Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-160-2015.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/160/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovejv právnej veci žalobcu T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/411/2014-42 zo dňa 02.03.2015 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.
Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp. zn. 16149/14 zo dňa 3. novembra 2014 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom.
II. Zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 16149/14 zo dňa 3. Novembra 2014 vydaného rozhodcom Mgr. P. X..
III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 40 ods.1,2, § 41 ods.1, § 43 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust.§ 1, § 2, § 9 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (21.02.2014), ust.§ 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3,4 písm.r/ a 5, § 54 ods.1,2 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa vyslovil názor, že napriek tomu že rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samotnej listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, preto je potrebné posudzovať uvedenú zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň mal súd prvého stupňa za to, že sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak, ako to vyplynulo z výpovede žalobcu, ten nebol pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaný o náležitostiach, boli mu uvedené len údaje revolvingového úveru aj to v nedostatočnej miere, nakoľko bol informovaný len o výške poskytnutého úveru a výške jednotlivých splátok. Rozhodcovská zmluva mu bola pri podpise o revolvingovom úvere len daná na podpis, bez ďalšieho oboznamovania. Žalobca nevedel posúdiť za daného stavu svoje možnosti, ovplyvniť obsah
takejto zmluvy, keďže takúto zmluvu podľa jeho výpovede nikdy predtým nepodpisoval, nemal vedomosti čo znamená rozhodcovská zmluva a mnohé ustanovenia zmluvy, či dojednaní boli naformulované takým drobným písmom, že ich nebolo možné prečítať. O tom, čo je rozhodcovská doložka sa dozvedel až potom, čo mu prišli papiere z rozhodcovského súdu v Bratislave. Pri uzatvárané úverovej zmluvy mu boli všetky papiere dané iba na podpis, bez bližšieho oboznamovania, pričom mu bolo zo strany zamestnanca žalovaného povedané, či je si vedomý toho, že úver musí splácať. Žalobca vôbec nevedel vysvetliť súdu aký je rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom.
Súd uvádza, že napriek tomu, že v rozhodcovskej zmluve bol uvedený alternatívny spôsob riešenia sporov, spotrebiteľ by mal byť riadne upozornený na obsah a význam takejto rozhodcovskej zmluvy, čo pre neho takáto zmluva znamená, aby ho znenie zmluvy a v nej zahrnutý alternatívny spôsob nemohli uviesť do omylu.
Z výpovede žalobcu je zrejmé, že znenie rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva mu bola daná na podpísanie. S obsahom všeobecných podmienok sa nepokúšal oboznámiť, pretože ich nevedel prečítať pre drobnosť písma. Pokiaľ bol v rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd, ide podľa názoru súdu čisto o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd, a to z toho dôvodu, že pokiaľ veriteľ ( žalovaný) uplatní svoje práva na rozhodcovskom súde je dlžník (žalobca ) povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností v takejto rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Podľa názoru súdu ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť miesta konania ( Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98, C-244/98 ) prejavujúca sa v tom, že sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu je neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa podľa § 87 písm. f) O.s.p.
Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma aj ex offo najmä pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok.
Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah zmluvy nemohol nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnil. Je nesporné, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko veriteľ konal v rámci predmetu svojho podnikania a dlžník uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Na spotrebiteľské vzťahy o ktorých ide v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, pričom ich znenie je všeobecne známe a veriteľ ako dodávateľ, ktorý v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov podniká a má teda na rozdiel od spotrebiteľa vyššiu úroveň informovanosti by mal uzatvárať také zmluvy, aby podmienky v nich boli v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním a nemal by sa snažiť obchádzať ich cez rôzne zmluvné dojednania upravené v rámci ťažko čitateľných a nepriehľadných podmienok zahrnutých v zmluvných dojednaniach, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť nejako ovplyvniť a ktorými sa v konečnom dôsledku spotrebiteľ vzdáva svojich práv, alebo si inak zhoršuje svoje postavenie, čo spotrebiteľské právo vylučuje. Nároky, ktoré vychádzajú z neprijateľných podmienok, obchádzajú právne normy spotrebiteľského práva, nemožno ani vymáhať, nakoľko výkon takýchto práv by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom, ak podá žalobu dodávateľ, v tomto konaní žalovaný. Pokiaľ ide o samotnú úverovú zmluvu, vzhľadom na formu a spôsob akým sú úverové zmluvné dojednania žalovaného písané je súd toho názoru, že spotrebiteľ nemal možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam a následky. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprimerané
podmienky, t.j. dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách, ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť ani zmeniť ich obsah. Takéto dojednané zmluvné pokuty sú pre bežného spotrebiteľa len ťažko zistiteľné, keďže nevyplývajú priamo zo zmluvy, ale sú obsiahnuté v ťažko priehľadných a čitateľných zmluvných dojednaniach s ktorými sa pri podpise zmluvy spotrebiteľ nemá možnosť dôsledne oboznámiť. Zmluvné dojednania upravujúce zmluvnú pokutu neboli navyše žalobcom ako spotrebiteľom podpísané, čím podľa názoru nebola dodržaná písomná dohoda účastníkov o zmluvnej pokute podľa ustanovení § 544, 545 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedeného súd prvého stupňa poukázal aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to rozlíšenie splátok na istinu a úroky. Napriek uvedeným skutočnostiam bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 3.375,54 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne dlžných súm.
Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil súd prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu postupom podľa ust.§ 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu nijaké trovy zo spisu nevyplývajú. Žalovaný bol v tomto konaní neúspešným, náhrada trov konania mu neprináleží.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že rozsudok je nesprávny, neúplný a vydaný na základe predčasných skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust.§ 205 ods.2 písm.a/ v spojení s ust.§ 221 ods.1 písm.f/ a h/ a ust.§ 205 ods.2 písm.b/, d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 87,52 Eur, vrátane DPH.
Žalovaný namietal, že o vzniku a uzatváraní rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa vychádzal iba z tvrdení žalobcu, ktorý tento uviedol na pojednávaní. Bez ďalšieho vysvetlenia sa nezaoberal jednak samotným obsahom rozhodcovskej zmluvy, ale následne ani vyhodnotením rozporov medzi vlastným reálnym konaním žalobcu v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v čase bezprostredne nasledujúcom po jej uzavretí a počas rozhodcovského konania a tým čo bolo vypovedané. Poukázal na ust.§ 132 O.s.p. s tým, že tvrdenia žalobcu o tom, že pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy mu táto nebola vysvetlená neboli v konaní preukázané žiadnym iným dôkazným prostriedkom. Ak si žalobca mal údajne uvedomiť čo je rozhodcovská zmluva po doručení „papierov z Rozhodcovského súdu v Bratislave“ tak k tomu mohol objektívne dospieť zasa len na základe rozhodcovskej zmluvy a toho čo je v danej rozhodcovskej zmluve uvedené, teda toho, čo mu objektívne bolo dané a poskytnuté pri uzavretí v písomnej forme. Samotný žalobca pritom v konaní netvrdil, že by nemal možnosť si niečo prečítať. Žalovaný preto napáda závery súdu, ktoré žiadnym spôsobom nielen nezohľadňujú iné dôkazy týkajúce sa porušenia rozhodcovského konania, ale ani to, že vlastné tvrdenia žalobcu sú navzájom nesúrodé, nepreukázané a neposkytujú oporu pre záver kedy by žalobcovi nebolo známe čo uzatvára. Súd v konaní žiadnym spôsobom sa nezaoberal ani samotným významom rozhodcovskej zmluvy ako prejavom toho, že k jej uzavretiu došlo slobodne, s dostatočným informovaním a zo strany žalobcu vedome. V dôsledku toho aj nesprávne posúdil povahu samotnej rozhodcovskej zmluvy. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že postačovalo, aby zmluvná strana vyhlásila, že mu niečo údajne nebolo vysvetlené a pre konajúci súd ide o dostatočný argument k tomu, aby dospel k záveru, že vlastne žalobca ani nevedel čo uzavrel. Žalovaný tvrdí, že žalobca vedel čo uzatvára, vedel o práve rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť a od nej odstúpiť. Uvedené preto popiera dôvody, na ktorých základe súd prvého stupňa vyvodil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný napáda výklad „individuálne dohodnutého“, ale teda aj samotnej rozhodcovskej zmluvy, tak ako to uvádza súd. Tento pojem nemá povahu určenú všeobecným zmluvným právom, ale má špecifiká plynúce z charakteru spotrebiteľských vzťahov. Pojem individuálne pomery spotrebiteľského práva znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale aj predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie proti tomuto stavu, ak by podmienku prijal.
Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť úverovú zmluvu za takých podmienok ako keby podmienku akceptoval. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti názor prezentovaný v odbornej literatúre a to Štandardné zmluvy a totiž pri výklade pojmu „individuálnosť“ a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Ak by sa mal i pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť v zmysle uvedeného, tak je namieste záver, že ide o každé ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku hlavnej zmluvy, jej neuzavretia a podobne. V pomeroch posudzovanej veci žalovaný poukázal na dve základné oprávnenia, respektíve možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu uvedeného definovania pojmu „individuálny“ javí ako základný fakt, ktorý neguje závery súdu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádza hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne kedy si žalobca v lehote 14 dní mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Sám pritom tvrdil, že vtedy zistil čo podpísal. Práve v tomto smere sa prejavuje nesprávnosť chápania pojmu spotrebiteľ zo strany súdu. Žalovaný na základe vyššie uvedeného tvrdí, že ide o individuálny právny úkon. K uzavretiu došlo v súvislosti so zmluvným vzťahom zo zmluvy o revolvingovom úvere. Nešlo len o predpoklad, ale o podmienku vzniku úverového vzťahu, čo jednoznačne vyplýva nielen z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov a účinkov bodu 7. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať a to bez vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. To, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva aj z ustanovenia jej bodu 7. Podľa tohto bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa týka podľa daného ustanovenia len rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak žalovaný nemôže ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ani jej trvanie, potom je logické, že rozhodcovská zmluva nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Súd prvého stupňa konal a rozhodol v rozpore so zákonom a na základe záverov ktorými odvodzuje neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd nerešpektoval nielen zákonné znenie definície neprijateľnosť podmienky, ale ani úmysel zákonodarcu (§ 53 ods.1, 4 písm.r/ Občianskeho zákonníka). Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.03.2009 sp.zn. 1MObdoV 16/2006, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R 54/2010 s tým, že platnosť, či neplatnosť právne úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Záverom súdu odporuje aj znenie zákona č. 335/2014 Z.z. Ten totiž ako žiaden iný zákon neupravuje možnosť začať rozhodcovské konanie len na návrh spotrebiteľa. Právna úprava vychádzala vždy z toho, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi môže začať aj dodávateľ.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 05.05.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 21.02.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500041295, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala 76,21 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
Zároveň dňa 21. 02. 2014 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Rozhodcovská zmluva č. 8500041295, na základe ktorej žalobca ako dlžník vyhlásil a svojim podpisom podľa bodu č. 1. potvrdil, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 2. veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto Rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto Rozhodcovej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu č. 3 tejto Rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred uzatvorením tejto Rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Odsek 4 zmluvy, veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení Rozhodcovskej zmluvy podľa bodu 5: akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: - Rozhodcovský súd v Bratislave, Slovenská arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s. r. o., Viktória rozhodcovský súd v Žiline, Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s. r. o. Podľa bodu 6., rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu s tým, že konkrétneho rozhodcu pre predmetný spor, ktorý vec prejedná a rozhodne vyberie zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spory v arbitráži predseda rozhodcovského súdu. Rozhodcovské konanie bude vedené v písomnej forme, nevylučuje to však možnosť rozhodcu v odôvodnených prípadoch nariadiť vo veci ústne pojednávanie. Podľa bodu 7. dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Podľa bodu 8. dojednanej rozhodcovskej doložky dlžník vyhlásil, že bol zo strany veriteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy riadne informovaný a rozumie poučeniu, ktoré sa nachádza v bodoch a/ až e/ Rozhodcovskej zmluvy.
Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že zo strany žalovaného bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 01.04.2014 a konečnou splatnosťou úveru dňa 1. Septembra 2017.
Žalobou zo dňa 25.08.2014 žalovaný žiadal rozhodcovský súd, aby vydal rozsudok, ktorým žalobcu zaviaže zaplatiť mu sumu vo výške 3.375,54 Eur spolu so zmluvnou pokutou, ako aj trovy konania.
Z pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 16149/14 zo dňa 3. novembra 2014 bol žalobca zaviazaný žalovanému zaplatiť čiastku vo výške 3.375,54 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,85 % ročne z čiastky 80,37 Eur od 02.04.2014 do zaplatenia, 80,37 Eur od 02.05.2014 do zaplatenia, 80,37 Eur od 02.06.2014 do zaplatenia, 80,37 Eur od 02.07.2014 do zaplatenia a zo sumy 3.054,06 Eur odo dňa 07.07.2014 do zaplatenia a to až do dňa kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo čiastku vo výške 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto čiastky je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z čiastky 3.375,54 Eur až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Zároveň bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 528,98 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z doručeniek, ktoré boli súčasťou rozhodcovského spisu pre súd vyplynulo, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 13. novembra 2014.
Podľa ust.§ 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie vecí z právneho hľadiska.
Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než aký sa správne mal použiť alebo aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.
Odvolací súd nezistil, že by rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového a právneho záveru tak ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Súd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ustanovení § 132 až § 135 O.s.p. a jeho hodnotenia a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.
Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv.formulárovanú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, pričom žalobca obsah zmluvy nemohol nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnil. Zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Aj keď rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine, tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, a preto ju správne súd prvého stupňa podrobil posúdeniu podľa ust.§ 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. I odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu nezávislým súdom, ak podal žalobu dodávateľ, ktorý je v tomto konaní v postavení žalovaného. Pokiaľ ide o samostatnú úverovú zmluvu vzhľadom na formu a spôsob akým sú úverové zmluvné dojednanie žalovaného písané, i odvolací súd má za to, že spotrebiteľ nemá možnosť si ich riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam a následky. Správny je i záver súdu prvého stupňa, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje aj ďalšie neprimerané podmienky, t.j. dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách, ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť a ani zmeniť ich obsah. Čo sa týka zmluvných dojednaní upravujúcich zmluvnú pokutu, neboli navyše žalobcom ako spotrebiteľom podpísané, čím podľa názoru súdu prvého stupňa, ale i odvolacieho súdu nebola dodržaná písomná dohoda účastníkov zmluvnej pokuty podľa ust.§ 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne poukázal i na to, že rozhodcovský súd nezobral na zreteľ predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v ust.§ 9 ods.2 písm.k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to rozlíšenie splátok na istinu a úroky. Žalobca bol prostredníctvom rozhodcovského rozsudku zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 3.375,54 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,85 % ročne z dlžných súm.
V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive žalovaného, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že žalovaný preukázal osobitné vyjednanie.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)
Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.
Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave z dôvodu, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovského zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, zároveň správne zistil, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom aj samotné rozhodcovské konanie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Správne rozhodol súd prvého stupňa aj keď odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle žiadosti žalobcu postupom podľa ust.§ 40 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods.1 O.s.p. Úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.