Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-45-2016.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou v právnej veci žalobcu M. E., G.. XX.X.XXXX, K. A. XXX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim - advokátom so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a ochranu spotrebiteľa takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.2.2011 je n e p l a t n á .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 222,08 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 99,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.2.2016 domáhal určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, zo dňa 17.2.2011 je neplatná. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 17.2.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje žalobca za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje siahnuť mu na majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza.
Súd vo veci uznesením č. k. 8C/45/2016 - 11 dňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa práva výkonu zrážok zo mzdy, a to v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.2.2011 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný sa pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, nezúčastnil. Svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal pojednávania odročiť, súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav :
Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.2.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi žalovaným poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Celková výška nákladov bola stanovená na sumu 3.375,54 Eur. Spolu so zmluvou o úvere bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov. Žalovaný sa so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu obrátil dňa 23.6.2011 priamo na zamestnávateľa žalobcu a požadoval ho, aby z jeho mzdy vykonával zrážky až do úplného splatenia dlhu t. j. do výšky 3.214,80 Eur. Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka si teda žalovaný zabezpečoval svoju pohľadávku.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa jeho rodina dostala do finančných ťažkostí potom ako manželka prišla o prácu. Aby zvládali chod domácnosti zobral úver. S pracovníčkou žalovaného dohodol výšku úveru, ale zmluvu ani všeobecné zmluvné podmienky nečítal. Podľa neho obsah zmluvy ovplyvniť nemohol. Žalovaný mu poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, pričom ročná percentuálna miera nákladov činila 66,58 % a ročná úroková sadzba tvorila 70,01%. K zabezpečeniu pohľadávky nanútil žalovaný žalobcovi dohodu o zrážkach zo mzdy. V zmysle žiadosti, ktorú žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobcu, mal žalovaný záujem na uspokojenie celej svojej pohľadávky vo výške 3.314,80 Eur, pričom výška tohto dlhu prieskum súdu neprešla. Podľa žalobcu, je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko umožnila žalovanému, ktorý si takúto dohodu o zrážkach zo mzdy nadiktoval uspokojiť sa bez toho, aby bola výška odmeny za poskytnutý úver preskúmaná. Má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, pretože len takýmto spôsobom sa vie brániť proti zásahu do jeho majetkovej sféry.
Podľa § 551 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorením spornej zmluvy dňa 17.2.2011 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem žalobcu mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť( rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu) a žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Len deklarovaným vyslovením neplatnosti dohody sa môže odstrániť stav neistoty žalobcu v ktorom sa nachádza a zamedziť tak svojmu zamestnávateľovi aby naďalej prevádzal zrážky zo mzdy a postihoval jeho majetok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je totiž založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Predmetom konania je určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody je súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi a aby bola platná musí obsahovať okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy aj označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok.
Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.2.2011 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, na jej základe žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Celková výška nákladov bola stanovená na sumu 3.375,54 Eur. Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy o úvere sa konajúca osoba - žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy. Žalobca pritom žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.
Žalobca potvrdil, že zmluvu aj dohodu podpísal bez toho, aby sa s ňou oboznámil, nakoľko nutne potreboval finančné prostriedky. Obsah zmluvy ovplyvniť nemohol. Výsluchom žalobcu súd dospel k názoru, že tento je neznalý zákona a bez podrobnejšieho a pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Dá sa tak usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobcu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.
Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu "ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
Nemožno opomenúť zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá je napísaná malým nahusteným písmom znemožňujúcim jej dôslednejšie preštudovanie a pri uzatváraní ktorej neboli zo strany žalovaného dodržané ani elementárne zásady poctivého obchodného styku, spočívajúce v dôslednejšom vysvetlení podmienok a rizík vyplývajúcich z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v práve a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol, pretože dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi účastníkmi konania považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Obč. zákonníka, pretože žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaniu zrážok zo mzdy bez súdnej kontroly.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia vo výške 222,08 eur. Trovy pozostávajú z odmeny za úkony právnej služby v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a to vo výške 64,53 eur za úkon vykonaný v roku 2015 (príprava a prevzatie zastupovania dňa 7.12.2015), za 2 úkony á 66,- eur vykonané v roku 2016 (podanie žaloby zo dňa 11.2.2016, účasť na pojednávaní dňa 12.5.2016) a z režijného paušálu vo výške 8,39 eur a 2x 8,58 eur. Odmenu za podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd nepriznal, pretože návrh na vydanie predbežného opatrenia je súčasťou žaloby, za podanie ktorej bola odmena priznaná. Výška základnej sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby bola určená v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky. Jedna trinástina výpočtového základu za rok 2015 predstavuje sumu 64,53 eur, za rok 2016 sumu 66,- eur.
O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.