Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/182/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. V., T.. Č., N.. XX.X.XXXX ,právne zastúpenej JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 45, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov , IČO: 00 327 646 zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie náhrady za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

žalobu z a m i e t a ,

žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 884,86 Eur na účet právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2015 sa voči žalovanému domáhala zaplatenia primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k jej spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti parcelné číslo K. XXXX/X o výmere 779 m2 vedenej na LV č. XXXXX kat. územie Prešov v 1 titulom zákonného vecného bremena vo výške 1,50 Eur m2 ročne za obdobie od 1.6.2014 do 31.5.2015 vo výške 1.168,50 Eur a za obdobie od 1.6.2015 až do vydania primeranej náhrady v podobe náhradného pozemku vo výške 1,50 Eur za m2 ročne.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením výpisu z listov vlastníctva, rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu zo dňa 27.2.2012, kúpnymi zmluvami, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo K. XXXX /. o výmere 1558 m2, druh pozemku - trvalé trávne porasty vedeného na LV č. XXXXX kat. územie Prešov v spoluvlastníckom podiele 1 k celku.

Žalobkyňa spoluvlastnícky podiel 1/8 k uvedenej nehnuteľnosti žalobkyne nadobudla kúpnou zmluvou uzatvorenou s predávajúcou S. A. dňa 6.5.2014, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom v Prešove

- katastrálnym odborom pod M. XXXX/XXXX a spoluvlastnícky podiel 3/8 k celku nadobudla kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 5.5.2014 s predávajúcim W. W., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom

- katastrálnym odborom pod M. XXXX/XXXX.

Žalobkyňa dňa 9.9.2014 doručila žalovanému písomnú žiadosť, ktorou sa domáhala majetkovo- právneho vyporiadania k predmetnému pozemku. Žalovaný jej listom zo dňa 14.10.2014 oznámil, že

zo zákona mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže sa na predmetnom pozemku nachádza cesta a chodník, na usporiadanie právnych vzťahov k tomuto pozemku sa vzťahuje zák. č. 66/2009 Z.z.

Žalobkyňa nespochybňuje právo žalovaného, ktoré mu na základe zák. č. 66/2009 Z.z. vzniklo.

Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa 27.2.2012 č. Y. XXXX /.-X/ZJ vyplýva prerušenie konania o žiadosti žalovaného zo dňa 26.7.2011 o vykonanie pozemkových úprav v obvode Mesta Prešov za účelom majetkovo-právneho usporiadania vlastníckych vzťahov pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obce až do vyriešenia predbežnej otázky poskytnutia náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva , že Slovenský pozemkový fond vzhľadom na nedoriešené reštitučné nároky oprávnených podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. nedisponuje pozemkami vo vlastníctve štátu spôsobilými na nakladanie pre účely pozemkových úprav a to až do vyriešenia reštitučných nárokov.

Žalobkyňa nespochybňuje nadobudnuté právo žalovaného užívať predmetný pozemok, avšak zákonné obmedzenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného neznamená, že mu z neho nevznikajú ako oprávnenému subjektu niektoré povinnosti.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak došlo k vzniku vecného bremena na základe zákona, právne vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú hmotno-právnymi ustanoveniami tohto príslušného zákona vrátane spôsobu poskytnutia primeranej náhrady.

Z právnej úpravy z ustanovení § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. nepochybne vyplýva, že obciam a vyšším územným celkom vzniklo zákonné vecné bremeno za účelom nerušeného užívania stavby zhotovenej na pozemku až do doby, kým nedôjde k usporiadaniu právnych vzťahov k týmto pozemkom iným spôsobom.

Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva aká primeraná náhrada patrí dotknutým vlastníkom pozemkov.

Skutočnosť, že zák. č. 66/2009 Z.z. neupravuje poskytnutie primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme neznamená, že dotknutý vlastník nemá nárok na zaplatenie primeranej náhrady za toto obmedzenie.

S ohľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobkyni nebola doposiaľ poskytnutá primeraná náhrada za užívanie predmetného pozemku pod stavbou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z. túto si uplatňuje vo výške ušlého nájomného a to v sume 1,50 Eur za m2 ročne.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa predložila zameranie asfaltovej cesty a chodníka vyhotovené dňa 3.9.2014 spoločnosťou X. B., B..T..Y., z ktorého je zrejmé, že sa na predmetnej parcele nachádza pozemná komunikácia a chodník. Keďže z predložených kúpnych zmlúv vyplýva vyhlásenie žalobkyne, že sa pred ich uzatvorením oboznámila s predmetom kúpy a tento kupuje v stave, v akom sa nachádza, je z toho možno vyvodiť záver, že mala vedomosť o tom, že sa na predmetnej parcele nachádza pozemná komunikácia a aj s týmto obmedzením nehnuteľnosť kupovala.

Zákonom č. 66/2009 bolo v prospech žalovaného zriadené vecné bremeno k predmetným stavbám, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby.

Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občiansko-právnou úpravou. To znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom treba použiť úpravu súkromno-právnu.

Z ustanovenia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnení z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy . Zásadne teda nemožno užívať vecné bremeno celkom bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky

spojené so zachovaním veci a s jej opravami. S poukazom na vyššie uvedené potom od účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. vznikom zákonného vecného bremena až do vykonania pozemkových úprav možno uvažovať, že vlastníkovi patrí náhrada len v súlade s ustanovením § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Súčasná právna úprava chápe primeranú náhradu za zriadenie legálneho vecného bremena ako náhradu jednorazovú. Zákon č. 66/2009 nadobudol účinnosť dňom 1.7.2009 a týmto dňom vzniklo zákonné vecné bremeno. Podľa žalovaného vykonať právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva bolo možné dňom 1.7.2009 a toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote, preto proti uplatnenému nároku žalobkyne vzniesol námietku premlčania.

Podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - ústavný zákon č. 23/1991 Z.b. vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona a za náhradu.

Podľa § 151n Občianskeho zákonníka ods. 1 vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101> tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 66/2009 tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

Podľa § 2 Zákona č. 66/2009 obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> vlastníkom stavby4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere,5) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.5) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> (3) Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav,6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701>

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.7) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701>

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 66/2009 usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

Podľa § 4 Zákona č. 66/2009 ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/20090701> ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > (2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

Predmetnou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom v zmysle ustanovenia § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. vo výške obvyklého nájomného od 1.6.2014 do 31.5.2015 vo výške 1.168,50 Eur a za obdobie od 1.6.2015 do vydania primeranej náhrady v podobe náhradného pozemku vo výške 1,50 Eur za m2 ročne.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku s parcelným číslom K. XXXX/X o výmere 1558 m2 vedeného na R. Č.. XXXXX k.ú. Prešov v podiele 1 k celku. Na uvedenom pozemku je umiestnená stavba miestnej komunikácie a chodníka vo vlastníctve žalovaného nadobudnutého na základe zákona o majetku obcí.

Z ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že ak vlastník stavby nemá ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

Uvedené zákonné ustanovenie je jedným z tých, ktoré v zmysle ustanovenia § 151o Občianskeho zákonníka konkretizuje možnosti zriadenia vecného bremena zo zákona.

Zákonodarca v ustanovení § 4 Zákona č. 66/2009 Z.z. riešil úpravu pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v danom prípade obce, ktorá nadobudla vlastníctvo k stavbe zákonom o majetku obci. zák. č. 138/1991 Z.b. prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovo-právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom takým spôsobom, že v prospech vlastníka stavby zriadil vecné bremeno, ktoré spočíva v jeho práve držby a užívania pozemku pod stavbou.

Právny poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné bremená zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou upravujúcej činnosti, k realizácii ktorých vznikli.

Ak špeciálna úprava o zriadení vecného bremena zo zákona neobsahuje riešenie týkajúce sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, táto situácia je riešiteľná aj využitím článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že obmedziť vlastnícke právo je možné len za náhradu. Preto aj keď zákon č. 66/2009 neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 vznikajú za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd v kontexte aj s vysloveným právnym záverom v obdobnej úprave Občianskeho zákonníka, konkrétne v ustanovení § 135c ods. 3, ktoré upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena, ktoré sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva a teda jeho vznik nemožno posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku.

Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhláške č. 492/2004 Z.z. v zmysle ktorej sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi a pri právach časovo obmedzenými počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať najviac však dvadsiatimi.

V prípade, ak by súd vychádzal z tvrdenia, že pri každej zmene vlastníctva má nový vlastník zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za vzniknuté vecné bremeno, potom by pri opakovanej zmene vlastníka zaťaženého pozemku pri časovo neobmedzenom vecnom bremene napríklad v priebehu desiatich rokov jeho trvania osoba oprávnená z vecného bremena bola povinná vždy v prospech nového vlastníka zaťaženého pozemku vyplatiť finančnú náhradu za jeho zriadenie vo výške jeho všeobecnej hodnoty v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z., teda vo výške hodnoty výhody vynásobenej počtom 20-tich rokov, čím by nesporne na strane vlastníka zaťaženého pozemku dochádzalo k neoprávnenej finančnej výhode.

Podľa názoru súdu nárok na zaplatenie finančnej náhrady za vznik vecného bremena má iba ten, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku v čase vzniku vecného bremena, teda v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. k 1.3.2009.

Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti v danom prípade žalobkyňa už nadobudla pozemok s vecným bremenom, a keďže vecné bremena prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, nie je preto možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohla úspešne domáhať finančnej náhrady.

Bolo preto vecou pôvodných vlastníkov, či si nárok na túto finančnú náhradu uplatnia, alebo nie. Keďže žalobkyňa sa stala vlastníkom sporného pozemku v roku 2014 spolu s prevodom vlastníckeho práva na ňu prešlo aj obmedzenie spočívajúce v strpení zákonom zriadeného vecného bremena k predmetnému pozemku upravujúceho pomery existujúcej stavby - miestnej komunikácie aj chodníka k pozemku v jej vlastníctve. Náhrada na zaplatenie odplaty za užívanie vecného bremena vznikla iba pôvodným vlastníkom a nie samotnej žalobkyni.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyni nepatrí opakovaná finančná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena ustanovením § 4 zák. č. 66/2009 Z.z. a žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Z ustanovenia § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nositeľ oprávnenia z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie veci zaťaženej vecným bremenom a prípadne iné výdavky s tým spojené.

Z uvedeného zákonného ustanovenia preto vyplýva, že vecné bremeno nie je možné celkom užívať bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené so zachovaním veci zaťaženej vecným bremenom, alebo s jej opravami.

Pokiaľ takéto náklady oprávnený z vecného bremena neznáša, získava tým bezdôvodné obohatenie za predpokladu, že za neho bolo majiteľom veci platené to, čo mal po práve plniť sám.

Keďže žalobkyňa takéto skutkové tvrdenia a dôkazy v konaní neprodukovala, súd sa nimi nezaoberal.

Na podporu svojho tvrdenia súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.4.2016 pod sp. zn. XCdo XX/XXXX, K. sa síce zaoberal otázkou opakovanej finančnej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena ustanovením § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., avšak vzhľadom na podobnosť prípadov, v ktorých sa riešila otázka finančnej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena právnymi predpismi, ktoré neobsahujú právnu úpravu náhrady za jeho zriadenie sú jeho závery aplikovateľné aj pre predmetné konanie.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne právom majetkovým osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, teda sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno.

Účinnosťou zák. č. 182/1993 došlo ex lege k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka pozemku vecným bremenom v zmysle ustanovenia § 23 ods. 5; uvedeným dňom mu aj v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vzniklo právo na náhradu za toto obmedzenie; a od uvedeného dňa mal vlastník možnosť uplatniť svoje právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv Občianskym zákonníkom v stanovenej dobe. Pokiaľ tento (nezmenený) vlastník právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva neuplatnil v stanovenej dobe, došlo k premlčaniu jeho práva a v súčasnosti sa už nemôže domáhať žiadnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.

Ak by nároky nezmeneného vlastníka pozemku boli v plnom rozsahu uspokojené či už na základe dohody dotknutých subjektov, alebo rozhodnutia súdu v súčasnosti mu už z tohto titulu (obmedzenia jeho vlastníckych práv) nepatrí žiadna ďalšia náhrada za akési nové alebo pretrvávajúce obmedzenie vlastníctva.

V prípade, ak došlo k zmene v osobe vlastníka pozemku treba naďalej rozlišovať jednak tú skutočnosť, že priamo zákon č. 182/1993 Z.z. upravil samotný vecno-právny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby, jednak skutočnosť, že pokiaľ tento zákon osobitne neupravil vzájomné vyrovnanie nositeľov práva a povinností tvoriacich obsah tohto právneho vzťahu, prichádzala do úvahy možnosť ich vyrovnania podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvoril, že bez ohľadu na to, či vlastník pozemku, ktorému 1.9.1993 (dňom účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z.) vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle § 23 ods. 5 tohto zákona túto náhradu uplatnil, alebo neuplatnil, resp. či mu náhrada bola, alebo nebola vyplatená, súčasnému vlastníkovi tohto pozemku nepatrí právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

Na základe uvedených skutočností teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že nárok na jednorazovú náhradu za vzniknuté zákonné vecné bremeno ustanovením § 4 zák. č.66/2009 vznikol iba tomu subjektu, ktorý bol dňom 1.3.2009 (dňom účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z.) vlastníkom predmetného pozemku a teda žalobkyni ako súčasnej spoluvlastníčke predmetného pozemku právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jej vlastníckeho práva nepatrí.

Okrem iného nárok na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva sa ako každé majetkové právo premlčuje v zmysle ustanovenia § 100 a 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. t.j. 1.3.2009 a uplynula dňa 1.3.2012 z čoho vyplýva, že nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena s poukazom na dátum podania žaloby je premlčaný.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že súd úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Podľa § 10 Vyhlášky 655/2004 Z.z. ods. 1 ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16,60 eura,

nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 33,19 eura 165,97eura,

nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 331,94 eura 663,88 eura,

nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 1 659,70 eura 6 638,78 eura,

nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 3 319,39 eura 33 193,92 eura. (2) Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. (3) Ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. (4) Pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie. (5) Vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu. (6) Vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tarifnou hodnotou polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania. (7) Za správu majetku patrí tarifná odmena vo výške 10 % hrubého ročného príjmu zo spravovaného majetku. (8) Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Tarifnú odmenu súd určil postupom podľa § 10 ods. 1 a 3 citovanej vyhlášky, keďže žalobkyňa sa domáhala náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie od 1.6.2014 do 31.5.2015 vo výške 1.168,50 Eur a za obdobie od 1.6.2015 až do vydania primeranej náhrady v podobe náhradného pozemku vo výške 1,50 Eur za 1 m2 a rok. Z uvedeného dôvodu súd pri určení tarifnej odmeny vychádzal zo súčtu plnenia vo výške 1168,50 Eur a za obdobie od 1.6.2015 do budúcna ako pri plnení na čas neurčitý, kedy tarifnou hodnotou je 5-násobok ročného plnenia (5x 1.168,50 Eur) vo výške 5.842,50 Eur, teda spolu tarifná hodnota je 7.011,- Eur.

Žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci: -prevzatie a príprava právneho zastúpenia 16.12.2015.

-vyjadrenie vo veci samej 18.12.2015

-účasť na pojednávaní dňa 11.5.2016 vo výške 237,34 Eur za jeden úkon právnej pomoci, režijný paušál 2x 8,39 Eur a 1x 8,58 Eur vrátane 20 % DPH zo sumy 737,38 Eur vo výške 147,48 Eur v celkovej výške podľa § 10, 13a až 16 a 18 Vyhlášky 655/2004 Z.z. 884,86 Eur.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, teda súdu sa dáva možnosť, aby za splnenia predpokladov v

tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo v časti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia v zásade zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ísť ale o výnimočný prípad jeho aplikácie.

Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené, alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.1.2012 pod sp. zn. XMCdo X/XXXX).

Zároveň aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania nie je vecne správna (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.6.2010 pod sp. značkou XCdo XX/XXXX).

V danom prípade súd nezistil skutočnosti preukazujúce výnimočné okolnosti prípadu ani také majetkové, sociálne, alebo príjmové pomery na strane neúspešnej žalobkyne, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.