Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-180-2015.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/180/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky A. M., nar. XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom Y. č. XXX, práv. zast. JUDr. Jiřím Choutkom , advokátom so sídlom v Trenčíne, Štúrovo námestie č. 121 proti odporcom : 1/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom H. T. č. XXX, práv. zast. Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Armádna č. 1655/5 a 2/ mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX, občanovi SR, bytom Y. č. XXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M. o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie otcovstva k mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX s a z a s t a v u j e.
II. Mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, pričom zastupovať ho a spravovať jeho majetok majú právo obaja jeho rodičia.
III. Odporca j e p o v i n n ý platiť mal. T. výživné za čas od 18.02.2015 do 15.11.2015 po 50,-€ mesačne a od 01.04.2016 po 60,-€ mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 18.02.2015 do 15.11.2015 a od 01.04.2016 do rozhodnutia súdu v sume 432,86€ súd p o v o ľ u j e odporcovi zaplatiť v splátkach po 20,-€ mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc prvým výživným, po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.
V. Účastníci sa dohodli na úprave styku nasledovne: ,,Odporca j e o p r á v n e n ý sa s mal. T. stýkať každý párny víkend, vždy v sobotu v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky.
VI. Odporcovi sa priznáva oslobodenie od platenia súdnych poplatkov celkom.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VIII. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že odporca 1/ je otcom mal. T. M., nar. XX.X.XXXX; zverenia dieťaťa do svojej výchovy a určenia výživného po 100€ mesačne, od narodenia dieťaťa. Uviedla, že s odporcom 1/ sa zoznámila v októbri 2013 v N. C. na diskotéke, priateľstvo prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala do decembra 2014. V júli 2014 mu oznámila, že je tehotná, z čoho sa odporca 1/ spočiatku tešil a udržiavali spolu kontakt a styky do marca 2015. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala navrhovateľka pohlavné styky iba s odporcom 1/ a keď mu telefonicky
oznámila narodenie dieťaťa, tento uviedol, že sa necíti byť jeho otcom a je ochotný podrobiť sa testom otcovstva, keď bude na to vyzvaný. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a jej priateľom v rodinnom dome. Priateľ u nich býva cca 9 rokov. Matka pracuje, zarába cca 400,-€ mesačne, priateľ tak isto pracuje, o výške jeho príjmu nemá vedomosť. Poplatky za bývanie platia rodičia, ona prispieva sumou 50,-€ mesačne. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k bratovi navrhovateľky, ktorý je zverený do výchovy svojho otca a matka na neho platí výživné asi 70,-€ mesačne. Navrhovateľka v súčasnosti študuje, tento rok už štúdium končí a má príjem z materskej vo výške 226,-€, poberá rodinné prídavky 23,-€ a výživné od svojho otca 100,-€ mesačne. Uviedla, že mal. T. je zdravý, je s ňou doma, náklady sú na oblečenie, stravu, plienky a na výbavičku mala náklady vo výške 100,-€. Pokiaľ ide o odporcu 1/, tento od narodenia dieťaťa na jeho výživu riadne neprispieval, kupoval iba občas plienky a mlieko a je pravdou, že od začiatku 12/2015 do 01.03.2016 bývali u odporcu 1/. Vtedy spoločne hospodárili, chodili na nákupy, odporca 1/ sa staral o dieťa a potom, ako navrhovateľka od neho odišla, jej nedal nič. Žiadala výživné aspoň 80,-€ mesačne, pretože má výdavky s dieťaťom a s cestou do školy. Voči odporcom 1/ navrhovanej úprave styku s dieťaťom nemala námietky.
Odporca 1/ spočiatku otcovstvo k dieťaťu neuznával. Potvrdil známosť intímneho charakteru s navrhovateľkou, s tým, že nevedel, že ich známosť prerastie v lásku, ktorá však bola len z jeho strany. Navrhovateľka ho využívala a manipulovala s ním a on nevenoval pozornosť rečiam známych zo školy a susedám, ktorí ho upozorňovali na to, že navrhovateľka poskytuje sex za peniaze. Odporca 1/ si túto skutočnosť overil tak, že požiadal priateľa, aby predstieral záujem o sexuálne služby a dohodol si s navrhovateľkou za týmto účelom stretnutie, na ktoré skutočne navrhovateľka prišla. Odporca 1/ sa po tomto zistení s ňou rozišiel. Neskôr sa rozchádzali a dávali dokopy ako na bežiacom páse, lebo navrhovateľka mu tvrdila, že zanechá svoje správanie, že otcom dieťaťa je len on. Odporca 1/ už jej celkom nedôveroval, neskôr sa nabúral do jej facebookových stránok a našiel ďalšie dôkazy o tom, že sama navrhovateľka zrejme nevie, kto je otcom dieťaťa a preto odporca 1/ trval na testoch otcovstva, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Po vykonaní testov DNA odporca 1/ otcovstvo k mal. dieťaťu na základe znaleckého posudku uznal a navrhol upraviť výšku výživného na 50,-€ mesačne, dieťa zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia. Odporca uviedol, že žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti od polovice 11/2015 do konca 3/2016 v dome u jeho rodičov a v tomto dome býva jeho matka, pracujúca na dohodu, otec na invalidnom dôchodku a 5 súrodencov, z ktorých 2 pracujú na dohodu a 3 sestry dochodia ešte na ZŠ. Rodičom prispieva 150,-€ mesačne s tým, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou spoločne hospodárili, kupovala sa strava, veci pre dieťa nie, lebo jeho sestra má tiež dieťa a veci dostali aj do daru. Za celé obdobie od narodenia dieťaťa až doteraz s výnimkou obdobia čo žili spolu odporca prispel na výživu dieťaťa nákupom stravy, plienok a pod. celkove sumou 200,-€. Zároveň poukázal na to, že má problém sa s dieťaťom stretávať, pretože matka navrhovateľky mu to nechce umožniť a vzhľadom na vek dieťaťa sa domáha úpravy styku a to: každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky. Uviedol, že predtým bol nezamestnaný, pracoval na dohodu od 2/2016 pracuje na trvalý pracovný pomer, má minimálnu mzdu 300,-€ mesačne.
Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do starostlivosti navrhovateľke, výživné upraviť na 50€ mesačne za čas od 18.2.2015 do 15.11.2015 a od 1.4.2016 do budúcnosti v sume 70€ mesačne a styk s dieťaťom upraviť v súlade s dohodou rodičov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil rodný list mal. T., vyjadrenie odporcu 1/ k návrhu, správy o príjme odporcu 1/ a navrhovateľky, znalecký posudok č. 10/2015 znalkyne z odboru genetiky, rozhodnutie o povolení individuálneho vzdelávania navrhovateľky, rozsudok OS TN XXC/XXX/ XXXX, doklady o výške rodičovského príspevku a rodinných prídavkov + bločky preukazujúce náklady na úhradu potrieb dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Navrhovateľka s odporcom 1/ potvrdili, že mali spolu intímnu známosť v roku XXXX-XXXX. Dňa 18.2.2015 sa navrhovateľke, ako slobodnej matke narodil mal. T. M.. Navrhovateľka tvrdila, že otcom maloletého T. môže byť len odporca 1/, ktorý však otcovstvo k dieťaťu bez testov otcovstva nebol ochotný uznať.
Zo znaleckého posudku č. 10/2015 znalkyne z odboru genetiky vo veci určenia otcovstva vyplýva, že otcovstvo odporcu 1/ k mal. T. M., nar. XX.X.XXXX je na základe testov DNA prakticky dokázané.
Navrhovateľka je slobodná, býva v domácnosti svojej matky. Sama je ešte nezaopatreným dieťaťom a študuje na strednej škole. Tento rok jej štúdium končí a má príjem z rodičovského príspevku vo výške 203,20€, poberá rodinné prídavky 23,52-€ a výživné od svojho otca 100,-€ mesačne. Rodičom prispieva na domácnosť sumou 50€ mesačne. Okrem mal. T. nemá iné vyživovacie povinnosti.
Odporca 1/ je slobodný, býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150€ mesačne. Od 5.12.2014 do 3.2.2016 odporca pracoval na dohodu o vykonaní práce u Pavol H.- SPEED Doprava a za 1/2015 do 12/2015dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 70,35€. Za 1/2016 dosiahol príjem 80,66€ a od 4.2.2016 je odporca 1/ v pracovnom pomere, za 2 mesiace dosiahol priemerný čistý mes. príjem 329,47€. Od 29.12.2014 do 7.1.2016 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, z evidencie bol vyradený dňa 8.1.2016 z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov. Nepoberal žiadne dávky ani príspevky v nezamestnanosti. Okrem mal. T. nemá iné vyživovacie povinnosti.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka s odporcom 1/ v čase od 15.11.2015 do konca marca 2016 žili spolu u rodičov odporcu 1/ a spoločne hospodárili. Odporca 1/ sa staral o dieťa. Odporca 1/ uviedol, že od narodenia dieťaťa prispel na jeho výživu sumou cca 200€, navrhovateľka tvrdila, že prispel maximálne sumou 70€.
Účastníci súhlasili s úpravou výživného na sumu 50€ od narodenia dieťaťa, teda od 18.2.2015 do 15.11.2015 a od 1.4.2016 navrhovateľka požadovala určiť výživné na 80€, s čím odporca 1/ nesúhlasil a domáhal sa stanoviť od 1.4.2016 výživné na 60€ mesačne.
Podľa § 94 ods.1,2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 113 ods.2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca 1/ po testoch DNA uznal otcovstvo k odporcovi 2/, čím došlo k určeniu otcovstva k dieťaťu súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine a preto súd konanie o určenie otcovstva zastavil.
Predmetom konania zostala iba úprava práv a povinností k mal. T. M., nakoľko jeho rodičia nie sú manželia a nežijú spolu. Navrhovateľka s odporcom 1/ zhodne uviedli, že maloletého Patrika treba ponechať v starostlivosti navrhovateľky, k čomu sa priklonil aj kolízny opatrovník. Navrhovateľka sa o dieťa riadne stará, na jej strane neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril dieťa do jej starostlivosti s tým, že táto ho bude opatrovať a právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia. Účastníci sa dohodli aj na úprave styku s dieťaťom a táto dohoda sa stala podľa ust. § 25 ods.2 súčasťou rozsudku.
Spornou otázkou zostala len výška výživného a jeho nedoplatkov za minulé obdobie. Navrhovateľka s odporcom 1/ sa zhodli na výške výživného za obdobie od 18.2.2015 ( narodenie dieťaťa) do 15.11.2015 v sume 50€ mesačne. Spornou zostala otázka výživného od 1.4.2016 do rozhodnutia súdu, nakoľko odporca 1/ navrhoval výživné po 60€ mesačne, kolízny opatrovník na 70€ mesačne a navrhovateľka po 80€ mesačne. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na odôvodnené potreby oprávneného mal. Patrika a zárobkové schopnosti a možnosti jeho rodičov. Navrhovateľka má príjem len z rodičovského príspevku 203,20€ a rodinných prídavkov 23,52€ mesačne a odporca bol dlhodobo nezamestnaný a pracoval len na dohodu o vykonaní práce, kde mal nízke príjmy 70-80€ mesačne. V trvalom pracovnom pomere je od 2/2016 a má priem. príjem len 329,47€. Z týchto dôvodov súd upravil výšku výživného na sumu 50€ mesačne od 18.2.2015 do 15.11.2015 len preto, že odporca 1/ bol ochotný výživné v takejto výške platiť, aj keď to prekračovalo jeho finančné možnosti v tom čase. Vzhľadom na jeho ochotu výživné za minulé obdobie v takejto výške uhradiť súd prihliadol na finančné pomery odporcu 1/, minimálny príjem ako aj vek dieťaťa ( 15 mesiacov) stanovil výšku výživného od 1.4.2016 na sumu 60€, nakoľko vyššie výživné by odporcu 1/, s povinnosťou uhradiť nedoplatok na výživnom za minulé obdobie existenčne ohrozilo.
Výšku nedoplatku na výživnom ako aj vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ k mal. Patrikovi súd stanovil len za obdobie, po ktoré účastníci preukázateľne nežili v spoločnej domácnosti, teda od narodenia dieťaťa do 15.11.2015 a od 1.4.2016 do rozhodnutia súdu v sume 502,86€, do čoho započítal preukázanú sumu uhradeného výživného 70€, na ktorej sa účastníci zhodli. Navrhovateľka tvrdila, že odporca 1/ uhradil len sumu 70€ a vzhľadom na rozpornosť výpovedí účastníkov a chýbajúce doklady o poskytnutí čiastky 200€ odporcom 1/, ktorá by sa na výživné dala započítať, súd mohol započítať len sumu 70€. Teda celkový zostávajúci nedoplatok na výživnom predstavuje sumu 432,86€ ( 502,86€ - 70€) , ktorý súd vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu 1/ povolil podľa ust. § 160 ods.1 O.s.p. odporcovi 1/ splácať v splátkach po 20€ mesačne, splatných spolu s bežným výživným. Pokiaľ splátkový kalendár odporca 1/ nedodrží, stane sa zročným celý dlh.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p ( zodpovednosť za zastavenie konania) , § 142 ods.2 a § 150 ods.1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neuložil žiadnemu z účastníkov povinnosť znášať jeho trovy súd videl jednak v okolnostiach prípadu a ako aj v majetkových pomeroch účastníkov, ktorí obaja žijú na hranici sociálnej odkázanosti a žiaden z nich nebol schopný zaplatiť úhradu nákladov na znalecký posudok. Konanie o určenie otcovstva sa zastavilo až potom, čo odporca 1/ na základe pozitívnych testov DNA uznal otcovstvo a týmto testom bol ochotný sa podrobiť aj mimo rámca súdneho konania. Odporca 1/ mal právo požadovať testy otcovstva, nakoľko s rodičovstvom je spojené množstvo povinností, okrem iného aj dieťa živiť po dobu 18 rokov a viac a bez ohľadu na nezákonne získané dôkazy z internetovej komunikácie navrhovateľky, (na ktoré súd v konaní neprihliadol) odporca 1/ mal aj z informácií mimo virtuálneho prostredia ( známi zo školy, susedy, N. Q.) dôvodné pochybnosti o povesti navrhovateľky a o tom, že je jediným mužom, s ktorým súložila v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa. Takže k tomuto konaniu prispela výraznou mierou aj samotná navrhovateľka.
V konaní vznikli trovy štátu za vykonanie znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru genetiky Y.. A. Q., T.. v sume 408,78€, ktoré platil štát z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Úhradu týchto trov má štát právo podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. požadovať od procesne neúspešného účastníka konania, ktorým bol odporca 1/ , avšak tento bol rozhodnutím súdu oslobodený od platenia súdnych poplatkov, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie a preto mu súd nemohol túto povinnosť uložiť. Preto súd štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.