Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6C/58/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobkyne I. Q., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému C., s.r.o., C. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere č. 801300086 zo dňa 27.3.2012.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 313,32 eura na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, vedeného vo VÚB Prešov, č. ú. 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS: 9415 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník súdny poplatok v sume 132,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 1.4.2015 domáhala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o úvere č. 801300086 zo dňa 27.3.2012.

Žalobu odôvodnila tým, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Spolu so zmluvu o úvere podpísala aj dopredu pripravenú Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 27.3.2012. 6C/58/2015 -2-

Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť v takej výške, v akej to požaduje žalovaný, zamestnávateľ začal vykonávať žalobkyni zrážky zo mzdy a ona nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobkyne je Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana Prešov, ul. Hollého č. 14, IĆO: 00 610 577. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukazuje listom zo dňa 5.12.2012. Žalobkyňa tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Poukazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. V žalobe ďalej uviedla, že na získanie úveru jej boli predložené listiny a bolo jej povedané, že ak chce, aby jej úver bol poskytnutý, musí tieto listiny podpísať. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov jej nebolo nič

bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjomv je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný požaduje aj plnenie za administratívny poplatok, aj keď súdy už právoplatne rozhodli o neprijateľnosti tohto poplatku a preto je žalovaný povinný zdržať sa používania tejto zmluvnej podmienky. Aj keby Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú uzatvorila so žalovaným, bola platná, tak podľa jej názoru, vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce bez súdnej kontroly získať aj plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola vyslovená, obstojí jej návrh, aby bol žalovaný povinný zdržať sa použitia takejto Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhla, aby súd dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 76 ods. 2 pripúšťa, aby sa predbežné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania.

Súd uznesením č. k. -20 zo dňa 13.4.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 24.11.2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov č. k. -37 zo dňa 8.12.2015.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.7.2015 uviedol, že zmluva o úvere č. 801300086 zo dňa 27.3.2012 bola uzatvorená v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva, podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Popri uzatváraní zmluvy o úvere bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy dňa 27.3.2012, na osobitnej listine. Obsahuje tri obligatórne náležitosti, ktoré sa v danom prípade vyžadujú, pokiaľ má slúžiť na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, a to aby bola v nej vyznačená suma, v akej výške sa majú zrážky robiť, v danom prípade je to 41 eur. Výška je v súlade s právnymi predpismi, ktoré stanovujú maximálnu výšku zrážok. Súhlas dlžníka s výkonom zrážok. Dohoda bola výslovne podpísaná na prednej strane. Treťou

-3-

náležitosťou je jej písomná forma, ktorá bola splnená. Z vyššie uvedeného možno konštatovať a vyvrátiť tvrdenia žalobcu, o nemožnosti zabezpečenia úveru obdobnou Dohodou. Má za to, že žalobca bol pri uzatváraní zmluvy poučený a oboznámený so všetkými jej oddeliteľnými aj neoddeliteľnými súčasťami, na znak čoho dané listiny aj podpísal. Žalobca sa výslovne zaviazal, že listiny, ktoré podpisuje, bol s nimi oboznámený, bol poučený o ich následkoch, zmluvu s jej časťami uzatvoril slobodne, vážne a zrozumiteľne. Jeho tvrdenia , že nevedel o ich následkoch, nijako nepreukázal, ako len svojimi tvrdeniami.

Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Pochybovanie o opodstatnenosti tohto inštitútu je preto podľa žalovaného neprípustné.

Čo sa týka „spornej“ Dohody o zrážkach (ďalej len „Dohoda“), má žalovaný za to, že táto bola uzavretá platne v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať, a preto nie je dôvod upustiť od výkonu zrážok, nakoľko si dlžníčka neplní svoje povinnosti.

Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda obsahuje

tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukázané na účet veriteľa.

Ako už žalovaný vyššie uviedol, už len zo samotného názvu tohto zabezpečovacieho prostriedku je viac než zrejmé, že ide o právny úkon, ktorého základ tvorí konsenzus dvoch strán. Ten je v danej Dohode vyjadrený podpisom zmluvných strán, čím došlo k vyjadreniu súhlasu s obsahom tejto Dohody. Podstatou Dohody je zabezpečiť pohľadávku veriteľa tak, aby právna istota a záujmy boli v plnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov zachované. Táto dohoda je teda zmluvou, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na určitom druhu zabezpečenia, ktorá povinnú stranu motivuje k dodržiavaniu platobnej disciplíny. Na to, aby si žalovaný mohol uplatniť svoje práva z nej vyplývajúce, stačí, aby došlo k takej skutočnosti, ktorá ho oprávňuje obrátiť sa na zamestnávateľa, ktorý je povinný dohodnuté zrážky vykonať. Povinnosť plniť žalovanému ukladá priamo zmluva o úvere, resp. VPPÚ, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. VPPÚ obsahuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď dochádza k splatnosti celého dlhu. Žalobca ako dlžník súhlasil s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške až do výšky aktuálnej pohľadávky. Žalovaný poukazuje na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola.

-4-

Z charakteru Dohody vyplýva, že súdne prejudikovanie povinnosti plniť sa nevyžaduje. Žalovaný si dovoľuje poukázať, že Dohoda nie je súčasťou Zmluvy o úvere. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená.

Predmetnú argumentáciu žalovaného podporuje aj novela zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Vzhľadom na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitút, ktorý má miesto v právnom poriadku Slovenskej republiky, nemožno na ňu podľa názoru žalovaného nazerať ako na akt kontroverzný, neplatný a nekorešpondujúci s právom Európskej únie. Žalovaný je takisto názoru, že ak bola predmetná Dohoda uzatvorená platne, ide o platný právny úkon spôsobilý vyvolať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretím takéhoto úkonu sledujú. V danom prípade je potrebné poukázať na ústavnoprávnu zásadu obsiahnutú v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, podľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná žiadne obmedzenia vzťahujúce sa na aplikáciu inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

V neposlednom rade treba uviesť, že z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Žalovaný má na základe vyššie uvedeného za to, že dojednanie predmetnej Dohody je platné.

Dohoda predstavuje jeden zo zabezpečovacích prostriedkov k dotknutej Zmluve o úvere, ktorú nie je možné považovať za spotrebiteľskú, a preto ani nároku, ktorého sa domáha žalobkyňa, a to oslobodenia od súdneho poplatku, by súd nemal vyhovieť. Každopádne Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, so všetkými príslušnými obligatórnymi náležitosťami, ktoré sa na jej existenciu vyžadujú, a preto je bezpredmetné, či obsahuje údaje o RPMN alebo nie.

Žalovaný je zároveň toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Je presvedčený, že návrh žalobcu vo veci samej je neopodstatnený a nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok

žalobcu voči žalovanému, v porovnaní so situáciou, keby boli realizované zrážky zo mzdy, narastal viac a žalobca by sa v konečnom dôsledku dostal do ešte horšej situácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako neopodstatnenú zamietol.

-5-

Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2016 sa nezúčastnil žalovaný , ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 9.5.2016. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere č. 801300086 zo dňa 27.3.2012, dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o zrážky zo mzdy, prehľadom výkonov rozhodnutia zamestnávateľa žalobkyne a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere č. 801300086 zo dňa 27.3.2012 súd zistil, že žalobkyni ako fyzickej osobe bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 250 eur. Žalobca sa zaviazal splatiť úver v celkovej výške 492 eur v 12-tich mesačných splátkach po 41 eur počnúc dňom 18.4.2012. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 242 eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. V zmluve je ďalej uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel.

Z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 27.3.2012 vyplýva, že podpisom tejto dohody zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo zmluvy o úvere a vlastnej zmenky zo dňa 27.3.2012, v ktorej sa žalobca zaviazal na rad žalovaného ako svojmu veriteľovi zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úverom vo výške 0,25 % denne so zmenkovej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka.

Z listu žalovaného zo dňa 5.12.2012 označeného ako Žiadosť o zrážky zo mzdy, adresovaného Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana, Prešov je zrejmé, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne, aby tento začal vykonávať mesačne zrážky z jej mzdy. Dlžnú čiastku uviedol vo výške 1 065,52 eura. O zmenkových a zákonných úrokoch uviedol, že o ich výške bude informovať zamestnávateľa osobitnou žiadosťou.

Z prehľadu výkonov rozhodnutia zamestnávateľa žalobkyne súd zistil, že žalobkyni ku dňu 1.11.2014 zamestnávateľ zrazil sumu 148,40 eura.

Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Úver, ktorý je predmetom tohto konania, zobrala na zaplatenie iného úveru. Zo strany žalovanej jej bolo povedané len to, že by bolo výhodnejšie, lebo sú výhodnejšie podmienky, aby zobrala nový úver, nakoľko mala starý úver a nemohla ho doplatiť. Tlačivá mal žalovaný pripravené, predtlačené a ona vlastne ani nevedela, čo podpisuje, asi podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ale ona nevedela, že keby ju aj nepodpísala, že by úver dostala. Od zamestnávateľa, Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove, sa dozvedela, že žalovaný podal žiadosť, aby jej začali zrážať zo mzdy a mzdová účtovníčka aj začala zrážky vykonávať. Žalovaný na ňu podal aj trestné oznámenie, keď jej prestali zrážať zrážky zo mzdy, bola aj vypovedať v Prešove na kriminálke. Dokladovala potvrdenie o tom, že bola dlhodobo práceneschopná, lebo som si zlomila ruku. Potom jej jedna kolegyňa poradila,

-6-

že aký ďalší postup má zaujať, oslovila advokátsku kanceláriu JUDr. Šafranka a on podal žalobu.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a na písomných vyjadreniach. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobkyni trovy konania.

Súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnú dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy o úvere dňa 26.3.2008 do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. 6C/58/2015 -7-

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 Os..p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre 6C/58/2015 -8-

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa

-9-

za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej

-10-

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 551 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny petit, teda to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha a súvisí s riešením otázky, či sa týmto petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii alebo neexistencii naliehavého právneho záujmu predpokladá posúdenie, či je podaný určovací návrh vhodným, správne zvoleným a prípustným procesným nástrojom ochrany jeho práva.

Naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd preukázaný tým, že žalovaný začal realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza, alebo môže dochádzať (vo veci naviac bolo vydané predbežné opatrenie č. k. -20 zo dňa 13.4.2015) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.

Predmetom konania je zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom,

-11-

ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania dňa 27.3.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 801300086, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 250 eur. V zmluve je uvedený len poplatok vo výške 242 eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba, RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Zo zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa by mala zaplatiť celkovo čiastku 492 eur. Uvedený úver mala žalobkyňa splácať v pravidelných mesačných splátkach po 41 eur. Je zrejmé, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, ktorá neobsahuje náležitosti podľa citovaného zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods.1 zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri podpise zmluvy žalobkyňa a žalovaný uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka, z ktorej je zrejmé, že podpisom tejto dohody zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie - výšku pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ktorá má byť zabezpečená. Uvedenú náležitosť predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité, a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Súd výpoveďou žalobkyne mal za preukázané, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Žalobkyňa ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre ňu zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na

-12-

nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobkyni vnútený, pretože nemala inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby podpísala aj takúto dohodu. Súd poukazuje na to, že žalovaný pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobkyni dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu výkonov rozhodnutia zamestnávateľa žalobkyne mal súd za preukázané, že zamestnávateľ žalobkyne už začal vykonávať zrážky zo mzdy v prospech žalovaného.

V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. , kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9

-l3-

Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.

Na základe uvedeného súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj za neplatnú v zmysle citovaných zákonných ustanovení a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. Súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 313,32 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z neurčitej hodnoty, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len AT) do 1.1.2015 za jeden úkon právnej služby odmenu 64,54 eura a 8,39 eura paušál, za polovičný úkon podľa § 13a ods. 2 AT odmenu 32,27 eura a 8,39 paušál (výpočtový základ AT 839 eur), od 1.1.2016 podľa výpočtového základu AT (výpočtový základ 858 eur), za jeden úkon právnej služby odmenu 66 eur a 8,58 eura paušál. Trovy konania pozostávajú z 2 úkonov právnej služby po 64,54 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby), režijný paušál 2 x 8,39 eura, 1 úkonu právnej služby po 32,27 eura (návrh na predbežné opatrenie ), režijný paušál 1 x 8,39 eura, 1 úkonu právnej služby po 66 eur (zastupovanie pri pojednávaní dňa 12.5.2016), režijný paušál 1 x 8,58 eura, odmena spolu (bez DPH) vo výške 261,10 eura + 20 % DPH = 52,22 eura, odmena advokáta spolu 313,32 eura.

Povinnosť žalovaného zaplatiť trovy konania žalobkyni na účet jej právneho zástupcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona vznikla poplatková

povinnosť neúspešnému žalovanému, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 99,50 eura z návrhu na začatie konania a 1c položky sumu 33 eur z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný je povinný uhradiť na

-14-

účet tunajšieho súdu súdny poplatok v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.