Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-26-2015.pdf
PDF · 100.21 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-1T/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici ,samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2016 v trestnej veci obžalovaného D. W., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, 3 písm. b) Tr.zák., s poukázaním na § 138 písm. b) Tr.zák., takto
rozhodol:
obžalovaný D. W. K. D. Š. O., nar. XX. XX. XXXX H. D. R., trvale bytom D. R., Q. XXXX/XX,
s a
podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že hoci bol ako otec maloletého D. W., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého E. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, povinný prispievať na ich výživu podľa Zákona o rodine a v období od marca 2012 do júla 2012 sumou určenou orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por. a v období od augusta 2012 podľa rozsudku Okresného súdu v Strakoniciach, Česká republika, sp. zn. 4Nc 78/2011 zo dňa 20.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu České Budějovice, Česká republika, sp. zn. 6Co 841/2012 zo dňa 18.07.2012, právoplatným dňa 10.08.2012, sumou vo výške 1.900,- Kč mesačne na maloletého D. W. a sumou vo výške 1.500,- Kč mesačne na maloletého E. W., teda spolu sumou vo výške 3.400,- Kč mesačne, ktoré výživné mal zasielať do 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí B. R., bytom E. XXXX/XX-XX, D.Ž. R., plneniu vyživovacej povinnosti sa od mesiaca marec 2012 úmyselne vyhýbal tým, že napriek tomu, že od 15.05.2009 pracoval v spoločnosti R. K. V. E., E., E..A..O.., E., Č. A., dňa 16.10.2013 s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej morálky, a to neospravedlnenej absencie v práci, následne sa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica ako uchádzač o zamestnanie nezaevidoval, aktívne si sám prácu nehľadal, od marca 2012 do júla 2012 mu boli Okresnou správou sociálneho zabezpečenia E., Česká republika, vyplácané dávky nemocenského poistenia v priemernej výške 8.320,- Kč, zároveň od dňa 21.07.2012 poberá invalidný dôchodok vo výške 84,80 € mesačne priznaný Sociálnou poisťovňou, R. a invalidný dôchodok vo výške 3.121,- Kč mesačne priznaný Českou správou sociálneho zabezpečenia, na výživu svojich maloletých synov v D. R., H. E., Č. A., ani na inom mieste neprispel, čím mu za obdobie od mesiaca marec 2012 do mesiaca február 2015 vrátane vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 4.112,- € (112.832,- Kč), nakoľko časť dlhu na výživnom vo výške 348,- € (9.868,- Kč) uhradil,
o s l o b o d z u j e ,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného D. W. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr.zák., s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Okresný súd v Považskej Bystrici vydal trestný rozkaz dňa 26.marca 2015, ktorým trestným rozkazom bol menovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor.
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel spáchanie trestného činu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne D.. Y. C. , pracovníčky úradu práce sociálnych vecí a rodiny, výsluchom ako svedka maloletého D. W., výsluchom svedkyne B. R.j, oboznámením sa s ostatnými listinnými dokladmi a zistil nasledovné :
Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie uvedenej trestnej činnosti. Uviedol, že obžaloba sa nezakladá na pravde, nakoľko napriek tomu, že mal nejakým rozsudkom určené výživné, on si vyživovaciu povinnosť splnil a to tým spôsobom, že jednak dennodenne sa stretával s maloletými, do roku 2012 býval v spoločnej domácnosti aj s matkou detí, kde sa o deti staral, s tým, že potom, čo ho podľa jeho vlastných slov vyštvali z domu, išiel bývať na ubytovňu, ale dennodenne za ním chlapci chodievali, každé ráno ich nabalil do školy, pripravil im stravu, taktiež im zakupoval lístky do jedálne. Uviedol, že boli obdobia v čase medzi rokom 2012 až 2014, kedy chlapci bývali aj uňho a matka vôbec neprispievala na výživu detí. Poukázal, že matka sa v podstate o deti vôbec nestarala. Za celý rok 2015 chlapci bývajú už výlučne u neho, nakoľko matka je skrátka alkoholička, žije s bezdomovcami a o deti sa vôbec nestará. Ďalej uviedol, že objem finančných prostriedkov, ktoré poskytol týmto spôsobom deťom, sa určite minimálne vyrovná čiastke, ktorú mal na základe rozsudku Českej republiky platiť. Okrem toho platil navyše, kupoval deťom rôzne veci, deti má rád a záležalo mu na tom. Poukázal na veľmi zlý vplyv zo strany matky, ktorej ide výlučne len o peniaze, nakoľko potrebuje peniaze, aby za tieto peniaze mohla konzumovať alkoholické nápoje. Ďalej uviedol, že potom, čo sa presťahoval na Slovensko v roku 2014, aj tu podporoval synov, dennodenne za ním chodili a platil im aj obedy a ostatné veci. Uviedol, že synovia chodili za ním z toho dôvodu, že matka sa v podstate o nich nestarala, matka im nedávala tieto veci. Ďalej na záver uviedol, že minimálne tak, ako mal určené výživné, každý mesiac týmto spôsobom prispieval na výživu detí.
Svedkyňa D..Y. C., ako pracovníčka úradu práce sociálnych vecí a rodiny uviedla, že ÚPSVaR monitorujú rodinu od roku 2006, kedy bola nad deťmi nariadená ústavná starostlivosť, nakoľko obaja rodičia v tom čase zanedbávali výchovu a výživu detí. Deti sa vrátili späť k rodičom, títo sa odsťahovali do Čiech. Takže v tom čase ich nemonitorovali. Asi pred tromi rokmi sa vrátila matka s deťmi na Slovensko. V tom čase, keď sa presťahovala na Slovensko, matka chodila na úrad práce pre rôzne potvrdenia, nakoľko študovala. Spomínala, že otec jej výživné neplatí. Opatrovníčka osobne stretla matku, ktorá bola v podnapitom stave, preto z toho dôvodu navštívila domácnosť. Opatrovníčka chlapci uviedli, že bývajú od leta 2015 u otca. Napriek tomu, že uvádzali predtým že od februára. Starší syn uviedol, že aj keď matka chodila na vysokú školu pila a o deti sa nestarala, chodili dennodenne k otcovi. Toto potvrdil starší syn. Matka pracovala v Dubnici, prišla domov raz, max. dvakrát do týždňa. A jediné čo spravila, zaplatila nájom. O stravu, oblečenie a inú potrebu detí sa vôbec nestarala, toto všetko zabezpečoval otec. Pavol uviedol, že dokonca kvôli matke musel opustiť školu, išiel sa zamestnať. Napriek tomu, že s matkou bývali v spoločnej domácnosti, vôbec sa o nich nestarala. Opatrovníčka sa k rokom 2012,2013 vyjadriť nevedela, nakoľko v tom čase ju nikto nekontaktoval. Pokiaľ rozprávala, ako to v domácnosti fungovalo, bolo to v roku 2014, 2015. Opatrovníčka zisťovala aj v škole, či majú deti zaplatené obedy, kde jej hospodárka školy potvrdila, že tieto obedy zaplatil otec. V súčasnej dobe je situácia taká, že najmä starší syn absolútne neznáša matku, táto sa túla s bezdomovcami, asociálmi a vo zvýšenej miere konzumuje alkoholické nápoje. O deti sa v podstate vôbec nestará.
Súd vypočul aj svedka E. W., maloletého syna obžalovaného, ktorý uviedol, že už asi rok býva u otca, aj v minulosti sa otec o nich staral, platil im do školy veci. Potom čo dostal invalidku, im nakúpil veci, taktiež pravidelne platil obedy v škole. V septembri 2013 sa presťahovali na Slovensko, je to z toho dôvodu, že išiel do druhého stupňa školy už v Považskej. Čas, ktorý bývali na Slovensku, aj napriek tomu, že bývali u mamy sa otec o nich staral, kupoval im tak, ako uviedol. Dával im aj pravidelne vreckové. V tomto období mama taktiež niečo kupovala, ale robila v ZUŠ-ke v Dubnici, dennodenne nedochádzala, chodievala domov tak raz, dvakrát do týždňa. V tomto období sa aj stávalo, že prespal aj u otca. Kupoval aj potraviny a kupoval aj oblečenie. Viac dával otec podľa jeho názoru , ako mama. Pokiaľ boli v Čechách, pamätá si, že bývali chvíľu spolu, ale tato sa s mamou pohádal, oni boli zverení súdom mame a bývali s mamou. Otec v tom období býval vo vojenskej ubytovni, ale vtedy im platil obedy a ešte si chodieval ráno chlapec pre svačinu k otcovi. Dával 20,- až 50,- korún ako vreckové. Takýmto spôsobom to bolo od začiatku, čo otec býval na ubytovni. Podľa jeho názoru otec ich má rád a staral sa v rámci svojich možností o nich dobre. V súčasnej dobe odišiel k otcovi aj s bratom preto, že mama vo zvýšenej miere konzumuje alkoholické nápoje a nedalo sa s ňou vydržať. Na otázku súdu na svedka, či otec dával finančné prostriedky alebo iným spôsobom do sumy, ktorá bola určená súdom / 1600,- českých korún /, svedok uviedol, že určite dával toľko, ak nie viac, lebo mu dával 50,- až 100,- korún denne. Necíti sa, že by bol poškodený tým, že sa otec o neho nestará. Naopak, otec sa oňho stará. Čo býva u otca asi rok, mama nič neplatí. Okrem toho otec sa pravidelne aj v škole informoval o prospech oboch detí.
Súd vypočul ďalšieho syna obžalovaného ako svedka mal. D., ktorý uviedol, že vie o tom, že otec matke peniaze nedával, nakoľko matke nedôveroval, že ich použije na výživu detí, ale peniaze jednoznačne jemu aj bratovi dával a zakupoval im rôzne veci, ktoré potrebovali. V podstate v plnom rozsahu potvrdil výpoveď mladšieho brata, uviedol ešte navyše, že jemu dával aj peniaze na mesačník do školy. Zaujímal sa o nich. Z jeho pohľadu sa otec o nich riadne staral. Podľa názoru svedka si matka týmto spôsobom rieši problémy s otcom, chce sa mu pomstiť. Ide jej o to, aby dostala od otca do rúk peniaze. Uviedol, že jednoznačne otec za obdobie čo je stíhaný mu výživné platil, resp. spôsobom, ktorý popísal, sa o nich staral.
Na záver súd vypočul aj svedkyňu B. R., kde treba uviesť, že svedkyňa musela byť predvolaná príslušníkmi polície, nakoľko sa táto dobrovoľne nedostavovala. Ďalej súd konštatoval, že svedkyňa bola čiastočne pod vplyvom alkoholu, potácala sa, bol z nej cítiť alkohol, ale sama uviedla, že je schopná vypovedať a vníma pojednávanie. Uviedla, že má vysoké podpätky a preto sa potáca. V pojednávacej miestnosti však bol jednoznačne cítiť alkohol. Uviedla, že otec detí jej peniaze nedával, pre ňu je smerodajné to, že podľa papiera / rozsudku / jej mal dávať peniaze do pätnásteho dňa, tieto jej nedával. Či dával chlapcom peniaze, k tomu sa vyjadriť nevie. Uviedla však, že obžalovaný jedlo deťom kupovával. Akú čiastku dával, v akom období, k tomu sa vyjadriť nevedela. Potvrdila, že v období, kedy bývali v Čechách , deti boli v jej výchove, syn D. sa rozhodol ísť bývať k otcovi nejakú dobu. S otcom býval podľa jej tvrdenia asi štyri mesiace. Pokiaľ bolo predtým vytýkané, že konzumuje vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a chodí s partiou bezdomovcov uviedla, že ona to robí v rámci prípravy na bakalársku prácu. Aj toto všetko viedlo k tomu, že v súčasnej dobe chlapci nebývajú s matkou a bývajú samostatne, čo matka potvrdila, že napriek tomu, že najmä E. je malý, resp. má 14 rokov, býva bez akéhokoľvek dohľadu. Svedkyňa uviedla, že býva predsa s plnoletým bratom, napriek tomu teda, že jej bol zverený.
Skutočný stav bol ďalej na pojednávaní preukázaný rozsudkami Okresného súdu Strakonice, v tomto rozsudku sa uvádza, že otec nejaké finančné prostriedky deťom dával, čo potvrdila vtedy aj matka. Na základe uvedeného rozsudku bolo určené výživné na D. 2000,- českých korún a na E. 1800,- českých korún. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, pričom rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach bol zmenený rozsudok a to tak, že otec bol zaviazaný platiť na D. čiastkou 1500,-Kč od 1.11.2011 a na E. 1200,-Kč od 1.6.2012. Rozsudky ohľadne výživného v Českej republike nadobudli právoplatnosť 10.8.2012. Potom oboznámil s potvrdeniami o návšteve školy aj W. E. a W. D., z ktorého mal za preukázané, že títo navštevovali v čase rozhodnom pre platenie výživného školy alebo boli študentmi.
Na základe takto vykonaného dokazovania sa potom súd nestotožnil s návrhom prokurátora z nasledovných dôvodov : Prokurátor kladie v obžalobe za vinu D. W., že tento si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Strakoniciach a zmenená rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach, na základe ktorého rozsudku mal platiť výživné na D. 1900,- Kč mesačne a na E. mal platiť 1500,- Kč mesačne, teda celkovo mal platiť 3400,-Kč . Prokurátor uviedol, že za toto obdobie podivným spôsobom niečo na výživnom uhradil a to stanovil na čiastku 348,-eur, t.j. 9568,- korún, bez presného vymedzenia, o aké čiastky sa jedná. Prokurátor dáva za vinu obžalovanému, že tento riadne výživné neplatil za obdobie marec 2012 až február 2015. Obžalovaný jednoznačne poprel spáchanie trestnej činnosti a podrobne vo svojej výpovedi popísal, akým spôsobom sa staral o deti, teda takmer každodenne ich navštevoval, resp. deti navštevovali jeho a prispieval im na výživné tým, že im zakupoval stravu, pravidelne im zabezpečoval obedy a taktiež im dával vreckové. Túto skutočnosť bez akýchkoľvek pochýb potvrdili obaja synovia obžalovaného a sami uviedli, že oni sa necítia poškodení, dokonca starší syn D. uviedol, že podľa jeho názoru si matka týmto spôsobom vybavuje s otcom nejaké účty a ide jej len o nejaké finančné prostriedky. Obaja chlapci v súčasnej dobe v priebehu konania bývali čiastočne u otca a potom sa osamostatnili a bývajú v prenajatom byte. Matka detí uviedla, že ju nezaujímala skutočnosť, či otec nejakým spôsobom na deti prispieva, či im dáva peniaze, či im dáva vreckové, či platí obedy , potvrdila však, že výlučne jej išlo o to, aby otec platil výživné tak, ako to bolo určené rozhodnutím okresného a následne krajského súdu v Českej republike a iné veci ju teda nezaujímajú a žiada, aby tieto peniaze jej zaplatil.
Jednoznačne na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že otec mal určenú vyživovaciu povinnosť vyššie citovanými rozsudkami. Tieto rozsudky nadobudli právoplatnosť až v ôsmom mesiaci roku 2012. Obžaloba však kladie za vinu D. W., že tento si vyživovaciu povinnosť neplnil od marca 2012. Na základe výpovedí synov obžalovaného, na ktorých má určenú vyživovaciu povinnosť, ale aj samotnej B. R., matky detí súd potom žiadnym spôsobom nemohol ustáliť jednak ani dobu, od kedy otec mal platiť výživné, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že aj počas doby, ktorú prokurátor vo svojej obžalobe zahrnul do lehoty neplatenia výživného, napr. starší syn D. býval u otca, čo potvrdila aj matka, že tam býval štyri mesiace, pričom za to obdobie sa s ním len stretávala. Ďalej z celkového dlhu na výživnom nie je odrátaná čiastka, ktoré otec evidentne platil a čo ani nerozporovala matka a čo jednoznačne potvrdili obaja synovia obžalovaného, že takéto čiastky im otec dával a obaja sa zhodli na tom, že podľa ich názoru tieto čiastky dosahovali výšku súdom určeného výživného, dokonca maloletý E. uviedol, že podľa jeho názoru to bolo ešte viac, ako mal súdom určené. Obaja svedkovia sa zhodli na tom, že otec je dobrý, stará sa o nich, zaujíma sa, naopak zhodne uviedli, že to bola matka, ktorá sa riadne o nich nestarala. Aj v čase, keď boli zverení matke, ich nechávala doma, lebo pracovala v Dubnici, kde dochádzala z Dubnice domov raz až dvakrát do týždňa. Za celú toto dobu sa o nich staral otec, zakupoval im veci, kupoval im školské pomôcky. V tomto smere môže súd brať do úvahy skutočnosť, či tieto platby zo strany otca má ponímať ako dar zo strany otca deťom alebo si týmto spôsobom otec plnil vyživovaciu povinnosť. Nepochybne otec mal rozsudkom určenú vyživovaciu povinnosť tak, že tieto finančné prostriedky mal platiť k rukám matky maloletých detí. Obaja svedkovia, synovia obžalovaného však potvrdili, že otec odmietol dávať matke peniaze z dôvodu, že neveril, že tieto peniaze by potom boli adresne použité len na výživu deti. Táto skutočnosť je podporená aj tým, akým spôsobom matka žije. Súd má vedomosti jednak výpoveďou opatrovníka, že matka sa o deti vôbec nestará, v podstate žije túlavým životom s bezdomovcami, v značnej miere konzumuje alkoholické nápoje, čo potvrdili aj svedkovia- synovia B. R.. Tu potom prichádza do úvahy skutočne pochopenie konania otca detí, že tento odmieta dávať peniaze priamo matke, ale tieto peniaze on dal priamo deťom adresne, aby mal dôkaz o tom, že deti tieto peniaze minú pre seba. Riadne sa staral o deti aj v tom, že chodil do školy a zaujímal sa o ich prospech. Do akej výšky skutočne týmto spôsobom si plnil vyživovaciu povinnosť, teda do akej čiastky do sumy, ktorá mu bola určená týmto spôsobom otec zaplatil, prokurátor žiadnym spôsobom už nebol schopný preukázať. V obžalobnom návrhu sa totiž uvádzajú údaje, ktoré sa na pojednávaní absolútne nepreukázali. Naopak, tieto sa vyvrátili. Naopak obžalobný návrh nepočítal s tým, že D. za kritické obdobie bol 4 mesiace u otca. Toto potvrdila samotná matka. Za toto obdobie teda nie je možné, aby otec platil výživné na dieťa k rukám matky, keď v podstate dieťa bolo uňho. V súčasnej dobe už rok sú deti u otca, resp. v súčasnej dobe sa osamostatnili a bývajú sami. Aj tu je zarážajúci fakt, že E. má 14 rokov, matka v podstate dopustila takú situáciu, že tento býva so starším bratom, ktorému nebol ani zverený a akým spôsobom je E. vychovávaný, matka vlastne vôbec nevie. Skutočnosti, ktoré boli teda preukázané navodzujú záver, že nie je v schopnostiach ako súdu, ale tak ani prokuratúry, ktorá neuniesla dôkazné bremeno vyrátať skutočnú výšku výživného, taktiež v súčasnej dobe nie je možné ani len ustáliť presne dátumovo od kedy od kedy si otec žiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť neplnil .
Podľa § 207 Zákona o rodine trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, ktoré najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Skutková podstata tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ tohto trestného činu žiadnym spôsobom neprispieva na výživu toho, ku komu má vyživovaciu povinnosť. V danom prípade nie je možné vyvodiť záver, že otec by si vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil. Áno, je možné, že si plnil v nižšej miere, ako bolo súdom ustanovené, avšak v akej skutočnej miere si on platil toto výživné, teda spôsobom, že deťom dával finančné prostriedky, deťom zakupoval obedy, deťom dával vreckové, z dôvodu, t.j. podľa názoru súdu logicky zdôvodnil aj z pohľadu na osobu matky detí, nie je v súčasnej dobe preukázané a absentuje tento údaj. Nie je možné teda ustáliť výšku zanedbaného výživného a teda týmto spôsobom podľa názoru súdu nie je možné ani poskytnúť páchateľovi možnosť v zmysle § 86 písm. a) zániku trestnej činnosti vtedy, keď trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu, teda súd ani prokurátor nebolo v ich schopnostiach vyčísliť tento dlh a teda umožniť obžalovanému zaplateniu zameškanej čiastky, zbaviť sa trestnej činnosti v zmysle uvedeného citovaného zákonného ustanovenia.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno a v zmysle § 285 písm. a) , oslobodil obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Skutočne nebolo preukázané a to na základe dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní, akú čiastku v podstate obžalovaný ostal dlžný matke detí, za aké obdobie . Nevie prokurátor v súčasnej dobe podľa názoru súdu takúto čiastku ani vyrátať, lebo sa to ani nedá. Jednoznačne to, že nespáchal trestný čin, resp. nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný ani nestal, svedčia výpovede svedkov synov , ktorí zhodne uviedli, že otec sa o nich staral a otec im touto formou výživné nahradzoval. Z týchto dôvodov potom súd v plnom rozsahu obžalovaného oslobodil spod obžaloby, nakoľko sa nestotožnil s názorom poškodenej B. R., že výživné bolo určené rozsudkom, bola tam presne stanovená čiastka, toto mal dávať do 15-teho dňa a iné ju nezaujíma. Samotná táto poškodená potvrdila, že áno, otec sa stretával s deťmi, dával im peniaze, ale ju nezaujíma, aké finančné prostriedky im dal, ona to má v rozsudku. Tu treba povedať , že vyživovacia povinnosť je povinnosť určená Zákonom o rodine s tým, že každý rodič je povinný vyživovať svoje dieťa. Je pravdou, že otec mal túto povinnosť ohraničenú rozhodnutím okresného súdu v Českej republike, kde bola presne stanovená čiastka. Tu prichádza do úvahy otázka, prečo matka ihneď potom, ako otec prestal platiť výživné, nepodala na tohto trestné stíhanie. Trestné stíhanie matka oznámila 4.11.2014, takže viac ako dva roky potom, čo otec ako povinný jej výživné neplatil. Z týchto všetkých dôvodov v súhrne potom súd ustálil záver tak, ako je uvedené vo výroku a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.