Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-363-2015.pdf
PDF · 80.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/363/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, zastúpené Úradom legislatívy a práva, Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30 845 572, proti odporcom: 1. U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., U. X, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou T. X., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, 2. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XX, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a v 2. rade sú zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.021,964 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.021,964 Eur od 01.03.2013 do zaplatenia. Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom na začatie konania, doručeným súdu 15.01.2015, žiadal o zaviazanie odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť škodu v sume 2.021,946 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z tejto sumy od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia 10.03.2012 v presne nezistenom čase okolo 15.00 hod. po predchádzajúcej dohode vnikli súkromným motorovým vozidlom značky Škoda Forman, EČ: BA-XXX LR, do vojenského objektu navrhovateľa a nezisteným spôsobom odstránili neznámym predmetom z brány visiaci zámok, vošli do objektu, bránu so sebou uzatvorili a opatrili vlastným visiacim zámkom. Vozidlom prešli po panelovej ceste k budove číslo XXXXX, tzv. STK, do ktorej vošli a snažili sa z nej odcudziť medené káble rôznej dĺžky a hrúbky, následne boli zadržaní príslušníkmi vojenskej polície, a teda k odcudzeniu materiálu nedošlo. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T 64/2012, zo dňa 03.08.2012, právoplatným dňa 01.03.2013, súd v predmetnej trestnej veci uznal odporcov v 1. a 2/za vinných z prečinu krádeže spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa ustanovenia § 14 ods. 1, § 20 písm. k) a § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa špecifikácie škody vypracovanej správou prevádzky objektov Bratislava odporcovia v 1. a 2/svojim konaním spôsobili navrhovateľovi škodu vo výške 2.021,94 Eur.
Odporca 2/ sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 09.02.2016 a uviedol, že nárok navrhovateľa uznáva, je si vedomý, že svojím konaním spôsobil škodu, v súčasnosti je však vo výkone trestu odňatia slobody, po prepustení (asi o 2 mesiace) sa chce zamestnať a náhradu škody zaplatiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu 2/ a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T 64/2012, zo dňa 03.08.2012, právoplatný dňa 01.03.2013, špecifikácia škody a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:
Súd pripustil zmena návrhu prednesenú navrhovateľom na pojednávaní dňa 11.05.2016 tak, že úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne sú povinní odporcovia v 1. a 2/zaplatiť od 01.03.2013, t. j. od právoplatnosti citovaného trestného rozkazu. súd túto zmenu na pojednávaní pripustil (§ 95 ods. 1 O.s.p.) a vzhľadom k tomu, že sa ani napriek šetreniu nepodarilo pobyt odporcu 1/zistiť, súd mu pre konanie ustanovil opatrovníčku, s ktorou ďalej pokračoval v konaní (§ 29 ods. 2 O.s.p.).
Zo špecifikácie škody je zrejmé, že po ohliadke uvedeného objektu bola celková škoda stanovená na sumu 2.021,94 Eur (č.l. 3). Pretože v čase vydania trestného rozkazu nebola ešte výška škody stanovená, súd podľa ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného navrhovateľa s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo väčších veciach občiansko - súdnych.
Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva a ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania, súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Súd sa preto oboznámil s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 3T 1T 64/2012, najmä s trestným rozkazom zo dňa 03.08.2012, právoplatným dňa 01.03.2013, podľa ktorého boli odporcovia 1/a 2/ uznaní za vinných z prečinu krádeže spolupáchateľstvom v štádiu pokusu podľa ustanovenia § 14 ods. 1, § 20 písm. k) a § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody je z teoreticko - právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk; pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Po ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je nutné v každom konkrétnom prípade s určitosťou preukázať, nestačí ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenie právnej povinnosti k následku - vzniku škody. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu (priameho alebo nepriameho) alebo vo forme nedbanlivosti (vedomej či nevedomej); pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakladajú škodcovi zákonnú možnosť zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpácia, vyvinenie sa. Škodca však v takom prípade musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyhodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní
z titulu náhrady škody. Na druhej strane navrhovateľ musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať vznik škody a jej výšku. Vo vzťahu k citovanému ustanoveniu § 135 ods. 1 O.s.p. je dôležité vymedziť, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody musí súd prevziať z trestného rozsudku bez toho, aby ich nemusel v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. V každom takomto spore ide predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu v súvislosti s okolnosťami náhrady škody. Je nesporné, že súd je v občianskom súdnom konaní viazaný trestným rozsudkom v otázke zavineného protiprávneho konania škodcu, t. j. odporcu v tomto konaní. Z výrokov o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť, z jej obsahu je zrejmé naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. ublíženie na zdraví), ako aj záver o existencii v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Je ustálené, že súd v občianskoprávnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku trestného rozhodnutia, ani procesný postup predchádzajúci príslušnému rozhodnutiu. Súd mal v danom prípade z obsahu výrokovej časti rozsudku pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. 1T 64/2012, zo dňa 03.08.2012, právoplatným dňa 01.03.2013, za preukázané, že odporcovia 10.03.2012 v presne nezistenom čase okolo 15.00 hod. po predchádzajúcej dohode vnikli súkromným motorovým vozidlom značky Škoda Forman, EČ: BA-395 LR, do vojenského objektu navrhovateľa a nezisteným spôsobom odstránili neznámym predmetom z brány visiaci zámok, vošli do objektu, bránu so sebou uzatvorili a opatrili vlastným visiacim zámkom. Vozidlom prešli po panelovej ceste k budove číslo 10604, tzv. STK, do ktorej vošli a snažili sa z nej odcudziť medené káble rôznej dĺžky a hrúbky, následne boli zadržaní príslušníkmi vojenskej polície, a teda k odcudzeniu materiálu nedošlo. V trestnom konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku škody, bol definovaný odporca ako ten, kto škodu spôsobil (škodca); škodu spôsobil úmyselným trestným činom (jeho konanie bolo súdom vyhodnotené ako trestný čin podvodu), následne bola ustálená škoda a jej výška (2.021,964 Eur) a príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody. Na základe skutočností preukázaných v trestnom konaní súd priznal navrhovateľovi náhradu škody v sume v žalovanej výške a úrok z omeškania od 01.03.2013, t. j. od právoplatnosti trestného rozkazu, v zákonnej výške 5,05% ročne z priznanej istiny 2.021,964 Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže si ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).