Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2755-2014.pdf
PDF · 73.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2755/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, zast. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, proti povinnému Ľ. I., V.. XX.XX.XXXX, Y.Á. V. Y. V. R. P. P., XXX XX P. P., Š. N. T., na vymoženie pohľadávky vo výške 15,- Eur spolu s trovami exekúcie, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Žiadny z účastníkov exekučného konania n e p l a t í trovy exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.08.2014 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec (ďalej len „súdny exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie, pod č. 5601 123263, č. k. 1Er/2755/2014, voči povinnému Ľ. I., V.. XX.XX.XXXX, Y. V. Y. V. R. P. P., XXX XX P. P., Š. N. T. (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená na súd 27.08.2014, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, zast. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica (ďalej len „oprávnený“), doručeným na sídlo exekútora dňa 15.08.2014, a spolu s exekučným titulom - Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pod č. 16001502, právoplatný dňa 21.12.2013, vykonateľný 06.01.2014, zo dňa 21.12.2013 (ďalej len „exekučný titul“).
Dňa 06.04.2016 bolo na súd doručené podanie exekútora, označené ako „Podnet na zastavenie exekúcie“, zo dňa 01.04.2016 (ďalej len „návrh na zastavenie“). V návrhu na zastavenie exekútor uviedol, že na základe prešetrenia majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že povinný je nemajetný a je neekonomické a neefektívne pokračovať v exekučnom konaní z dôvodu zbytočného predražovania trov exekúcie. Poukázal na vykonané zistenia, kedy povinný nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, nemá vedený účet v banke, je nezamestnaný a nepoberá dôchodok a doposiaľ nebolo podľa exekútora nič vymožené. Exekútor v závere navrhol, aby súd exekučné konanie zastavil. K trovám exekúcie uviedol, že ich vyúčtovanie predloží na základe výzvy súdu. Súčasťou návrhu na zastavenie boli ako prílohy priložené listiny ohľadne zisťovania majetkových pomerov povinného, a to lustrácie o negatívnom výsledku vlastníctva motorových vozidiel, negatívnom výsledku o vlastníctve nehnuteľností, lustrácie s negatívnym výsledkom o vedení účtov na meno povinného a lustrácie o tom, že povinný nie poberateľom dôchodkovej, úrazovej, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky a tiež o tom, že povinný nie je zamestnaný.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Preskúmaním skutočností uvedených v návrhu na zastavenie spolu pripojenými listinami súd uvádza, že vykonanými zisteniami exekútora došlo k preukázaniu nemajetnosti povinného, keďže povinný podľa zistení exekútora nedisponuje žiadnym majetkom resp. príjmom, z ktorého by bolo možné dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
Na základe uvedených zistení o nemajetnosti povinného súd následne prijal záver, že došlo k nastoleniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3 M Cdo 23/2008, zo dňa 20.04.2009)
Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie zistil, že exekútor ohľadne svojho prípadného nároku na trovy exekúcie uviedol, že ich špecifikáciu predloží na základe výzvy súdu.
Súdu nie je zrejmé, prečo exekútor pri odôvodňovaní svojho návrhu na zastavenie exekúcie sa pomerne v značnom rozsahu, dokonca s poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a rozhodnutí súdov všeobecného súdnictva, venoval len samotnému dôvodu na zastavenie exekúcie a špecifikáciu svojich trov exekúcie neuviedol.
Citované ustanovenie § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ako aj citované rozhodnutie najvyššieho súdu uvádza, že pri zastavení exekúcie súd musí rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Aby mohol takýto postup uskutočniť, je potrebné aby súdny exekútor, ktorý je podľa ust. § 2 ods. 1 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, doručil ku dňu rozhodnutia súdu všetky dôkazy preukazujúce jednak dôvod zastavenia exekúcie ako aj svoj nárok na trovy exekúcie.
Jedným z predpokladov na výkon funkcie exekútora je dosiahnutie vysokoškolského vzdelania v odbore právo (§ 10 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku). Súd preto nevidí dôvod vyzývať exekútora, ktorý dokonca o túto výzvu sám žiada, aby po doručení návrhu na zastavenie špecifikoval svoje trovy exekúcie. Trovy exekúcie sú dokonca vlastným záujmom exekútora, keďže sa jedná o jeho odmenu, hotové výdavky a iné nároky s tým spojené. Vzhľadom na uvedené súd preto konštatuje, že právo poučovacej povinnosti podľa ust. § 5 Občianskeho súdneho poriadku exekútorovi neprináleží a pri podávaní podnetu, resp. návrhu na zastavenie exekúcie má okrem uvedenia dôvodu na zastavenie exekúcie vo vlastnom záujme uviesť aj svoj uplatnený nárok na trovy exekúcie spolu s jeho náležitou špecifikáciou.
Súd preto považuje trovy exekútora týmto za neuplatnené a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. (§ 374 ods. 4 prvá a tretia veta O. s. p.). Voči následnému uzneseniu sudcu, ktorý rozhodne o podanom odvolaní, odvolanie nie je prípustné (§ 202 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.