Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-39-2015.pdf
PDF · 92.18 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu H. S.Á., S. K. E. XX, XXX XX I. H., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Daniel Adamčík, advokát, J. Kráľa 3, 079 01 Veľké Kapušany, p r o t i žalovanému PO CAR, s.r.o., so sídlom Cintorínska 550/11, 091 01 Stropkov, IČO: 31 693 989, právne zastúpený JUDr. Dušan Maruščák, advokát, Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie sumy 241,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3Cb/51/2010-147 zo dňa 31.10.2014, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 241,97 eur s prísl..
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.071,72 eur, ktoré pozostávajú zo súdnych poplatkov vo výške 33,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.038,72 eur, a to právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Danielovi Adamčíkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 35,96 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len súd prvého stupňa) rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 241,97 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10.4.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.106,27 eura, ktoré pozostávajú zo súdnych poplatkov vo výške 33,- eur, a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.073,27 eur, a to právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Danielovi Adamčíkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy o predaji motorového vozidla zo dňa 10.10.2008 pod č. 292/2008, odpredal žalovaný spoločnosť PO CAR s.r.o., so sídlom Cintorínska 11, Stropkov, prevádzka Petrovianská 1, Prešov kupujúcemu žalobkyni H. S., E. XX, I. H., motorové vozidlo značky I. U. S. H. X,X XXXPS, rok výroby 2008 za kúpnu cenu 16.693, 24 eur. Motorové vozidlo bolo odovzdané žalobkyni dňa 27.11.2008, čo vyplýva z protokolu o prevzatí a odovzdaní vozidla. V článku V. ods. 1, 2 kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že záručná doba vozidla je 24 mesiacov bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Na Volkswagen originálne diely sa poskytuje záručná doba 24 mesiacov. Podľa ustanovenia čl. III bod 7 reklamačného poriadku žalovaného PO CAR s.r.o., ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2008, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu
môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady, znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vadu, môže reklamáciu uplatniť znova; počas vykonávania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Predávajúci je povinný spotrebiteľovi uhradiť do 14 dní odo dňa znova uplatnenia reklamácie všetky náklady vynaložené na odborné posúdenie, ako aj všetky s tým súvisiace účelne vynaložené náklady. Znova uplatnenú reklamáciu nemožno zamietnuť. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že zo zákazkového listu zo dňa 30.3.2010, Č.. T., je zrejmé, že zákazník, a to žalobca, zadal zákazku žalovanému, pričom podľa popisu prác - požiadavky zákazníka je uvedené servis longlife, kontrola úniku chladiacej kvapaliny, vozidlo dotiahnuté do servisu odťahovou službou PO CAR, s.r.o., predbežný termín dokončenia zákazky je uvedený na deň 1.4.2010, odhad ceny s DPH v sume 500,- eur, pričom opravené motorové vozidlo žalobca prevzal 6.4.2010. Zo záznamu o odovzdaní vozidla na servisnú prehliadku a na reklamáciu z dôvodu netesnosti na chladiči je zrejmé, že uvedené motorové vozidlo, ktoré bolo dané do prevádzky dňa 5.12.2008, s nabehnutými kilometrami 8400 km, je uvedená závada silná netesnosť chladiacej kvapaliny z pravej spodnej strany chladiča, žiadne stopy po mechanickom poškodení a únik je tak silný, že sa nedá jazdiť s vozidlom. V zázname sa uvádza, že na vozidle je potrebné vykonať 1. servisnú prehliadku a vymeniť chladič. Záznam je podpísaný za odovzdávajúceho žalobcom a potvrdený o prevzatí žalovaným. Z odovzdávajúceho protokolu zo dňa 30.3.2010 pod vyššie uvedeným číslom bolo preukázané, že žalobcovi bola vyúčtovaná suma k úhrade vo výške 506,48 eura za práce a materiál na motorovom vozidle, a to podľa jednotlivých položiek, pričom je tam uvedená aj suma, ktorú si žalobca voči žalovanému nárokuje v súvislosti s výmenou vodného chladiča vo výške 241,97 eur, a to vodný chladič 1 ks v sume 226,85 eur s DPH, chladiaca kvapalina KUEHLZUSAT G12 CHL v sume 14,40 eur s DPH, voda destilovaná 2 l v sume 0,98 eur s DPH. Dňa 6.4.2010 pri prevzatí vozidla bolo oznámené pracovníkovi žalobcu, že na chladič sa nevzťahuje záruka, preto výmenu treba zaplatiť. Následne žalobca požiadal žalovaného o uznanie reklamácie a vrátenie čiastky, ktorá bola vyfaktúrovaná z dôvodu výmeny chladiča v sume 241,97 eur. Pokusom o zmier právny zástupca žalobcu zo dňa 30.4.2010, vyzval žalovaného na vrátenie sumy.
Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že dôkazné bremeno v danom prípade prešlo na žalovaného, ktorý žiadal, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie ohľadne príčin vzniku reklamovanej vady týkajúcej sa vodného chladiča, ktorý bol vymenený. Bol toho názoru, že žalovaný porušil v danom prípade reklamačný poriadok, a to čl. III bod. 7, pričom v zmysle uvedeného ustanovenia nepoučil žalobcu, komu môže žalobca reklamáciou vymenený vodný chladič zaslať na odborné posúdenie, pričom žalovaný tento chladič ani nemá k dispozícii a bol ním zlikvidovaný. Žalovaný síce uvádzal, že pokiaľ sa týka znaleckého posudku, ktorý navrhuje vykonať, má k dispozícii fotografie uvedeného chladiča, avšak súd prvého stupňa bol toho názoru, že tvrdenia žalovaného, že má fotografie predmetného vymieňaného chladiča, na základe ktorých chcel žalovaný, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, tak tieto fotografie sa nemusia týkať predmetného chladiča, pričom žalovaný mal povinnosť tento chladič mať aj fyzicky. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v záručnej dobe žalovaný reklamoval vadný chladič, pričom túto vadu mal žalovaný odstrániť žalobcovi bezplatne, a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému je oprávnený, preto súd prvého stupňa žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 241,94 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10.4.2010 do zaplatenia. Úroky z omeškania priznal od nasledujúceho dňa potom, čo ho žalobca vyzval na zaplatenie vrátenej sumy.
Rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ustanoveniami §§ 409 ods. 1, 420 ods. 1, 2, 422 ods. 1, 425 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1994 Zb.) a ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a priznal ich náhradu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Podľa § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Danielovi Adamčíkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z reklamačného poriadku žalovaného účinného od 1.1.2008, pričom na základe tohto listinného dôkazu dospel k záveru, že ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak je výrobok zaslaný na odborné posúdenie určenej osobe, náklady odborného posúdenia, ako aj všetky ostatné s tým súvisiace účelne vynaložené náklady znáša predávajúci bez ohľadu na výsledok odborného posúdenia. Podľa názoru súdu prvého stupňa, dôkazné bremeno prešlo na žalovaného, ktorý porušil článok 3 bod 7 reklamačného poriadku. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že žiadny právny predpis neukladá žalovanému povinnosť mať spracovaný reklamačný poriadok v režime, na ktorý dopadá pôsobnosť Obchodného zákonníka, t. j. obchodnoprávnych vzťahoch. Bolo potrebné použiť ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré je ustanovením kogentným a vylučuje uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak sa žalobkyňa mohla domáhať niektorého z nárokov z vád. Keďže toto ustanovenie sa vzťahuje tak na vady tovaru, ako aj na vady diela, nie je ex lege priznať jej žiadané právo z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok žalobcu nie je dôvodný ani po stránke vecnej, pretože chladič, ktorý bol žalovaným zmenený na motorovom vozidle, bol mechanicky poškodený tak, ako to vyplýva z fotodokumentácie, ktorú si žalovaný pre svoju potrebu vyhotovil a ktorú aj súdu predložil. Túto skutočnosť v konečnom dôsledku akceptoval aj žalobca a za vykonanú opravu nespadajúcu pod režim záručných opráv žalovanému riadne zaplatil. V zákazkovom liste zo dňa 30.3.2010 naviac žalobca dal súhlas na likvidáciu starých dielov. Nemá žiadne právne opodstatnenie konštatovanie súdu prvého stupňa o údajnom presune dôkaznej povinnosti o vade predanej veci na žalovaného, keďže táto dôkazná povinnosť vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 431 Obchodného zákonníka, zodpovednosť predávajúceho za vady, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť nevzniká, ak tieto vady boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobil ich predávajúci, alebo osoby, s ktorých pomocou predávajúci plnil svoj záväzok. Žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu zamietol. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania, aj odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol že odvolanie žalovaného považuje za účelové, pretože s namietanými dôvodmi sa súdy obidvoch stupňov už vysporiadali. Žalovaný účelovo odvolaním spochybňuje vlastný reklamačný poriadok, ktorý sa podľa neho vzťahuje už len na spotrebiteľské zmluvy a tento irelevantný dôvod sám spochybňuje, nakoľko na výzvu súdu predložil iba tento reklamačný poriadok, o ktorý sa oprel vo svojom usmernení už aj odvolací súd/viď rozhodnutie 1 Cob/57/2012 /. Opätovné argumentovanie ustanovením § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje za irelevantné, nakoľko , odvolací súd sa s touto námietkou už vysporiadal. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca dal údajne súhlas na likvidáciu starého dielu chladiča, sa nezakladá na pravde. Nikdy na to písomný súhlas nedal. Opäť je to účelová námietka, nakoľko po jeho výzve na mimosúdne urovnanie, v tejto veci doložil žalovaný do súdneho spisu fotografiu poškodeného chladiča, čo znamená, že ešte v priebehu konania mal ho k dispozícii. Následne ho účelovo zlikvidoval. Preto na pojednávaní dňa 31.10.2014 nemohol prvostupňový súd zabezpečiť znalecké dokazovanie pre neexistenciu chladiča. Odvolací súd vo svojom usmernení konštatuje, že s týmto nesprávnym postupom žalovaný dostal do dôkaznej núdze. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 3Cb/51/2010-147 zo dňa 31.10.2014 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 35,96 eur spolu s DPH.
Na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu, ktoré bolo zaslané žalovanému, sa tento už nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 212 O.s.p.. Odvolací súd pritom rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na internetovej stránke. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Pri preskúmavaní napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý výrok rozsudku vo veci samej je vecne správny. Odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že už v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn.1 Cob/57/2012 zo dňa 24.9.2013 odvolací súd konštatoval, že dôkazom o pretrvávaní dôkazného bremena na žalovanom je aj článok 3 bod 7 reklamačného poriadku žalovaného účinného od 1.1.2005. Podľa tohto ustanovenia, ak spotrebiteľ reklamáciu výrobku uplatnil po 12 mesiacoch od kúpy a predávajúci ju zamietol, osoba, ktorá reklamáciu vybavila, je povinná v doklade o vybavení reklamácie uviesť, komu môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie. Ak spotrebiteľ odborným posúdením preukáže zodpovednosť predávajúceho za vady, môže reklamáciu uplatniť znova. Počas vykonania odborného posúdenia záručná doba neplynie. Odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej veci nepochybne žalovaný predpísaným spôsobom žalobcu nepoučil a dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti tvrdenia žalovaného, že sa jedná o vadu veci, za ktorú nenesie zodpovednosť, pretrváva na žalovanom účastníkovi. Na rozhodnutie o veci nemá vplyv ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože žalobca si riadne a včas uplatnil nárok na opravu veci podľa § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka. Popri nárokoch, ktoré má kupujúci z titulu zodpovednosti za vadu tovaru, má kupujúci nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikne porušením povinnosti predávajúceho zo záväzkového vzťahu (§ 436 ods. 4 a § 473 Obchodného zákonníka). O plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sa môže jednať len v prípade, keď predmetom konania nie je ani nárok z titulu zodpovednosti za vady veci, ani nárok na náhradu škody. Právne posúdenie uplatneného nároku je však v konečnom dôsledku právom pojednávajúceho súdu. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania je možné posúdiť žalobcom uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 451 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto záverom konštatuje, že tieto závery pôvodného zrušovacieho uznesenia Krajského súdu sú pre účastníkov, aj súd prvého stupňa právne záväzné. Odvolací súd ich nemá ani dôvod meniť, pretože iné závery z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynuli. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý nenariadil znalecké dokazovanie, pretože vykonať znalecké dokazovanie, ktoré navrhuje žalovaný potom, čo vyhotovil fotografie vymeneného chladiča, a ten následne zlikvidoval, sa súdu javí nelogickým a výsledok takéhoto znaleckého dokazovania by presvedčivý nebol.
Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolacím dôvodom uvádzaným žalovaným, že súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania aj za úkony pred začatím súdneho konania. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a tieto trovy krátil. Ako trovy konania možno požadovať úkony právnej pomoci advokátom urobené po podaní žaloby, kedy sa začína súdne konanie. Ide o jeden úkon právnej pomoci za výzvu na úhradu dlžnej sumy pred začatím konania a právny rozbor (21,58 eur jeden úkon právnej pomoci,7,21 eur režijný paušál, 20 % DPH, t. j.5,758 eur), spolu 34,548 eur, o ktorú sumu krátil trovy priznané prvostupňovým súdom. Zmenil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.071,72 eur, ktoré pozostávajú zo súdnych poplatkov vo výške 33,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.038,72 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Danielovi Adamčíkovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Postupoval tak v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. a § 149 ods.1 O.s.p..
Odvolací súd súčasne rozhodol o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej pomoci vo výške 29,97 eur plus 5,99 eur DPH, t. j. spolu 35,96 eur s DPH, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Výpočet trov prvostupňového i odvolacieho konania je vykonaný podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.