Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/73/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci navrhovateľky Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L., V. XXXX/X proti odporcovi Y.. R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L., T. XXX/X, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

rozhodol:

Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 eur mesačne vždy k prvému dňu v mesiaci, k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 08.04.2014 do 31.12.2015.

V prevyšujúcej časti návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky s účinnosťou od 01.01.2016 zamieta.

Zaostalé výživné za obdobie od 08.04.2014 do 22.12.2014 v sume 1092,58 eur povoľuje súd odporcovi zaplatiť v 20-eurových mesačných splátkach splatných vždy do prvého dňa v mesiaci, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám navrhovateľky pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom podaním dňa 08.04.2014 žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať jej na výživu mesačne po 500 eur s účinnosťou od 08.04.2014, t.j. od podania návrhu vo veci, a to do doby vzniku nároku na starobný dôchodok.

Svoj návrh odôvodnila tým, že aj keď manželstvo s odporcom bolo rozvedené, jej finančná situácia je zlá, keďže príjem má nulový, vinou odporcu je zadlžená a má vyživovaciu povinnosť k ich spoločnému maloletému synovi Ľ.. Poukázala na to, že už počas trvania manželstva súd rozhodol tak, že túto okolnosť zohľadnil a zaviazal odporcu prispievať jej na výživu z titulu manželského výživného po 70 eur mesačne.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval opakovane na to, že navrhovateľka vlastným zavinením nepracuje, ani sa nezaujíma o prácu, i keď na trhu je množstvo ponúk, ktoré ponúkajú prácu a to len preto, že sa jej nechce robiť. Poukázal tiež na to, že je starobným dôchodcom s malým príjmom, na dôchodok sú vedené exekúcie, a v poslednom období od februára 2015 sa práve on stará viacej o syna Ľ., ktorý ho každý deň navštevuje a trávi u neho aj prázdniny, pričom z tohto dôvodu je nútený zakupovať aj viacej potravín.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. XXP/XXX/ XXXX zo dňa 27.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v T. XCoP/XX/XXXX zo dňa 11.02.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2014. Z manželstva pochádza syn Ľ. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne po 200 eur. V konaní o rozvod manželstva boli podrobne zisťované pomery účastníkov, kedy bolo zistené, že odporca je zamestnancom T. L. V. v T., pričom podľa potvrdení o výške príjmu od zamestnávateľa bol jeho čistý mesačný priemerný zárobok za rok 2012 vo výške 731,45 eur a za január až jún 2013 bol priemerný čistý zárobok 712,97 eur. Bolo zistené, že je vlastníkom rodinného domu v L., kde uhrádza náklady za elektrinu vo výške okolo 50 eur, pričom do zamestnania dochádza do T., kde je ubytovaný v H. Y.. Za ubytovanie platí sumu 50 eur. V tom čase mal aj náklady na cestovné z miesta bydliska do miesta zamestnania zhruba okolo 60 eur mesačne. Navrhovateľ mal aj vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére, ktorá však v priebehu konania zanikla. Popri tom splácal úver v T. banke. Zostatok úveru bol 4550 eur v mesačných splátkach po 111 eur, hypotekárny úver, kde mesačné splátky boli vo výške 1922,- Sk, čo predstavuje 63,80 eur a podľa predložených daňových priznaní okrem príjmu zo zamestnania mal v roku 2011 príjem vo výške 75,60 eur, v roku 2012 príjem vo výške 551,44 eur. Navrhovateľka už aj v tej dobe bola bez zamestnania a bez príjmu. Mala vysoké dlhy v celkovej výške okolo 40.000 eur. Poberala v čase trvania manželstva výživné pre manželku vo výške 70 eur mesačne, z ktorých spolu s výživným pre syna uhrádzala nevyhnutné potreby svoje, aj potreby domácnosti.

V konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela sa v podstate situácia oboch účastníkov výrazne nezmenila, najmä pokiaľ ide o pomery na strane navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Zmenili sa pomery na strane odporcu v tom, že odporca požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný vo výške 550 eur mesačne s účinnosťou od 25.05.2014 a to po dovŕšení 62 rokov. Zo svojho príjmu, ktorý sa tak isto u zamestnávateľa nezmenil oproti roku 2013, platí výživné na syna 200 eur mesačne.

Počas konania podala navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd predbežne zaviazal odporcu prispievať jej na výživu mesačne po 200 eur od 08.04.2014. Okresný súd Q. uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 17.02.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v T. č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30.04.2015 zaviazal odporcu predbežne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2014 s tým, že v prevyšujúcej časti návrh na predbežné opatrenie zamietol. Súd v tomto uznesení poukázal na to, že navrhovateľka sa ocitla v ťaživej situácii, keď sa na Okresnom súde Q. viedli konania voči nej či už zo strany L. T. T. a.s., F. H. v L. a iné, pričom sa navrhovateľka dostala do situácie, keď dlhodobo nemala elektrinu v byte, v ktorom žila s maloletým dieťaťom a nemala žiadny príjem ani na uhrádzanie základných životných potrieb súvisiacich s bývaním, výživou, ošatením a pod. Súd v konaní zistil, že odporca skončil pracovný pomer v T. L. V. ku dňu 31.01.2015, čo potvrdzuje aj správa z T.É. L. V. na č.l. 122 a od 25.05.2014 je poberateľom starobného dôchodku, ktorý podľa potvrdenia L. T. zo dňa 02.07.2015 predstavoval sumu 562 eur mesačne. Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľky na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela z dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť a povinnosť prispievať má podľa zákona bývalý manžel, pričom ide o príspevok na primeranú výživu podľa jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Z opisu mzdového listu odporcu súd zistil, že jeho priemerný mesačný príjem za rok 2014 predstavoval sumu 749,64 eur u zamestnávateľa T. L. V. a celkový príjem za rok 2014 podľa daňového priznania predloženého v konaní predstavoval 781 eur. Tento príjem sa v podstate oproti rokom 2012 a 2013 v podstate nezmenil, pretože priemerný zárobok odporcu za rok 2012 predstavoval 731,45 eur, čo vyplýva aj z rozvodového spisu, priemerný zárobok odporcu za rok 2013 predstavoval 712,97 eur. V súvislosti s ukončením pracovného pomeru k 31.01.2015 zaslal T. L. V. súdu aj opis mzdového listu za rok 2014 a za január 2015, z ktorého súd zistil, že príjem odporcu v roku 2015 (január) predstavoval sumu 3930,49 eur, z čoho tvorili 2700 eur odmeny a 1797 eur odchodné odstupné. Po 31.01.2015 je odporca poberateľom už len starobného dôchodku. Na tento dôchodok však sú vedené exekúcie z titulu úhrady zaostalého výživného pre syna Ľ. a z titulu úhrady nedoplatku na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a platenia preddavku na výživu rozvedenej manželky.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že po exekučných zrážkach z dôchodku vo výške 165,82 eur a zaplatení výživného pre syna Ľ. mu ostáva iba čiastka 166,18 eur, z ktorej musí zaplatiť úver vo výške 65 eur mesačne a jeho situácia je teda taká, že má existenčné problémy, a suma, ktorá mu ostáva, nepostačuje ani na pokrytie jeho osobných a základných životných potrieb. Vo svojej výpovedi uvádzal, že žije iba z

tovarov, ktoré sú zlacnené až o 50 - 70%. Z tejto sumy často zabezpečuje stravu aj pre svojho syna, ktorý ho od februára 2015 často, takmer denne navštevuje. Kvôli synovi platí internet 11 eur, keďže u matky syn internet nemal v dôsledku vypnutia elektriny. Pravdivosť výpovede odporcu potvrdzuje aj správa od L. T.Ť. - ústredia na č.l. 217, v ktorej sa uvádza, že z dôchodku sú vykonávané u odporcu exekučné zrážky v sume 165,82 eur. Navrhovateľka v konaní poukazovala na to, že podľa nej odporca má aj iné príjmy, z inej činnosti. Tvrdila, že pracuje pre poisťovne, resp. má príjmy aj z iných inštitúcií a za tým účelom navrhla vykonať aj dokazovanie. Na Okresnom súde Q. sa vedie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX konanie o zvýšenie výživného pre syna Ľ., kde zároveň otec, t.j. odporca podal návrh o zníženie výživného, ktoré doposiaľ právoplatne nie je skončené. Vzhľadom k tomu, že v oboch konaniach, teda v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ale aj v konaní o určenie vyživovacej povinnosti voči synovi súd skúma schopnosti a možnosti odporcu prispievať na výživu či už synovi, alebo bývalej manželke, súd v rámci hospodárnosti konania zabezpečil do spisu XC/XX/XXXX správy, z ktorých kópie sú na č.l. 184 - 243 spisu. Aj tieto správy potvrdzujú to, že v súčasnej dobe odporca je starobným dôchodcom. Zo zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku, ale aj predložených daňových priznaní vyplýva, že aj keď má odporca v nájme poľnohospodársky pozemok, nájomné za túto poľnohospodársku pôdu je minimálne podľa zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku na č.l. 162 z roku 2005 toto nájomné predstavovalo sumu 89,- Sk, pričom z výpovede odporcu bolo zistené, že táto suma sa v podstate nemenila a za niekoľko rokov predstavuje 10, alebo 15 eur ročne. Zo správy od T. F. na č.l. 190 súd zistil, že odporca mal v banke vedený osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX, na účte je vinkulovaná suma na základe doručeného exekučného príkazu X./XXXX vo výške 3152,70 eur od súdneho exekútora Y.. Y.. T.. Podľa výpisu z tohto účtu konečný zostatok ku dňu 14.09.2015 predstavoval sumu 837,78 eur. Zo správy od M. na č.l. 194 a násl. súd zistil, že odporca mal sporiaci účet v tejto banke, ktorý je viazaný na hlavný účet, avšak ku dňu 14.09.2015 je v sporiacom systéme uvedený nulový zostatok a nový zostatok je vedený vo výške 16,08 eur. Zo správy od spoločnosti E. súd zistil, že odporca v tejto spoločnosti nemal uzavreté poistné zmluvy, a spoločnosť neeviduje v súčasnej dobe žiadne iné zmluvy, na ktorých by odporca figuroval ako poistník, účastník, alebo podielnik. Zo správy od W. - Ž. T., a.s. na č.l. 224 súd zistil, že táto spoločnosť neeviduje žiadnu poistnú zmluvu životného poistenia z odporcom. Zo správy od spoločnosti E. na č.l. 225 bolo zistené, že spoločnosť E. mala uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s odporcom, ktorá zanikla ku dňu 02.11.2015 a z tejto poistnej zmluvy nebolo vyplatené žiadne poistné plnenie, ale odkupná hodnota vo výške 1032,93 eur. Keďže navrhovateľka v konaní poukazovala na to, že odporca by mohol poberať aj nejaký výsluhový dôchodok, podozrievala ho z toho, že vykonáva aj prácu tajného agenta a pod., súd si vyžiadal správu z Y. U. L., kde na č.l. 229 je uvedené, že odporca nie je vedený v evidencii poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov, aj vojakov. Zo správy od O. J., a.s., ktorá je maklérskou spoločnosťou, poskytujúcou klientom finančné sprostredkovanie bolo zistené, že odporca uzavrel s touto spoločnosťou povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel v poisťovni J. s termínom začatia 26.05.2015. Zo správy od Z. X. T.., pobočky zahraničnej banky na č.l. 231 bolo zistené, že odporca nebol identifikovaný v súboroch klientov Z. X. T.., pobočke zahraničnej banky. Zo správy od T. F. na č.l. 232 súd zistil, že účet v T. F. bol zrušený dňa 06.10.2015 a zostatok na účte k tomuto dátumu bol nula. Úver, ktorý mal odporca, bol splatený k dátumu 27.01.2014. Zo správy od spoločnosti G., T.Ť., a.s. bolo zistené, že v tejto poisťovni mal odporca uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo životné poistenie. Poistná zmluva zanikla 13.12.2011 z dôvodu neplatenia poistného a z poistnej zmluvy nedošlo k poistnému plneniu. V tejto poisťovni mal odporca uzatvorenú iba poistnú zmluvu, predmetom ktorej je poistenie nehnuteľnosti a to na dobu neurčitú. Zo správy od Y. na č.l. 239 bolo zistené, že odporca nemá, a nemal uzatvorenú poistnú zmluvu v tejto spoločnosti a nevyužíva žiadne poistné produkty tejto spoločnosti. Zo správy od Z. H. Z. T. L., a.s. na č.l. 240 bolo zistené, že k podaniu správy je potrebné doplnenie ďalších osobných údajov odporcu. Zo správy od E. - L.W. T. na č.l. 242 súd zistil, že odporca mal v tejto poisťovni uzatvorené kapitálové poistenie č. XXXXXXXX s dátumom začiatku poistenia 01.10.1995. Poistná zmluva bola uzatvorená na poistnú dobu 10 rokov. Po uplynutí doby trvania poistenia bola Y.. R. Z. vyplatená poistná suma pre prípad dožitia vo výške 317,37 eur, ktoré bolo vyplatené dňa 19.10.2005. Zo spoločnosti E. na č.l. 243 a správy vyžiadanej súdom bolo zistené, že odporca má uzatvorenú zmluvu s E. H..H..L.., a.s. č. zmluvy XXXXXXXXX. Klient má nárok na výplatu dočasného dôchodku po dobu 5 rokov. E. H..H..L.., a.s. zaslala klientovi prvú zvýšenú splátku dňa 12.02.2015 vo výške 844,88 eur a dňa 12.02.2016 bola vyplatená klientovi suma 506,93 eur. Ďalšia splátka bude vyplatená v roku 2017. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, pripojeného ku konaniu č. Č.: I.-XXX/L.-Q.-XXXX bolo zistené, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Q., OO PZ L. zo dňa 31.08.2015 bolo trestné stíhanie voči odporcovi zastavené a to pre prečin zanedbania povinnej výživy. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že odporca nenaplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej

výživy a to aj vzhľadom na jeho príjem a tým aj reálnu možnosť splácať svoje záväzky vyplývajúce buď zo súdnych rozhodnutí, alebo iných titulov. Odporca v konaní opakovane poukázal na to, že jeho jediným príjmom stálym a opakujúcim sa je starobný dôchodok, z ktorého je vykonávaná zrážka a z ktorého platí aj výživné pre Ľ. vo výške 200 eur mesačne. Zo zvyšku je povinný splácať 64 eur splátku za hypotekárny úver od M., mesačne poplatok za internet 11 eur, za mobil 22 eur, poplatok za C. 4,50 eur, nie je odberateľom vody toho času a elektrinu platí raz ročne, zatiaľ nemal doklad o zaplatení ročného poplatku za elektrinu, avšak preddávkovo to vychádza zhruba 50 eur mesačne. Za plynomer platí 3 eurá, pričom však zatiaľ plynom nekúri, avšak plynomer nechce odpojiť, pretože v budúcnosti plánuje kúriť aj plynom.

Počas konania navrhovateľka opakovane navrhovala a žiadala zisťovať ešte podrobnejšie zárobkové a majetkové pomery odporcu. Ku svojim pomerom uviedla iba to, že je dlhodobo nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce ako nezamestnaná s mesačnými výdavkami 160,97 eur (č.l. 135 spisu), čo predstavuje mesačný zálohový predpis na úhrady za služby spojené s užívaním bytu a príspevok do fondu opráv. Na č.l. 136 je ročný poplatok za odpad vo výške 49,27 eur, poplatok za telefón za obdobie od 01.02.2012 do 29.02.2012, faktúra na 40,12 eur, za rozhlas platí mesačne poplatok 4,64 eur, pričom sama uviedla, že nemá žiaden príjem, preto z tohto dôvodu neplatí ani preddavok na úhrady za plnenia súvisiace s užívaním bytu. Dôvodom, prečo navrhovateľka nepracuje, uviedla navrhovateľka iba to, že je dlhodobo nezamestnaná, nemôže si nájsť vo svojom okolí prácu aj preto, lebo sa stará o svoju starú matku, aj o syna, čo jej nedovoľuje vycestovať za prácou mimo bydliska. Z obsahu spisu Okresného súdu Q. XXC/XXX/XXXX, v ktorom súd rozhodoval o určení výživného pre navrhovateľku z titulu manželského výživného, ale aj z výsluchu navrhovateľky v tomto konaní bolo zistené, že navrhovateľka pred nástupom na materskú dovolenku bola riadne zamestnaná. Po skončení riadnej materskej dovolenky zostala na ďalšej materskej dovolenke do 6 rokov veku mal. Ľ.. Od tej doby je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR v Q., detašované pracovisko L.. Nárok na dávku v nezamestnanosti nemala v čase trvania manželstva, keďže odporca bol zamestnaný. Navrhovateľka je doposiaľ nezamestnaná a nepoberá žiaden príjem. Odporca poukázal v konaní na to, že navrhovateľka je nezamestnaná vlastnou vinou, pretože sa jej nechce robiť. Poukázal na to, že v minulosti absolvovala ešte v roku 2009 opatrovateľský kurz, ktorý by ju oprávňoval pracovať ako opatrovateľka, avšak osvedčenie o absolvovaní kurzu si neprevzala. Súd túto správu overil vyžiadaním si správy od L. Č. V., kde na č.l. 153 je uvedené, že navrhovateľka absolvovala v roku 2009 tento opatrovateľský kurz, osvedčenie o jeho absolvovaní si neprevzala z dôvodu neuhradenia poplatku za kurz. Zo správy od ÚPSVaR Q. na č.l. 49 bolo zistené, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 21.06.2007 a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a nepoberá opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojej matky A. K.. Túto okolnosť potvrdila aj samotná navrhovateľka, ktorá uviedla, že matka žije s jej synom, ktorého otcom nie je odporca a je odkázaná na jej starostlivosť, preto jej navrhovateľka pomáha, aj keď nie je poberateľkou opatrovateľského príspevku za opatrovanie svojej matky.

Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je čiastočne opodstatnený. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka sa po rozvode manželstva dostala do situácie, keď zo zákona zanikla vyživovacia povinnosť odporcu prispievať jej na výživu ako manželke mesačne po 70 eur. Vo výchove mala maloletého syna a na Okresnom súde Q. sa viedli proti nej viaceré súdne konania o zaplatenie dlhov, ktoré vznikli ešte počas trvania manželstva.

Keďže odporca v čase zániku manželstva pracoval, súd mal za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na primeranú výživu navrhovateľky sumou rovnakou 70 eur mesačne a počas konania o tom rozhodol aj uznesením, v ktorom predbežne stanovil odporcovi výšku plnenia z titulu príspevku na výživu rozvedenej manželky v tejto sume.

V konečnom rozhodnutí vo veci samej zaviazal súd odporcu prispievať na výživu navrhovateľky z titulu príspevku na výživu rozvedenej manželky mesačne po 70 eur napriek tomu, že navrhovateľka žiadala určiť sumu 500 eur mesačne, avšak zárobkové pomery a celková finančná situácia nedovoľovala odporcovi prispievať na jej výživu vyššou sumou. Odporca žije vo vlastnom rodinnom dome. V čase podania návrhu bol zamestnaný a v roku 2014 mal príjem 749,64 eur. Od 25.05.2014 bol aj poberateľom starobného dôchodku vo výške 562 eur mesačne. Pracovný pomer ukončil dňa 01.01.2015. Za tento mesiac január 2015 mu bolo vyplatených 3930,49 eur. Od 01.02.2015 je už poberateľom len starobného dôchodku, iný príjem nemá. Odporca má uzavretú zmluvu aj s E. H..H..L.., na základe ktorej mu vznikol nárok na výplatu dočasného dôchodku a dňa 12.02.2015 mu z tohto titulu bolo vyplatených 844,88 eur a 12.02.2016 506,93 eur. V konaní sa nepreukázalo, aby odporca mal mimo starobného dôchodku iné príjmy tak, ako to uvádzala navrhovateľka. Naopak, odporca, ktorý poberá dôchodok vo výške 562 eur mesačne reálne po exekučných zrážkach a zaplatení výživného na syna Ľ.G. má mesačne k dispozícii sumu 166,18 eur, z čoho musí zabezpečiť svoje vlastné potreby, zaplatiť splátku úveru vo výške 64 eur, poplatok za internet 11 eur, poplatok za mobil 22 eur a koncesionársky poplatok 4,50 eur.

Z týchto dôvodov súd stanovil povinnosť odporcu prispievať na výživu navrhovateľky len do 31.12.2015, nakoľko v roku 2014 a 2015 mal odporca príjmy, z ktorých mohol touto sumou prispieť na primeranú výživu navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti súd nárok na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol. Dôvodom zamietnutia bola najmä tá skutočnosť, že sa podstatne zmenili pomery odporcu, ktorý sa stal starobným dôchodcom. V súdnych konaniach vedených po rozvode manželstva proti obom účastníkom konania pre zaplatenie spoločných dlhov, ktoré vznikli na úhradách za užívanie bytu boli síce zaviazaní obaja bývalí manželia, avšak dlh sa v exekučnom konaní vymáha len z príjmu odporcu, keďže navrhovateľka žiaden príjem nemá. Aj táto okolnosť je významná pre posúdenie, či je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať ďalej na výživu rozvedenej manželky.

Súd zobral pri rozhodovaní do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľka dlhodobo nepracuje, avšak v konaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by jej bránili vykonávať akúkoľvek prácu, hoci len dočasne, aby si zlepšila svoju finančnú situáciu. Maloletý Ľ. trávi čas u otca, čo zo strany navrhovateľky nebolo spochybňované a navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, a teda jej nevenuje sústavnú starostlivosť, ktorá by jej bránila hľadať si vhodnú prácu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nepracuje od roku 2007, predtým bola 6 rokov na materskej dovolenke, čo je veľmi dlhá doba, počas ktorej je navrhovateľka pasívna. Nebolo by z tohto dôvodu spravodlivé, aby odporca aj po rozvode manželstva sa mal deliť zo starobného dôchodku s navrhovateľkou, keď tento nepostačuje ani na zabezpečenie jeho vlastných životných potrieb.

Súd na základe vykonaného dokazovania určil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke v sume 70 eur mesačne od podania návrhu, t.j. 08.04.2014 do 31.12.2015, čo pri sume 70 eur mesačne spolu predstavuje 1453,66 eur. Rok 2014 apríl - 23 dní = 53,66 eur máj - december 2014 - 8 mesiacov x 70 eur = 560 eur Spolu rok 2014 predstavuje 613,66 eur.

Rok 2015 - 12 mesiacov x 70 eur = 840 eur + 613,66 eur = 1453,66 eur.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Q. sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že pre vymoženie dlžného manželského výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Q. č. k. XC/XXX/XXXX zo dňa 11.12.2009 v spojení s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v T., č. k. XCo/XX/ XXXX bolo vydané poverenie pre vymoženie dlžného výživného vo výške 54,19 eur a zároveň v tomto konaní bolo vydané poverenie aj pre vymoženie príspevku na výživu rozvedenej manželky určeného predbežným opatrením v sume 70 eur mesačne na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia

Okresného súdu Q. č. k. XC/XX/XXXX zo dňa 17.02.2015 v spojení s právoplatným a vykonateľným uznesením Krajského súdu v T. č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 30.04.2015 v sume ku dňu vydania poverenia 841,77 eur a od 01.12.2015 do budúcna po 70 eur. Poverenie bolo vydané pre súdneho exekútora R.. Ľ. J..

Zo správy od súdneho exekútora súd zistil, že ku dňu 12.05.2016 bolo vymožených v prospech oprávnenej v konaní vedenom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX celkom 415,27 eur, ktoré boli navrhovateľke aj vyplatené. Z tejto sumy je preto potrebné odpočítať dlh na manželskom výživnom 54,19 eur a zvyšok, t.j. 361,08 eur bol vymožený na základe predbežného opatrenia z titulu príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Keďže celkový dlh na výživnom od 08.04.2014 do 31.12.2015 ku dňu rozhodnutia činil 1453,66 eur, z tejto sumy už odporca uhradil v rámci exekučného konania 361,08 eur, preto ku dňu rozhodnutia dlh bol vyčíslený na sumu 1092,58 eur. Súd povolil odporcovi zaplatiť už tento dlh v 20-eurových mesačných splátkach vzhľadom k tomu, že jeho súčasná situácia je tak isto veľmi nepriaznivá.

O trovách konania rozhodol súd tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, keďže účastníci konania si trovy ani neuplatnili, ale vzhľadom na charakter konania a majetkové pomery oboch z nich rozhodol súd o trovách konania podľa § 150 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.