Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-12T/12/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Lucia Kovačinová, v trestnej veci obžalovaného P. B., Z.. XX.XX.XXXX pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. septembra 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX V. D., H. X., trvale bytom D. XX, H. X., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon treszu odňatia slobody Žilina

j e v i n n ý , ž e

najmenej od roku 2014 do 09. 08. 2021, v rodinnom dome č. XX V. H. D., H. X., pod vplyvom alkoholu, sa pravidelne, takmer denne, vyhrážal zabitím svojej manželke T. B., ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, pri vyhrážaní sa mal často v rukách nôž alebo sekeru, v dôsledku čoho sa T. B. zamykala do izby, kde sa skrývala na stoličke umiestnenej medzi otvorenými dverami skrine tak, aby ju obv. B. cez presklené dvere izby nevidel, niekoľkokrát do týždňa ju fyzicky napádal najmä tak, že ju sácal, kopal a škrtil, neustále ju ponižoval tým, že jej vulgárne nadával a urážal ju, najmenej šesť krát počas každej zimnej sezóny ju zamkol v kotolni domu, keď prikladala do pece, kde ju nechal zamknutú niekoľko hodín a zhasol tam svetlo, naposledy dňa 09. 08. 2021 asi o 11.00 h sa pod vplyvom alkoholu v mieste svojho trvalého bydliska T. B. opäť vyhrážal, že ju zabije, hovoril jej, že ju musí už konečne zabiť, pričom agresívne zatínal päste, načo T. B. zo strachu vybehla z domu na dvor, obv. B. za ňou v dome bežal a opľul ju, vonku sa T. B. schovala za šopu a odtiaľ sledovala či obv. B.Š. vyšiel von z domu, vtedy jej prišlo veľmi zle, preto telefonovala svojim deťom, ktorým povedala, čo sa stalo a po tom ako ku nej po chvíli prišli, psychicky sa úplne zrútila a skolabovala, preto zavolali lekársku záchrannú pomoc a políciu, čím svojím správaním spôsoboval svojej manželke psychické utrpenie a príkorie spočívajúce v intrapsychickom strese, záťaži, napätí, ostražitosti a anticipačnej úzkosti, ktorým nevedela čeliť, pociťovala chronický strach a obavy, v dôsledku čoho sa sociálne izolovala a obmedzila fyzický aj emočný kontakt s obvineným z dôvodu očakávania jeho nevyspytateľného správania sa v ebriete,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 (slovom: sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá ochranné ústavné protialkoholické liečenie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici podal na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej T. B., svedkov J. B., J. U., P. B. F.., T. I., X. I., znalkyne L.. F.. T.. P. U.A. I., X.., oboznámením znaleckých posudkov F.. D. U. a L.. F.. T.. P. U. I., X.., prečítaním zápisníc o výpovedi znalcov, oboznámením zápisnice o ohliadke miesta činu, záznamu o dychovej skúške, úradného záznamu hliadky polície, fotodokumentácie poškodených dverí a správ na obžalovaného.

Obžalovaný spáchanie skutku popieral, uviedol, že s manželkou sú spolu 48 rokov a psychické a fyzické týranie by bolo poznať. Manželka je typ človeka, že prišla len do konfliktu s vedúcou v práci a už sa psychicky zrútila, rovnako doma keď sa pohádala napríklad so susedou, takéto situácie nezvládala. On jej dával peniaze, výplatu, nechával si iba dôchodok a z toho robil nákupy. Manželka vždy rozprávala, že dedko tak nám je dobre ako ešte nikdy, a to aj týždeň pred skutkom, ktorý sa mal odohrať 09.08.2021. Má za to, že manželka je žena dvoch tvárí a dohovorila sa s deťmi. K manželke nikdy nebol násilný, niekedy mu uletelo aj hrubšie slovo na ňu, keď mali rozdielne názory, ušli mu aj vulgárne výrazy ako kurva, piča, povedal jej aj rakovina, ale v tom zmysle, že je zlá ako rakovina. Pokiaľ ide o fyzické napadnutie, možno ju odstrčil, ale určite ju netrieskal o radiátor, nikdy na nej nikto nič nevidel, nie je si vedomý ani toho, že by ju škrtil, chytil ju pod krk. Ohľadne vyhrážania uviedol, že mu možno niečo uletelo, ale určite to nemyslel vážne, nikdy nemal úmysel jej ublížiť. Pokiaľ manželka tvrdila, že nemohla kvôli nemu spávať, nie je to pravdou, trpela nespavosťou a on ju nechával spávať dokedy chcela. V kotolni ju nikdy nezamykal, kotolňa sa zamykala vždy, pretože sa cez ňu dá dostať dovnútra, a tak ju možno niekedy aj zamkol, ale keď zakričala, že tam je, vždy ju odomkol. Jeho manželka sa bojí všetkého, ale jeho sa nemala prečo. Prečo sa zamykala v izbe nevie, dvere sú však pokazené a musela sa zamykať, inak by sa dvere otvárali. Ohľadne rozkopaných dverí v dome uviedol, že toto sa stalo, keď boli ešte deti malé, s manželkou sa poškriepili, ona sa zamkla, tak do nich kopol. Pokiaľ ide o stoličku pod oknom, pochybuje, že by vyskočila oknom, sú to dva metre a je tam betón. Ohľadne sekery uviedol, že túto zabudol v záhrade a keď sa pýtal manželky kde je, nevedeli ju nájsť a zrazu sa objavila v posteli, keď prišli policajti. Nôž tam mával na krájanie jedla spolu s lopárom. Pokiaľ ide o kôl, ten mal na obranu, pretože sa stalo, že syn behal večer po dvore a on nevedel kto to je. On tvrdý alkohol takmer vôbec nepije, dva až štyri razy v týždni si dá víno, kúpi si liter a ten vypije, ale niekedy mu zostane aj na druhý deň. Aj keď je pod vplyvom alkoholu nemá dôvod ublížiť človeku, ktorého má rád, nespráva sa agresívne. Dňa 08.08.2021 mali oslavu, syn J. mu dohováral, že by sa mal k manželke inak správať, preto sa rozhodol, že pôjde preč, J. ho vtedy v chodbe napadol, chytil ho pod krk, dal mu aj nejaké buchnáty a keby neprišiel syn P., bohvie ako by to dopadlo. Na druhý deň, dňa 09.08.2021 videl, že sa niečo deje, manželka nebola urozprávaná, on išiel ráno do X. pre dôchodok, kúpil si liter vína, po návrate domov

si sadol do obývačky a toto víno si otvoril. Vtedy začal manželke dohovárať ohľadne predošlého dňa, že si nezaslúži, aby musel pred niekým utekať, že bol dotknutý a nevie prečo toto urobili, že na jednej strane mu hovorí ako im je dobre a na druhej strane sa sťažuje deťom. Nie je si však vedomý, že by ju fyzicky napadol alebo by sa jej vyhrážal. Ani ju neopľul, keď vybehla manželka von, len si odpľul, že sa mu bridí jej správanie. Manželkin kolaps nevidel, pretože bol vnútri. Na otázky obhajkyne uviedol, že nie je pravdou, že celý život pije, robil vodiča a nikdy nemal žiadny problém, nikdy sa neliečil ani nebol hospitalizovaný kvôli alkoholu. Manželka trpí chronickými záchvatmi, stane sa, že sa jej zamotala hlava a spadla. Ohľadne schovávania manželky na balkóne uviedol, že táto sa tu neschovávala, mala tam kreslo a pila kávu. Za posledných sedem rokov viedli s manželkou normálny život, normálne fungovali, hoci nepopiera, že sa aj pohádali.

Poškodená T. B., manželka obžalovaného uviedla, že obžalovaný bol veľmi agresívny, vulgárny, nadával jej, že je kurva, piča, suka, rakovina. Stále, celé dni sa jej vyhrážal zabitím a ona sa od strachu zamykala do detskej izby, dala si stoličku medzi dvere skrine a tam sedávala, aby ju obžalovaný nevidel. Mala aj stoličku pod oknom, pretože sa jej obžalovaný sekerou vyhrážal, že rozjebe dvere. V izbe mala aj vedro, pretože raz sa pomočila potom ako ju obžalovaný vyhodil z toalety, bála sa chodiť aj na WC. Obžalovaný ju tiež zamykal do pivnice, v zimnom období ju tam nechal aj viac hodín a povedal, aby tam skapala. V minulosti ju obžalovaný aj bíjaval, chytil ju pod krk. Toto bolo každý deň posledných sedem rokov. Ráno si obžalovaný dal vždy budík, išiel do potravín na víno a pivá, o siedmej to vypil. Bála sa ísť do kuchyne sa aj naraňajkovať. Keď to vypil, išiel do X., opäť si doniesol dve fľaše vína. Poobede chodil aj do krčmy, ľudia ho aj vídavali ležať, stratil tašku, raz niekde zaspal a prišiel domov až ráno bosý. Vyhrážal sa jej, že ak to niekomu povie, tak skončí, že jej hubu rozmláti, ak si ju otvorí. Ona sa ho strašne bála. Nedal si povedať ani keď bol triezvy. Obžalovaný bol agresívny aj bez podnetu, napríklad keď bola v kuchyni, povedal jej, aby uhla, vypadla, vedel ju aj zasotiť, to sa dialo tak dvakrát do týždňa. Obžalovaný mával sekeru v obývačke, nože pri konferenčnom stolíku, keď bol opitý, vždy mal nôž v ruke, aj v minulosti s ním išiel na najstaršieho syna. Pred obžalovaným sa tiež schovávala na balkóne, aby ju tam nevidel. Ona bola v strašnom strese, mala z neho panický strach, nespávala, triasli sa jej ruky, bála sa jesť, piť, ísť na WC, pretože všade mu zavadzala. Nemohla sa dívať na televíziu, pretože obžalovaný stále s niečím trieskal, búchal. Dňa 09.08.2021 išiel obžalovaný do Púchova, tam si kúpil dve fľaše vína, ale už mal aj vypité, vykrikoval na ňu, bol agresívny, kričal „zabijem ťa, ty kurva“. Toto bývalo najmenej 50krát dennodenne. V ten deň bola v kuchyni, potrebovala užiť lieky, na čo jej obžalovaný povedal „vypadni, ty kurva“, sotil ju, bežal do izby so slovami „šak ty uvidíš kde skončíš“. Či mal obžalovaný niečo v ruke nevie. Ona vybehla von, obžalovaný za ňou, stihol ju aj opľuť. Schovala sa za šopu a nazerala, či za ňou obžalovaný nebeží alebo či nejde okolo niekto, aby zakričala o pomoc. Obžalovaný však šiel dovnútra, jej vtedy prišlo zle, točila sa jej hlava, odchádzali jej ruky a nohy, vyvrátilo jej hlavu, preto rýchlo volala dcére. Ohľadne výpovede svedkyne T. I. povedala, že táto klame, keď ešte deti boli malé, chodila k nej aj s deťmi prenocovať, svedkyňa vedela, že ju obžalovaný bije, sama k nim prišla robiť kriky, keď obžalovaný vyvádzal. Na otázky obhajkyne uviedla, že veľakrát chcela skončiť, mala nachystané tabletky, pretože bola deprimovaná, preto nikdy ani nevolala policajtov. Nie je pravdou, že dvere na jej izbe boli pokazené, ona sa musela zamknúť kvôli obžalovanému, mala strach o život, keď bol opitý, bol ako zver. Pod oknom mala nachystanú stoličku aj s papučami keby niečo, okno nie je vysoko, pretože obžalovaný stále kričal, že dvere rozjebe. Ohľadne chronických záchvatov uviedla, že tieto máva, aj vysoký krvný tlak, zvykne vracať, ale to je zo stresov a vyčerpania. S obžalovaným nespolupracovali v záhrade, sama si pokopala, poryľovala, akurát spolu s obžalovaným rezali drevo a aj to nevydržal ani dve hodiny, už bežal pre pálené. Ona varila, piekla, prala, pekne sa k obžalovanému správala, ale keď niečo povedala všetko mu vadilo, hneď bola piča, kurva, rakovina. O tom ako bude vypovedať sa s deťmi nerozprávala aj im povedala len to, aby vypovedali podľa svojho svedomia. Nechcela, aby to takto dopadlo. Ohľadne financií uviedla, že im pomáhali rodičia, ona za neho platila dlhy, požičal si od suseda 30tisíc, auto predal za liter slivovice, vzal si úver v banke, ktorý nesplácal a jej to strhávali z účtu keď ešte pracovala. Asi 5 alebo 6 rokov dozadu prepísali dom na deti, obžalovaný s tým súhlasil.

Svedok J. B., syn obžalovaného, uviedol, že problém sa začal už skôr ako v roku 2014, obžalovaný to s alkoholom stupňoval, alkohol požíval už keď on bol na strednej škole, ale až taký cirkus doma nebýval. Pamätá si, že u nich doma bolo vždy trieskanie, vykrikovanie, škaredé nadávky. Bolo to postupné, plynulé. Keď bol obžalovaný opitý, správal sa k poškodenej škaredo, nadával jej, bežne jej povedal, že je kurva prašivá, nech skape do rána, bolo to miliónkrát za večer, u nich bežné a úplne normálne.

Keď napríklad poškodená šila niečo do Talianska dlho ju volal kurva talianska. Poškodená tiež mala nález a chodievala na onkológiu a obžalovaný jej hovoril aj rakovina prašivá. Všetky tieto veci počul, bol pri tom. Pokiaľ bol obžalovaný triezvy, nebolo to také strašné, ale zhoršovalo sa to keď prichádzal stav opitosti. Posledných sedem rokov síce už v dome rodičov netrávieval noci, chodil tam iba cez deň, stretávali sa tiež na oslavách, počas sviatkov, veľakrát prišiel do domu rodičov aj neohlásene, a to aj viackrát za týždeň, vtedy vídaval otca opitého, niekedy nešli ani dovnútra, aby sa toho nezúčastňovali deti, poškodenú vídaval uplakanú. Obžalovaný konzumoval alkohol často, niekedy každý deň, niekedy každý druhý, v minulosti, keď pálili., a to aj po roku 2014, vždy sa musel vypiť celý demižón. Obžalovaný mal vždy pri gauči fľašku. Obžalovaný sa tiež poškodenej vyhrážal zabitím, hovoril jej, aby skapala do rána, že ich všetkých pozabíja, medzitým trieskal do dverí, kopal. Videl aj fyzické útoky na poškodenú zo strany obžalovaného, a to aj po roku 2014, pri hádke ju držal pod krkom viackrát, sotil ju. Poškodená sa obžalovaného bála, začala sa jej triasť ruka, koktala, po poslednom incidente nevedela riadne rozprávať, pri predstave, že by sa mala s obžalovaným stretnúť sa začala triasť. Poškodená uvažovala, že by od obžalovaného došla, ale poškodená bola mäkká. Veľakrát sa stalo, že keď išiel k rodičom poškodená mu povedala, aby ani nechodil, lebo obžalovaný je opitý, potom poobede ho našiel úplne opitého, zvaleného na gauči, fľaša bola vedľa neho. Od poškodenej vie, že ju obžalovaný zamykal v pivnici, nebol však toho svedkom, avšak koľkokrát poškodená od nich odchádzala rýchlo, kým obžalovaný nebude moc opitý, aby ju nevymkol. Vie, že poškodená mala v izbe stoličku, vyhýbala sa obžalovanému, schovávala sa pred ním, zvažovala aj to, kedy pôjde na záchod. Pokiaľ ide o rodinnú oslavu dňa 08.08.2021, brat mu hovoril, že musia obžalovanému dohovoriť, že to nie je už normálne, preto on obžalovanému povedal, aby sa nad sebou zamyslel, pretože nie je normálne ako sa správa a ako pije. Na to obžalovaný odišiel do chodby, on išiel za ním, chytil ho za plecia a povedal mu, aby neuchodil pred tým, čo mu rozpráva. Obžalovaný mal ale stále pocit, že sú proti nemu, že poškodená ich proti nemu hucká. Na druhý deň, 09.08.2021, mu sestra volal, že ide k mame, že tatko s ňou zasa robí poriadky. Keď tam prišiel, bola tam sestra so švagrom, poškodená sa iba dívala hore, akoby nebola príčetná, ležala na posteli. Obžalovaný ležal na gauči, bol opitý a vykrikoval, že je simulantka, že to zdravotníci nafukujú. Obžalovaný sa v opitosti správal agresívne, nervne, bol nepríčetný, bola tam strašná agresia, jedy, keď chodil obžalovaný po dome zvieral päste. Poškodená pritom obžalovanému nikdy nenadávala, je to obyčajný skromný človek. Poškodená ich nikdy proti obžalovanému nehuckala, niekedy im niečo povedala, ale niekedy nič, pretože ich nechcela do toho ťahať. Je pravdou, že keď sa napríklad pri spoločných oslavách obžalovaný správal normálne poškodená bola rada že sú tam, povedala niečo v tom zmysle ako im je dobre, ale myslí si, že iba v nádeji toho ako sa dá fungovať. Na otázky obhajkyne svedok uviedol, že obžalovaný býval strašne moc opitý, sám ho videl, keď k nim prišiel. Pokiaľ ide o ich spolužitie, skôr sa obchádzali, ale boli obdobia, keď boli návštevy, oslavy, neboli síce ideálna rodina, ale základné veci robili spolu. Ohľadne nožíka uviedol, že tento býval na tom mieste roky rokúce, keď bol obžalovaný opitý ho prenášal, poškodená ho veľakrát schovávala. Videl na mieste aj sekeru, kôl nevie.

Svedkyňa J. U., dcéra obžalovaného uviedla, že medzi jej rodičmi to nebolo dobré, otec pil, mama išla psychicky dole vodou. Obžalovaný keď si vypil, pravdepodobne nevedel čo robil, sama keď tam koľkokrát prišla bol opitý. Vulgárne nadával jej aj poškodenej, škaredo sa správa, hovoril, že je kurva, piča, rakovina, zdochni, skap. Nikdy to nebolo po hádke, poškodená sa nehádala, ale obžalovaný keď mal vypité bol agresívny, nadával, bez príčiny. Sama to viackrát videla. On napríklad ležal v obývačke a poškodená išla okolo, tak jej nadával, odpľul si, povedal jej, že je kurva, piča, rakovina, skap, aj tak ťa zabijem. Nevie, či obžalovaný nevedel čo rozpráva, ale rozprával to. Pokiaľ ide o vyhrážanie zabitím, bolo to posledné dva roky a nebolo to veľakrát. Fyzický útok na poškodenú nevidela, raz akurát videla ako do poškodenej obžalovaný strčil, mal v jej prítomnosti zaťaté päste, asi už samotná prítomnosť poškodenej mu nerobila dobre. Na ruke poškodenej videla modriny, obžalovaný do nej hodil napríklad voňavku. Poškodená sa obžalovaného bála, zamykala sa pred ním. Veľakrát chcela odísť, ale sa bála, obžalovaný sa jej vyhrážal, že môže ísť z domu s holou riťou. Obžalovaný pil stále viac a viac, v poslednej dobe víno, v minulosti pil aj slivovicu. Bez alkoholu síce obžalovaný vedel byť, ale posledné dva roky pil každý deň. Oni mu dohovárali, aby sa išiel liečiť, ale obžalovaný tvrdil, že on nepije, že si to vymysleli a že sú blázni. Poškodená bývala zamknutá v detskej izbe, sedávala v skrini na stoličke, málo spávala, vždy si nachystala aj vedro, pretože sa bála ísť aj na záchod, do dnešného dňa má aj stoličku pod oknom. Sedávala tiež na balkóne, mala tam kreslo, keď bol obžalovaný opitý, bála sa byť dole. Aj ona keď s ňou telefonovala poškodená jej povedala, že je na balkóne, že čaká, kým obžalovaný vytriezvie. Ohľadne

zamykania v kotolni uviedla, že toto na vlastné oči nevidela, ale poškodená jej hovorila, že keď išla prikladať do pece, obžalovaný ju tam zamkol. Raz sa tiež stalo, že na Silvestra našli poškodenú plačúcu vonku v mraze a zime iba v papučiach, pretože obžalovaný ju vymkol. Tiež keď sa poškodená odniekiaľ vracala, stalo sa, že ju obžalovaný vymkol, vždy čakali v aute, či sa poškodená dostane dovnútra. Ohľadne predmetov v obývačke uviedla, že asi týždeň pred posledným incidentom jej poškodená volala s tým, aby prišla, že obžalovaný ju chce asi fakt zabiť, pričom keď prišla, videla pri sedačke sekeru a kôl. Posledné dva roky k rodičom nechodievala moc, sama poškodená jej koľkokrát zavolala, aby nešla, pretože obžalovaný je opitý. Ohľadne oslavy uviedla, že chceli obžalovanému dohovoriť, aby zvážil protialkoholické liečenie, obžalovaný sa zjedoval a ušiel, brat J. za ho snažil zadržať, chytil ho za tričko, ale ho neškrtil. Na druhý deň, dňa 09.08.2021 jej volala poškodená asi pred pol 3, že musí rýchlo prísť, že obžalovaný ju chce isto zabiť, že sa jej vyhráža zabitím. Keď tam prišla s mužom, mama bola vonku, skolabovala, vykrútilo ju. Obžalovaný ležal vnútri a keď sa jej muž ho pýtal čo tam vyvádza, obžalovaný povedal iba že čo čo, no čo. Na otázky obhajkyne uviedla, že pokiaľ ide o predmety v obývačke, poškodená to neohlásila, pretože sa bála a ona sama to neurobila preto, že poškodená si to neželala. Okrem modrín iné zranenia na poškodenej nevidela. Pokiaľ ide o sedávanie na balkóne ona bola informovaná o tom, že tam sedí pretože sa bála a nie preto, že by tam pila kávu. Rovnako v izbe sa zamykala zo strachu a nie preto., že by sa dvere nedali zatvoriť. Ohľadne stoličky pod oknom uviedla, že by sa skočiť dalo, nie je to až tak vysoko, ona sama tadiaľ ako dieťa vyskakovala. Spolužitie jej rodičov bolo striedavé, aj spolu robili, rezali drevo, ale roky tam boli nadávky, vyhrážky. Už v minulosti sa poškodenú sa obžalovaný zaháňal nožíkom a volala sa polícia.

Svedok P. B. F.., syn obžalovaného vypovedal, že pokiaľ bol obžalovaný triezvy, bolo to štandardné manželstvo. Keď bol opitý, záležalo ako moc to bolo. Obžalovaný poškodenej hovoril, že je stará kurva, škaredé vulgarizmy ani moc nie. Sám nebol svedkom vyhrážania, pokiaľ ide o fyzický útok, nikdy nevidel, že by obžalovaný poškodenú naháňal s nožom, sekerou alebo ju tĺkol päsťou. Boli tam slovné útoky, búchanie dverami, keď mal obžalovaný vypité. Poškodená sa jemu nikdy na nič nesťažovala, dusila všetko v sebe, stalo sa, že keď sa jej niečo pýtal, vyhŕkli jej slzy, ale povedala, že sa nič nedeje. Jemu poškodená neukazovala ani modriny, hoci sestra mu hovorila, že tieto videla. U obžalovaného bol alkohol dosť často. Pokiaľ v prípravnom konaní uvádza, že obžalovaný sa správal ako zver uviedol, že to myslel tak, že ležal na gauči a niečo vykrikoval, ale boli to skôr zvuky. S obžalovaným alkohol aj riešili, ale on vždy povedal, že tak moc nepije, že nerobí nič zlé. Poškodená s obžalovaným asi nebola vo vzťahu šťastná, bolo to také nabaľovanie po celé rok. O poškodenú sa bál, ale aj z dôvodu, že mala zdravotné problémy. Myslí si, že obžalovaný by vedome poškodenej neublížil, ale nemôže dať ruku do ohňa za niekoho, kto nevie čo robí. Nevie, či a kde sa poškodená schovávala, možno niekedy áno, ale keď tam prišiel nikdy sa nestalo, že by ju musel hľadať. Stalo sa, že keď prišiel, našiel ju uplakanú, videl, že je utrápená, ale nikdy mu nič nepovedala. Povedala mu akurát, že keď už obžalovaný mal veľa vypité, tak sa zamkla. O zamykaní v kotolni nevie, vie, že raz poškodenú doviezol domov a nevedela sa dostať dovnútra, trvalo dlhší čas, kým jej obžalovaný otvoril, ale či to spravil schválne alebo len zaspal nevie. Je možné, že obžalovaný mal v obývačke sekeru a kôl, ale on ich nevidel. Ohľadne oslavy uviedol, že vtedy boli dohodnutí, že sa s otcom porozprávajú, potom za ním prišiel brat, že obžalovaný uteká, on keď prišiel do chodby bol tam brat a obžalovaný, brat mu hovoril, aby počkal, držal obžalovaného, ale nemôže povedať, že by ho bil alebo mu blížil, brat obžalovaného neudrel. Na druhý deň mu potom volala sestra, aby prišiel k poškodenej, keď tam prišiel, poškodená mala oči vyvrátené, začalo s ňou trepať , a preto zavolal záchranku. Obžalovaný vtedy bol v obývačke na gauči, asi spal. Na otázky obhajkyne uviedol, že nevie, či obžalovaný poškodenej bránil v pozeraní televízie, poškodená má chronické závraty, jej zdravotný stav dlhodobo nie je dobrý, mala aj onkologické problémy, stalo sa, že mávala závrate, ale neodpadávala. Spolužitie jeho rodičov bolo také, že aj sa hádali, aj sa nebavili, ale aj spolu drevo rezali, upratovali. Pokiaľ by obžalovaný dokázal ustrážiť alkohol, tak by to bolo v pohode. Nikdy nebol svedkom toho, že by sa obžalovaný na poškodenú zaháňal nožom alebo sekerou.

Svedkyňa T. I., sestra obžalovaného, vypovedala, že nikdy nevidela, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodenú, nikdy ju nezbil, nevidela na poškodenej ani žiadnu modrinu. Bývajú pritom vo vedľajšom dome a všetko vidí. Pokiaľ ide o hádky a konflikty, poškodená tvrdila, že obžalovaný jej nedáva peniaze, ale videla ako spolu chodili na nákupy. Obžalovaný sa snažil a nikdy nebolo dobre. Nevie ani o tom, že by obžalovaný poškodenú vymykal, poškodená jej to nepovedala. Kedysi sa navštevovali, ale potom

si poškodená stále len svoje tvrdila, nie je pravdou, že by poškodená všetko robila sama, obžalovaný robil viac. Obžalovaný si vypil, videla ho ako niekde išiel, pobudol tam 5 minút a niesol si pivo, ale nikto ho nevidel, že by chodil po dedine opitý, nie je pravdou, že pil stále. Myslí si, že poškodená s deťmi potrebovali spraviť tak, aby to bolo v ich prospech, obžalovaný prepísal na deti dom a tieto sa mu obrátili chrbtom. Na otázky prokurátorky uviedla, že poškodená ani pravdu nedýcha, kedysi jej hovorila, že ju obžalovaný zbil, ale ona jej neverila, keď jej povedala, aby zavolala policajtov poškodená povedala, že to je také. V poslednom čase k obžalovanému a poškodenej vôbec nechodila, ale keď obžalovaný išiel okolo, zastavil sa u nich. Ohľadne ich vzťahu uviedla, že keď bolo dobre bolo dobre, ale keď obžalovaný niečo povedal, už sa to poškodenej nepáčilo, vždy si to pretočila na to svoje.

Svedok X. I., synovec obžalovaného uviedol, že vyrastal v susedstve obžalovaného a poškodenej, teraz býva inde, avšak chodí navštevovať svoju mamu T. I.. Myslí si, že obžalovaný a poškodená žili pekne, videl ich ako sa spolu prechádzajú, ako spolu rezali drevo, robili v záhrade, nikdy nepočul od nich krik alebo hádky. Kamaráti sa aj s ich deťmi a títo sa mu nikdy na nič nesťažovali. Nepočul, že by na obžalovaného niekto povedal krivé slovo. On sám by sa s poškodenou 300krát rozviedol, bola uškriekaná, vedela obžalovaného vyhrešiť. Nevie o tom, že by sa poškodená zamykala, nevie o tom ani že by obžalovaný bil deti, nieto ešte poškodenú. Nemá vedomosť ani o tom, že by obžalovaný poškodenú zamykal, nikdy odtiaľ nepočul, že by niekto búchal, kričal o pomoc. Obžalovaný má mäkké srdce, nie je agresívny, poškodená je falošná. Ohľadne alkoholu tvrdil, že keď obžalovaného niekam viezol nevidel na ňom, že by bol pod vplyvom alkoholu, mával nákup, ale alkohol nevidel. Na otázky prokurátorky uviedol, že do D. chodieva aj 3, 4 krát do týždňa. Do domácnosti k obžalovanému a poškodenej nechodil.

Znalkyňa L.. F.. T.. P. U. I., X.. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava záverov znaleckého posudku. Opätovne, ako aj pri svojom výsluchu v prípravnom konaní objasnila pojem difúzna úzkosť, teda, že sa jedná o strach z neznámeho, neistého, čohokoľvek nového. Poškodená samu seba nosí svetom neisto. Taktiež zhodne ako pri výsluchu v prípravnom konaní zhodne uviedla, čo je príčinou zmien centrálnej nervovej sústavy , čo znamená pojem astenický. Ohľadne syndrómu táranej osoby uviedla, že toto nie je medicínsky pojem a nemôže sa k tomu vyjadriť, pokiaľ nemá k dispozícii aj vyšetrenie druhej osoby. Ohľadne nadsadzovania uviedla, že toto je vedomý proces, poškodená má prah citlivosti vnímania inde. V dôsledku konania obžalovaného poškodená subjektívne určite pociťovala strach, stres a príkorie. Objektívne jedna z príčin je psychotraumatologická, ale je to súhrn viacerých okolností (manžel, zdravotný stav). Pokiaľ ide o vierohodnosť, subjektívne je to v súlade s tým, čo má poškodená zvedomnené, vedome si nevymýšľa.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odbor klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých L.. F.. T.. P. U. I., X.. č. 38/2021 vyplýva, že poškodená intelektovo dosahuje dolné pásmo populačného priemeru. Vývinovo je úzkostlivo zameraná, úslužná, s nízkou hladinou sebaúcty. Vnútorne sa cíti osamotená, s nedostatočne naplnenou potrebou emočnej väzby. Jej rodinné prostredie s manželom je sociopatické, chronicky je v submisívnom postavení, so zodpovednosťou za domácnosť. V čase skutku bolo jej sociálne nastavenie zúžené a determinované očakávaním agresie zo strany obvineného. Aktuálne myslí spôsobom, aby oddialila vnútorné napätie a úzkosť, ktoré sú na organickej báze. Poškodená reprodukuje ňou subjektívne vnímané udalosti bez nadsadzovania, skresľovania či klamstiev, v súlade s jej vnímaním. Vnímanie má zmenené vplyvom uvoľnených obrán a nedostatočne regulovaného prežívania, ktoré ju ovplyvňuje. Všeobecná vierohodnosť poškodenej je poznačená výsledkom zmien centrálneho nervového systému pri dlhodobom emočnom strese a narušených obranách. Pri hodnotení špecifickej vierohodnosti neboli zistené ukazovatele, ktoré by viedli k nekonzistentným obsahom pri spomínaní na konanie obžalovaného. Toto spomínanie je výrazne poznačené asténiou a obavami. Poškodenou vnímané ebriety obžalovaného u nej viedli k sociálnej izolácii a stiahnutiu sa z fyzického aj emočného kontaktu s ním v presvedčení, že tak zabráni jeho prípadným verbálne agresívnym a brachiálnym útokom voči jej osobe. Ide o nefunkčnú sociopatológiu, cykliaci mechanizmus pri jej spoluzávislom správaní spojenom s obavami z nekontrolovateľného správania sa obžalovaného a jeho nevyspytateľnosti. Zo zdravotnej dokumentácie poškodenej je zrejmé, že správanie manžela voči nej v ebriete vníma stresujúco. Z klinickopsychologického vyšetrenia zo dňa 12.10.2021 sú zrejmé početné prenosové mechanizmy, kedy napätie z minulosti intenzívne prenáša do prítomnosti a odkazujú na hlboko prenikajúce pocity obáv a strachu, ktoré sú chronické. Schopnosť čeliť násiliu je znížená vplyvom senzitívnej zraniteľnosti a

neistoty, uvoľnených obrán a patologicky zníženej tolerancii emočných podnetov. Subjektívne vnímala fyzické utrpenia. Psychické utrpenie bolo vyvolané konfliktami s obžalovaným, ktoré u nej vyvolávali intrapsychický stres a záťaž. Tieto boli takej miery, že sa z obáv z fyzického a emočného kontaktu s obžalovaným sťahovala a tolerovala strádanie naplnenia vlastných potrieb. Stres z neho v nej vyvolával napätia, ostražitosť a úzkosť. Pri ebriete obžalovaného zažila takú mieru príkoria, ktorá jej bránila vnímať sa ako rovnocenná partnerka v manželskom vzťahu a v bežnom spôsobe života ju to ovplyvnilo tak, že sa zo strachu a obáv stihla z kontaktu s ním z dôvodu očakávania jeho nevyspytateľného správania sa v ebriete. Je aktuálny psychický stav je organicky zmenený a jej prežívanie je úzkostno - depresívne z dôvodu hypertenzie a poruchy činnosti štítnej žľazy. Správanie obžalovaného je katalyzátorom jej zvýšenej úzkosti a neistoty, je spúšťačom subjektívneho stresu pri nízkej tolerancii emočnej záťaže. Je psychický stav nie je priaznivý. Subjektívne verbalizuje úľavu z dôvodu aktuálne neprítomných pocitov ohrozenia obvineným, a tým eliminovania stresu. Objektívne u nej od vzatia obžalovaného do väzby došlo k zhoršeniu psychických patologických prejavov.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu znalkyne vyplynulo, že poškodená je submisívna, aj pred skutkom bola štrukturálne úzkostnejšia, emócie nevedela funkčne regulovať, agresiu potláčala alebo premietala do okolia, tolerancia stresu bola nižšia a znižovala sa vplyvom chronického stresu zo súžitia s manželom. Vo vnímaní má tendenciu nesprávne analyzovať celok, a preto detail robí významnejším ako celom, pretože súvislosti nevie správne vyhodnotiť. Nízky podnet v nej vyvolá vysoké emočné napätia a tým, že toto sa dialo opakovane, pribalila sa k tomu aj anticipačná úzkosť. Jedná sa o rozptýlenú úzkosť, ktorá nemá konkrétny zdroj obavy, ale spôsobuje vysokú vnútornú neistotu. Častokrát je to u pacientov s cievnymi ochoreniami alebo aj chronickou hypertenziou, na ktorú sa poškodená lieči. Ide skôr o získanú vlastnosť, úzkostlivosť je skôr vrodená. Príčina organických zmien centrálne nervovej sústavy je viacpočetná, uvažuje sa o cievnych príčinách, psychotraumatických príčinách, pod vplyvom ktorých sa tiež menia štruktúry v mozgu, komunikácia je oslabená, endokrinologická a stresová príčina, ktorá podľa vyjadrenia poškodenej pochádza zo súžitia s manželom. Pokiaľ ide o pojem asténia, stenickosť je schopnosť vypätia, astenickosť je opak, t.j., že astenický človek sa správa tak, že je ochabnutý v konflikte, stiahne sa, uzavrie, je málo energeticky výkonný, potláča emócie a koná potom už iba racionálne. Ohľadne zhoršenia psychických patologických prejavov u poškodenej od vzatia obžalovaného do väzby uviedla, že v prípade, že neurozobrazovacie metódy potvrdia alebo potvrdili, že u poškodenej prebehla prechodná cievna mozgová príhoda, pacienti v takýchto stavoch sa zhoršujú, ich neistota je veľmi vysoká, obava sa zväčšuje. Nevysvetľuje to ale schopnosť zhoršovania rečových funkcií v emočnom strese. Toto je z psychologického hľadiska vysvetliteľné tým, že poškodená má tendenciu byť v spoluzávislosti s manželom a súčasne má z neho obavy, ale aj pocity viny a nezvláda samotu. Vzhľadom na vnímanie poškodenej, táto interpretuje udalosti z perspektívy ohrozenia a toto podáva adekvátne. Pokiaľ ide o nadsadzovanie, toto nie je vedomý proces, obranne môže dôjsť k nesprávnej interpretácii podnetov, ale z dôvodu jej subjektívneho presvedčenia, kedy sa cíti neistá a ohrozená.

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria F.. D. U. č. 48/2021 vyplýva, že obžalovaný v čase vyšetrovaného skutku a ani v súčasnosti netrpí vážnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, nie je závislý na žiadnej omamnej ani psychotropnej látke, ale je trpí syndrómom závislosti na alkohole so systematickým nadužívaním alkoholu s kompletnou psychickou a telesnou závislosťou na alkohole, so stratou kontroly v pití s telesným dôsledkom (alkoholické poškodenie pečene) a sociálnym dôsledkom nadužívania alkoholu, ktoré predstavovalo dlhodobé agresívne správanie sa pod vplyvom alkoholu voči manželke. V čase prejednávanej trestnej činnosti bol zväčša v stave simplexnej ebriety (jednoduchej opitosti) ľahkého, stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Zistená závislosť na alkohole je irelevantná pri posudzovaní jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností v dobe spáchania trestného činu. U obžalovaného neboli vplyvom ľahkej opitosti znížené jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v tempore criminis. Vplyvom opitosti stredne ťažkej boli jeho rozpoznávacie schopnosti v plnej miere zachované a ovládacie schopnosti boli znížené nepodstatne, forenzne nevýznamne. Vplyvom opitosti ťažkej boli jeho rozpoznávacie schopnosti znížené nepodstatne, forenzne nevýznamne a ovládacie schopnosti boli znížené podstatne, forenzne významne, avšak stavy opitosti si obžalovaný privodil sám a dobrovoľne, a to napriek skúsenostiam z minulosti, že pod vplyvom alkoholu sa spáva agresívne. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Znalec považuje pobyt obvineného na slobode nebezpečný pre spoločnosť pri nadužívaní alkoholu, preto navrhuje, aby mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme.

Zo zápisnice o výsluchu znalca je zrejmé, že výsledky pečeňových testov obžalovaného z roku 2014 a 2015 uvádzal v znaleckom posudku a hodnoty v rokoch 2016, 217 a 2019 boli v norme. Poškodenie pečene u obžalovaného nezistil len sám, táto diagnóza mu bola stanovená aj v roku 1999 počas hospitalizácie, kde sa uvádza, že ide o poškodenie kombinovanej genézy, sčasti aj alkoholická dĺžka. K uvedenému dospel preto, že hodnoty pečeňových testov a hlavne GMT je typické pre pacientov, ktorí chronicky užívajú alkohol a ktoré práve dosahujú takéto vysoké hodnoty u alkoholikov. To, že došlo k normalizácii týchto hodnôt sa stáva, tieto môžu kolísať. Hodnota ALP bola znížená len jednorazovo a v minimálnej miere a čo sa týka ochorenia obličiek, toto nemá vplyv na pečeňové testy. Ochorenie štítnej žľazy, najmä v začiatkoch (v roku 1992) môže prechodne zvýšiť hodnoty pečeňových testov, ale nie ALP a GMT, GMT je špecifický enzým, ktorý býva zvýšený pri chronickom alkoholizme. Podľa neho obžalovaný trpí závislosťou najmenej posledných 7 rokov, čo sa týka abstinenčných príznakov, tieto mohli, ale aj nemuseli byť prítomné po vzatí do väzby. Pokiaľ obhajkyňa poukazovala na dva platné doklady o psychologickej spôsobilosti vodiča, znalec uviedol, že psychológ nezisťuje závislosť na alkohole, skúma len psychický stav, či sa nejedná o osobnosť, ktorá má narušené psychické funkcie ako koncentrácia, pamäť, sústredenie, orientácia. Ohľadne stavu opitosti u obžalovaného, v čase zatknutia, teda o 19 hod. mal hladinu alkoholu v dychu 0,7 mg/l, teda 1,4 promile a nakoľko skutok sa stal o 14 hod., podľa prepočtu mal v čase skutku približne 2 promile, čo zodpovedá stredne ťažkej opitosti. Čo sa týka ostatných stavov opitosti, ktoré v znaleckom posudku uvádza, je to len všeobecné vyjadrenie, nedá sa špecificky konštatovať, nakoľko sa jedná o obdobie siedmych rokov a neexistujú presné údaje o jednotlivých skutkoch.

Zo zápisnice o previerka výpovede na mieste zo dňa 10.08.2021 je zrejmé, že touto boli preverené a potvrdené miesta, kde sa poškodená schovávala pred obžalovaným (detská izba), poškodená ukázala ako otvorila dvere skrine a sedávala tam na stoličke, aby ju obžalovaný nevidel, ukázala na stoličku pod oknom, ktorú si pripravovala na prípadný útek z izby. Zároveň boli preverené a potvrdené miesta, kde obžalovaný poškodenú zamykal, poškodená ukázala na dvere pivnice, tiež balkón, kde zvykla sedávať. Ďalej poškodená ukázala miesto, kde mal obžalovaný odloženú sekeru, nože, drevený kôl. Vedľa gauča sa nachádzali plastové fľaše s alkoholom. Súčasťou je fotodokumentácia.

Zo záznamu o dychovej skúške na alkohol obžalovaného zo dňa 09.08.2021 je zrejmé, že tento mal v čase o 19.15 h hladinu alkoholu v dychu zvýšenú na 0,73 mg/1.

Z úradného záznamu vyšetrovateľa PZ zo dňa 11.08.2021 vyplýva, že tento telefonicky kontaktoval službukonajúcu osádku rýchlej zdravotníckej pomoci z účelom ozrejmenia podstatných skutočnosti týkajúcich sa zásahu. K zásahu mu lekárka uviedla, že poškodená skolabovala v dôsledku psychickej záťaže po hádke s manželom, ktorý sa jej vyhrážal. Táto sa lieči dlhodobo na zvýšený krvný tlak, tromboflebicídu a vestibulárny syndróm, ktorý spôsobuje točenie hlavy a nevoľnosť, čo sa môže takýmto spôsobom prejaviť aj v kombinácii so psychickým stresom. Poškodená bola na mieste ošetrená podaním magnéziovej injekcie a bola jej stanovená diagnóza - reakcia na stres.

Taktiež súd oboznámil úradný záznam zasahujúcej hliadky zo dňa 09.08.2021, ktorá bola na miesto vyslaná a z ktorého vyplýva, že títo boli vyslaní na miesto za účelom preverenia oznámenia, že obžalovaný sa mal poškodenej vyhrážať zabitím. Po príchode boli na mieste deti obžalovaného a poškodenej, ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný sa poškodenej vyhráža zabitím už takmer 30 rokov, vždy keď je pod vplyvom alkoholu, vždy bez príčiny, toto je skoro na dennom poriadku, nakoľko každý deň pod rána je v opojení alkoholu. Následne poukazovali na skutočnosti, ktoré uvádzali aj na hlavnom pojednávaní. Rovnako poškodená hliadke uviedla skutočnosti tak ako ich uvádzala vo svojich výpovediach tak v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní.

Z úradného záznamu zo dňa 10.08.2021 je zrejmé, že boli vyťažení susedia D. A. Q.. a E. Č.. D. A. Q.. uviedol, že obžalovaný keď si vypije je z neho úplne iný človek, počuť od nich krik, ale nie je počuť čo kričí. E. Č. taktiež uviedol, že obžalovaný vykríka, ale nevie čo, nechce sa do nich starať.

Z fotodokumentácie poškodených dverí je zrejmé, že tieto sú v dolnej časti poškodené.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak ako mu je to kladené za vinu.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní svoju vinu popieral, nebol si vedomý toho, že by ju škrtil, chytil pod krk, zamykal ju, hoci priznal, že voči manželke použil hrubšie výrazy, že ju možno odstrčil a tiež priznal, že pokiaľ ide o vyhrážanie, možno mu niečo uletelo, avšak nemyslel to vážne. Poprel taktiež skutočnosť, že dňa 09.08.2021 ju fyzicky napadol, vyhrážal sa jej, opľul ju. Obžalovaný tiež popieral svoju závislosť na alkohole, tvrdil, že dva až štyri razy do týždňa si dá víno.

Obžalovaný je však jednoznačne zo svojho konania usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svojej manželky, ktorá tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popísala svoje spolužitie s obžalovaným najmä za posledných sedem rokov, ako sa k nej obžalovaný správal. Popísala ako obžalovaný pod vplyvom alkoholu, ktorý pil každý deň, bol agresívny, a to aj bez akéhokoľvek podnetu, ako jej vulgárne nadával, sácal ju, bil, chytil ju pod krk, vyhrážal sa jej zabitím, v zimnom období ju zamykal v kotolni. Taktiež popísala, čo jej konanie obžalovaného spôsobovala, ako sa ho bála, schovávala sa pred ním, zamykala sa pred ním v detskej izbe, kde si dala do skrine stoličku, aby ju obžalovaný nevidel, ako si do izby brávala vedro, keďže sa bála ísť aj na toaletu. Taktiež podrobne popísala incident zo dňa 09.08.2021. Súd pritom vo výpovedi poškodenej nevzhliadol žiadnu tendenciu veci si vymýšľať nadsadzovať. Poškodená na hlavnom pojednávaní vystupovala zronene, bolo zrejmé, že celá situácia ju mrzí, nechcela, aby veci dopadli takto. Jej strach z obžalovaného bol zrejmý, dôkazom čoho je nielen jej emotívna výpoveď na hlavnom pojednávaní, ale i skutočnosť, že poškodená nebola schopná sa ani len stretnúť s obžalovaným, o čom svedčí správa psychiatra, ale i výpovede svedkov

- detí obžalovaného a poškodenej.

Výpoveď poškodenej pritom potvrdzujú ďalší svedkovia, a to deti obžalovaného a poškodenej, predovšetkým J. U. a J. B.. Títo zhodne popísali situáciu v ich domácnosti, a to nielen za posledných sedem rokov, teda za obdobie uvedené v obžalobe, ale aj predtým. Obaja zhodne popísali ako obžalovaný v nadmernej miere požíval alkohol, pod vplyvom ktorého bol agresívny, ako ho nie raz videli opitého ležať na gauči, počuli ako poškodenej nadáva (kurva, piča, rakovina), ako sa jej vyhráža, aby skapala do rána, zhodne popísali, že poškodená sa obžalovaného bála, zamykala sa pred ním, schovávala, vídali ju uplakanú, popísali ako poškodená mala v izbe vedro, v skrini stoličku, stoličku pod oknom. Svedkyňa J. U. naviac uviedla, že na poškodenej videla aj modriny, uviedla tiež ako jej poškodená dňa 09.08.2021 volala, aby prišla, že obžalovaný sa jej vyhráža zabitím. Svedok J. B.š tiež popísal fyzické útoky na poškodenú, ktorých bol osobne svedkom, uviedol, že obžalovaný ju držal pod krkom, sotil ju. Pokiaľ ide o syna P. B. F.., ten sa k jednotlivým čiastkovým útokom obžalovaného na poškodenú nevedel vyjadriť, uviedol, že o týchto vie len sprostredkovane, avšak potvrdil, že obžalovaný často požíval alkohol, videl poškodenú utrápenú, uplakanú, hoci poškodená mu nikdy nepovedala príčinu, akurát sa mu zdôverila, že keď mal obžalovaný vypité, zamkla sa v izbe. Potvrdil však, že obžalovaný poškodenej nadával, slovne na ňu útočil, búchal dverami. Hoci ani jeden zo týchto svedkov sa nevedel vyjadriť k zamykaniu poškodenej v pivnici, toto mali len sprostredkovane od poškodenej, všetci potvrdili, že nie raz sa stalo, keď doviezli poškodenú domov, že táto bola vymknutá, že často sa ponáhľala domov, aby obžalovaný nebol opitý a nevymkol ju, dokonca dcéra obžalovaného a poškodenej uviedla ako raz našli poškodenú vymknutú v zime vonku v papučiach. Hoci obžalovaný tvrdil, že tak poškodená ako aj ich deti si vymýšľajú, že to na neho chcú našiť, súd ani vo výpovediach uvedených svedkov nevidel žiadne tendencie k vymýšľaniu, skresľovaniu. Naopak na hlavnom pojednávaní bolo, aj vzhľadom na veľmi emotívne správanie svedkov, zrejmé, že svojho otca - obžalovaného majú radi, nechcú mu poškodiť, tvrdili, že obžalovaný je dobrý človek, pokiaľ nepije alkohol. Počas svojich výpovedí sa neustále obracali na obžalovaného s plačom, aby tento priznal skutočnosti, ktoré sa mu kladú za vinu, že predsa vie ako to bolo, už v minulosti sa s ním snažili riešiť jeho nadmerné požívanie alkoholu, avšak obžalovaný sa k tomu staval nekriticky. Na dôvažok je potrebné uviesť, že uvedení svedkovia tieto skutočnosti popisovali už službukonajúcej hliadke.

V prospech obžalovaného svedčia výpovede svedkov T. I., sestry obžalovaného a X. I., synovca obžalovaného, ktorí popreli, že by obžalovaný vo zvýšenej miere pil, tvrdili že tak poškodená ako aj ich deti si vymýšľajú a z ich domu nepočuli nikdy žiadny krik. Ich výpovede sú však v príkrom rozpore s výpoveďou poškodenej ako aj detí obžalovaného a poškodenej, ktorí situáciu poznali z domácnosti, naopak uvedení svedkovia sami uviedli, že domácnosť obžalovaného a poškodenej nenavštevovali. Výpoveď svedkyne T. I. tiež poprela samotná poškodená, ktorá uviedla ako sa sestre obžalovaného nie raz na obžalovaného sťažovala, dokonca v minulosti sa i s deťmi u nej boli schovať. Výpovede týchto svedkov boli tiež vyvrátené listinným dôkazom - úradným záznamom zo dňa 10.08.2021, z ktorého vyplýva, že boli vyťažení susedia D. A. Q.. a E. Č., ktorí potvrdili, že keď si obžalovaný vypije je z

neho úplne iný človek a z ich domu počuť krik. Svedkyňa I. tiež tvrdila, že cieľom trestného oznámenia je prepis domu, čo však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, najmä s poukazom na výpovede tak obžalovaného ako i poškodenej, že dom bol na deti prepísaný už niekoľko rokov dozadu s ich súhlasom. Vzhľadom na uvedené súd tieto výpovede považoval za účelové, s cieľom pomôcť obžalovanému.

Skutočnosť, že obžalovaný svojím konaním spôsoboval poškodenej psychické utrpenie a príkorie spočívajúce v intrapsychickom strese, záťaži, napätí, ostražitosti a anticipačnej úzkosti, ktorým nevedela čeliť, pociťovala chronický strach a obavy, v dôsledku čoho sa sociálne izolovala a obmedzila fyzický aj emočný kontakt s obvineným z dôvodu očakávania jeho nevyspytateľného správania sa v ebriete bola preukázaná aj vypracovaným znaleckým posudkom L.. F.. T.. P. U.A. I., X.. Znalkyňa tieto skutočnosti popisovala nielen v znaleckom posudku, ale i pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Popísala, že u obvinenej je zrejmá anticipačná úzkosť, prítomné sú organické zmeny centrálnej nervovej sústavy, ktorých jednou z príčin je i príčina stresová. Znalkyňa sa tiež vyjadrila k vierohodnosti svedkyne, pričom jednoznačne uviedla, že udalosti poškodená podáva adekvátne, vedome si nevymýšľa.

Je zrejmé, že obžalovaný sa svojho konania dopúšťal pod vplyvom alkoholu, ktorý požíval v nadmernej miere, čo potvrdila poškodená aj ich deti a tiež je uvedené zrejmé zo znaleckého posudku F.. D. U., ktorý jednoznačne v znaleckom posudku uviedol, že obžalovaný trpí syndrómom závislosti na alkohole so systematickým nadužívaním alkoholu s kompletnou psychickou a telesnou závislosťou na alkohole, so stratou kontroly v pití s telesným dôsledkom (alkoholické poškodenie pečene) a sociálnym dôsledkom nadužívania alkoholu, čo predstavovalo práve dlhodobé agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej. Znalec na svojich tvrdeniach zotrval aj pri svojom výsluchu, vysporiadal sa tiež s námietkami obhajoby ohľadne zistenia poškodenia pečene, nezistenej závislosti psychológmi, či s namietaným nevzatím do úvahy hodnôt pečeňových testov v rokoch 2016, 2017 a 2019 a poukázal najmä na hodnoty enzýmu GMT u obžalovaného ktorý je zvýšený u ľudí s chronickým alkoholizmom. V neposlednom rade i z dychovej skúšky zo dňa 09.08.2021 vyplýva, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a podľa prepočtu znalca, v čase skutku mohol mať približne dve promile, čo zodpovedá stredne ťažkej opitosti.

Obhajoba navrhovala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom závislosti na alkohole a vyžiadať lekárske správy ohľadne možnej Parkinsonovej choroby poškodenej., súd však vykonanie týchto dôkazov odmietol. Pokiaľ ide o kontrolné znalecké dokazovanie, súd mal za to, že uvedený dôkaz je nadbytočný, nakoľko znalec jednoznačne aj pri svojom výsluchu uviedol, na základe akých skutočností dospel k svojím záverom a vysporiadal sa so všetkými námietkami obhajoby. Pokiaľ ide o lekárske správy, má súd za to, že daný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre ďalšie konanie. Obhajoba poukazovala na možnú Parkinsonovu chorobu u poškodenej, a to vzhľadom na trasenie jej rúk. Súd však má za to, že takéto správy nemajú vplyv na posúdenie konania obžalovaného voči poškodenej, naviac bolo inými dôkazmi preukázané aké následky jeho konanie na poškodenej zanechalo.

Pod pojmom týranie blízkej a zverenej osoby v ustanovení § 208 Tr. zák. je potrebné rozumieť dlhšiu dobu trvajúce protiprávne konanie, ktorého najčastejšie útoky sú charakterizované v uvedenom ustanovení. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutná určitá hromadnosť, či sústavnosť konania páchateľa, s následkom spôsobenia fyzického alebo psychického utrpenia. Fyzické alebo psychické utrpenie je pritom potrebné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby (podstatne narúšajú kvalitu života poškodenej osoby) a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Musí ísť teda o určitú sústavnosť (trvalosť) konania popísaného v písm. a/ až e/, ktoré práve svojou bezohľadnosťou, hrubosťou či bolestivosťou pociťuje poškodená osoba ako fyzické alebo psychické utrpenie. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie je preto naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie. Ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, spravidla pozostávajúce z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom nie je nevyhnutné, aby všetky či niektoré z nich vyústili do ublíženia na zdraví. Útoky uvedené v písm. a/ až e/ ustanovenia § 208 Tr. zák. nemusia samostatne napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu, ak by boli posudzované samostatne. Opakovanosť, hromadnosť a sústavnosť útokov páchateľa (ktoré samostatne nemusia dosahovať intenzitu trestného činu a ani následok vo forme ujmy či ublíženia na zdraví obete) tak zakladá naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania podľa § 208 Tr. zák.

V súhrne všetkých vykonaných a s poukazom na charakteristiku zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby bolo jednoznačne preukázané, že konanie obžalovaného popisované jednak poškodenou a jednak ich deťmi sa udialo, že toto napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu, jeho konanie nebolo ojedinelé, naopak bolo sústavné a bolo preukázané, že poškodenej spôsobovalo fyzické, ale najmä psychické utrpenie. Rovnako bolo preukázané, že takéhoto konania sa obžalovaný dopúšťal najmenej od roku 2014, teda jednoznačne po dlhší čas.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. b/ Tr. zák., teda že svojej manželke - poškodenej spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas ( najmenej od roku 2014).

Za účelom rozhodnutia o druhu a výmere trestu súd oboznámil správy na obžalovaného, výpis z registra priestupkov a odpis z registra trestov a zistil, že obžalovaný je starobný dôchodca, z miesta bydliska je hodnotený kladne, rovnako kladne je hodnotený od jednotlivých zamestnávateľov. Doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý. V súčasnosti je vo výkone väzby, odkiaľ je taktiež hodnotený kladne.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., a to že obžalovaný viedol riadny život. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Súd potom vychádzal z trestnej sadzby s dolnou hranicou 7 rokov.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na základe uvedeného mal za to, že bude postačujúce uložiť obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej zákonom, teda vo výmere 7 rokov. Daný trest sa javí súd ako primeraný a spravodlivý, najmä s poukazom na dlhodobosť a sústavnosť konania obžalovaného. Takýmto trestom potom bude zvýraznené morálne odsúdenie páchateľa, dostatočne bude chránená nielen poškodená, ale i celá spoločnosť a zároveň daný trest splní aj preventívnovýchovný účel a odradí iných potenciálnych páchateľov takýchto trestných činov. Súd sa zaoberal aj možnosťou eventuálneho zníženia trestu v zmysle § 39 Tr. zák. pod dolnú hranici trestnej sadzby, avšak v prejednávanej veci nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech, a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu.

Súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Súd zároveň obžalovanému uložil ochranné ústavné protialkoholické liečenie, a to s poukazom na znalecký posudok F.. D. U..

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.