Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-117-2015.pdf
PDF · 162.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/117/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, o zaplatenie 305,49 EUR s príslušenstvom, dňa 12.05.2016 takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 116,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 38,78 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 29,88 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 18,36 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 6,53 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,90 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,14 Eur od 26.06.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu 305,49 EUR spolu s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 38,78 EUR od 26.03.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 29,88 EUR od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 61,56 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 3,50 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 6,53 EUR od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 11,90 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 54,24 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 3,50 EUR od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodňoval tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 17.02.2012 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax 60+ (120) a dňa 17.02.2012 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy Slovak Telekom, a.s. žalovanému poskytoval plnenie riadne a včas. Žalovaný však neuhradil faktúry za poskytnuté plnenie a pre nesplnenie zmluvného záväzku, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vystavené boli faktúry: číslo 7202716879 so splatnosťou 25.03.2012 na sumu 38,78 EUR, číslo 7203594137 so splatnosťou 25.04.2012 na sumu 29,88 EUR, číslo 7204803562 so splatnosťou 25.05.2012 na sumu 65,56 EUR, číslo 7206041994 so splatnosťou 25.06.2012 na sumu 3,50 EUR a číslo 7303481384 so splatnosťou 25.04.2013 na sumu 47,80 EUR.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014 a tak predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Postúpenie pohľadávky žalovanému bolo oznámené.
Ďalej Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 15.03.2012 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Relax 60+ (120) a dňa 15.03.2012 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov. Aj na základe tejto zmluvy poskytoval Slovak Telekom žalovanému plnenie riadne a včas. Žalovaný za poskytované služby faktúry neuhradil čím nesplnil svoj zmluvný záväzok, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Vystavené boli nasledovné faktúry: číslo 7203654089 splatná 25.04.2012 na sumu 6,53 EUR, číslo 7204866401 splatná 25.05.2012 na sumu 11,90 EUR, číslo 7206103309 splatná 25.06.2012 na sumu 54,24 EUR, číslo 7207154421 splatná 25.07.2012 na sumu 3,50 EUR a číslo 7303482475 splatná 25.04.2013 na sumu 47,80 EUR.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014 a tak predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.
Žalovaný zmluvu na program služieb Relax 60+ (120) porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si v zmluve dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a žalobcovi vznikol na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
V rámci prípravy veci na pojednávanie súd žalobcu vyzval ním produkované tvrdenia v žalobe doplniť a predložiť ďalšie, podľa súdu, na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, najmä vo vzťahu k tej časti žaloby, ktorou sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, no žalobca na výzvu súdu nereagoval.
Na prejednanie veci súd podľa § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie na ktoré predvolal žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu (§115 ods. 2 O.s.p.) keď právny zástupca žalobcu, prostredníctvom ktorého bol predvolávaný aj žalobca, predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 11.04.2016, sa žalobca ani jeho právny zástupca na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.
Žalovaný na pojednávaní prehlásil, že síce zmluvy o pripojení so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzavrel tak, ako to tvrdí žalobca, ale obe zmluvy mu boli doručené poštou vo forme formulárov a on ich bez bližšieho vysvetlenia podmienok podpísal a vrátil označenej spoločnosti. Aj keby chcel svoj dlh splniť, nemôže tak v krátkom čase urobiť, lebo dlhšiu dobu bol bez zamestnania a do práce nastúpil iba nedávno.
Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, lebo pre takýto postup boli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so zmluvami o poskytovaní verejných služieb uzatvorenými dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a ich dodatkami, faktúrami číslo 7202716879 zo dňa 08.03.2012 na sumu 38,78 EUR, číslo 7203594137 zo dňa 08.04.2012 na sumu 29,88 EUR, číslo 7204803562 zo dňa 08.05.2012 na sumu 61,56 EUR, číslo 7206041994 zo dňa 08.06.2012 na sumu 3,50 EUR, číslo 7303481384 zo dňa 08.04.2013 na sumu 47,80 EUR, číslo 7203654089 zo dňa 08.04.2012 na sumu 6,53 EUR, číslo 7204866401 zo dňa 08.05.2012 na sumu 11,90 EUR, číslo 7206103309 zo dňa 08.06.2012 na sumu 54,24 EUR, číslo 7207154421 zo dňa 08.07.2012 na sumu 3,50 EUR a číslo 7303482475 zo dňa 08.04.2013 na sumu 47,80 EUR, oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a násl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.07.2014 a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný dňa 17.02.2012 uzavrel so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej z obsahu ktorých vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytol žalovanému SIM kartu umožňujúcu využívanie telefónnych služieb poskytovaných označenou spoločnosťou s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX od 15.02.2012 za cenu stanovenú v cenníku spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ďalej iba spoločnosť) sa zaviazala žalovanému služby poskytovať v rozsahu programu Relax 60+ (120) s dobou viazanosti žalovaného 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie
služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom k nej, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti a cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti. Žalovaný v dodatku zmluvy sa ďalej zaviazal po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť sa takého konania a neumožniť také konanie, na základe ktorého by spoločnosti vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníkov (žalovaného) s tým, že žalovaný súhlasí a berie na vedomie v prípade porušenia takéhoto dojednania povinnosti spoločnosti uhradiť poriadkovú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t.j. vo výške 47,80 EUR.
Žalovaný zmluvou o poskytovaní verejných služieb so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a jej dodatkom o rovnakom obsahu uzavrel aj dňa 15.03.2012 s tým rozdielom, že mu bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Žalobca tvrdí, že aj keď spoločnosť Slovak Telekom, a.s. plnenie na základe týchto zmlúv poskytoval žalovanému riadne a včas, žalovaný svoj záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, keď neuhradil faktúry, ktorých zoznam tvorí obsah žaloby, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že obe zmluvy so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzavrel na základe telefonickej ponuky. Po jeho súhlase mu spoločnosť obe zmluvy zaslala poštou spolu so SIM kartami. Zmluvy po podpise vrátil poštou spoločnosti. Pre malé písmenka ani ich nečítal. Pri uzatváraní zmlúv nebol v kontakte so zástupcom spoločnosti a nikto mu nevysvetlil podmienky za ktorých sa zmluvy uzatvárajú a ani neupozornil, že v prípade nevyplatenia faktúr mu vzniká povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Je pravdou, že telefóny používal a chodili mu aj faktúry, ktoré neuhradil.
Zmluvný vzťah založený zmluvami uzavretými medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 je právne upravený zákonom č. 351/2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44 zákona, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012 (teda nie zákonom č. 610/2003 Z.z. ako to tvrdí žalobca v žalobe, ktorý bol účinný do 31.10.2011 a ktorý v čase uzavretia zmlúv už bol zrušený zákonom č. 351/2011 Z.z.).
Podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu 15.03.2012 zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. (3) Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby. (4) Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. (5) Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu. (6) Účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak a) neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok, a to najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny, ktorá bola účastníkovi podnikom oznámená; ak podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, účastník nemá právo odstúpiť od zmluvy podľa tohto ustanovenia, ak zmena zmluvných podmienok je priamo alebo nepriamo vyvolaná zmenou všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo orgánu Európskej únie, b) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii, neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva, c) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie podľa § 45 ods. 2, účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie podľa § 45 ods. 2. (7) Ak sa na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytuje viac verejných služieb, je účastník oprávnený odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 6 len vo vzťahu k tej verejnej službe alebo časti verejnej služby, ktorá je priamo dotknutá dôvodom odstúpenia alebo ktorej poskytovanie nie je možné technicky oddeliť od verejnej služby, ktorej sa dôvod odstúpenia priamo dotýka. (8) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. (9) Účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. (10) Podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. (11) Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.
Podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu 15.03.2012 podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). (2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. (3) Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach. (4) Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60, b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií, d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb, e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach, f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia, g) cenové poradenstvo, h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch, i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov, j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu. (5) Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností. (6) Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu. (7) Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území. (8) Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia. (9) Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). (10) Účastník má právo na a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil, b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby. (11) Účastník verejnej telefónnej služby má právo a) zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov, b) na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach, c) bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov. (12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. (13) Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, z ktorých žalobca odvodzuje právny vzťah, v rámci ktorého mala na strane žalovaného vzniknúť povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca v konaní domáha, na jednej strane uzavrela právnická osoba (Slovak Telekom, a.s.) a na strane druhej fyzická osoba -
nepodnikateľ, ako to vyplýva aj z obsahu zmlúv. Napriek tomu, že právny vzťah založený týmito zmluvami je upravený osobitným zákonom (teraz a aj v čase vzniku právneho vzťahu zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách), ide o vzťah občianskoprávny a naviac charakteru spotrebiteľského v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv t.j. ku dňu 15.03.2012.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 15.03.2012, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb na strane jednej uzatvorila spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ako o tom svedčí jej zápis v obchodnom registri, a preto nemôžu byť pochybnosti o tom, že v zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ (§52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane druhej ju uzatváral žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), a preto rovnako nemôžu byť pochybnosti o tom, že zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho obe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 sú zmluvami spotrebiteľskými.
Pri posudzovaní obsahových náležitosti zmlúv, ale tiež podmienok za ktorých obe zmluvy boli uzatvárané, je nutné vychádzať tak okrem zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako špeciálneho právneho predpisu upravujúceho daný typ zmluvných vzťahov, aj z právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, najmä ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka i ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov. Nemožno ale opomenúť ani Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prebratá zákonom číslo 150/2004 Z.z. i Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 93/13/EHS, tvoriace teraz prílohu Občianskeho zákonníka a ktoré je treba využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmlúv, t.j. k 15.03.2012 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne
informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, rovnako v znení platnom k už uvedenému dňu 15.03.2012, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, a bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany obhajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení ku dňu 15.03.2012 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ich dodatky, z ktorých si žalobca vyvodzuje svoje nároky, sú štandardnými spotrebiteľskými zmluvami v rámci ktorých neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.
Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané v
ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je pritom garantovaná tak vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.
Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že sa nejedná o výpočet taxatívny a ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Inými slovami, neprijateľnými sú aj aké zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom.
V tejto súvislosti súd nemohol neprihliadať na tú časť výpovede žalovaného na pojednávaní pred súdom, v ktorej namietal veľkosť písmen testu, čo nakoniec malo za následok, že zmluvy si neprečítal, neoboznámil sa s ich obsahom včítane podmienok za ktorých uzatvára zmluvný vzťah so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Pritom, ako to žalovaný rovnako uviedol na pojednávaní, zmluvy boli uzatvárané na diaľku, t.j. na základe telefonickej ponuky zo strany Slovak Telekom, a.s. a zaslania formulárového textu zmlúv a dodatku bez predchádzajúceho poskytnutia informácii zo strany Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľa. Už tento postup spoločnosti Slovak Telekom, a.s. je nutné hodnotiť ako odporujúci nielen predtým citovaným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, najmä ustanovenia § 53 ods. 4 a ustanoveniam Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale tiež Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/ EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, konkrétne jej článku 6, 7, 8 a 22.
Na uzavretie zmlúv o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. použila ňou bežne, pre tieto účely používané formuláre s predtlačeným textom, ktorý, ako to správne namieta žalovaný, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi čo i len oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Súd v tomto smere nemal dôvody spochybňovať tvrdenie žalovaného na pojednávaní, že nemal vedomosť o záväzku, ktorý z textu zmlúv a ich dodatkov vyplýva, zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade neuhradenia faktúr za realizované hovory i ďalších následkoch porušenia zmluvných záväzkov, včítane záväzku viazanosti. Žalovaný zmluvy podpísal bez toho, aby mal objektívne a podrobné vedomosti o obsahu zmluvného vzťahu, ktorý podpisom zmlúv vznikol medzi ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. Spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľovi pritom nič nebránilo zmluvy pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy, ak už tak neurobil v rámci ponuky, t.j. pri telefonickej komunikácii.
Podľa názoru súdu dodávateľ Slovak Telekom, a.s. takýto typ formulárovej zmluvy so žalovaným (podľa poznatkov súdu tento typ formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosť Slovak Telekom, a.s. používa dlhodobo a u veľkého počtu spotrebiteľov) použila zámerne, v snahe odradiť spotrebiteľov od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane následkov porušenia zmluvných záväzkov žalovaným ako spotrebiteľom a vyhodnotenia ich dôsledkov pre žalovaného. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní verejných služieb a ich dodatkov so žalovaným dňa 17.02.2012 a 15.03.2012 konala spôsobom, pre ktorý sú tieto zmluvy a ich dodatky absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre veľkosť písmen ich textu, čo je treba považovať za neprijateľnú podmienku. Pre absolútnu neplatnosť týchto zmlúv ako takých je potom treba aj ich všetky ostatné podmienky považovať za neprijateľné a tým aj za neplatné. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmlúv so žalovaným ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej zmluvy, keď k tomu expresis verbis došlo až zákonom číslo 106/2014 Z.z., ktorým došlo k novele niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka, okrem iného aj ustanovenia § 53 c (článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 01.01.2015, lebo tento právny názor podporuje aj ustanovenie § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Súd dodáva, že k rovnakým právnym záverom dospeli aj iné súdy v obdobných veciach aj keď týkajúcich sa iného druhu spotrebiteľských vzťahov napríklad Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn.: 8C/48/2012 (rozsudok zo dňa 08.10.2012, č.k. 8C/48/2012-45,
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.10.2013 sp. zn.: 6Co/139/2013), Okresný súd Žilina vo veci sp. zn. 13C/69/2011 (rozsudok zo dňa 10.01.2012, č.k. 13C/69/2011-13, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.06.2013, sp. zn.: 6Co/176/2013), ale tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti uvedeným rozhodnutiam vedenom pod sp. zn.: 1Cdo/320/2013 (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn.: 1Cdo/320/2013).
Vzhľadom na uvedené súd potom ustálil, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. so žalovaným v dňoch 17.02.2012 a 15.03.2012 i ich dodatky sú z dôvodov podľa § 53 ods. 4, 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Súd dodáva, že v konaní nezistil také skutočnosti pre ktoré by mal pochybnosť o pravdivosti opisu okolnosti za ktorých malo dôjsť k uzavretiu zmlúv tak, ako to na pojednávaní produkoval žalovaný. Za týchto okolnosti preto išlo o uzavretie zmlúv na diaľku, v dôsledku čoho bolo povinnosťou dodávateľa Slovak Telekom, a.s. pri ich uzatváraní postupovať aj podľa príslušných ustanovení vtedy platného zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji i príslušných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, najmä podľa čl. 6, 7, 8 a 22, pričom už na prvý pohľad je zrejmé, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. podmienky citovanej právnej úpravy nenaplnila. Vzhľadom však na už konštatovanú absolútnu neplatnosť zmlúv z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok, súd nepovažoval za účelné tými skutočnosťami sa zaoberať, vyvodiť zo zistených skutočnosti právny záver a aj z tohto pohľadu posudzovať žalobcom uplatňovaný nárok.
Z rovnakých dôvodov súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťami, ktoré vzhľadom na žalobcom produkované tvrdenia v žalobe a súdu doposiaľ predložené listinné dôkazy považoval za sporné a žalobcu z tohto dôvodu vyzval listom zo dňa 07.04.2016 žalobu doplniť a predložiť ďalšie na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy, ktorej výzve žalobca bez uvedenia dôvodov nevyhovel a naviac bez ospravedlnenia a pri riadnom a včasnom predvolaní sa nedostavil na pojednávanie. Súd konštatuje, že ani prípadné odstránenie spornosti súdom označených skutočnosti v jeho výzve, by nemohlo mať za následok iný právny záver súdu, než ktorý súd vyslovil vyššie. Naviac žalobca neospravedlnenou neprítomnosťou na pojednávaní sa sám zbavil povinnosti reagovať na tvrdenia žalovaného a predložiť prípadné dôkazy, ktoré by tvrdenia žalovaného vyvracali.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonník ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Žalovaný potvrdil, že na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., mu označená spoločnosť služby poskytovala a doručila mu aj ich vyúčtovanie formou faktúr. Zmluvy na základe ktorých vznikol medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalovaným zmluvný vzťah v rámci ktorého spoločnosť Slovak Telekom, a.s. služby žalovanému poskytovala sú absolútne neplatné, preto v zmysle citovaného ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, je každá zo zmluvných strán povinná vrátiť to, čo na základe týchto zmlúv prijala. Žalovaný je tak povinný vrátiť plnenie vo výške hovorného. Súd preto vychádzajúc so žalobcom predložených faktúr, ktorými spoločnosť Slovak Telekom, a.s. žalovanému hovory vykonávané za pomoci SIM kariet, poskytnutých mu uvedenou spoločnosťou, vyčíslil cenu týchto hovorov sumou 116,59 EUR, keď za primerané považoval vychádzať pre tento prípad z cien podľa fakturácie, ktoré považoval za ceny obvyklé aj u iných dodávateľov obdobných služieb.
Suma, ktorú súd vypočítal ako hodnotu toho plnenia, ktorú by mal žalovaný vrátiť pozostáva zo sumy 38,78 EUR podľa faktúry číslo 7202716879 zo dňa 08.03.2012, sumy 29,88 EUR podľa faktúry číslo 7203594137 zo dňa 08.04.2012, sumy 18,38 EUR podľa faktúry číslo 7204803562 zo dňa 08.05.2012 (ide o mesačné poplatky za obdobie od 08.04.2012 - 07.05.2012 v sume 9,5893 EUR, hlasové a nehlasové služby za to isté obdobie v sume 5,7908 EUR plus 20% DPH), sumy 6,53 EUR podľa
faktúry číslo 7203684089 zo dňa 08.04.2012, sumy 11,90 EUR podľa faktúry číslo 7204866401 zo dňa 08.05.2012 a sumy 11,14 EUR podľa faktúry číslo 7206103309 zo dňa 08.06.2012 (ide o mesačné poplatky za obdobie 08.05.2012 - 07.06.2012 + 20% DPH).
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Zmluvou uzavretou dňa 09.06.2014 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalobcom, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila svoju pohľadávku zo zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých dňa 17.02.2012 a dňa 15.03.2012 na žalobcu. Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky žalovanému bolo v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka oznámené listom zo dňa 01.07.2014, čo žalovaný nepoprel. Uzavretím tejto zmluvy pohľadávka spoločnosti Slovak Telekom, a.s. voči žalovanému, vrátane práva žiadať to, čo označená spoločnosť poskytla žalovanému na základe neplatnej zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka, preto na strane žalovaného vznikla povinnosť svoj dlh spočívajúci v zaplatení ceny služieb, ktoré mu poskytla spoločnosť Slovak Telekom, a.s. na základe neplatnej zmluvy (naturálne vrátenie neprichádza v úvahu), splniť žalobcovi, lebo tento sa postúpením pohľadávky stal jeho veriteľom.
Žalobca podanou žalobou žiadal priznať aj úroky z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 38,78 EUR od 26.03.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 29,80 EUR od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 61,56 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 3,50 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 6,53 EUR od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 11,90 EUR od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% p.a. zo sumy 54,24 EUR od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% p.a. zo sumy 3,50 EUR od 26.07.2012 do zaplatenia a 8,75% p.a. zo sumy 47,80 EUR od 26.04.2013 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu žalobcom tvrdeného omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Žalobca počiatok omeškania žalovaného so splnením dlhu určil dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry. Žalovaný doručenie tej ktorej faktúry nepoprel a tak súd ustálil, že jednotlivé faktúry žalovanému boli riadne doručené, preto fakturované ceny hovorného bol žalovaný povinný zaplatiť najneskôr dňom uvedeným v tej ktorej faktúre ako deň splatnosti (§ 563 Občianskeho zákonníka). Žalovaný cenu hovorného nezaplatil doposiaľ, preto dňom nasledujúcim po dni splatnosti uvedeným na tej ktorej faktúre sa dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť veriteľovi zaplatiť úrok z omeškania v sadzbe podľa už citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Vzhľadom na uvedené a po zistení, že žalobcom žiadaná výška úrokov z omeškania je v zhode s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem istiny 116,59 EUR aj úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 38,78 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 29,88 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 18,36 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 6,53 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,90 Eur od 26.05.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % p.a. zo sumy 11,14 Eur od 26.06.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmlúv z ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok je povinný žalobcovi zaplatiť iba cenu hovorného a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nie je tak povinný žalobcovi zaplatiť poplatky a zmluvné pokuty, ktoré žalovanému boli fakturované spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a tvorili žalobcom v konaní uplatňovaný nárok, lebo na ich zaplatenia nie je právny dôvod. Súd preto žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú istinu a priznané úroky z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca už v žalobe podal návrh na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil sumou 79,90 EUR na trovách právneho zastúpenia a 18 EUR na súdnom poplatku zo žaloby. Žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal.
Žalobca sa žalobou domáhal peňažného plnenia vo výške 305,94 EUR len na istine a k tomu aj úroky z omeškania. Súd žalobcovi priznal na istine 116,59 EUR a k tomu z tejto istiny úroky z omeškania. Už na prvý pohľad je zrejmé, že žalobcov neúspech v konaní prevyšuje jeho úspech, preto žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaný u ktorého úspech prevyšuje neúspech, návrh na náhradu trov konania nepodal, preto mu náhradu trov konania priznať nebolo možné. Súd preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).