Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-266-2014.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/266/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: paravan interactive, s.r.o., so sídlom Poštová 3, 811 01 Bratislava, IČO: 35 869 046, zast. JUDr. Martin Abrahám, advokát, Koceľova 25, 821 08 Bratislava proti odporcovi: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 54.467,79 eur s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/37/2010-294 zo dňa 27.5.2014 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/37/2010-294 zo dňa 27.5.2014 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny v sume vo výške 5.880,99 eur a príslušenstva zastavil a súčasne rozhodol, že žalobu zamieta. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 7.12.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 54.467,79 eur a úrokov z omeškania zo sumy 44.156,09 eur - úrok vo výške 14,50% p.a. od 1.1.2007 do 31.12.2007 a úrok vo výške 9% p.a. od 1.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.194,98 eur úrok vo výške 14,50% p.a. od 16.1.2007 do 31.12.2007 a úrok vo výške 9% p.a. od 1.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.460,53 eur úrok vo výške 9% p.a. od 18.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.659,70 eur úrok vo výške 9% p.a. od 20.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 1.659,70 eur úrok vo výške 9% p.a. od 17.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 4.336,80 eur úrok vo výške 9% p.a. od 15.1.2008, trov konania, z titulu náhrady škody.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 1.4.2014 zobral späť návrh v časti istiny v sume vo výške 5 880,99 eur s príslušenstvom a navrhol zmenu petitu. Súd prvého stupňa uznesením konanie v časti istiny vo výške 5.880,99 eur zastavil vrátane príslušenstva a pripustil zmenu petitu nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 48.586,80 eur s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania vo výške 14,5% p.a. zo sumy 39.350,- eur od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 9% p.a. zo sumy 4.336,80 eur od 15.1.2008 do zaplatenia, vo výške 9% p.a. zo sumy 5.000,- eur od 7.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvoril dňa 22.5.2003 rámcovú zmluvu o spolupráci pri marketingovej komunikácii č. 0120030318, z ktorej prešli práva a povinnosti na navrhovateľa ku dňu 19.11.2003. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú na obdobie jedného kalendárneho roka s tým, že sa jej platnosť automaticky predlžuje vždy o jeden kalendárny rok, ibaže niektorá zo zmluvných strán oznámi najneskôr 30 dní pred ukončením obdobia platnosti zmluvy oznámi druhej zmluvnej strane úmysel nepokračovať v zmluvnom vzťahu na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa čl. IX ods. 1 zmluvy bola dojednaná povinnosť zmluvných strán doručiť oznámenie protistrane v stanovenej lehote. Navrhovateľ a odporca spolupracovali na základe zmluvy, na základe čiastkových objednávok odporcu v súlade so zmluvou v rokoch 2004,
2005 a 2006. Navrhovateľ plnil zmluvu prostredníctvom úplného subkontrahovania zákazok odporcu subdodávateľovi, ktorým bol Z. Ř. - F. P. S., I., na základe zmluvy o poskytovaní služieb obnovovanej rovnakým spôsobom, ako zmluva, ibaže s časovým oneskorením. Po uplynutí lehoty na doručenie oznámenia podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy na obdobie kalendárneho roku 2007, navrhovateľ objednal u subdodávateľa prípravu plnenia zmluvy na rok 2007 a ktorý mu vystavil predfaktúru č. 2007/01, na sumu vo výške 36.000,- Sk so splatnosťou dňa 15.1.2007. Odporca dňa 8.12.2007 zaslal navrhovateľovi list, ktorého obsahom bol návrh dohody o ukončení zmluvy, s dátumom 20.11.2006, v zmysle predmetného návrhu mala byť ukončená zmluva bez vzájomných nárokov a plnení. Nakoľko navrhovateľ už v čase doručenia návrhu odporcu zo dňa 8.12.2006 objednal prípravu plnení pre odporcu na rok 2007 od subdodávateľa, ktorý mu vystavil predfaktúru, nemohol navrhovateľ požiadavke odporcu vyhovieť, nakoľko vedel, že subdodávateľ si uplatní voči nemu zmluvnú pokutu vzhľadom na povahu objednávky. Navrhovateľ listom zo dňa 19.2.2007 návrh odporcu na uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy odmietol z dôvodu oneskoreného doručenia návrhu odporcom, ako aj preto, že už pracoval na príprave plnenia svojich povinností, vyplývajúcich zo zmluvy a uzatvoril subkontrakt so subdodávateľom, ktorému uhradil sumu vo výške 36.000,- Sk. Odporca zaslal navrhovateľovi dňa 18.4.2007 list, v ktorom vyslovil nezáujem pokračovať v plnení zmluvy a ktorú mu zároveň vypovedal v trojmesačnej výpovednej lehote. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 6.8.2007 odpoveď na výpoveď zmluvy zo dňa 18.4.2007 s tým, že mu oznámil, že zmluva naďalej platí a jeho výpoveď možno považovať v súlade s čl. IX ods. 1 Zmluvy iba za oznámenie o nezáujme pokračovať v plnení zmluvy po 31.12.2007. Zároveň ho vyzval, aby predložil relevantný návrh dohody o ukončení zmluvy a rokovanie o kompenzácii navrhovateľa zo strany odporcu z titulu neplnenia zmluvy, platne uzavretej na rok 2007.
Odporca odpovedal navrhovateľovi listom zo dňa 20.8.2007, v ktorom uviedol, že keďže ide iba o rámcovú zmluvu, nie je povinný mu kompenzovať jeho náklady. Navrhovateľ poukázal na zásady poctivého obchodného styku a zaužívanej praxe medzi zmluvnými stranami, podľa ktorých bol povinný uzatvoriť so subdodávateľom subkontrakt, keďže uplynutím lehoty podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy, boli na strane navrhovateľa zmluvné povinnosti plniť odporcovi, a ktoré zabezpečoval počas celého obdobia trvania zmluvy prostredníctvom subdodávateľa. Navrhovateľ sa spoliehal na to, že odporca si bude plniť svoje záväzky zo zmluvy v rozsahu plnenia zmluvy za kalendárny rok 2006. Navrhovateľ má za to, že odmietnutím plnenia na základe platne uzatvorenej zmluvy odporcom, tento porušil svoje povinnosti, čím spôsobil navrhovateľovi škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, pričom si uplatňuje skutočnú škodu, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty, ktorú musel navrhovateľ uhradiť subdodávateľovi z dôvodu neplnenia si povinností zo subkontraktu a náhrady časti nákladov na pracovnú silu, o ktoré by bol navrhovateľ mohol znížiť mzdové náklady na jedinú administratívnu zamestnankyňu. Súčasne si uplatnil aj ušlý zisk s poukazom na ust. § 266 ods. 3 a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka v rozsahu, v ktorom by ho dosiahol za predpokladu, že by si odporca bol splnil svoje povinnosti objednávateľa zo zmluvy riadne a v obvyklom rozsahu. Navrhovateľ vychádzal pri výpočte ušlého zisku z obvyklého rozsahu plnenia zmluvy, za ktorý možno považovať obrat z obchodovania medzi navrhovateľom a odporcom dosiahnutý v predchádzajúcom období plnenia zmluvy v roku 2006. Navrhovateľovi vznikli dodatočné náklady v dôsledku zníženia vyťaženosti jedinej administratívnej pracovnej sily.
Navrhovateľ má za to, že v zmysle ust. čl. IX ods. 1 Zmluvy je nepochybné, že platnosť zmluvy bola dňa 2.12.2006 prejavom vôle odporcu - opomenutím - predĺžená na obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 a uvedené potvrdil aj odporca vo svojom liste zo dňa 20.8.2007. Počas platnosti zmluvy bol navrhovateľ povinný dodávať služby odporcovi v potrebnom rozsahu. Nakoľko v zmluve absentovalo ustanovenie, ktoré by vopred špecifikovalo alebo upresňovalo objem alebo hodnotu služieb, ktoré bude povinný navrhovateľ na základe zmluvy poskytnúť odporcovi, mohol navrhovateľ čo do rozsahu, v ktorom bol odporca oprávnený od neho požadovať poskytnutie služieb, vychádzať v súlade s ust. § 266 ods. 3 a ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka výhradne zo zaužívanej zmluvnej praxe a z objemu a obratu z obchodovania medzi účastníkmi konania v poslednom kalendárnom roku riadneho plnenia zmluvy, ktorým bol rok 2006.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď mal za to, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď odporca neporušil žiadnu povinnosť zo záväzku, nakoľko právne vzťahy medzi účastníkmi konania boli realizované na základe rámcovej zmluvy a mali povahu inominátnej rámcovej zmluvy, z ktorej odporcovi nevznikali priamo záväzky, ktoré mohli byť porušené. Poukázal na zmluvu, konkrétne čl. II ods. 7 a 8, ktorá predpokladá, že odporca ako objednávateľ úplne zamietne podklady a návrhy navrhovateľa ako dodávateľa. Okrem toho, kým zmluva čo do predmetu zmluvy
definuje veľké množstvo povinnosti navrhovateľa, ani na jednom mieste neukladá odporcovi akúkoľvek povinnosť, z ktorej by sa dalo vyvodiť, že bol povinný zadávať navrhovateľovi zákazky. Akékoľvek záväzky odporcu, boli podmienené tým, či odporca odsúhlasí príslušný návrh zadania, mediálny plán alebo jednotlivé realizačné plány. Odporca nebol povinný objednávať si služby od navrhovateľa, obchodná zvyklosť preto nemôže takúto povinnosť umelo vytvárať. Zdôraznil, že obchodnou zvyklosťou sa jasne potvrdilo, že je len na odporcovi, či a koľko služieb si od navrhovateľa objedná. Uviedol, že napríklad v roku 2004 si objednal odporca u navrhovateľa služby v hodnote 126.631,64 eur a v nasledujúcom roku si objednal služby v rozsahu 77.166,39 eur. Poukázal na ustálenú judikatúru k otázke rámcových zmlúv, ktorá takýmto typom zmlúv odopiera právnu záväznosť, keď konkrétne záväzky vznikajú až uzatvorením dodatočných dohôd, ktorých uzavretie rámcová zmluva predpokladá. Uviedol, že navrhovateľ nijako nepreukázal, že zmluvnú pokutu možno považovať za predvídateľnú škodu. Odporca, preto nemôže za ňu zodpovedať. Tiež poukázal na primeranosť výšky vyúčtovanej pokuty žalobcovi subdodávateľom, nakoľko objem služieb, ktoré si žalobca u subdodávateľa objednal objednávkou zo dňa 4.12.2006, predstavoval 180.000,- Sk. V rovnakej výške bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. Navrhovateľ odporcu na uplatnenie zmluvnej pokuty subdodávateľom nikdy neupozornil a poukázal na to, že subdodávateľom žalobcu bol jeho konateľ. Tiež sa vyjadril k požiadavke navrhovateľovi preplatiť časť mzdových nákladov, ktoré vynaložil na svoju zamestnankyňu, keď uviedol, že navrhovateľ bol povinný urobiť opatrenia na odvrátenia alebo zmiernenie škody. Navrhovateľ vedel, že už od polovice decembra 2006, keď mu bol doručený list odporcu zo dňa 26.11.2006, že odporca nemá záujem pokračovať v spolupráci. Navrhovateľ neprijal potrebné opatrenia na zmiernenie škody. Ďalej uviedol, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, preto navrhovateľ nemá nárok na náhradu ušlého zisku. Objem spolupráce s odporcom sa počas rokov výrazne menil, rozdiely dosahovali desiatky percent, navrhovateľ teda nemal žiadnu záruku, že v roku 2007 dosiahne zisk, vo výške, ktorú si návrhom uplatňuje. Tiež namietal výšku úrokov z omeškania, keď má za to, že sú nesprávne vypočítané.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 132 O.s.p., § 133 O.s.p., § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka, § 374 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 377 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 373 Obchodného zákonníka a po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že na rok 2007 nebol navrhovateľom vypracovaný a odporcom schválený mediálny plán, ani žiadne čiastkové zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť zo zmluvy. Z uzatvorenej rámcovej zmluvy nevznikli automaticky práva a povinnosti zmluvným stranám, nakoľko táto zmluva neobsahuje záväzok odporcu na odber určitého konkrétneho množstva marketingových služieb od navrhovateľa. Uvedená potvrdzuje skutočnosť, že podľa znenia zmluvy napríklad čl. II ods. 4 zmluvy, čl. II ods. 6, čl. II ods. 7, čl. IV ods. 4, čl. V dodávky služieb mali byť vždy predmetom osobitnej dohody uzatvorenej vo forme písomného schválenia mediálneho plánu. Z uvedeného vyplýva, že sa predpokladalo dodatočné vymedzenie dodávok služieb, ako aj potreba uzatvorenia ďalších parciálnych zmlúv, na základe ktorých by vznikali konkrétne záväzky.
Súd prvého stupňa neuznal argumentáciu navrhovateľa, že tento musel pre odporcu v roku 2007 pre potencionálne plnenia zazmluvniť určitých subdodávateľov, nakoľko v danom čase nebol známy presný rozsah služieb, ktoré mali byť poskytnuté navrhovateľom odporcovi a takýto postup by bol kvôli chýbajúcemu súhlasu aj v rozpore s čl. 4.4 všeobecných obchodných podmienok odporcu. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá sa prejavuje zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred škodnou udalosťou. Súd prvého stupňa tiež nemal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany odporcu a vznikom škody. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody ani ušlého zisku žiadnym dôkazom, taktiež že jeho subdodávateľovi naozaj vznikol nárok na zmluvnú pokutu a že má voči odporcovi nárok na náhradu mzdových nákladov. Uviedol, že súd má uvedené skutočnosti preukázané z listinných dôkazov založených v súdnom spise, z ktorých vyplýva, že odporca postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou, ktorá bola označená ako rámcová a preto súd návrh voči odporcovi v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatnil v tomto konaní nie je premlčané, keď si uplatnil svoje právo na súde pred uplynutím 4 premlčacej lehoty dňa 1.12.2010 a lehota na uplatnenie práva mohla uplynúť najskôr dňa 29.6.2014.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi trovy konania nepriznal, keď podľa názoru súdu prvého stupňa si odporca neuplatnil žiadne trovy konania.
Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí a žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o nároku navrhovateľa a súdu prvého stupňa uložiť povinnosť rozhodnúť o výške nároku.
V odvolaní poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa a v tej súvislosti namieta nesprávny právny záver. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý považuje rámcovú zmluvu za takú, z ktorej nevznikajú žiadne povinnosti a z ktorej automaticky nevznikajú práva a povinnosti. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje jednoznačne predpokladané plnenia strán a spôsoby vykonania, ktoré súd identifikoval ako neexistujúce ako aj rozpočtu odmeny navrhovateľa na čas trvania zmluvy. Za osobitne dôležitý nedostatok rozsudku považuje skutočnosť, že navrhovateľ priamo v konaní namietal, aj s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o právnych úkonoch zmluvách, najmä zmluvy o budúcej zmluve, pod ktorú súd subsumoval rámcovú zmluvu, že zmluva nemá náležitosti a že postupom strán podľa zmluvy nikdy žiadna čiastková zmluva vzniknúť nemohla, pričom sa súd s týmito argumentmi opäť nevysporiadal, čím súd opätovne odňal navrhovateľovi právo na súdnu ochranu a nedal navrhovateľovi odpoveď na otázku, ktorá má pre právne posúdenie merita veci rozhodujúci význam. Považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko súd jednoznačne identifikuje zmluvu ako zmluvu o budúcej zmluve, z ktorej je odporca údajne výhradne oprávnenou stranou. Tiež zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvého stupňa trpí aj nedostatkom náležitostí rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s existenciou exkluzivity podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy a jej vplyvom na úmysel strán pri uzatváraní zmluvy. Naviac okrem exkluzivity zo zmluvy zo strany navrhovateľa existovala zo strany odporcu, t.j. že odporca v oblasti pokrytej zmluvou nezadával zákazky tohto druhu iným subjektom od roku 2003 do roku 2006, čo ale súd nezisťoval, rovnako ako iné okolnosti uzavretia zmluvy a jej význam a účel. Zdôrazňuje, že navrhovateľ neuplatňuje touto žalobou úhradu faktúry podľa potvrdenej zákazky, ale ušlý zisk z neplnenia zmluvy v rozsahu obvyklom a spôsobom, ktorý navrhovateľ musel, vzhľadom na predošlú zmluvnú a obchodnú prax očakávať. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Voči uvedenému rozsudku sa v zákonnom stanovenej lehote odvolal aj odporca a to v časti týkajúcej sa práva na náhradu trov konania, keď má za to, že vo výroku rozsudku vyhláseného na pojednávaní dňa 27.5.2014 súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, avšak vo výroku písomného vyhotovenia náhradu trov konania odporcovi nepriznal. Uvádza, že odporca si právo na náhradu trov konania riadne uplatnil a predložil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia už na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.5.2014. Právny zástupca odporcu v prípade úspechu žiadal priznať trovy konania, ktorých vyčíslenú výšku poverený zamestnanec založil do súdneho spisu. Ako dôkaz pripojil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 27.5.2014, ako aj vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania zmeniť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Dňa 20.8.2014 sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že má za to, že v danom prípade nebola splnená podmienka včasnosti podania odvolania v zmysle ust. § 204 O.s.p. a ďalej uvádza, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní sú neopodstatnené. Zdôrazňuje závery súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že z uzatvorenej rámcovej zmluvy nevznikali automaticky práva a povinnosti zmluvným stranám, nakoľko táto zmluva neobsahuje záväzok na odber určitého konkrétneho množstva, pričom dodávky služieb mali byť vždy predmetom osobitnej dohody. S týmto záverom sa odporca plne stotožňuje. Tiež má za to, že navrhovateľovi postupom súdu nebolo odňaté právo na súdnu ochranu, kedy navrhovateľ opakovane v podanom odvolaní porušenie tohto práva zdôrazňoval. K námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s existenciou exkluzivity odporca namieta, že navrhovateľ mal byť aktívny pred súdom prvého stupňa bol riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a ak chcel, aby súd prihliadol na určité skutočnosti mal ich predložiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Má za to, že v odvolaní navrhovateľ neprezentuje žiaden relevantný argument, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správne potvrdiť a v
časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania rozhodnutie zmeniť a priznať odporcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako i odporcu podľa ust. 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov:
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a z tohto dôvodu vyvodil nesprávny právny záver.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.12.2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 54.467,79 eur s príslušenstvom.
Na pojednávaní konanom dňa 1.4.2014 za prítomnosti oboch účastníkov konania súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie istiny 5.880,99 eur zastavil a to z dôvodu, že navrhovateľ zobral v časti o zaplatenie sumy 5.880,99 eur istiny a príslušenstva späť, odporca so späťvzatím časti návrhu súhlasil a obaja účastníci konania sa vzdali odvolania voči uzneseniu súdu o zastavení konania v časti istiny. Súčasne právny zástupca navrhovateľa navrhol zmenu petitu tak, že žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 48.586,80 eur s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania vo výške 14,5% p.a. zo sumy 39.350,- eur od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 9% p.a. zo sumy 4.336,80 eur od 15.1.2008 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 5.000,- eur od 7.12.2010 do zaplatenia a súčasne, aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 1.4.2014 uvedenú zmenu návrhu pripustil. Následne, samostatným uznesením v späťvzatej časti návrhu vo výške 5.880,99 eur s príslušenstvom nevyhotovoval uznesenie.
Na pojednávaní konanom dňa 27.5.2014 zobral navrhovateľ svoj návrh i v časti o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom späť a žiadal konanie aj v tejto časti zastaviť. Súd prvého stupňa síce vyhlásil uznesenie o zastavení konania v tejto časti, pričom zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že účastníci konania sa vzdali práva na podanie odvolania v tejto časti, súd prvého stupňa nevyhotovoval o čiastočnom späťvzatí samostatné rozhodnutie a súčasne táto skutočnosť, teda späťvzatie časti návrhu vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom neuviedol a neodôvodnil ani v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Pokiaľ teda došlo v priebehu prvostupňového konania k čiastočnému späťvzatiu návrhu a to jednak vo výške 5.880,99 eur, kedy následne navrhovateľ trval na úhrade sumy 48.586,80 eur s príslušenstvom a následne došlo k čiastočnému späťvzatiu vo výške 5.000,- eur s príslušenstvom, táto skutočnosť následne z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Z pohľadu prieskumu rozhodnutia odvolacím súdom je potom rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, pokiaľ nie je ustálený predmet konania. Späťvzatie návrhu a skúmanie, ktorý z účastníkov konania z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania má vplyv tiež na výšku priznaných trov konania a nemenej dôležitá je aj tá skutočnosť, že pokiaľ došlo k späťvzatiu návrhu, nemohol o tejto časti návrhu rozhodovať súd zamietnutím návrhom i v tejto časti.
Okrem uvedeného dôvodu, teda nedostatku ustálenia predmetu konania po čiastočných späťvzatiach návrhu, odvolací súd vytýka rozhodnutiu súdu prvého stupňa i samotnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca porušil svoju povinnosť zo zmluvy. Z uzatvorenej rámcovej zmluvy podľa názoru súdu prvého stupňa nevznikali automaticky práva a povinnosti zmluvným stranám, nakoľko táto zmluva neobsahuje záväzok odporcu na odber určitého konkrétneho množstva marketingových služieb navrhovateľa. Súd prvého stupňa uviedol, že dodávky služieb mali, byť vždy predmetom osobitnej dohody.
V obchodnoprávnych vzťahoch sa rámcové zmluvy uzavierajú medzi zmluvnými partnermi, ktorý väčšinou dlhodobo a opakovane vzájomne spolu obchodujú. Uzavieranie rámcových zmlúv im umožňuje zjednodušiť a urýchliť realizáciu obchodu, pretože nie je potrebné na každý podobný obchodný prípad opakovane uzavierať podobné zmluvy a opakovane koncipovať práva a povinnosti strán. Ich význam je racionalizovať a zjednodušiť kontraktačný proces. Ako rámcovú zmluvu je možné označiť zmluvu, ktorá stanoví len rámec práva a povinnosti obchodníkov a podmienky ich vzájomných obchodný vzťahov, ktoré by bolo zbytočné neustále pri každom obchodnom prípade opakovať. Na základe samotnej
rámcovej zmluvy ešte nedochádza ku realizácii obchodu, ale až v spojení s dielčou zmluvou. Rámcová zmluva je však platný záväzok, pričom strany pri uzavieraní rámcovej zmluvy môžu byť viazané povinnosťami upravenými výhradne v rámcovej zmluve bez toho, aby ďalej museli uzavrieť dielčie zmluvy. Rámcová zmluva má v praxi charakter inominátneho kontraktu. Následná zmluva tzv. dielča zmluva potom predstavuje už konkrétny zmluvný typ. Záväzok uzavrieť následnú dielču zmluvu nie je podstatnou náležitosťou rámcovej zmluvy, preto táto všeobecne nemá charakter zmluvy o zmluve budúcej a uzavieraní dielčích zmlúv je potom ponechané až na ďalších rozhodnutiach zmluvných strán. Rámcovú zmluvu je potrebné vnímať ako inštitút, ktorý má zjednodušiť kontraktačný proces, a ktorý až v spojení s dielčou zmluvou môže viesť k realizácii predmetu plnenia. Dielče zmluvy konkretizujú predmet plnenia rámcovej zmluvy tak, aby spolu tvorili určitý a platný záväzok strán. Jedná sa teda o zmluvy, ktoré sú obsahovo vzájomne previazané.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody a ušlého zisku, teda nejedná sa o uhradenie faktúry podľa potvrdenej zákazky. K jednotlivým nárokom uplatneným zo strany navrhovateľa sa súd prvého stupňa vyjadril veľmi všeobecne a stručne, pričom neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré jednotlivé nároky navrhovateľa zamietol. V prípade napríklad uplatnenej náhrady škody súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku skonštatoval, že z príjmového dokladu zo dňa 15.1.2007 zistil, že navrhovateľ uhradil Z. Ř. sumu vo výške 36.000,- Sk, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil ako náhradu škody, pričom súd prvého stupňa bez ďalšieho uviedol, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že navrhovateľovi škoda vznikla. Tiež v otázke ušlého zisku súd prvého stupňa neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré dospel k tomuto záveru. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nárok na ušlý zisk z titulu neplnenia Zmluvy, ktorý si uplatnil v rozsahu obvyklom a spôsobom, ktorý navrhovateľ musel vzhľadom na predošlú zmluvnú a obchodnú prax očakávať.
Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého účastník má právo na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, pričom porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nemal ustálený predmet konania, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva skutočnosť, že zobral do úvahy a vysporiadal sa s procesným úkonom navrhovateľa a to čiastočným späťvzatím návrhu jednak zo dňa 27.5.2014, ako i 1.4.2014 a vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie a nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v hore naznačenom smere.
Súd prvého stupňa sa v novom rozhodnutí bude zaoberať aj námietkami odporcu v podanom odvolaní, ktorým sa odvolal voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa a podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí vo veci.
Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.