Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/185/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľky: Natália U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky, G. V. XX, zastúpená Mgr. Danou Hankovou, advokátkou, so sídlom v Nových Zámkoch, Björnsonova 2, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a. s, Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, konateľ a advokát, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 363,46 eur, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.07.2013 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. XC/XX/XXXX z 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. g, c) Zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený 20.06.2013 a právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 30.07.2007, ktorá zanikla dňa 31.07.2008. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky zo dňa 31.07.2007. Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatná a teda aj rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Navrhovateľka namietala platnosť rozhodcovskej doložky z toho dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, nakoľko je súčasťou všeobecných poistných podmienok a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky, ako spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 2 a preto je neplatnou podmienok podľa § 53 ods. 5 OZ. Odporca v návrhu na začatie konania navrhol, aby rozhodcovský súd v danej veci postupoval podľa § 29a rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice a teda, aby v tejto veci vydal rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní. Návrh neobsahoval ďalšie odôvodnenie, len žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Návrh na začatie konania neobsahoval rozpis položiek, z ktorých by nepochybne vyplývalo, ako sa navrhovateľ vôbec k tejto sume dopracoval, resp. ako ju vypočítal. Rozhodcovský súd nemohol formálne preveriť správnosť požadovanej výšky pohľadávky a i napriek tomu návrhu vyhovel a zaviazal na zaplatenie sumy 277,83 eur, ako aj trov arbitrážneho konania.

Rozhodcovskú doložku možno považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľka poukázala na uznesenia KS v Prešove, zo dňa 31.05.2011 č. k. , uznesenie NS SR č. k. a stanovisko MS SR, ktoré na základe jej podnetu uviedlo, že viacero ustanovení vo VPP odporcu je v rozpore so zákonom a podmienky uvedené vo VPP posúdil ako neprijateľné. Navrhovateľka poukázala na to, že rozhodcovský súd jej nedoručil žalobu na vyjadrenie a podanie žalobnej odpovede a preto sa o priebehu a výsledkoch rozhodcovského konania dozvedela až z rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle § 16 rokovacieho poriadku. Navrhovateľka nebola o žalobe vyrozumená, nebola jej poskytnutá zákonom stanovená lehota na vyjadrenie, a rozhodcovský súd bez vypočutia druhej strany rozhodol len na základe nepreverených dôkazov a faktov poskytnutých druhou stranou. Navrhovateľka zároveň vzniesla námietku premlčania, pretože práva spojené so zánikom zmluvy bolo možné uplatniť si počnúc dňom 01.08.2008, avšak návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku bol podaný až dňa 02.01.2012.

Uznesením -119 zo dňa 22.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.05.2014 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odporca, ktorý žiadal uznesenie 1. Stupňa zrušiť pre jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. Odvolací súd Uznesením č. k. -134 zo dňa 31.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.05.2014 uznesenie súdu I. stupňa potvrdil.

Uznesením -182 zo dňa 23.06.2015 súd návrh odporcu na prerušenie konania zamietol podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.07.2015.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, odporcu a právneho zástupcu odporcu podľa § 101 ods. 2 OSP. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 13.04.2016, emailovou správou zo dňa 10.05.2016 doručil súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Odporca sa vyjadril k návrhu písomne podaním zo dňa 22.08.2013, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľka podpísala poistnú zmluvu č. 4436400035, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky a rovnako aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 v poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania navrhovateľka podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania osobitných zmluvných dojednaní by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vzniká na základe poistnej zmluvy (§ 788 a nasl. . Vzájomné práva účastníkov zmluvy sú obsiahnuté v poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienkach. Aby mohol vzniknúť poistný vzťah platne, poistník musí podpísať poistnú zmluvu a jednak všeobecné poistné podmienky. Poistník podpisuje celý súvislý text všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Poistník podpisuje súvislý text VPP, vrátane časti XV poistných podmienok a za tejto situácie by bola bez ďalšieho osobitného právneho úkonu časť XV neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorou by poistník pre jej neplatnosť nebol viazaný. Ak však poistník ďalším samostatným podpisom pripojeným pod osobitný písomný právny úkon, ktorým sú osobitné zmluvné dojednania prejaví svoju vôľu, aby sa jeho spor s poisťovňou prejednal podľa rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní s odkazom na všeobecnú úpravu obsiahnutú v časti XV. VPP, stáva sa obsahom ako individuálne zvolená zmluvná podmienka, ktorou je poistník viazaný. Dôsledkom individuálnej voľby (výberu) poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Ak je neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná, je platná. Dodatkom č. 2 VPP z 21.05.2007 sa zmenila a doplnila XV časť VPP, v zmysle ktorého dojednania tohto článku môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania poistných podmienok. Dodatok nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15.12.2008. Svoje tvrdenia odporca oprel o rozhodnutia súdov. Mal za to, že navrhovateľka neuviedla rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v lehote určenej súdom podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo vyjadrení zo dňa 05.09.2013 uviedla, že v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s vyjadrením odporcu, že by navrhovateľka vyjadrila vôľu, aby veci prejednával rozhodcovský súd v zmysle toho, že podpísala všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007. Ide o dojednanie, ktoré je súčasťou VPP, ktorých ustanovenia nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvňovať. Rovnako, ako aj osobitné zmluvné dojednania. Poukázala na Uznesenie NS SR č. k. zo dňa 09.02.2011, v ktorom Najvyšší súd potvrdil, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená vo forme osobitnej zmluve vo vzťahu k odporcovi. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala i na ďalšie uznesenia vyšších súdov s dôrazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. , ktorým bolo odporcovi predbežným opatrením stanovené zdržať sa postupu podľa zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky v časti XV. VPP.

V doplňujúcom vyjadrení odporca zo dňa 11.11.2015 poukázal na potrebu zohľadnenia 19. odseku Smernice 93/13/EHS, zohľadnenie čl. 3 ods. 1 a 3 smernice. Absenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako rozhodcovskej doložky, pretože mal za to, že došlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. V závere doplňujúceho vyjadrenia žiadal vyjadriť novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v uvedenej novele, pretože ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v Rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. Januárom 2015. Exekučné konanie na jeho základe ani do troch mesiacov platnosti a účinnosti nebolo zo strany odporcu iniciované. V dôsledku aplikácie tejto právnej normy sa právne postavenie účastníkov konania obnovilo zo stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaným. Zároveň poukázal na rozhodovaciu prax súdov. Na základe týchto skutočností žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov: rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.01.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom, návrh na začatie konania, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, pripoistenia, všeobecné poistné podmienky, pripojený kompletný spis Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka dňa 30.07.2007 podpísala návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy s odporcom pod č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 31.07.2007 s koncom poistenia 31.07.2032. Poistenie bolo dohodnuté na poistnú dobu 25 rokov. Svojim podpisom potvrdila, že bola oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a zároveň podpísala i osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve. Dňa 03.06.2008 doručila odporcovi žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy, ktorý oznámil navrhovateľke, že na základe tejto žiadosti došlo k zániku poistenia dňa 31.07.2008 podľa § 800 Občianskeho zákonníka.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť, pretože pri zániku poistnej zmluvy navrhovateľka obdržala oznámenie, že nemá žiadne záväzky voči poisťovni, pretože z uvedeného oznámenia o zániku poistenia vyplýva, že zostatok je 0 Sk. Odporca vo svojich vyjadreniach len vyvracal tvrdené skutočnosti navrhovateľkou, ako aj jej právnu argumentáciu. Upriamil svoju pozornosť na zlú interpretáciu Smernice 93/13 EHS, ako aj na zdôvodnenie je možné považovať rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Je potom otázne, z akého dôvodu je obsah rozhodcovskej doložky vopred naformulovaný, pripravený v štandardnej formulárovej zmluve, kde je už aj priamo vybraný rozhodcovský súd, ktorý bude vec v prípade sporu rozhodovať. Ak by sa klient rozhodol pristúpiť na rozhodcovskú doložku, avšak mal by záujem, aby vec rozhodoval iný súd, nebolo by možné túto jeho požiadavku splniť, nakoľko obdržal už vopred naformulovanú klauzulu. Takáto zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá a je súčasťou VPP, ktoré sú vopred naformulované v rámci štandardnej zmluvy a preto nemožno dospieť k záveru, že došlo k individuálnemu dojednaniu. V predmetnej zmluve ide o neprijateľnú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. S takouto situáciou v podstate odporca počíta, nakoľko už samotný VPP hovorí o rozhodcovskom konaní a preto nemôže byť pravdivým tvrdenie, že spotrebiteľ mal právo výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku nie je možné akceptovať, možno ju označiť za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Právna

zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu vyhovieť v celom rozsahu i napriek zmene ustanovení ohľadne exekučného poriadku.

Zo všeobecných poistných podmienok k predmetnej poistnej zmluve súd zistil, že v časti XV. - rozhodcovské konanie, sa účastníci tejto zmluvy dohodli, že všetky spory medzi nimi vzniknuté z tohto poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré konanie sa bude riadiť zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení noviel.

V osobitnom zmluvnom dojednaní č. 01/2007 v Zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 2. účastníci vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. Časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa § 52 ( v znení účinnom ku dňu podpisu poistnej zmluvy ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1-5 ( v znení účinnom ku dňu podpisu poistnej zmluvy ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podstata rozhodcovského konania upravená zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi. Podľa § 1 ods. 1 predmetom úpravy citovaného zákona je rozhodovania majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v SR, ako i uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR. Odsek 2 a 3 tohto ustanovenia stanovujú predmet rozhodcovského konania tak, že to môžu byť len spory, o ktorých môžu účastníci uzavrieť zmier a vylučuje spory statusové týkajúce sa nehnuteľností, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Jedným z predpokladov založenia právomoci rozhodcovského súdu je jeho zmluvný základ (§ 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu charakterizuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V súlade s § 40 zákona č. 244/2002 Z z. možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov. Ide o prípady uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j) zákona o rozhodcovskom konaní.

V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch, ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ, v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. V takomto prípade sa musí súd zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok.

Z rozsudku Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 26.10.2006, vec C-168/05 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Ray 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Od 01.01.2015 bol prijatý zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z. z, ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2015 Z. z.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporcom poistnú zmluvu dňa 30.07.2007, na dobu 25 rokov do 31.07.2032 so začiatkom poistenia 31.07.2007. V danom prípade je nepochybné, že sa jedná vo vzťahu k navrhovateľke o spotrebiteľa, ktorej bol predložený návrh poistnej zmluvy spolu so všeobecnými podmienkami a nijakým spôsobom nebola upozornená na rozhodcovskú doložku. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 a je povinnosťou

súdu vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces zmluvy ustanovený v OZ. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a aby súd za takýchto okolností akceptoval rozhodcovskú doložku, ktorá je vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ takúto formulárovú doložku zmeniť nemôže. Na strane odporcu je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka tak ako bola koncipovaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na konci všeobecných poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných zmluvných dojednaní a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania boli zo Všeobecných poistných podmienok zvlášť vyčlenené, neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne ovplyvniť. Zároveň súd dospel k záveru, že pokiaľ by navrhovateľka ako spotrebiteľ podpísala len všeobecné poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s osobitnými zmluvnými dojednaniami, nič by to nemenilo na obsahu rozhodcovskej doložky, teda nemožno vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Navrhovateľka podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas s mimosúdnym riešením sporov, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však navrhovateľka ako spotrebiteľ nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu a postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných poistných podmienok obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že táto nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie, vzhľadom na rozhodovaciu prax súdu, z ktorého je zrejmé, že práve dodávateľ - odporca je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo spotrebiteľovi - navrhovateľke domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah ktorej nemala navrhovateľka ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom jej dojednanie v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Netreba podceňovať ani skutočnosť, že navrhovateľka vyjadrila svoj súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom. Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a jej začlenenie do všeobecných poistných podmienok nemožno považovať za individuálne dojednanie, prieči sa zákonu, a preto je neplatná. K takémuto záveru dospel aj NS SR v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , týkajúcich sa vzťahov uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life životná poisťovňa, a. s. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ).

19. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu,

sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne v rozhodnutiach NS SR sp. zn. , sp. zn. ). Z uvedených dôvodov súd mal za to, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Vnútroštátny zákonodarca môže upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku prísnejšie ako tomu je v smernici. Nárok navrhovateľky bol posudzovaný normami slovenského vnútroštátneho práva, s použitím smernice ako interpretačného pravidla. V tejto súvislosti, vo vzťahu k námietke odporcu týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, súd udáva, že podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok ustanovenáím § 243 d exekučného poriadku ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Uvedené opatrenie nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní, v rámci ktorého sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne podaného návrhu, vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Právna úprava uvedená v exekučnom poriadku neodstránila medzi účastníkmi neistotu, či odporca má voči navrhovateľke pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, t. j. navrhovateľke a odporca je povinný zaplatiť trovy konania vo výške 363,46 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľky trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení noviel podľa §11 ods. 1 písm. b, § 13a ods. 4, § 14a ods. 2 písm. a, § 16 ods. 3. Navrhovateľke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 6026/2013 zo dňa 11.07.2013 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát Mgr. Dana Tomanová. V rokoch 2013 a 2014 právna zástupkyňa navrhovateľky vykonala 5 úkonov a to: príprava a prevzatie, podanie návrhu, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu zo dňa 05.09.2013, 13.12.2013, 10.11.2014. Za uvedené úkony jej prináleží odmena vo výške 200 eur a režijný paušál vo výške 39,28 eur (4 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur) . Navrhovateľke bol Rozhodnutím Centra právnej pomoci pod sp. zn. 1480/2015 odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci a navrhovateľka si zvolila právnu zástupkyňu na základe plnej moci zo dňa 11.11.2015. Súd priznal právnej zástupkyni navrhovateľky trovy právneho zastúpenia za obdobie rokov 2015 a 2016 vo výške 124,18 eur, ktoré pozostávajú z účasti na nemeritórnych pojednávaniach dňa 11.11.2015 vo výške 16,13 eur, dňa 18.01.2016 vo výške 16,50 eur a z účasti na pojednávaní dňa 11.05.2016 vo výške 66,00 eur. Režijný paušál 1 x 8,39 eur a 2 x 8,58 eur. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. a lehotu splatnosti súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, ktorý bol v konaní neúspešný, podľa položky 3c sadzobníka súdnych poplatkov, pretože navrhovateľka je od poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.