Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoPr-7-2015.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/7/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa ZVS holding, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom, Ľ. Štúra 1, IČO 36 305 600 proti odporcovi Ing. L. C., bytom U. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32 o zaplatenie 2.828,25 eur s príslušenstvom, na odvolania účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cpr/1/2012-155 zo dňa 22. apríla 2015, v senáte jednohlasne, takto
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa ZVS holding, a.s., so sídlom Dubnica nad Váhom, Ľ. Štúra 1, IČO 36 305 600 proti odporcovi Ing. Milošovi Lukačovičovi, bytom Pruské 193, v konaní zastúpenému JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou, so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32 o zaplatenie 2.828,25 eur s príslušenstvom, na odvolania účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cpr/1/2012-155 zo dňa 22. apríla 2015, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.828,25 eur z titulu náhrady škody vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku odporcu podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce. Uviedol, že odporca pri plnení pracovných povinností v jeho spoločnosti /vývoj nových výrobkov/ využíval legálne zakúpené licencie Solid Edge 32, na ktoré mala autorské práva spoločnosť SIEMENS a.s.. Dňa 23.7.2010 im táto spoločnosť oznámila, že u navrhovateľa bola nainštalovaná nelegálna verzia softvéru 3D CAD systému Solid Edge a pravidelne užívaná od 6.7.2010. Po prešetrení informatikmi navrhovateľa bolo zistené, že dňa 4.7.2010 si odporca, v tom čase zamestnanec navrhovateľa, poslal zo súkromnej mailovej adresy milos125@azet.sk nelegálnu licenciu na Solid Edge 32. Vzhľadom k tomu, že zo strany navrhovateľa išlo o prvé porušenie, spoločnosť SIEMENS a.s. upustila do vymáhania škody a navrhla nelegálne licencie zlegalizovať. Za nelegálne spustenie licencie spoločnosť po dohode s navrhovateľom dodala navrhovateľovi 4ks Solid Edge Classic v celkovej sume 38.556,- eur, ktorú navrhovateľ zaplatil. Navrhovateľ túto sumu považoval za ujmu v jeho majetkovej sfére, ako bývalého zamestnávateľa odporcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Uviedol, že z uvedeného ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: - vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, - protiprávny úkon,
- porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, - príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, - zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu
podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Vo všeobecnosti v právnej teórii, ako aj v súdnej praxi je pojem škoda ustálený. Za škodu sa považuje "skutočná škoda" a "iná škoda" /najmä ušlý zisk/. Pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala /prejavuje sa/ a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi /pozri napr. R 55/1971, R 27/1977, R 3/1984/. Škoda sa teda prejavuje v majetkovej sfére poškodeného. Jej existenciu preukazuje poškodený. Aj z ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu. Pod skutočnou škodou treba rozumieť sumu, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. Zamestnanec v zásade zamestnávateľovi zodpovedá iba za skutočnú škodu. Len výnimočne, napríklad pri úmyselne spôsobenej škode, zodpovedá aj za ušlý zisk. To, že zamestnávateľovi vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený zamestnávateľ. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania bolo zistené, že kúpou 4 ks legálnych licencií počítačových programov navrhovateľom v dôsledku konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty, teda nevznikla skutočná škoda. Vznik inej skutočnej škody a ani ušlého zisku navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil. Pre absenciu prvého zákonného predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce nevznikla táto zodpovednosť odporcu a žaloba bola ako nedôvodná zamietnutá. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože odporca svojím vedomím konaním zapríčinil vzniknutý stav a nutnosť riešenia daného problému. Navrhovateľ zrejme dal prednosť kúpe legálnych licencií, i keď v tom čase zrejme nie nevyhnutných , pred zaplatením sankcií bez protihodnoty. Keby si odporca nebol poslal do svojho pracovného počítača nelegálnu verziu programu, k danej situácii by nedošlo. Podľa vyjadrenia odporca ani nemal dôvod nelegálnu verziu zasielať do svojho pracovného počítača.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci konania.
Navrhovateľ napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na začatie konania. Podľa neho toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Závery súdu prvého stupňa o tom, že navrhovateľovi nevznikla žiadna skutočná škoda sú nesprávne a v zásade ide o názory a tvrdenia, ktoré v konaní prezentoval samotný odporca. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal podmienkou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcu a vzniknutou škodou, teda prečo bol navrhovateľ nútený zakúpiť duplicitne niečo, čo nepotreboval a v budúcnosti ani nevyužíva pri svojej podnikateľskej činnosti. Súd ignoroval to, že k zakúpeniu licencií zo strany navrhovateľa by vôbec nedošlo, ak by odporca nevykonal protiprávny úkon. Pokiaľ ide o škodu vzniknutú navrhovateľovi, tak protiprávnym úkonom odporcu došlo k znehodnoteniu existujúceho majetkového stavu navrhovateľa oproti stavu pred škodovou udalosťou a to tým, že bol nútený si zakúpiť nelegálne stiahnutý softvér od spoločnosti Siemens odkúpiť, t.j. vynaložil majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, aby uviedol veci do predošlého stavu. Tým, že navrhovateľ tento softvér odkúpil nedošlo k zväčšeniu jeho majetkových hodnôt, pretože duplicitne zakúpil program, ktorý jeho zamestnanci v dnešnej dobe nevyužívajú pri plnení pracovných úloh a peňažné prostriedky takto vynaložené mohol navrhovateľ oveľa efektívnejšie použiť. Navrhovateľ ďalej poukázal na článok p. Robina Mitanu zo spoločnosti TS SOVA Digital, a.s. uverejnený na internete dňa 10.08.2010, podľa ktorého pri zistení používania nelegálneho softvéru existujú zvyčajne iba dve možnosti - zaplatiť požadovanú sumu rovnajúcu sa zvyčajne komerčnej hodnote nelegálne stiahnutého softvéru + dodatočnú sankciu a druhá možnosť je súdne riešenie sporu, ktoré je zvyčajne v krajine, kde padne trestné oznámenie, t.j. v 99 % v USA, čo je extrémne nákladná záležitosť a navyše už dopredu je takmer isté, že šanca vyhrať takýto spor je mizivá, pretože je preukázateľné, že došlo k trestnému činu zneužitia duševného vlastníctva, a na to je špeciálne americké právo veľmi citlivé. Podľa navrhovateľa spoločnosť Siemens postupovala voči navrhovateľovi opísaným spôsobom, výsledkom čoho bolo odkúpenie nelegálne stiahnutých licencií navrhovateľom ako cesta „menšieho zla“. Navrhovateľ okrem toho pristupoval k odporcovi citlivo a fér, keď zmenil svoj návrh a ďalej od odporcu nežiadal uhradenie škody vo výške 38.556,- eur, čo je suma, ktorú zaplatil za nelegálne stiahnuté licencie, ale len uhradenie škody do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku odporcu. Navrhovateľ si myslí, že preukázal existenciu všetkých podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že jeho návrhu celkom vyhovie.
Odporca k odvolaniu navrhovateľa písomne uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu navrhovateľa považuje za zákonné a správne. Vykonaným dokazovaním súd správne zistil to,
čo odporca tvrdil počas celého konania, že absentuje prvý zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu, t.j. vznik škody, pretože nedošlo k žiadnemu zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty. Odporca poukázal aj na to, že navrhovateľ vo svojom odvolaní tvrdí, že jeho zamestnanci zakúpené počítačové programy nevyužívajú, ale na pojednávaní dňa 22.04.2015 na otázku súdu uviedol, že zakúpené počítačové programy jeho zamestnanci využívajú. Vzhľadom na uvedené navrhol odporca, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil.
Odporca sa odvolal do výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Podľa neho rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho mal súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania jednoznačne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal vo veci plný úspech a súd pochybil, keď mu nepriznal náhradu trov konania, ktoré vynaložil na účelné bránenie svojho práva. Odporca nesúhlasí s tvrdení súdu, že ak by si neposlal do svojho pracovného počítača nelegálnu verziu programu, tak by k danej situácii nedošlo. Toto nebolo v konaní preukázané. Navrhovateľ vykonal odporcovi z jeho platu zamestnanca neoprávnene zrážky v sume 493,15 eur, ktorú mu dodnes nevrátil. Následne ho zažaloval o zaplatenie 38.062,85 eur, potom žalobu upravil a požadoval zaplatenie už len 2.828,25 eur. Odporca vynaložil trovy na zaplatenie súdneho poplatku za odpor i za trovy právneho zastúpenia potrebné na bránenie jeho práva v tomto konaní. Neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcovi ako úspešnému účastníkovi nemala byť priznaná náhrada trov konania. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.
K odvolaniu odporcu navrhovateľ písomne uviedol, že z rozhodnutia súdu o náhrade trov konania vyplýva, že konajúci súd mal pochybnosti, kto je v danom spore úspešný. Súd síce konštatoval, že odporca zapríčinil vzniknutý stav a nutnosť jeho riešenia tým, že si poslal do svojho pracovného počítača nelegálnu verziu programu, a teda mal za to, že toto súd dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ale zároveň vyvodil aj pochybnosť o tom, kto mal vo veci plný úspech. Tým, že v merite veci súd návrh navrhovateľa zamietol a potom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, je podľa navrhovateľa zrejmé, že súd si nebol istý svojím rozhodnutím v merite veci a v úzadí bol aj stotožnený s názorom navrhovateľa, že škoda vznikla.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z dokazovania vykonaného vo veci súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca si počas trvania pracovného pomeru u navrhovateľa zo svojej súkromnej e-mailovej adresy milos125@azet.sk zaslal nelegálnu licenciu na Solid Edge 32. Vo svojom pracovnom počítači mal program s legálnou licenciou na Solid Edge 32. Táto sa dala aj využívať. Dňa 23.7.2010 navrhovateľovi spoločnosť SIEMENS a.s. oznámila, že u navrhovateľa bola nainštalovaná nelegálna verzia softvéru 3D CAD systému Solid Edge a pravidelne užívaná od 6.7.2010. Vzhľadom k tomu, že zo strany navrhovateľa išlo o prvé porušenie, spoločnosť SIEMENS a.s. upustila do vymáhania škody a navrhla nelegálne licencie zlegalizovať. Za nelegálne spustenie licencie spoločnosť po dohode s navrhovateľom dodala navrhovateľovi 4ks Solid Edge Classic za celkovú cenu 38.556,- eur, ktorú navrhovateľ zaplatil.
Uvedené zistené skutočnosti súd prvého stupňa po právnej stránke posúdil podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce a dospel záveru, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti odporcu ako zamestnanca za škodu navrhovateľa ako zamestnávateľa podľa uvedeného zákonného ustanovenia, konkrétne vznik škody, pretože kúpou 4 ks legálnych licencií počítačových programov navrhovateľom v dôsledku konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty, teda nevznikla skutočná škoda.
Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené právne posúdenie v konaní zistených skutočností súdom prvého stupňa je nesprávne.
Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Súd prvého stupňa správne v súlade s ustálenou judikatúrou uviedol, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa uvedeného § 179 ods. 1 Zákonníka práce musia byť splnené nasledujúce predpoklady: - vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, - protiprávny úkon, - porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, - príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, - zavinenie na strane zamestnanca. Rovnako správne súd prvého stupňa uviedol, že za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala /prejavuje sa/ v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.
Následný právny záver súdu prvého stupňa, že v dôsledku konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty, teda nevznikla skutočná škoda, však už podľa odvolacieho súdu neobstojí. Odvolací súd je toho názoru, že za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré poškodený vynaložil v dôsledku protiprávneho konania škodcu a ktoré by inak, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, nevynaložil.
Aplikujúc uvedené na predmetnú právnu vec, za skutočnú škodu navrhovateľa môžu byť považované aj náklady, ktoré musel navrhovateľ vynaložiť na legalizáciu nelegálneho softvéru len v dôsledku protiprávneho konania odporcu, hoci by inak takéto náklady nevynaložil. Skutočnosť, že navrhovateľ legalizovaním nelegálneho softvéru získal licencie na tento softvér a teda možnosť ho ďalej legálne využívať, sama osebe ešte neznamená, že v majetkovej sfére navrhovateľa nedošlo k ujme. Podstatné je zistenie, či takto získanú protihodnotu navrhovateľ potreboval pri plnení svojich činností a teda by náklady na jej obstaranie vynaložil aj bez protiprávneho úkonu odporcu. Takáto skutočnosť nateraz v konaní preukázaná nebola a preto je právne posúdenie súdu prvého stupňa, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu nedošlo k zníženiu majetku navrhovateľa bez poskytnutia protihodnoty a teda navrhovateľovi nevznikla skutočná škoda, nesprávne.
Súd prvého stupňa teda výsledky vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil a odvolací súd z tohto dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný hore vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu /§ 226 O.s.p./.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne opätovne o trovách konania pred súdom prvého stupňa ako aj o náhrade trov odvolacieho konania /§ 224 ods. 3 O.s.p./.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .