Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_29Cb-67-2015.pdf
PDF · 87.86 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/67/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, Dunajská 25, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu AMMSAM s.r.o., Kopčianska 15, Bratislava, IČO: 45 320 764, proti odporcovi: V. K., nar. XX. XX. XXXX, N. XXX/X, X. Y., štátny občan SR, o zaplatenie 47 530,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 13. 04. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 47 530,- eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že T. Z., a.s. viedla úpadcovi bežný účet č. XXXXXXXX/XXXX a O., a.s. bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Po preskúmaní pohybov na účtoch navrhovateľ zistil, že odporca ako konateľ a spoločník úpadcu vykonal výbery z týchto účtov v celkovej sume 47 530,- eura bez uvedenia dôvodu, preto dňa 19. 01. 2014 navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku a preukázanie účelu výberov finančných prostriedkov. Dňa 22. 12. 2014 odporca odpovedal, že všetky výbery boli urobené za účelom zabezpečenia ekonomickej prevádzky úpadcu, konkrétne úhrady pohľadávok tretích osôb, pričom sa nevedel konkrétne vyjadriť k účelu použitia týchto prostriedkov. Rovnako sa nevedel vyjadriť ani súčasný konateľ úpadcu p. Sedlák. Z uvedeného dôvodu právnej neistoty ohľadom použitia finančných prostriedkov bývalým konateľom úpadcu, ako aj z dôvodu konania správcu s odbornou starostlivosťou v záujme veriteľov v konkurznom konaní bolo podľa navrhovateľa potrebné, aby sa súd zaoberal otázkou, či v danom prípade išlo o prijatie plnenia bez právneho dôvodu, a teda o bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v prospech odporcu na úkor úpadcu a jeho veriteľov.
Odporca k veci uviedol, že v období od decembra 2009 do novembra 2012 pôsobil ako konateľ úpadcu, pričom okrem iného zabezpečoval aj finančné operácie spojené s prevádzkovaním úpadcu vrátane hotovostných výberov z účtu a hotovostných úhrad záväzkov spoločnosti. Všetky navrhovateľom uvádzané výbery boli urobené za účelom zabezpečenia ekonomickej prevádzky úpadcu, konkrétne na úhrady rôznych pohľadávok tretích osôb voči úpadcovi. Ako boli jednotlivé výbery použité bolo zrejmé z archívu a z účtovníctva úpadcu, ktorý však nie je odporcovi prístupný. Odporca ako príklad, že výber z účtov použil na úhradu faktúr uviedol výber zo dňa 22. 12 .2011, ktorý v sume 900,- eura použil na úhradu pohľadávky voči spoločnosti FANEXIM SK, s.r.o. hotovostným vkladom. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenie, že výbery uskutočnené odporcom boli plnenia bez právneho dôvodu.
Navrhovateľ k veci ešte uviedol, že svoj nárok uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko bol odporca v rozhodnom období konateľom úpadcu, a preto bol povinný konať s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 135 Obchodného zákonníka. Preto dal navrhovateľ súdu na zváženie, či jeho nárok nie
je tiež možné posúdiť ako náhradu škody za porušenie takejto povinnosti odporcu ako konateľa, keďže ten bol zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva úpadcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to: výzvou zo dňa 19. 11. 2014 s doručenkou o prevzatí odporcom zo dňa 01. 12. 2014, odpoveďou odporcu zo dňa 22. 12. 2014, úradným záznamom zo dňa 07. 04. 2015, výpisom z účtu úpadcu vedeného v T. Z., potvrdeniami o výberoch v hotovosti zo dňa 22. 12. 2011, 28. 01. 2011, 07. 02. 2011, 13. 06. 2011, 15. 08 .2011, 07. 09. 2011 a 07. 11. 2011, potvrdením o vklade v hotovosti, výpisom z obchodného registra spoločnosti úpadcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Odporca v období od 15. 12. 2009 do 14. 11. 2012 vykonával v spoločnosti úpadcu funkciu štatutárneho zástupcu bol oprávnený v mene úpadcu konať a podpisovať samostatne. Zároveň bol v tomto predmetnom období aj spoločníkom úpadcu. Z potvrdení o výberoch v hotovosti z účtu úpadcu vedeného vo O. vyplývalo, že odporca ako konateľ úpadcu vybral z tohto účtu:
- dňa 28. 01. 2011 hotovosť v sume 5 000,- eura a 3 270,- eura,
- dňa 07. 02. 2011 hotovosť v sume 8 500,- eura,
- dňa 16. 06. 2011 hotovosť v sume 5 000,- eura,
- dňa 15. 08. 2011 hotovosť v sume 5 000,- eura,
- dňa 07. 09. 2011 hotovosť v sume 5 000,- eura,
- dňa 07. 11. 2011 hotovosť v sume 1 000,- eura,
- dňa 22. 12. 2011 hotovosť v sume 2 900,- eura,
Z výpisu z účtu úpadcu vedeného v T. Z. M., a.s. vyplývalo, že dňa 09. 02. 2012 odporca vybral z tohto účtu celkovo sumu 12 760,- eura.
Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 4K 8/2013 zo dňa 20. 12. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 31. 12. 2013 vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil navrhovateľa.
Navrhovateľ vyzval listom zo dňa 19. 11. 2014 odporcu na preukázanie účelu vyššie uvedených výberov finančných prostriedkov z účtov úpadcu, na čo odporca navrhovateľovi listom zo dňa 22. 12. 2014 oznámil, že predmetné výbery z účtov boli urobené za účelom zabezpečenia ekonomickej prevádzky úpadcu, konkrétne na úhradu rôznych pohľadávok tretích osôb voči úpadcovi, pričom nevedel presne uviesť účel použitia každého výberu.
Zo stretnutia navrhovateľa a konateľa úpadcu p. Pavla Sedláka zo dňa 07. 04. 2015 vyplývalo, že ten ako konateľ úpadcu nedisponuje jeho účtovníctvom, pričom od jeho prevzatia spoločnosti úpadcu nevykonával žiadnu hospodársku činnosť. Konateľ úpadcu zároveň uviedol, že nevedel o účte úpadcu vo VÚB a ani mu nebolo známe, k čomu odporca finančné prostriedky z týchto účtov použil.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
Podľa ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.
Podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.
Podľa ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.
Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkového vzťahu podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka je aj bezdôvodné obohatenie. Ide o záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil, pričom je zameraný len na to, aby sa toto bezdôvodné obohatenie vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Občiansky zákonníka upravuje 5 prípadov bezdôvodného obohatenia. Prvý prípad predstavuje majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, teda sa plnilo aj napriek tomu, že chýbala napr. zmluva alebo iný právny dôvod plnenia. Druhým prípadom bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Tretím prípadom je majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol, teda napríklad pri splnení rozväzovacej podmienky, odstúpením od zmluvy alebo zrušením zmluvy. Štvrtým prípadom je majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov a taktiež aj prípad keď niekto omylom plní za iného, pretože sa domnieva, že má sám povinnosť plniť (ust. § 454 Občianskeho zákonníka).
V danom prípade navrhovateľ preukázal, že odporca ako konateľ úpadcu v čase, keď vykonával svoju funkciu štatutárneho orgánu, z účtov úpadcu vybral hotovosť v sume 47 530,- eura. Nemožno však súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že tieto peňažné prostriedky vybral odporca bez právneho dôvodu, čo malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor úpadcu. Právny dôvod takéhoto konania odporcu vyplýval z jeho funkcie konateľa úpadcu, teda oprávnenia konať v mene spoločnosti úpadcu a za tým účelom aj vyberať peniaze z účtov úpadcu a disponovať nimi. Vzhľadom na uvedené nemohol súd konštatovať existenciu bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor úpadcu, keďže konanie odporcu nenapĺňalo znaky ani jedného prípadu vzniku bezdôvodného obohatenia.
S funkciou konateľa však súvisia aj mnohé povinnosti, ktoré musí konateľ pri výkone svojej pôsobnosti plniť a ktoré sú upravené vo viacerých ustanoveniach Obchodného zákonníka, ako aj v iných právnych predpisoch, alebo vyplývajú zo spoločenskej zmluvy, stanov a rozhodnutí valného zhromaždenia. Vo vzťahu ku všetkých povinnostiam konateľa pôsobí zásada výkonu jeho pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri nerešpektovaní tejto zásady je konateľ podľa ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka povinný nahradiť spoločnosti škodu, ktorá jej tým vznikla. Konateľ však nebude zodpovedať za škodu v prípade, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že konal v záujme spoločnosti. Ak sú splnené obe podmienky kumulatívne, zodpovednosť za škodu nevznikne. Platí, že zodpovednosť konateľa za škodu sa podľa ust. § 757 Obchodného zákonníka spravuje všeobecnými ustanovenia o náhrade škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva poškodenému dôkazná povinnosť preukázať predpoklady takejto zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, protiprávne konanie škodcu a príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním škodu.
Navrhovateľ však podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal čo i len jeden predpoklad zodpovednosti za škodu podľa ust. § 135a ods. 2 O.s.p v spojení s ust. § 373 a § 757 Obchodného zákonníka, teda nepreukázal, že by odporca s finančnými prostriedkami patriacimi úpadcovi nenakladal v odbornou starostlivosťou, v rozpore so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Inak povedané, na základe navrhovateľom predložených dôkazov nebolo možné jednoznačne konštatovať, že by odporca finančné prostriedky použil na iný účel ako účel súvisiaci s činnosťou úpadcu, teda že by si finančné prostriedky ponechal alebo použil na úhradu iných záväzkov ako záväzkov spoločnosti. Len
samotný výber peňazí z účtov úpadcu nepredstavuje skutočnosť spôsobujúcu škodu úpadcovi alebo protiprávne konanie odporcu, keďže takéto oprávnenie mu vyplývalo z jeho pôsobnosti štatutárneho zástupcu spoločnosti úpadcu. Taktiež nebolo možné konštatovať, že by odporca porušil iné povinnosti konateľa, napr. vedenie účtovníctva, keďže navrhovateľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by takéto porušenie povinnosti odporcu preukázal, pričom úradný záznam zo stretnutia navrhovateľa a súčasného konateľa úpadcu preukazuje len tú skutočnosť, že navrhovateľ, resp. súčasný konateľ úpadcu účtovníctvom úpadcu nedisponuje, avšak dôvod tohto stavu, či už porušenie povinnosti viesť účtovníctvo odporcom alebo krádež, stratu a iné, z tohto úradného záznamu nevyplýval.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrh navrhovateľa na začatie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, keďže ten podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že by sa odporca na úkor úpadcu podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil alebo že by odporca svojím konaním (výberom finančným prostriedkov z účtov úpadcu) spôsobil úpadcovi škodu porušením svojím povinností vyplývajúcich z jeho pôsobnosti štatutárneho zástupcu úpadcu podľa ust. § 135 a § 135a Obchodného zákonníka.
Účastníci konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 20. 04. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 11. 05. 2016 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorému patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania podľa tohto ustanovenia rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.