Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_uznanie_5C-308-2015.pdf
PDF · 76.53 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/308/2015
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci navrhovateľa: N. C. A., s.r.o., , so sídlom K., O. 5, T.: XX XXX XXX, zastúpený: E. C., s.r.o., so sídlom K., O. 5, T.: XX XXX XXX, proti odporkyni: K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A., č. XXX, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 64,25 eur z a s t a v u j e .
II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 24,12 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, náhradu trov konania 106,69 eur, (tvorené súdnym poplatkom vo výške 16,50 eur a trovami právneho zastúpenia vo výške 90,19 eur) a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 11.5.2015 domáhal od odporkyne zaplatenia istiny 64,25 eur a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6,52 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,32 eur od 24.11.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 6,52 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 6,52 eur od 21.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 6,52 eur od 21.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 6,52 eur od 21.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 31,33 eur od 17.4.2012 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako odplaty za dodanú elektrickú energiu. Uvedená pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená postupcom ZSE Energia, a.s.
Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa ust. § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov/ ZoE/, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa
podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len"zmluva"). Podľa ustanovenia § 20 ods. 7 veta prvá ZoE: Dodávateľ elektriny a dodávateľ plynu je povinný riadne a úplne informovať na vyhotovenej faktúre odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v domácnosti o skladbe jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny a za dodávku plynu vrátane ich číselného vyjadrenia.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.5.2016 sa nedostavil navrhovateľ, jeho právny zástupca, prítomná bola odporkyňa. O odročenie pojednávania navrhovateľ nepožiadal, predvolanie mal riadne doručené cestou jeho právneho zástupcu.
Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti konania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a ako účastníčku konania vypočul odporkyňu.
Vo veci vypočutá odporkyňa pred súdom dňa 12.5.2016 uviedla, že žalovanú istinu už žalobcovi zaplatila. Zbytok žalovanej sumy uznáva čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu a je ochotná to čo najskôr navrhovateľovi zaplatiť.
Podľa § 153a ods. l O.s.p., ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom, na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Podľa § 153a ods. 3 O.s.p. rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je prípustný, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného, bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca 2010 ).
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. veta prvá a druhá navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd konanie v časti o zaplatenie žalovanej istiny 64,25 eur zastavil s poukazom na zákonné ustanovenie a dispozičné právo navrhovateľa.
Odporkyňa uviedla, že žalovanú istinu navrhovateľovi už zaplatila.
Preto že počas konania odporkyňa pred súdom uznala nárok navrhovateľa v časti o zaplatenia príslušenstva pohľadávky vo výške 24,12 eur, čo do základu a do výšky a rozsudok pre uznanie je prípustný, súd o nároku navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania rozhodol rozsudkom z uznania podľa vyššie citovaného ustanovenia bez toho, aby vo veci vyhodnocoval predložené dôkazy.
Vzhľadom na uvedené súd konanie v časti o zaplatenie istiny 64,25 eur zastavil a odporkyňu zaviazal na úhradu úroku z omeškania 24,12 eur / príslušenstvo istiny/.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť trovy konania. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods.1 a 146 ods. 2 veta druhá. V časti bolo konanie zastavené a to pre správanie odporkyne / v tejto časti žalovanú sumu zaplatila po podaní žaloby/ a vo zvyšku súd žalobe vyhovel, t.j. úspešný bol navrhovateľ. T.j. v oboch prípadoch, aj zastavenia konania, aj vo zvyšku priznaného nároku, má právo na náhradu trov konania navrhovateľ. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 106,69 eur (tvorené súdnym poplatkom vo výške 16,50 eur a trovami právneho zastúpenia vo výške 90,19 eur). Trovy právneho zastúpenia súd priznal za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2015, písomné podanie na súd vo veci samej v roku 2015, čiastočné späťvzatie v roku 2016. Podľa ust. §10 ods.1, § 16 ods.3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 1 úkon právnej služby predstavuje 16,60 eura a režijný paušál bol v roku 2015= 8,39 eur a v roku 2016= 8,58 eura. Za 3 úkony je to spolu 3x 16,60 = 49,80eur + režijný paušál 2x 8,39 eur a režijný paušál 8,58 eur = 75,16 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu potom predstavujú: 75,16 eur + 20% DPH /15,03 eur/ = 90,19 eur.
Pri písomnom vyhotovení tohto rozsudku súd postupoval podľa § 157 ods. 4 OSP.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku vydanému na základe uznania nároku nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O.s.p.).
Proti výrokovej časti rozsudku, v ktorej bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania / II. veta výroku/ nie je prípustné odvolanie. Proti výrokovej časti rozsudku, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách konania / III.veta výroku/ a o čiastočnom zastavení konania / I. veta výroku/, možno podať odvolanie do 15 odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súdu v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.