Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/418/2008

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: R. R., nar. X. X. XXXX, bytom L. J. XXX, XXX XX L. J., o vymoženie istiny vo výške 66,39 eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad Bardejov so sídlom Radničné nám. 15, 085 01 Bardejov, vo výške 43,39 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 24. 11. 2008 bola tunajšiemu súdu zo strany Okresného súdu Prešov postúpená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 2. 9. 2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25. 9. 2008, a exekučného titulu - rozhodnutie č. PR 128/2007-77 Ga zo dňa 24. 7. 2007 vydané Obvodným úradom v Prešove, odbor všeobecnej vnútornej správy. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 20. 8. 2007 a vykonateľnosť dňa 4. 9. 2007. Oprávnený - Obvodný úrad v Prešove sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 66,39 eur (2.000,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.

Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 9. 12. 2008 poverenie pod číslom 5710 014563 *.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa 12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p. MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V priebehu exekučného konania bol súdu zo strany súdneho exekútora dňa 10. 9. 2014 doručený návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie v sume 47,37 eur.

Oprávnený k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom nie je možné sa stotožniť a navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Podľa názoru oprávneného, v návrhu absentuje zoznam úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal za účelom zistenia majetku resp. príjmu povinného a z ktorých následne vyvodil, že povinný nie je vlastníkom ani majetku takého rozsahu, aby postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Rovnako nie je zrejmé, v akom období súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného, pretože exekúcia prebieha od roku 2008 a počas jej trvania sa mohli majetkové pomery povinného zmeniť. Oprávnený má za to, že existuje reálny predpoklad, že povinný je schopný uhradiť dlžnú sumu napr. aj formou osobného kontaktu so súdnym exekútorom, prípadne v splátkach alebo predajom hnuteľných vecí.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 243b ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 2 EP, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.

Podľa § 243c ods. 1 EP, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1. 9. 2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, preto musí podľa nej aj skončiť.

Exekučný súd nie je pri rozhodovaní o zastavení exekúcie viazaný dôvodom pre zastavenie exekúcie, ktorý vo svojom návrhu uvedie poverený súdny exekútor popr. oprávnený alebo povinný. Rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie, je súd povinný posúdiť tak, aby ju bolo možné subsumovať pod niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie uvádzaných v Exekučnom poriadku. V uvedenom prípade súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K nemajetnosti povinného súdny exekútor dospel vykonaným šetrením, ktoré, ako vyplýva z exekučného spisu, začalo lustráciou majetku povinného v katastri nehnuteľností zo dňa 4. 8. 2014 a skončilo sa elektronickou žiadosťou o poskytnutie súčinnosti adresovanej Sociálnej poisťovni dňa 4. 8. 2014, kedy bol následne tunajšiemu súdu podaný návrh na zastavenie exekúcie. Skôr ako zistenie nemajetnosti povinného nastalo prekludovanie práva, ktoré malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, a teda dôvod zastavenie exekúcie upravený ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil v zmysle dôvodu, ktorý v rámci vedenej exekúcie nastal najskôr.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.

Podľa § 196 EP v znení účinnom od 1. 1. 2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 cit. vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 je zakotvená všeobecná zásada, podľa ktorej, trovy exekúcie uhrádza v zásade povinný. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 10. 2013 upravoval tri výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá, a to zavinenie oprávneného. Súd však po preskúmaní okolností

prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie, neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného.

O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 43,39 eur.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie

- minimálna odmena 33,19 eur

Odmena spolu .............................................................................................................. 33,19 eur

2./ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov a) poštovné 2,97 eur (upovedomenie o začatí exekúcie: povinný, návrh na zastavenie exekúcie + ex. spis: Okresný súd Stará Ľubovňa)

Náhrada hotových výdavkov spolu ................................................................................ 2,97 eur 3./ 20 % DPH zo sumy 36,16 eur DPH spolu ...................................................................................................................... 7,23 eur

Trovy exekúcie celkom: 43,39 eur

Súdom poverený súdny exekútor si za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uplatnil paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur. Pretože súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 eur, a to aj v prípade ak súčet počtu účelne vykonaných úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosiahol zákonom stanovenú minimálnu sumu 33,19 eur, súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú minimálnu odmenu 33,19 eur aj bez potreby podrobnej špecifikácie vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu vo výške 33,19 eur vznikol už samotným získaním poverenia na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj náklady na kancelárske potreby (papier, spinky a farba) spolu vo výške 3,32 EUR + 20 % DPH. Súd však tieto výdavky na kancelárske potreby súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác v súvislosti s exekučnom činnosťou sú jednoznačne potrebné aj vyššie uvedené náhrady, pričom ide o zákonnú administratívnu povinnosť exekútorského úradu (rovnako ako napr. vedenie účtovníctva, personálnej agendy a pod.). Náklady na túto činnosťou nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí, preto súd túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.

Pri rozhodovaní o súdnym exekútorom uplatnenej dani z pridanej hodnoty, nakoľko ten je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd aplikoval znenie ustanovenia § 196 v znení účinnom od 1. 1. 2012, hoci sa exekučné konanie začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 25. 9. 2008. Rozhodujúcim časovým momentom pre určenie výšky trov exekúcie je až okamih priznania ich náhrady v rámci rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -14 zo dňa 2. 4. 2008), preto súd súdnemu exekútorovi priznal ním uplatnenú daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.