Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-535-2006.pdf
PDF · 80.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/535/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská republika, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova 7, Prešov, IČO: 00 735 850, proti povinnému: T. J., G.. X. X. XXXX, bytom Ľ.. Š.P. XXX, Z., pre vymoženie pohľadávky vo výške 66,39 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, so sídlom Exekútorského úradu Floriánova 2, Prešov, pod spisovou značkou Ex 2265/2006, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi trovy exekúcie vo výške 19,28 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom sa dňa 27. 7. 2006 začalo exekučné konanie pod spisovou značkou Ex 2265/2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 2.000,- Sk, priznanej blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1847089 zo dňa 25. 1. 2005, vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom Poprad. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 008020* zo dňa 7. 3. 2007, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.000,- Sk a trovy exekúcie.
Súdny exekútor predložil súdu dňa 29. 2. 2016 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty podľa zákona o priestupkoch.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 30. 11. 2006 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinom do 31. 8. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť 25. 1. 2005 a vykonateľnosť 9. 2. 2005. V čase začatia exekučného konania zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravoval v § 88 ods. 1 trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pokuty za priestupok. Pohľadávku priznanú exekučným titulom mohol súdny
exekútor vymôcť do 9. 2. 2008. Zákonom č. 298/2008 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 9. 2008 upustilo od povinnosti vymôcť pokutu za priestupok v trojročnej prekluzívnej lehote. Exekučný titul však v danom prípade stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona. Na základe uvedeného súd preto v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Pokračovanie vo vykonávaní exekúcie po uplynutí zákonom určenej prekluzívnej lehote nemôže požívať právnu ochranu.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 60,71 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku nedošlo zavinením oprávneného, uložil súd povinnému nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 30. 4. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 20 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za jednu začatú hodinu vo výške 6,64 eur (200,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že upovedomenie o začatí exekúcie v trvaní 60 minút, ktorú uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah tohto úkonu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko za tento úkon patrí súdnemu paušálna suma podľa § 15 vyhlášky, pričom v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky za získanie poverenia je už zahrnutá aj odmena za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a prípadné iné úkony, ktoré predchádzali získaniu poverenia (výzva na odstránenie vád návrhu a pod.). Napokon súd neuznal ani odmenu za odpoveď na Okresný súd Liptovský Mikuláš, nakoľko tieto trovy nepovažoval za účelne vynaložené na exekúciu. K odpovediam na výzvy súdu došlo len z toho dôvodu nedostatkov v listinách predložených súdu so žiadosťou o udelenie poverenia. Pokiaľ súd musel vyzývať súdneho exekútora na odstránenie nedostatkov pred udelením poverenia, za takúto spoluprácu nemôže súdnemu exekútorovi patriť odmena (a už vôbec nie v uplatnenej výške 3 hodín).
Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky). Súd neuznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z predloženého exekučného spisu vyplýva, že toto súdny exekútor doručoval povinnému prostredníctvom pošty, pričom ten si zásielku neprevzal, doručenie upovedomenia oprávnenému nie je vôbec preukázané. Súdny exekútor má nárok na odmenu za úkony doručovania len pri úspešnom doručení a iba v prípade, ak doručuje tieto písomnosti sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Poštovné priznal súd súdnemu exekútorovi za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie (1,36 eur), zaslanie exekútorského spisu (1,75 eur) a odpovede okresnému súdu (2 zásielky, spolu 2,26 eur), ďalej aj náhradu za papiere (0,23 eur), obálky D, VR (5 x 0,08 eur, spolu 0,40 eur) a obálky obyčajné (2 x 0,056 eur, spolu 0,11 eur), celkom náhradu hotových výdavkov vo výške 6,11 eur, nakoľko v tejto výške na základe predloženej špecifikácie trov a po preskúmaní exekútorského spisu považoval tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Súd nemohol súdnemu exekútorovi priznať budúce náklady - vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie, vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnené poštovné za návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor mohol pohodlne doručiť podnet na zastavenie s exekútorským spisom v jednej zásielke, pričom exekútorský spis je nevyhnutný pre rozhodnutie o trovách exekúcie. Takto vykonané doručovanie súd vyhodnotil ako neúčelné, a preto priznal súdnemu exekútorovi len jedno poštovné vo výške 1,75 eur. Napokon súdnemu exekútorovi nepatrí ani náhrada hotových výdavkov za obálky a odpoveď na výzvu súdu vo zvyšnom rozsahu, nakoľko tieto náklady neboli zo strany súdneho exekútora nijako preukázané.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 16,07 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 3,21 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z náhrad, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 30. 11. 2006 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 19,28 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 6,64 eur, na paušálnu odmenu 3,32 eur, na náhradu hotových výdavkov 6,11 eur a na DPH 3,21 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi povinný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdnyúradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudcaodvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiusúdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.