Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/394/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, právne zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti žalovanému: U. C., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.11.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 248,95 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a jeho právneho predchodcu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvou o pripojení a jej dodatkom. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 20.10.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bola povinnosť právneho predchodcu žalobcu pripojiť žalovaného k verejnej mobilnej sieti a aktivovať mu SIM na predplatenú mobilnú službu - program FIX 16 a žalovaný mal povinnosť dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit sa SIM karte, pričom po prvý krát bol povinný si ho dobiť najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Dňa 20.10.2011 uzavreli tiež dodatok k zmluve o pripojení, z ktorého vyplýva povinnosť žalovaného počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla povinnosť žalovanému mobilný telefón LG EGO T500 White v akciovej cene. Keďže žalovaný si kredit na SIM karte buď vôbec nedobil alebo počas doby viazanosti si prestal dobíjať kredit, porušil zmluvu o pripojení, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby EASY a Osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX16 za čo bol právny predchodca žalobcu oprávnený vyúčtovať žalovanému zmluvnú pokutu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 7211689641. Žalovaný porušil zmluvu o pripojení tým, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit. K otázke oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty uviedol, že uplatnenú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry súdy nevyslovili záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty by bolo jedine to, že platne dojednaná zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Jej dojedanie považoval za absolútne oprávnené. Ustanovenia dodatku

k zmluve o pripojení presne určuje povinnosti po porušení ktorých mal právny predchodca žalobcu právo vyúčtovať zmluvnú pokutu. Žalovaný bol pri podpise zmluvy o pripojení oboznámený s možnosťou je uplatnenia. Poukázal na príslušný bod dodatku k zmluve o pripojení, kde sa nachádzal taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých mal právny predchodca žalobcu právo uplatniť si zmluvnú pokutu. Aj napriek tomu, že v tomto ustanovení sa nachádza slovné spojenie „porušenie akejkoľvek povinnosti“ išlo o povinnosti následne vymenované. Z toho možno vyvodiť, že dojednanie zmluvnej pokuty je určité a zrozumiteľné. Ďalej uviedol, že vzhľadom na synalagmatický charakter zmluvy o pripojení si povinnosti plnila riadne a včas iba jedna strana zmluvného vzťahu, a to právny predchodca žalobcu pričom žalovaný zmluvu o pripojení porušil, preto právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo účtovať zmluvnú pokutu. Ďalej uviedol, že žalovaný prijal rozhodnutie uzatvoriť, resp. neuzatvoriť zmluvu o pripojení. Žalovaný nebol nijako nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor na posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej vôle. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral dodávateľa služieb, okruh služieb a mobilný telefón. Možno konštatovať, že právny predchodca žalobcu vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však žalovaný mal právo na relevantné informácie zo strany právneho predchodcu žalobcu, na základe ktorých sa rozhodne či vstúpi alebo nevstúpi do zmluvného vzťahu. Čo sa týka dobíjania kreditu poukázal na prenos dôkazného bremena na žalovaného. Poukázal tiež na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu obratom po prvom nezaplatení faktúry nezruší zmluvu o pripojení. Tieto prípady majú osobitný postup. Nedochádza hneď k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. suspendácii klienta. Dlžný klient má ešte možnosť počas štvormesačného obdobia svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty uhradiť. V prípade, že klient túto možnosť nevyužije dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty.

K žalobe pripojil žalobca Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 20.10.2011, Dodatok k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 20.10.2011, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2014 a faktúru č. 7211689641 zo dňa 7.11.2012, splatnú dňa 25.11.2012, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 17.3.2016 nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že v predmetnej právnej veci ide o drobný spor, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.5.2016.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o pripojení Fix zo dňa 20.10.2011, Dodatkom k Zmluve o pripojení Fix zo dňa 20.10.2011, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 3.7.2014 a faktúrou č. 7211689641 zo dňa 7.11.2012, splatnou dňa 25.11.2012, na sumu 248,95 eur ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 20.10.2011 Zmluvu o pripojení Fix a toho istého dňa aj jej Dodatok, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta č. 8942102470002162763 a pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému program služieb - Fix 16 a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytované služby a riadne a včas realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie kreditu vo výške 16,- eur s DPH za každé zúčtovacie obdobie počas trvania zmluvy o pripojení. Právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol tiež mobilný telefón LG EGO T500 White. Podľa uvedeného dodatku

k zmluve sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, bude platiť včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom (bod 1 a 2 predmetného dodatku). Podľa bodu 3 tohto dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto dodatku, t.j. vo výške 248,95 Eur. Faktúrou č. 7211689641, zo dňa 8.11.2012, splatnou dňa 25.11.2012, na sumu 248,95 eur vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Uplatnený nárok žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení tým, že buď vôbec nedobil alebo počas doby viazanosti si prestal dobíjať kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a tým vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zmluvnú pokutu.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení a jej dodatku, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 20.10.2011 a jej Dodatok zo dňa 20.10.2011 uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru aj napriek námietkam žalobcu, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností.

Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.

Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje.

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu alebo zvoleného programu služieb. Žalovaný mal možnosť dodatok k zmluve prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Za individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať, že žalovaný mal možnosť si vybrať program služieb a mobilný telefón, keď žalovaný po zvolení jemu vyhovujúceho programu nemal možnosť ďalej ovplyvniť obsah zmluvy, ktorý bol vopred daný právnym predchodcom žalobcu.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na

charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania predložil súdu iba Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 20.10.2011 a jej dodatok z toho istého dňa a faktúru č. 7211689641 zo dňa 8.11.2012, splatnú dňa 25.11.2015, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Žiadnym iným dôkazom však nepreukázal, že či zo strany žalovaného a akým spôsobom došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného žalobca iba konštatoval v podanej žalobe, keď k porušeniu povinností malo dôjsť nedobíjaním si v zmluve dohodnutého kreditu, v dôsledku čoho bol deaktivovaný. Žalobca neuviedol, v ktorom období a v akom rozsahu si žalovaný nedobíjal kredit, pričom v žalobe uviedol len to, že žalovaný si buď vôbec nedobil kredit alebo počas doby viazanosti prestal kredit dobíjať.

Vychádzajúc z tvrdení a predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe nemožno vyhovieť, a to aj z dôvodu nepreukázania vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, a preto musí byť žaloba žalobcu zamietnutá.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ uplatneného nároku.

Podľa § 79 ods.1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods.1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z § 79 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku je už v návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočností a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. K návrhu je tiež povinný pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny ( § 79 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 101 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

V zmysle § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 205a O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a ) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia možno zhrnúť, že účastník sporového súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú ( § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenie nie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods.4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo ) a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanému vyúčtovanú zmluvnú pokutu. Žalobca tak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola takáto zmluvná pokuta dojednaná, pričom je potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že došlo k takému porušeniu záväzkového vzťahu žalovaným, ktoré predpokladá zmluva o pripojení a jej dodatok, za ktoré vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu oprávnenie si uplatniť zmluvnú pokutu a žalovanému vznikla povinnosť túto zmluvnú pokutu uhradiť. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanom aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby na preukázal svojho tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného.

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 7.3.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 11.3.2016 bol poučený v zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku. Predložil súdu zmluvu o pripojení a jej dodatok, kde bola zmluvná pokuta dojednaná ako aj faktúru, kde bola vyúčtovaná, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného na preukázanie oprávnenosti vyúčtovania takejto zmluvnej pokuty. Zo samotnej žaloby vyplývajú len tvrdenia žalobcu o porušení zmluvných povinností žalovaným ako aj viacero možností za porušenie, ktorých mal právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtovať túto zmluvnú pokutu, a to buď, že žalovaný si vôbec nedobil kredit alebo počas doby viazanosti si prestal dobíjať kredit. Žalobca vôbec neuviedol v akom období boli povinnosti zo strany žalovaného porušené, resp. či vôbec neboli splnené. Pričom sám žalobca poukázal na skutočnosť, že na uplatnenie zmluvnej pokuty a deaktiváciu SIM karty musí ubehnúť 4-mesačné obdobie, kedy klient je suspendovaný v užívaní služieb. Samotné uvedenie výšky zmluvnej pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že

došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného a žalobcovi vznikol nárok na jej úhradu vo vyúčtovanej sume.

Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto aj z tohto dôvodu ju zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.. Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže v priebehu konania návrh na uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť mu trovy konania a neurobil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia