaného) plniť. Žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu relevantnú v okolnostiach prípadu dňa 3.12.1998. Jej súčasťou boli pôvodne Všeobecné poistné podmienky schválené štátom z 1.6.1995. Žalobkyňa neuhrádzala poistné
vždy včas. Ak by sa vzali do úvahy pravidlá podľa poistných podmienok z 1.6.1995, pretože žalobkyňa splnila svoju povinnosť uhrádzať poistné včas iba z časti, preto je poistné plnenie stanovené podľa čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok iba z časti také, na aké by vznikol žalobkyni nárok, ak by svoju povinnosť platiť poistné včas splanila žalobkyňa úplne. Ak počas trvania poistenia poistník neplatí poistenie riadne a včas, v určitých prípadoch nedochádza k zániku poistenia (§ 804 OZ), ale dochádza v súlade s čl. 9 ods. 2, 6 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 ku zmene v obsahu poistenia, k tzv. redukcii. Jej dôsledkom je skutočnosť, že pôvodne v poistnej zmluve uvedená poistná suma pre prípad dožitia sa konca poistenia sa zmení na poistnú sumu zníženú, ktorá sa stanoví príslušnými poistno-technickými zásadami. Je potrebné preskúmať, či poistník nenaplnil právne predpoklady na vyplatenie poistného plnenia podľa čl. 13 poistných podmienok zo dňa 1.6.1995, avšak vo výške stanovenej podľa čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok. Žalobkyňa by v takomto prípade nemala nárok na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve (po zdanení), ale iba na redukované, znížené poistné plnenie stanovené podľa príslušných poistno-technických zásad na výšku 683,51 eur. Práve zmenou poistných podmienok z pôvodných zo dňa 1.6.1995 na poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 žalobkyňa odvrátila účinky čl. 9 ods. 2 písm. a) pôvodných poistných podmienok, čím mu v konečnom dôsledku bola vyplatená vyššia suma (ak by neboli zrazené dlžné poplatky a daň, šlo by o sumu 998,50 €. Platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia boli poistné podmienky z 21.5.2007. O platnej zmene poistných podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.5.2007, Žiadosť žalobkyne zo dňa 20.7.2007 a nadväzujúca poistka zo dňa 10.8.2007. Podľa § 788 ods. 3 OZ pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani ich odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie poistníkom. Žalobkyňa slobodne, určite a zrozumiteľne pristúpila na zmenu poistných podmienok. V stručnom texte Žiadosti o zníženie poistného zo dňa 20.7.2007 o formáte A5 sú v štyroch vetách textu poistné podmienky z 21.5.2007 uvedené na troch miestach, na dvoch miestach je uvedená XV. časť poistných odmienok o rozhodcovskom konaní, raz je explicitne zmienená tzv. rozhodcovská doložka. V texte poistky zo dňa 10.8.2007 sú poistné podmienky zo dňa 21.5.2007 uvedené raz, raz je aj jasne uvedené, že poistka je potvrdením o zmene v poistnom vzťahu. Žalobkyňa bola teda v relevantnom čase na poistné podmienky z 21.5.2007 upozornená trikrát v žiadosti a raz v poistke. Naviac bola žalobkyňa na tieto poistné podmienky upozornená ešte osobitným listom zo dňa 3.3.2009. Dožitím získava poistený právo na poistné plnenie. Po uplatnení poistnej udalosti nastáva podľa § 979 ods. 2, 3 OZ fáza šetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktorej výsledkom je vyčíslenie výšky nároku na poistné plnenie. V okolnostiach prípadu bolo šetrenie ukončené dňa 5.6.2014, kedy bolo poistenému aj zaslané Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti. Poistné plnenie je potom splatné (stáva ssa nárokom) v lehote 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť (§ 797 ods. 3 OZ), t.j. v žiadnom prípade nie v deň poistnej udalosti (ani nie v deň po poistnej udalosti). V okolnostiach prípadu bolo poistné plnenie splatné dňa 21.6.2014. Poistený má iba vtedy nárok na poistnú sumu uvedenú v poistnej zmluve, ak táto nepodlieha dani (daň je právny nárok štátu, nie žalobkyne ani žalovaného), zrážkam dlhov, poistno-matematickým úpravám a ak to tak bolo dohodnuté. Likvidácia poistnej udalosti bola tak, ako prebehla podľa poistných podmienok z 21.5.2007 pre žalobkyňu finančne najvýhodnejšia. Žalobkyňa, ak by nepristúpila na nové poistné podmienky z 21.5.2007, resp. ak by k ním mal pristúpiť neplatne, by bola zjavne svojim správaním (finančnou disciplínou) naplnil počas trvnia poistného vzťahu právne predpoklady čl. 9 ods. 2, 6 poistných podmienok z 1.6.1995, čím by jej vznikol nárok na sumu 683,51 €. Ak žalobkyňa trvá na aplikácii poistných podmienok z 1.6.1995, resp. ak súd z nateraz neznámeho dôvodu prehlási jasné, určité a zrozumiteľné písomné pristúpenie žalobkyne k poistným podmienkam z 21.5.2007 za neplatné, potom žalovaný nič žalobkyni nedlží, nakoľko jej vyplatil sumu, na akú by mala žalobkyňa nárok pri dôslednom dodržaní pravidiel v režime poistných podmienok z 1.6.1995 podľa čl. 9 ods. 2, 6 týchto poistných podmienok. V takom type poistenia, aké mala uzavreté žalobkyňa, nie je poistné plnenie stanovené ako výsledok povinnosti poistiteľa šetriť rozsah svojej povinnosti plniť § 797 ods. 2, 3 OZ nikdy čo sa týka výšky totožné s tým, ktoré je uvedené v poistnej zmluve. Dôvodom je minimálne daňová zrážková povinnosť. Poistná zmluva žalobkyne bola špecifická v tom, že časť jej obsahu stanovil štátny orgán kontroly, ktorým bolo Ministerstvo financií SR. Šlo o všeobecné poistné podmienky a sadzby poistného a poistného plnenia, ktoré sa preniesli do každej poistnej zmluvy poistenia sadzby UDP-K. Tieto sadzby poistného a určitej výške poistného zodpovedajúce poistné plnenie boli pre žalovaného právne záväzné. Vôľa žalovaného prejavená v poistnej zmluve žalobkyni však, pokiaľ ide o výšku poistného 213,- Sk a výšku poistného plnenia pre prípad dožitia 45.382,- Sk nebola slobodná, ale bola determinovaná a obmedzená sadzbami poistného a poistného plnenia schválenými štátom. Žalovaný, ak vpísal do poistnej zmluvy poistné v určitej výške a tomu zodpovedajúce poistné plnenie v určitej výške, neprejavil tým svoju slobodnú voľnu, ale prepísal parametre sadzieb a kalkulácií poistného určených a schválených štátnym orgánom. Zmluvná voľnosť
žalovaného bola pri uzavretí poistenia so žalobkyňou v tomto zmysle obmedzená. Preto žalovaný tvrdil, že pokiaľ v časti poistnej zmluvy neprejavil svoju slobodnú, ničím neobmedzenú, autonómnu vôľu, potom v tejto časti, sa na neho nemôže vzťahovať zásada pacta sunt servanda v absolútnom rozsahu. Objektívne chybné schválenie sadzieb poistného a poistných plnení z roku 1995, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu, odhalil orgán dohľadu v roku 2008. Inými slovami povedané, hlavný predmet plnenia nebol adekvátny a primeraný žalobkyňou zaplatenému poistnému. Ak sa žalobkyňa domáha v konečnom dôsledku oproti zaplatenému poistnému neadekvátneho poistného plnenia vpísaného do jedného z riadkov poistnej zmluvy (hypoteticky abstrahujúc od toho, že v čase ukončenia poistenia platili poistné podmienky, ktoré upravovali odlišný spôsob určenia poistného plnenia), potom v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje nárok na poistné plnenie v takej výške, akú si uhradeným poistným v skutočnosti nikdy nepredplatila. Z predložených dôkazov zjavne plynie, že takáto výška poistného plnenia je objektívne chybná. Prvým a východiskovým bodom je v tejto veci ustáliť, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy, nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
5. V ďalšom vyjadrení zo dňa 5.5.2016 žalovaný uviedol, že platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní.
6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobkyňa ako poistník a poistenec uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu UDP-K, číslo poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX dňa 4.12.1998 so začiatkom poistenia: 4.12.1998, koncom poistenia: 4.12.2013, spôsob platenia poistného: mesačne, forma platenia: sporožíro, poistná doba: 15 rokov, doba platenia poistného: 10 rokov, pričom výška poistného pre prípad smrti a dožitia bola 213,- Sk, poistná suma pre prípad smrti: 30.000,- Sk, pre prípad dožitia: 45.382,- Sk. V závere poistky bolo uvedené, že ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí kapitalizovanú poistnú sumu poistenému a poistenie zaniká.
8. Z listu žalovaného zo dňa 5.6.2014 - Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti súd zistil, že žalovaný likvidoval poistnú udalosť podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pre poistnú udalosť - dožitie sa konca poistnej doby nasledovne: Poistná suma a pripísané výnosy: 639,71 Eur Bonifikácia, časť XVII, čl. 7, ods. f) VPP2007 358,79 Eur Nedoplatok / preplatok: 0,00 Eur Základ dane z príjmu: 172,64 Eur Mínus daň z príjmu (19 %): 32,80 Eur Administratívne poplatky, nedoplatok: - 314,81 Eur K výplate: 650,89 Eur
9. Žalovaný v konaní predložil Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné od 1.6.1995 kedy v článku IX. boli uvedené Dôsledky neplatenia poistného, a to: 1/ Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.
2/ Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné, b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia, a rizikové poistenie (napr. dočasné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie), zaniká bez náhrady. 3/ Lehoty, do ktorých možno zaplatiť splatné poistné, môžu byť predtým než uplynú, písomnou dohodou predĺžené až o tri mesiace. 4/ Poisťovňa má právo na poistné do zániku, resp. do redukcie poistenia. 5/ Poisťovňa môže do šiestich mesiacov po dni, kedy došlo k redukcii, zrušiť s výplatou odbavného také poistenie, pri ktorom je znížená poistná suma menšia ako jedna pätina dojednanej poistnej sumy. 6/ Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.
10. Žalovaný v konaní doručil súdu Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v počte listov 12, kedy na poslednej strane mala byť kolónka pre podpis poistníka a za ňou nasledovali tzv. osobitné zmluvné dojednania 01/2007 skladajúce sa z dvoch bodov, v ktorých bolo uvedené: 1/ Zmluvné strany sa v súlade s čl. 9 ods. 1, prvá veta II. časti VPP dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. 2/ Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
11. Z formuláru zo dňa 20.7.2007, ktorý dátum bol dopísaný žalobkyňou s názvom Žiadosť o zníženie poistného v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalobkyňa požiadala o zníženie poistného k danej poistnej zmluve z pôvodnej sumy 227,- Sk na novú sumu 187,- Sk, kedy zníženie poistného malo byť zo strany žalovaného potvrdené poistkou o zmene poistného. Ďalej bolo uvedené drobným písmom, že poistné sa znižuje v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č. XX/XXXX, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje. Ďalej žalobkyňa súhlasila, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti, ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred Špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2 osobitných dojednaní. Poistník je oprávnený najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2. Osobitných dojednaní XX/XXXX bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V závere opätovne drobným písmom bolo uvedené, že túto žiadosť podáva žalobkyňa po oboznámení sa s príslušnými právnymi predpismi, Všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými dojednaniami, po jej dôkladnom zvážení, slobodne a s úplnou vážnosťou. Všetky uvedené údaje boli napísané formou predtlače tejto žiadosti, kedy žalobkyňa dopísala len svoje mobilné telefónne číslo, dátum a podpis. Uvedená žiadosť bola doručená žalovanému 20.6.2007.
12. Z platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že pre predmetnú poistnú zmluvu bolo dohodnuté mesačné poistné 7,5350 € a to od 4.12.1998 do 4.11.2008, ktoré žalobkyňa uhrádzala, pričom v omeškaní bola za to celé obdobie niekoľkokrát a v závere však bolo uvedené, že poistné zaplatené do zániku poistenia bolo predpísané vo výške 881,63 €, pričom v tejto výške bolo aj zaplatené.
13. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
16. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
17. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
18. Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
19. Podľa 794 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.
20. Podľa § 794 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby ( § 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
21. Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
22. Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa odseku 1 vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
23. Podľa § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
24. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
25. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
26. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
27. Podľa § 575 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.
28. Podľa § 50 ods. 2 OZ, ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.
29. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
30. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
31. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
32. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
33. Podľa § 801 ods. 3 OZ, úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
34. Podľa § 801 ods. 2 OZ, úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
35. Podľa § 801 ods. 3 OZ, úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.
36. Podľa 804 OZ, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40> o vrátení poistného.
37. Podľa § 816 ods. 1 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
38. Podľa § 493 OZ, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
40. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
41. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
42. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
43. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
44. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. Podľa § 37 OZ, právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
46. Podľa čl. II. zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
47. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
48. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
49. Podľa čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
50. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
51. Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
52. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie
cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
53. Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
54. Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
55. Na pojednávaní dňa 21.4.2016 účastníci konania oznámili súdu, že sa dohodli na vyriešení predmetného sporu a to návrhom na schválenie súdneho zmieru, ktorého obsahom mala byť povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.872,95 € do 7 dní od právoplatnosti uznesenia. Konanie v časti o zaplatenie sumy 101,83 € s príslušenstvom žiadali zastaviť. O trovách konania žiadali rozhodnúť tak, že žiaden účastník nemá právo na náhradu trov konania.
56. Súd sa zaoberal všetkými námietkami zo strany účastníkov konania a mal za to, že vo veci ide o právny vzťah účastníkov založený na základe poistnej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a pri spotrebiteľských zmluvách súd prihliada na kritéria neprijateľnej podmienky v takýchto zmluvách. V tomto prípade mal súd za to, že rozhodcovská doložka bola vpísaná drobným písmom do tlačiva, ktoré mala žalobkyňa vyplniť v súvislosti s jej iným právnym úkonom, t.j. spolu so súhlasom o prijatí takzvaného bonusu, resp. darčeka, resp. výhody s tým, že bola ubezpečená, že zmluvné podmienky sa nemenia, resp. že uvedený darček dostáva zadarmo. Okrem iného formulácia daného prijatia rozhodcovskej doložky nových VPP, resp. možnosti odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 a bodu 2. Osobitných dojednaní bez toho, aby bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu tým, že bola nakloneným a oveľa menším písmom než hlavný text, nepochybne vzbudila dojem, že sa nejedná o podstatnú informáciu pre žalobkyňu. Žalovaný nepreukázal, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi individuálne dojednaná a túto len včlenil do iného pre žalobkyňu pozitívneho textu. Čo sa týka neplatnosti poistnej zmluvy, súd taktiež sa priklonil k argumentácii žalovaného, z hľadiska typu poistnú zmluvu posúdil súd ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu a vzhľadom na to, že obsah a výšku poistného plnenia a ani výšku poistného nemohla žalobkyňa so žalovaným vo vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohla sa ale aj rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej podobe uzavrie alebo nie, súd vyhodnotil poistnú zmluvu za platnú. Taktiež súd považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie s jeho neplatnosťou, tobôž neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, v ktorej bolo také povolenie vydané. Zároveň súd v závere uvádza, že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustná, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah riadne a platne uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania, ktorou sú obaja viazaní. Takisto uzavretie predmetnej poistnej zmluvy nebolo neplatné pre chyby v počítaní, nakoľko význam právneho úkonu bol pre obe strany nepochybný. Matematicky chybné sumy poistných plnení nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Tvrdenie žalovaného, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného je v rozpore s dobrými mravmi, je nedôvodné. Súd považuje za potrebné poznamenať, že žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzavretiu zmluvy s ním, oproti nevýhodnejšie nastaveným podmienkam poistných zmlúv u iných poisťovateľov. Bol to žalovaný, ktorý podcenil tvorbu dodatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa teda nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom.
Taktiež pristúpenie k novým poistným podmienkam bolo v predmetných dokumentoch predložených žalobkyni vo forme predtlačeného textu, tlačiva písaného drobným písmom, z ktorej žalobkyňa nemohla nadobudnúť dojem, že pristupuje k poistným podmienkam, ktoré majú zásadným spôsobom ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia, či založiť jej povinnosť uhrádzať administratívne poplatky. V tomto prípade išlo o nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.
57. Súd po dôkladnej úvahe s prihliadnutím na vyššie uvedené, s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že účastníkmi konania navrhovaný zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi a preto ho súd v zmysle § 99 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku schválil.
58. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne, čo sa týka sumy 684,40 € súd za súhlasu žalovaného v zmysle § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, konanie v tejto časti zastavil.
59. Podľa § 146 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
60. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.