Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: P.. Z. S., rod. C., H.. X.X.XXXX, bytom D. XXX, N. H. R., zastúpená: JUDr. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: P.. N. S., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený: JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 25, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej M., nar. XX.X.XXXX a maloletému Z., nar. XX.X.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo P.. Z. S., rod. C., a P.. N. S., uzavreté dňa 5.8.2006 vo Vranove nad Topľou, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vranov nad Topľou vo zv. 17, ročník 2006, na str. 115, pod p. č. 125, r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletú M., nar. XX.X.XXXX, a maloletého Z., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej M. sumou 180 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 120 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

III. Súd upravuje styk odporcu s maloletou M. a maloletým Z. tak, že odporca je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v mesiaci v dobe od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin v dobe od 1.7. od 8.30 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 8.30 hod. do 14.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod. a každý párny rok od 26.12. od 16.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od nedele od 8.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Navrhovateľka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť. Odporca je povinný maloleté deti v určenom čase prevziať v mieste bydliska navrhovateľky a po skončení styku deti odovzdať v mieste bydliska navrhovateľky.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu citového odcudzenia a trvalého rozvratu manželstva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s ich sobášnym listom, s rodným listom maloletých detí, s potvrdením Obecného úradu Vlčkovce o poslednom spoločnom

bydlisku účastníkov, s obsahom Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. zo dňa 28.4.2014, s potvrdeniami o výške pracovného príjmu navrhovateľky a odporcu, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 5.8.2006 pred matričným úradom vo Vranove nad Topľou. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, obaja účastníci sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa dňa 16.5.2009 narodila dcéra M., a dňa 29.8.2011 syn Z.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo vo Vlčkovciach, kde odporca aj naďalej býva, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 88 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľka uviedla, že manželstvo uzavreli po trojročnej známosti z dôvodu vzájomnej citovej náklonnosti, napriek tomu k nezhodám medzi nimi začalo dochádzať už krátko po uzavretí manželstva, keď po mesiaci jej odporca začal vulgárne nadávať a po nasťahovaní sa do spoločného bytu ju odporca začal aj fyzicky týrať. Spočiatku na ňu fyzicky útočil len raz do mesiaca, postupne sa intenzita týchto útokov stupňovala a navrhovateľka mala strach, že ju odporca bude fyzicky napádať každý druhý deň. Navrhovateľka nevedela uviesť, čo bolo spúšťačom takéhoto jeho správania, pretože odporca sa častokrát nahneval aj kvôli maličkostiam, prípadne kvôli veciam, ktoré ona nevedela ovplyvniť. Už na prelome rokov 2007 - 2008 v dobe, kedy ešte nemali maloleté deti, chcela podať návrh na rozvod manželstva, odporca ju však v tej dobe presvedčil, že nezhody, ktoré medzi sebou majú, urovnajú. Jeho správanie sa opäť zmenilo asi po piatich mesiacoch, a to v dobe, kedy už bola tehotná s M.. V r. 2013 navrhovateľka postrehla, že odporca začal útočiť aj na maloleté deti, preto sa rozhodla spoločnú domácnosť opustiť a dňa 2.7.2013 sa aj s deťmi odsťahovala. Odporca sa ju spočiatku snažil presvedčiť aby sa vrátila, na čo nepristúpila a spoločnú domácnosť už viac neobnovili. V súčasnej dobe aj s deťmi býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome, kde má pre deti vytvorené vhodné prostredie pre ich výchovu. S odporcom spoločne hospodárili do jej odchodu z domácnosti, v tej dobe bola ešte na rodičovskej dovolenke a do práce nastúpila 1.7.2014. V zamestnaní dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 761,44 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti 47,04 eur, ďalší príjem nemá. Maloletá M. je žiačkou 1. ročníka základnej školy a v súvislosti s jej výživou má bežné výdavky. S jej nástupom do školy mala navrhovateľka jednorazový výdavok na zariadenie detskej izby a jej prispôsobenie ku školským povinnostiam vo výške 503 eur, na zakúpenie oblečenia 250 eur a zakúpenie školských potrieb 200 eur. Ďalšie výdavky sú na ZRPŠ 10 eur ročne, školský klub 6 eur mesačne, na stravu v školskej jedálni 22 eur, na dobíjanie karty do automatov 3 eurá mesačne. Dieťa navštevuje detský folklórny súbor, kde je poplatok 10 eur na rok. Maloletej platí mesačne stavebné sporenie 60 eur a poistku 27,40 eur mesačne. Maloletý Z. chodí do škôlky, taktiež výdavky na jeho výživu sú v bežnej výške. V škôlke mu platí stravné 25 eur mesačne, zápisné 1,50 eur mesačne, školné 10 eur na rok, kurz angličtiny 16 eur na mesiac. Rovnako aj maloletému Z.i platí stavebné sporenie 60 eur mesačne a poistku 25 eur mesačne. Obe maloleté deti užívajú lieky od imunológa, takže ďalšie výdavky má na zabezpečenie týchto liekov, a na rozvoz detí do školy a škôlky, ktoré odhaduje na 60 eur mesačne. Rodičom prispieva na bývanie 200 eur mesačne, čo predstavuje pomernú časť celkových nákladov vynaložených rodičmi na chod domácnosti. Navrhovateľka na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a odporcovi žiadala určiť povinnosť prispievať na výživu maloletej M. 200 eur mesačne a na výživu maloletého Z. 170 eur mesačne. Na čas do rozvodu manželstva boli upravené práva a povinnosti rodičov voči deťom Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -102 zo dňa 28.4.2014, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zaviazal platiť výživné na M. vo výške 140 eur a na Z. vo výške 100 eur. Zároveň bol upravený aj rozsah styku odporcu s deťmi, ktorý bol Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -209 zo dňa 26.11.2015 zmenený, pričom v takomto istom rozsahu navrhovala upraviť styk odporcu s deťmi aj v období na čas po rozvode manželstva. V súčasnej dobe sa však odporca nestretáva s deťmi v takomto rozsahu, keď si pre deti nepríde každý nepárny víkend napriek tomu, že deti ho očakávajú a na styk s odporcom ich navrhovateľka vždy pripravuje.

Právny zástupca navrhovateľky, v súvislosti s požiadavkou odporcu na priebeh styku s deťmi poukázal na to, že ak by došlo k odovzdávaniu detí v rámci rozsahu styku s odporcom v mieste jeho bydliska, deti by boli vzhľadom na veľkú vzdialenosť neprimerane zaťažené, pretože v takomto prípade by trasu 850 kilometrov v priebehu jedného víkendu museli absolvovať ony, a nie odporca. Pri súčasne upravenom styku deti precestujú len 50 kilometrov z miesta ich bydliska do Prešova k rodičom odporcu, kde styk

odporcu s deťmi prebieha. Preto je v záujme detí, aby sa styk aj v období po rozvode manželstva realizoval doterajším spôsobom, a to v mieste ich bydliska, prípadne bydliska rodičov odporcu.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Nesúhlasil však s dôvodmi, ktoré navrhovateľka uviedla ako príčinu rozvratu manželstva, pretože ju nikdy nebil ani netýral, rovnako tak neútočil ani na deti. Príčinu rozvratu manželstva videl v tom, že v období po nástupe navrhovateľky do zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky, im pribudli k bežným povinnostiam aj povinnosti v súvislosti s rozvozom detí a starostlivosťou o ne, čo navrhovateľka nezvládla a bola z toho neprimerane nervózna. Často bola podráždená, kričala a vznikali medzi nimi hádky aj kvôli bežným veciam. Napriek tomu, že všetky výdavky na domácnosť aj na deti hradil zo svojho príjmu, nedorozumenia vznikali aj kvôli financiám, pretože navrhovateľka si celý svoj príjem odkladala a pri odchode z domácnosti si tieto peniaze zobrala. Na čas po rozvode manželstva súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, z jej strany navrhované výživné však považoval za neprimerane vysoké, pretože sám má vysoké výdavky na stretnutia s deťmi, a to hlavne na pohonné hmoty. Za deťmi cestuje 420 kilometrov, a tak náklady na jednotlivé stretnutia s deťmi predstavujú sumu okolo 100 eur. Ak by mal platiť výživné v navrhnutej výške, nemohol by sa s deťmi stretávať. Preto navrhol určiť výživné vo výške 150 eur na M. a 100 eur na Z.. V súčasnej dobe je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem okolo 1.336 eur, ďalší príjem nemá. Býva v byte, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a od januára 2015 vedie spoločnú domácnosť s R. O.. Výdavky na bývanie vrátane energií má 85 eur, do fondu opráv platí 25 eur, elektrinu 20 eur, plyn 4 eurá, parkovné 5 eur, internet a telefón 25 eur, lízing na auto 250 eur a výdavky na cestu do práce v priemere 75 eur mesačne. V prípade ak cestuje na stretnutie s deťmi, má výdavky na pohonné hmoty, a to približne 100 eur na jednu cestu. Priateľka je v súčasnej dobe nezamestnaná a v dobe kým pracovala, mu prispievala na stravu, na ďalšie výdavky v súvislosti s bývaním mu však neprispievala. Odporca platí v súčasnej dobe výživné na M. vo výške 140 eur a na Z. vo výške 100 eur mesačne na základe rozhodnutia Okresného súdu Vranov na Topľou č.k. -102 zo dňa 28.4.2014. Rozsah styku s deťmi navrhol upraviť každý nepárny týždeň v dobe od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. do 14.7. a od 1.8. do 14.8., počas vianočných sviatkov v nepárny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 15.00 hod. a v párny rok od 26.12. od 16.00 hod. do 1.1. do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov párny rok od nedele od 8.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.

Právny zástupca odporcu poukázal na to, že cesta odporcu za deťmi trvá približne 5 hod. 15 minút, takže v rámci jedného víkendu odporca precestuje 850 kilometrov a v aute strávi 10,5 hodiny. S poukazom na rovnaké práva a povinnosti rodičov voči deťom navrhoval, aby bol styk opakujúci sa každý nepárny týždeň upravený tak, že raz budú deti odovzdané odporcovi v mieste bydliska navrhovateľky a raz v mieste bydliska odporcu.

Kolízny opatrovník odporučil súdu v prípade rozvodu manželstva vzhľadom na zhodné tvrdenia účastníkov zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výšku výživného určiť podľa majetkových schopností odporcu a podľa potrieb a veku detí. S rozsahom úpravy styku, na ktorom sa rodičia dohodli súhlasí, pričom miesto odovzdávania detí na styk s odporcom ponecháva na úvahe súdu.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom

správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak ako to Zákon o rodine predpokladá, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2013, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove detí narodených v manželstve a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, a preto vzhľadom na dĺžku trvania tohto stavu, ako aj na intenzitu odcudzenia účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili ( § 113 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Navrhovateľka žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou 200 eur a maloletého Z. sumou 170 eur. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a ani spoločne nehospodária, a to od júla 2013, a odporca v súčasnej dobe prispieva navrhovateľke na ich výživu sumou určenou mu rozhodnutím súdu, vo výške 140 eur na M. a vo výške 100 eur na Z.. Navrhovateľka je zamestnaná s čistým príjmom 761,44 eur, okrem toho poberá prídavky na deti 47,04 eur. Ďalší príjem nemá, býva spolu s deťmi v rodinnom dome so svojimi rodičmi, ktorým mesačne prispieva sumou 200 eur. Mesačne vynakladá na výživu a starostlivosť o deti sumu v priemernej výške 150,40 eur na M. a vo výške 158,50 eur na Z.a (navrhovateľka preukázala výdavky na M. vo výške ZRPŠ 10 eur ročne - mesačne 1 euro, školský klub 6 eur mesačne, strava v školskej jedálni 22 eur, dobíjanie karty do automatov 3 eurá mesačne, detský folklórny súbor 10 eur ročne - mesačne 1 euro, stavebné sporenie 60 eur mesačne, poistka 27,40 eur mesačne, a výdavky na Z. vo výške 25 eur mesačne stravné, zápisné 1,50 eur mesačne, školné 10 eur ročne - mesačne 1 euro, kurz angličtiny 16 eur mesačne, stavebné sporenie 60 eur mesačne, poistka 25 eur mesačne, výdavky na rozvoz detí do školy a škôlky 60 eur mesačne). Okrem toho má navrhovateľka výdavky aj na svoje osobné potreby. Odporca je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.336,16 eur. Jeho mesačné výdavky dosahujú sumu priemerne 729 eur (bývanie vrátane energií 85 eur mesačne, fond opráv 25 eur mesačne, elektrina 20 eur mesačne, plyn 4 eurá mesačne, parkovné 5 eur mesačne, internet a telefón 25 eur mesačne, lízing na auto 250 eur mesačne, cesta do práce 75 eur mesačne, výživné na M. 140 eur a na Z. 100 eur mesačne), okrem toho má taktiež výdavky na svoje osobné potreby. Odporca vedie spoločnú domácnosť s priateľkou, ďalší príjem nemá. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletým deťom narodeným v manželstve. Maloletá M. je žiačkou 1. ročníka základnej školy, maloletý Z. chodí do materskej školy. O maloleté deti sa osobne stará navrhovateľka, ktorá riadne zabezpečuje ich výchovu. Kolízny opatrovník nezistil nedostatky v starostlivosti o deti, rovnako aj odporca so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil,

preto súd nevidel dôvod aby menil ich výchovné prostredie a rozhodol o zverení maloletej M. B. Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka žiadala určiť výživné na M. 200 eur a na Z. 170 eur mesačne, odporca žiadal určiť výživné na maloletú M. 150 eur a na Z. 100 eur mesačne s poukazom na to, že pri cestovaní za deťmi má vysoké výdavky na pohonné hmoty. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných rodičov platiť výživné v určenej výške, prihliadnuc na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará, a zohľadnil aj právo detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade súd zistil, že o deti sa osobne stará navrhovateľka, ktorá má nižší príjem ako odporca. Pretože deti sú vo veku, kedy si ešte vyžadujú zvýšenú starostlivosť svojej matky, zo strany navrhovateľky je podiel na výžive detí pokrytý hlavne jej osobnou starostlivosťou. Odporca dosahuje príjem vo výške 1.336,16 eur v priemere, takže súd videl možnosť finančného pokrytia potrieb detí hlavne z výživného, ktoré bude navrhovateľke platiť odporca. Podľa názoru súdu, odporca je vzhľadom na svoj príjem a pomery výživné v určenej výške 180 eur na M. a 120 eur na Z. schopný platiť, keď táto výška nepredstavuje ani 25% z jeho príjmu ktorý mesačne dosahuje (25% z príjmu otca 1.336,16 eur predstavuje sumu 334 eur). Súd vychádzal pri určení výšky výživného nielen zo zákonných ustanovení, v zmysle ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej sa výživou povinný rodič má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu, čo v danom prípade ide o výživné v takomto rozpätí vzhľadom na príjmy odporcu. Na základe tohto rozhodnutia má odporca prispievať na výživu svojich detí v celkovej výške 300 eur, a rozdiel medzi štvrtinou jeho príjmu a skutočnou výškou určeného výživného, bude odporcovi slúžiť na úhradu jeho zvýšených výdavkov na stretávanie sa s deťmi. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ktoré navrhovateľka na deti poberá, pokryje výdavky detí vzhľadom na ich vek a potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Účastníci konania v priebehu konania dospeli k dohode o rozsahu styku odporcu s deťmi. Nakoľko takáto dohoda ohľadom úpravy styku bola v záujme maloletých detí, súd upravil styk odporcu s deťmi v rozsahu, na ktorom sa rodičia dohodli. Zároveň však pritom neprihliadol na návrh odporcu, aby si striedavo pre deti chodil do miesta ich bydliska a aby mu ich navrhovateľka striedavo priviezla do miesta jeho bydliska, keď takéto rozhodnutie by nebolo v záujme maloletých detí, nakoľko cestovanie detí za odporcom, v danom prípade až 420 kilometrov, považoval súd za nadmieru zaťažujúce a aj nebezpečné pre deti v takom nízkom veku, ako sú maloletá M. a maloletý Z.. Na vyššie výdavky odporcu v dôsledku jeho cestovania za deťmi, prihliadol súd už pri určení výživného na deti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci v konaní o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.