Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoPr-2-2016.pdf
PDF · 115.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoPr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: PIT, s. r. o., so sídlom Šaštínska 37, Bratislava, IČO: 36 686 905, zastúpeného Elenou Miklášovou, advokátkou, so sídlom Trnavská 16, Modra, proti žalovanej: Ing. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. č. XX, o zaplatenie 26.926,56 eur, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15. decembra 2015, č.k. 5Cpr/1/2011-511, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Ukladá sa súdu prvého stupňa vykonať opravu záhlavia napadnutého rozsudku v časti označenia právnej zástupkyne žalobcu a bydliska žalovanej.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody vo výške 977,46 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 269 ods. 1 a 2, § 375 a § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 179, § 182, § 184, § 185, § 186 a § 191 Zákonníka práce v znení účinnom od 01.01.2009, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že spolupráca medzi účastníkmi začala v roku 2007, keď žalovaná sprostredkovala predaj budovy kaštieľa investorovi, za ktoré sprostredkovanie jej bola vyplatená provízia žalobcom. Žalovaná vyhotovila projektovú dokumentáciu na rekonštrukciu kaštieľa, na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie. Zmluvu o dielo s investorom spoločnosťou TATAL, s. r. o. žalobca uzavrel 01.04.2008 s dátumom ukončenia diela november 2008. Žalobca tvrdil, že žalovaná bola poverená riadením prác, čo žalovaná poprela a mala za to, že bola poverená rokovať s objednávateľom vo veciach realizačných, bez bližšej špecifikácie tejto činnosti. Tvrdila, že mala oprávnenie vyhľadávať spoločnosti, subdodávateľov s najvýhodnejšou cenovou ponukou na vyhotovenie diela, ktorých zoznam predkladala žalobcovi na výber. Uvedené tvrdenie nepoprel ani žalobca s tým, že žalovaná mala vyberať firmy, ktoré dali najnižšiu cenovú ponuku. Žalovaná chodievala na stavbu dva krát do týždňa za účelom kontroly stavu prevádzaných prác, v rámci ktorých jej boli predkladané pokladničné doklady o nákupe náradia, ktoré ona potom predkladala žalobcovi. Zo svedeckých výpovedí bolo potvrdené, že k úložným priestorom žalobcu na stavenisku kaštieľa mal každý prístup, pričom žalovaná kľúče od objektu nemala. Z vyjadrenie žalovanej nevyplynulo, že by bola uzrozumená s tým, že zodpovedá v celom rozsahu za vyhotovenie diela, ako by dielo vykonávala v postavení zhotoviteľa poverená žalobcom v zmysle § 538 Obchodného zákonníka. Bolo zrejmé už aj z hľadiska finančného zabezpečenia stavby výlučne
žalobcom, že úlohou žalovanej bolo vyhľadávanie spoločností, s ktorými žalobca uzatváral zmluvy, keď po vyhotovení časti rekonštrukčných prác, tieto práce a materiály fakturovali subdodávatelia priamo žalobcovi. Podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a investorom stavebný denník mal viesť stavbyvedúci, ktorým žalovaná nebola, pričom z obsahu dojednania medzi účastníkmi konania vyplýva skôr povinnosť žalovanej dohliadať na realizáciu stavby, vzniknuté náklady s vyhotovením stavby zdokladovať žalobcovi. Podľa názoru súdu prvá podmienka uzavretia mandátnej zmluvy bola splnená, teda že bola uzatvorená medzi podnikateľmi. Pokiaľ išlo o druhú podmienku vymedzenia činnosti, dojednanie rozsahu činnosti, ktorú mala žalovaná vykonávať počas rekonštrukčných prác, o tomto svedčí fakturácia za vedenie rekonštrukčných prác kaštieľa v obci Kovárce č. 112008 zo dňa 15.10.2008 v sume 7.169,08 eur. Z uvedeného súd dospel k záveru, že obsahom záväzku žalovanej ako podnikateľky v oblasti projektovania a stavebníctva boli jednania o zabezpečení vedenia realizácie stavby v rozsahu povolenej živnosti žalovanej, fakturovanej faktúrou č. 1102008 zo dňa 15.10.2008 na sumu 7.169,88 a faktúrou č. 114008 zo dňa 01.12.2008 na sumu 3.319,39 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola poverená žalobcom k zariadeniu určitej obchodnej činnosti, ktorou bolo vedenie rekonštrukcie kaštieľa za odplatu za čas od septembra 2008 do konca novembra 2008. Bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalovanej o dojednaní odplaty za jej činnosť za čas od septembra 2008 do decembra 2008, keď za tri mesiace vykonania vedenia rekonštrukčných prác jej bola vyplatená celkom suma 10.489,27 eur, z toho odmena za jeden mesiac činnosti zodpovedá sume 3.496,42 eur, teda sume, ktorá bola žalovanej vyplatená faktúrou č. 1122008 v mesiaci december 2008. Pokiaľ išlo o dojednanie obsahu zmluvy účastníkmi za obdobie od 01.04.2008 do septembra 2008, išlo len o bezplatnú pomoc, kde sa absentovalo dojednanie o podstatnej náležitosti mandátnej zmluvy, a to dohoda o odmene. Žalovaná v čase trvania mandátnej zmluvy od septembra do konca novembra 2008 preukázateľne neprevzala žiadne veci od mandanta na zariadenie záležitostí, na ktorých by vznikla škoda. V zmysle § 573 Obchodného zákonníka, mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zriaďovaní záležitostí, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v súvislosti so zariaďovaním záležitostí. Z uvedeného vyplýva, že mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitostí a takéto zaručenie zo zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom ani nevyplývalo. V prípade preukázania tvrdenia žalobcu, že žalovaná uzatvárala zmluvy so subdodávateľmi na realizáciu rekonštrukčných prác kaštieľa v čase jej podnikania na základe živnosti, bola by vylúčená jej zodpovednosť za porušenie záväzkov týchto subdodávateľov, títo by zodpovedali priamo mandantovi. Žalovaná naposledy vyúčtovala odmenu za vedenie rekonštrukčných prác dňa 01.12.2008, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalovaná v ďalšom práce pre žalobcu už nevykonávala ako živnostníčka. Reklamácie investora v prípade zrekonštruovanej budovy kaštieľa sa týkali len nedostatkov menšieho rozsahu a ostatné reklamácie sa týkali hospodárskej budovy, na ktoré bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie až v roku 2009. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že nárok žalobcu čo do zaplatenia škody na tvrdených zverených predmetoch za čas trvania mandátnej zmluvy od septembra do konca novembra 2008 žalobca nepreukázal a nebola preukázaná ani zodpovednosť žalovanej za vzniknuté náklady za odstránenie vád. Žalovaná uzavrela so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 23.01.2009 v zaradení vedúci oddelenie realizácie stavby, predmetom ktorej pracovnej činnosti bolo vykonávanie inžinierskych činností a súvisiace technické poradenstvo s výkonom práce v sídle žalobcu. Podľa popisu pracovnej činnosti mala žalovaná riadiť, usmerňovať prácu podriadených zamestnancov, vykonávať inžinierske činnosti a technické poradenstvo spočívajúce v poskytovaní poradenstva investorom a vlastníkom nehnuteľnosti, zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb, ako odborne spôsobilá osoba byť garantom pri činnostiach spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, a to konkrétne pri vypracovaní dokumentácie projektov stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, uskutočňovaní stavieb, drobných stavieb a ich zmien, vykonávanie činnosti vedenia uskutočnenia stavieb na individuálnu rekreáciu, prízemných stavieb, zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300m2 a výšku 15metrov, drobných stavieb a ich zmien, komunikovať s odberateľmi, preberať reklamácie diela od klientov, informovať nadriadeného o požiadavkách klientov, viesť jednoduchú administratívu, príprava podkladov pre objednávku, vystavenie objednávky, príprav podkladov na vystavenie faktúry klientovi, zúčastňovať sa porád vedenia spoločnosti, pracovať s pokladničnou hotovosťou, nakupovať a vyúčtovávať ceniny, a riadiť sa a plniť všetky pokyny konateľov spoločnosti, ktoré neboli uvedené v pracovné činnosti. Podľa dohody o hmotnej zodpovednosti dojednané dňa 23.01.2009 prevzala žalovaná hmotnú zodpovednosť za všetky zverené hotovosti a ceniny a iné zverené hodnoty, ktoré sú špecifikované v dokumente zoznam prostriedkov odovzdaných zamestnancovi, ktoré je povinná vyúčtovať zamestnávateľovi, prijatím zodpovednosti za prípadný schodok na týchto hodnotách, ak nepreukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jej zavinenia. Žalobca sa zaviazal vytvoriť
žalovanej pracovné podmienky také, aby mohla riadne plniť svoje povinnosti spojené s hodnotami, ktoré jej boli zverené. V zozname prostriedkov zverených zamestnancovi boli uvedené motorové vozidlo, mobilný telefón a SIM karta na internet modem. V čase trvania pracovnoprávneho vzťahu žalovanej bola realizovaná časť stavby v zmysle dodatku č.1 k zmluve o dielo, prestavba hospodárskej budovy a domčeka pre chov exotických zvierat v zmysle stavebného povolenia zo dňa 12.11.2009 a stajne pre kone vydané stavebné povolenie 30.04.2009, potvrdil svedok P. P., jeden z konateľov žalobcu, keď vo februári 2009 sa stal konateľom spoločnosti, už rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená a realizovala sa prestavba vedľajších budov. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanej na veciach, ktoré žalovaná mala zakúpiť alebo objednať v mene žalobcu ako náradia, materiály, za účelom ich použitia na rekonštrukčné práce v čase trvania pracovného pomeru špecifikované v hodnote 4.868,84 eur, nevrátené palety v hodnote 1.265,74 eur, lešenie pojazdné v hodnote 983,36 eur fakturované faktúrou číslo 2844. Žalovaná preukázateľne preberala peňažné hotovosti, ako zálohy na úhradu nákladov pri rekonštrukcii v čase trvania pracovného pomeru, ako to potvrdila aj svedkyňa E., ktorá viedla evidenciu týchto záloh, naproti pokladničným dokladom, predkladané žalovanou, keď v čase skončenia pracovného pomeru žalobca zistil rozdiel na poskytnutých zálohách ku dňu 24.11.2009 vo výške 260 eur. Z uvedeného vyplýva, že v prípade peňažnej hotovosti vznikol schodok vo výške 260 eur, ktorý podľa prednesu žalobcu bol vyrovnaný započítaním formou zarážok zo mzdy žalovanej. Žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody na predmetoch, ktoré boli zverené žalovanej odvolávajúc sa na jej hmotnú zodpovednosť, ktorá bola dohodnutá súčasne s uzavretím pracovnej zmluvy. Zamestnanecký pomer žalovanej u žalobcu trval od 23.01.2009 do 31.12.2009. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ktoré veci obdržala žalovaná pre výkon svojej práce podľa zoznamu vyhotovenej žalobcom v deň uzavretia pracovnej zmluvy. V prípade motorového vozidla bolo preukázané, že ten bol odovzdaný až v mesiaci marec 2009. Žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie náhrady škody spôsobenej na motorovom vozidle, vyčíslené náklady opravy zdokladoval faktúrami vystavenými spoločnosťou G.T plus s.r.o. v celkovej výške 977,46 eur. Súd pri zohľadnení výšky uplatnenej náhrady škody vychádzal zo zoznamu zistených poškodení na motorovom vozidle, ktorý vyhotovil žalobca pri odovzdávaní motorového vozidla za prítomnosti žalovanej, ktorá doklad nerozporovala, ktorú skutočnosť potvrdili aj svedkyňa E. a svedok P., ktorý spísal zoznam. Žalovaná tento zoznam podpísala dňa 24.11.2009, keď sa zistili poškodenia na motorovom poškodenie na zadnom nárazníku z pravej a ľavej strany, poškodený predný nárazník z pravej strany, rozbité zadné pravé svetlo, preliačená predná kapota na dvoch miestach, poškriabané pravé predné dvere, pravé zadné dvere, pravý predný blatník pravý zadný blatník a poškriabané ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere a ľavý predný blatník a ľavý zadný blatník. Žalovaná nepoprela, že motorové vozidlo održala nové, ktoré používala pri výkone práce u žalobcu. Obrana žalovanej, že niektoré poškodenia na motorovom vozidle boli spôsobené v umývačke auta, ktoré mala nahlásiť žalobcovi, túto skutočnosť žalobca nepotvrdil. Žalovaná bola v dôkaznej núdzi na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p.. Súd vychádzal zo skutočnosti, keď podpisovala žalovaná preberací protokol o vrátení zverených vecí, a žiadnu zo zistených poškodení na motorovom vozidle nevytkla, že by neboli spôsobené výlučne ňou pri prevádzke motorového vozidla počas výkonu práce u žalobcu. Prevedená oprava na motorovom vozidla podľa fakturácii zahrňovala opravu, lakovanie, materiál, a to predná kapota spolu s tmelením, práca na zadnom nárazníku spolu s materiálom, výmena predného nárazníka oprava a výstuha predného nárazníka, výmena svietidiel, krytu mriežky vetráka a leštenie laku. Žalovaná prevzala motorové vozidlo naproti záznamu o odovzdaných prostriedkoch zamestnancovi, keď tieto predmety mali byť aj predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti. Zásadne platí, že takéto predmety nemôžu byť pojaté do dohody o hmotnej zodpovednosti a zamestnanec zodpovedná za zverené predmety pre výkon práce v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ako v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade dohoda o hmotnej zodpovednosti v časti dojednania o veciach zverených žalovanej ako zoznam prostriedkov odovzdaných zamestnancovi je neplatným dojednaním v rozpore s ustanovením § 182 Zákonníka práce. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2012 nespochybnila poškodenia na motorovom vozidle spísané v preberacom protokole dňa 24.11.2009 majúc za to, že niektoré poškodenia boli len povrchové poškodenia, nevyžadujúce si výmenu súčiastok, a to predného a zadného nárazníka, odvolávajúc sa na fotodokumentáciu vyhotovenú v deň odovzdania motorového vozidla vzhľadom na rozsah poškodení na vozidlo. Z pripojenej fotodokumentácie vyplýva rozbité sklo svetla, poškrabaná karoséria na dverách, preliačenia na povrchu karosérie na dverách. Žalovaná nepoprela, že v dôsledku konfliktu medzi ňou a žalobcom v deň odovzdania motorového vozidla úmyselne spôsobila škodu na podvozku motorového vozidla. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Jána Skaloša číslo 9/2015 bola vyčíslená škoda spôsobená na motorovom vozidle žalobcu vo výške
1.428 eur pri hodnote nákladov na opravu 977,46 eur vychádzajúc pri stanovení nákladov na opravu z technológie predpísanej výrobcom vozidla, kde bola hodnota opravy počítaná na úrovni priemerných cien autorizovaných opráv vozidla k rozhodnému dátumu. Znalec vypočítal technický stav vozidla pred poškodením bol 21.463 eur a všeobecná hodnota vozidla ku dňu 24.11.2009 bola 14.662 eur. Pri posúdení rozsahu poškodenia vozidla znalec bral do úvahy zdokumentovanie obhliadky spoločnosťou Slovexperta s.r.o. a zápisu o poškodení. Presný rozpis prác poškodených dielov a pomocných materiálov uvedený v kalkulácii opravy poškodenia vozidla v prílohe číslo 6. Znalec pri kalkulácii opravy motorového vozidla ďalej vychádzal z nákladov na opravu vozidla, fotodokumentácie poškodenia spoločnosťou Kooperatíva, zápisy o poškodení od spoločnosti Slovexperta zo dňa 09.12.2009, keď stanovil podľa normohodiny autorizovanej opravovne a ceny podľa cenníka importéra danej značky. Pri vyčíslení nákladov na opravu vozidla znalec ďalej vychádzal z technológie predpísanej výrobcom vozidla na opravu počítanej ceny na úrovni priemerných cien autorizovaných opravovní vozidla k rozhodnému dátumu. Náklady na materiály na opravu poškodenia vyčíslil vo výške 659 eur a náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia 461 eur. Celkom náklady na opravu 1.123 eur. Vychádzajúc z ustanovenia § 184 ods. 1 Zákonníka práce bola povinná žalovaná ako zamestnankyňa zaplatiť žalobcovi skutočnú škodu v peniazoch, keď podstatná časť poškodenia motorového vozidla bola spôsobená žalovanou úmyselne v časti nárazníka a v spodnej časti motorového vozidla, ako aj svetla. Nebolo možné dosvedčiť tvrdeniam žalovanej o poškodení motorového vozidla zavinením žalobcu, vzhľadom na zistené poškodenia na motorovom vozidle v čase jeho odovzdania, ktorý protokol žalovaná nenamietla. Súd považoval poškodenia na motorovom vozidle spôsobené v príčinnej súvislosti so zavinením, a to aj z nedbanlivosti žalovanou. Žalobcovi vznikla škoda vyčíslená predloženými faktúrami o oprave motorového vozidla, keď sa vyjadril, že vyhľadal spoločnosť, ktorá ponúkla najvýhodnejšiu cenu opravy vozidla. V prípade vykonania opravy vozidla v autorizovanej dielni, by zjavne boli náklady vyššie. V časti rozdielu medzi vyčíslením znalca a uhradenou cenou opravy vozidla, súd žalobu zamietol ako neodôvodnenú, keď skutočnou škodou na motorovom vozidle bola vyplatená cena opravy vozidla. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Namietol, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti nepriznania náhrady škody na motorovom vozidle Škoda Octavia combi, EVČ BA-248VF v celej výške zistenej znaleckým posudkom v sume 1.285 eur vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nezohľadnil závery znalcov v znaleckom posudku, ktorý odborným spôsobom posúdil všetky vplyvy na hodnotu auta v dôsledku jeho poškodenia žalovanou a následnej opravy a skutočnou škodou na vozidle označil iba cenu opravy. Navrhol, aby súd uložil žalovanej zaplatiť náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle v sume 1.285 eur. Účastníci zhodne uviedli, že ich spolupráca sa datuje od októbra 2007, keď si žalovaná vybavila živnostenský list na stavebnú činnosť s dátumom vzniku oprávnenia od 01.10.2007. Ich spolupráca nespočívala iba vo vyhľadávaní nehnuteľností pre investora TATAL, s. r. o., nakoľko žalovaná sama vo svojom vyjadrení k oznámeniu žalobcu o návrhu na vykonanie dôkazov v konaní doručenom súdu dňa 03.09.2012 uviedla, že v cene sprostredkovania je vyúčtované poradenstvo v oblasti stavebníctva v rámci stavby kaštieľa Kovarce. Žalovaná si takto vopred vo forme preddavkov už v roku 2007 vyúčtovala za niektoré činnosti súvisiace s rekonštrukciou kaštieľa Kovarce, ktoré sa však realizovali na základe zmluvy o dielo medzi žalobcom a investorom TATAL, s. r. o. uzavretej až dňa 01.04.2008. Znenie zmluvy o dielo pripravila žalovaná, ktorá je v nej uvedená ako osoba oprávnená rokovať vo veciach realizačných. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu E. E. na pojednávaní dňa 07.12.2012, sa tento so žalovanou dohodol, že ho ona ako osoba oprávnená na stavebnú činnosť, zabezpečí a bude riadiť kompletnú rekonštrukciu kaštieľa, a teda všetky povinnosti vyplývajúce z rekonštrukcie boli prenesené na žalovanú, s čím ona súhlasila. Poukázal na to, že tak z vyjadrenia žalovanej v zápisnici o výsluchu osoby podozrivej zo spáchania trestného činu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave IV. dňa 01.06.2010, ČVS: OP-348/OEK-B4-2010, ako aj výpovede žalovanej v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 10Cb/91/2010 vyplýva, že žalovaná bola zodpovedná za celé dielo, bola poverená, aby zabezpečila celú rekonštrukciu, našla pracovníkov, firmy a kvázi zabezpečila chod rekonštrukcie tejto stavby. Žalovaná teda pred začatím predmetného konania bez nátlaku a donútenia vypovedala, že je osobou zodpovednou za celé dielo rekonštrukcie kaštieľa v Kovarciach, teda za kompletnú rekonštrukciu kaštieľa a hospodárskej budovy a malého domčeka, výstavbu stajní s výbehom pre kone a voliérami pre vtáky. Namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože neprihliadol na všetky predložené dôkazné prostriedky oficiálne získané pri súdnych úkonoch alebo úkonoch polície, ktoré
sa ukázali ako potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Nie je pravdivým v rozsudku uvedené tvrdenie žalovanej, že nikdy neobdržala zoznam zistených vád, investorom adresovaný zhotoviteľovi, dôkazom čoho je, že sama v konaní vo veci dňa 07.12.2011 uviedla, že spísala na základe požiadavky pani Q. zistené závady na stavbe kaštieľa, ktoré potom posunula pánovi E.. Žalobca poprel, že by pána A. určil stavbyvedúcim, nakoľko toto spadalo do právomoci žalovanej, ktorá sa zapísala v stavebných povoleniach na rekonštrukčné práce ako stavebný dozor, pričom ani ona a ani pán A. nemajú osvedčenia a pečiatky odbornej spôsobilosti pre činnosť stavbyvedúci alebo stavebný dozor. Súd si osvojil konštrukciu trvania obchodného vzťahu žalovanej so žalobcom s podmienkou pravidelných mesačných platieb a nepripustil možnosť a nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná vystavovala faktúry nepravidelne. Žalovaná počas konania vyhlásila, že v cene sprostredkovania je vyúčtované poradenstvo v oblasti stavebníctva v rámci stavby kaštieľa Kovarce, pričom žalovaná si takto vopred vo forme preddavkov už v roku 2007 vyúčtovala za niektoré činnosti súvisiace s rekonštrukciou kaštieľa Kovarce, ktoré sa však realizovali na základe zmluvy o dielo medzi žalobcom a investorom TATAL, s. r. o. uzavretej až dňa 01.04.2008. Spolupráca prebiehala na základe ústnej dohody od októbra 2007 podľa povolenej živnosti žalovanej, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 01.10.2007, ktorá následne dňom 23.01.2009 uzavrela so žalobcom pracovnú zmluvu so zaradením vedúca oddelenie realizácie stavieb. Dňom 01.04.2008 bola podpísaná zmluva o dielo s investorom TATAL, s. r. o., pričom spolupráca účastníkov sporu bola založená na ústnej dohode, ktorou sa žalobca so žalovanou dohodli, že žalovaná zabezpečí celú rekonštrukciu v rozsahu zmluvy o dielo podpísanej žalobcom a investorom, nájde pracovníkov, firmy a zabezpečí chod rekonštrukcie stavby s pôvodne dohodnutým termínom odovzdania stavby 01.11.2008. Tak v zmluve o dielo, ako aj v dodatku č. 1 bola žalovaná uvedená ako osoba oprávnená rokovať vo veciach realizačných s tým, že naďalej ostáva v platnosti dohovor s konateľom žalobcu, že žalovaná ako osoba oprávnená na stavebnú činnosť, zabezpečí a bude riadiť nielen kompletnú rekonštrukciu kaštieľa, ale aj vybudovanie prístavby a rekonštrukcie vedľajšej stavby podľa dodatku 1 k zmluve o dielo. Žalovaná počas trvania obchodného vzťahu so žalovaným, teda od 01.04.2008 minimálne do 22.01.2009 a potom aj počas trvania pracovného pomeru od 23.01.2009 do 24.11.2009 objednávala a nakupovala enormne veľa pracovného náradia, nástrojov a pomôcok v neprimeranom množstve nad množstvo potrebné k vykonaniu rekonštrukčných prác. Tvrdila, že ich používali zamestnanci žalobcu, opomenula však skutočnosť, že v Kovarciach pracovali štyria ľudia pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom práce - pomocné práce na stavbe a pracovný pomer mala uzavretá iba ona sama. Namietol tiež, že žalovaná počas trvania pracovného pomeru nevyužila ani raz možnosti, ktoré jej dáva ust. § 183 ods. 1 Zákonníka práce, to znamená, že písomne neupozornila zamestnávateľa na nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré by jej bránili riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. Pri odovzdaní stavby investorovi dňa 30.07.2009 bol v prílohe č. 1 zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby uvedený súpis vád a nedorobkov. Následne investor poslal žalobcovi reklamáciu vád, ktoré boli z väčšej časti potvrdené v miestnom zisťovaní vykonaným súdnym znalcom Ing. Vladimírom Mühlom. Žalovaná práce a služby objednávala aj podnikateľov, ktorí nemajú žiadnych zamestnancov a títo ich realizovali prostredníctvom sub- subdodávateľov, účtujúc aj práce viacerých jednou sumou, žalobca sa viacnásobne dožadoval vydania stavebných denníkov, aby vedel určiť, ktorý subjekt reklamované práce vykonával, no žalovaná tieto nevydala a ani nie sú zapísané v preberacích protokoloch.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že jej bude uložené zaplatiť škodu na motorovom vozidle vo výške 301,63 eur, nakoľko inú škodu na vozidle neuznáva. Uviedla, že počas jej neschopnosti viesť motorové vozidlo po operácii brucha zabezpečovali iné osoby jej dopravu do miest výkonu práce a užívali predmetné motorové vozidlo, a preto ona sa nemieni podieľať na zaplatení všetkých opráv prevedených na predmetnom vozidle, nakoľko tieto opravy neboli ňou spôsobené. Uznala len spôsobenie škody na predmetnom motorovom vozidle, za ktorých odstránenie je povinná zaplatiť sumu v celkovej výške 301,63 eur, a to za opravu zadného nárazníka auta v sume 166,60 eur, za zakúpenie materiálu, a to „svítilny zadnej skupinovej“ v sume 52,05 eur, ako aj za leštenie laku v sume 82,98 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5Cpr/1/2011 je zaplatenie 26.926,56 eur titulom náhrady škody.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 977,46 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.
Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 120 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci podľa ods. 2, súd môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí uvedených v ods. 2 cit. ustanovenia poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr, sa neprihliada.
Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Podľa § 222 ods. 3 O.s.p., odvolací súd súdu prvého stupňa uložil vykonať opravu záhlavia napadnutého rozsudku v časti označenia právnej zástupkyne žalobcu a bydliska žalovanej.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo o trovách konania rozhodnuté z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.