Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5Er/169/2014

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: P. P., nar. X.X.XXXX, bytom v D., D., W. XX, štátna občianka SR, o vymoženie 497,27 eur s prísl., takto

rozhodol:

Exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Na základe návrhu spísaného 1.2.2014 do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. (začiatok exekučného konania) sa oprávnený domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 497,27 eur s prísl. na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01218/12 z 23.5.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť 25.6.2012 a vykonateľnosť 28.6.2012. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že nárok oprávneného bol voči povinnému rozhodcom priznaný na podklade zmenky. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené 2.7.2014.

Súdnemu exekútorovi bolo 21.1.2016 doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, exekučnému súdu postúpené na rozhodnutie 3.2.2016. Oprávnený v doplnení poukázal na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi a rovnako aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie v danej veci. Rozhodovacia činnosti súdu vykonávaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval ďalšie doplnenia. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Záverom oprávnený zdôraznil, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie. Exekučný súd sa pred rozhodnutím o zastavení alebo pokračovaní exekúcie oboznámil opätovne s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o úvere č. 306000863 z 12.4.2011 (ďalej len "zmluva o úvere"), rozhodcovskou zmluvou č. 306000863 z 12.4.2011 (ďalej len "rozhodcovská zmluva"), zmenkou č. 306000863 vystavenou v Partizánskom 12.4.2011, doplnením návrhu na

vykonanie exekúcie, výpisom z obchodného registra na oprávneného, výpisom zo živnostenského registra na povinného a zistil nasledovný skutkový stav:

Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým sa oprávnenému priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca vychádzal z tohto, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským.

Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že oprávnený v ňom opísal aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným, pričom poukázal najmä na to, že povinný vystupoval v záväzkovom vzťahu založenom zmluvou o úvere ako podnikateľ, keďže bol v záhlaví zmluvy o úvere identifikovaný obchodným menom, miestom podnikania a IČO-om. Povinný pri uzatváraní zmluvy uviedol, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Na základe uvedeného má za to, že právny vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa oprávneného nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského a právny vzťah nie je možné podkladať ani za spotrebiteľský úver.

Zo zmluvy o úvere exekučný súd zistil, že táto bola uzavretá 12.4.2011 medzi oprávneným a povinným, pričom povinný bol v zmluve označený dvoma spôsobmi, a to ako podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Soňa Rybanská - PATRICIA, s miestom podnikania 958 01 Partizánske, Veľká okružná 1088/53, IČO: 44 111 061, a ako fyzická osoba Soňa Rybanská, bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, s uvedením adresy jeho trvalého pobytu. V zmluve o úvere je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

V nadväznosti na zmluvu o úvere oprávnený vyplnil zmenku z 12.4.2011, v ktorej je povinný označený podnikateľským menom a IČO-om.

Z výpisu zo živnostenského registra exekučný súd zistil, že povinný v čase uzavretia zmluvy s oprávneným vykonával podnikateľskú činnosť.

Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že oprávnený v čase uzavretia zmluvy s povinným bol podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa § 243f ods. 3 EP exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.

Podľa § 243f ods. 4 EP ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

Podľa § 243f ods. 6 EP ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 3 EP exekučný súd v prvom rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.

Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 EP zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ EP pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

O naplnení prvej podmienky niet pochybností, keďže oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že nárok oprávneného bol voči povinnému priznaný na podklade zmenky.

Po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi dospel exekučný súd ďalej k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Naopak, exekučný súd má za to, že zmluva o úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. O tom, že oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy o úvere postavenie dodávateľa, t. j. že konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti niet pochybností. Na druhej strane však exekučný súd nemohol súhlasiť s tvrdením oprávneného, že povinný mal pri uzatváraní zmluvy o úvere jednoznačne podstavenie podnikateľa a nie spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom, ešte nemôže a u oprávneného ani nemohla zakladať presvedčenie, že povinný konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pochybnosti o statuse povinného pri uzatváraní zmluvy o úvere vyplývajú aj z toho, že povinný v nej bol označený dvoma spôsobmi, aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, aj identifikačnými údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu nepodnikateľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (oprávnený). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť, resp. nie je len všeobecný údaj o tom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, keďže tento neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Zmluva o úvere vrátane vyhlásenia dlžníka k účelu poskytnutia úveru má charakter vopred predtlačeného formulára. Jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rubovej strane zmluvy o úvere. Povinný nemohol obsah zmluvy o úvere ovplyvniť, nakoľko takto formulovaná zmluva je pripravená pre veľký počet spotrebiteľov a zamestnanci oprávneného do nej dopisujú len údaje o dlžníkovi, sume poskytnutého úveru, dátum a čas podpisu zmluvy. Dlžník nemá možnosť vyjednávať o obsahu zmluvy, buď ju prijme ako celok alebo ako celok odmietne. Na základe uvedeného, keďže oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti preukázal nespotrebiteľský charakter zmluvy, s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu

zmluvy aplikovať výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j. že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Zároveň sa jedná aj o spotrebiteľský úver v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").

Exekučný súd ďalej zdôrazňuje, že zmenka a zmluva o úvere vznikli za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z., pričom § 17 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy už obsahoval ustanovenie, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Rozhodcovský súd konal v rozpore s citovaným ustanovením, a teda pred tým, než vydal rozhodcovský rozsudok, neprihliadol na neprípustnosť použitia zmenky. Okrem toho rozhodcovský súd zjavne zaviazal povinného aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru (poplatky a úroky), a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje sa za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere chýbajú viaceré náležitosti, ktorých absencia spôsobuje uvedený následok (najmä RPMN, úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ďalšie).

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by rozhodcovský súd aplikoval nejaké príslušné kogentné vnútroštátne či európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a exekučný súd má za to, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté ani na neprijateľné zmluvné podmienky. Ak by rozhodca podrobil dojednané zmluvné podmienky kontrolou z hľadiska ich možnej neprijateľnosti, musel by sa zaoberať už pri riešení otázky svojej právomoci spor medzi účastníkmi konania rozhodnúť rozhodcovskou zmluvou a zistiť, že rozhodcovská zmluva (čo v tom čase vyplývalo aj z ustálenej rozhodovacej činnosti prvostupňových i odvolacích súdov) napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods. 5 jej absolútnej neplatnosti. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá totiž v ten istý deň a na tom istom mieste, ako bola uzavretá zmluva o úvere. Obe zmluvy bolo potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná. Spotrebiteľovi bola predložená súčasne so zmluvou o úvere, v ten istý deň a na tom istom mieste, teda možno povedať, že na tom istom rokovaní. Ako zmluva o úvere, tak aj samotná rozhodcovská zmluva, má charakter formulárovej zmluvy. Formulár umožnil pracovníčke oprávneného dopísať len údaje identifikujúce dlžníka a prípadného ručiteľa, označenie čísla zmluvy o úvere, dátumu jej uzavretia, dátumu vyhotovenia a označenie osoby, konajúcej v mene a na účet veriteľa (oprávneného). Okrem toho formulár obsahuje už len miesto na podpis dlžníka. Všetky ostatné údaje, vrátane určenia rozhodcovského súdu, sú v zmluve vopred predtlačené. Dlžník, ktorému je predložená takáto zmluva, nemá reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý deň) so zmluvou o úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a v konečnom dôsledku ani nemusel vedieť o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu, napriek tomu, čo bolo na konci zmluvy deklarované. Z predložených listinných dôkazov teda nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy možno len ťažko predpokladať, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať. K ďalším indikátorom svedčiacom o neosobitnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Uzavretím takejto rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdáva svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom (čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je síce pravdou, že rozhodcovská zmluva dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, vzhľadom na existenciu vyvrátiteľnej právnej domnienky existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (§ 243f ods. 4 EP), ako aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nie je daný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom v samostatnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 58 ods. 5 EP a contrario).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.