Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11P-169-2015.pdf
PDF · 100.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/169/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. A., C.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka O. A., C.. X.X.XXXX, S. A. XX, I. a otec D. U., C.. XX.XX.XXXX, S. T. XXXX/X, I., zast. JUDr. Eva Ritóková, Slobody 18, Košice, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2015 žiadal, aby znížil výživné na mal. I. A., C.. XX.X.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 50 Eur mesačne od 27.10.2015 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na jeho strane. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, nakoľko aj na strane maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov. Žiadala návrh zamietnuť.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 28.12.2015 návrh na zníženie výživného navrhol zamietnuť, nakoľko to nie je v záujme maloletej s poukazom na jej odôvodnené potreby. Od poslednej úpravy uplynulo 6 rokov, pričom matka zvažovala podanie návrhu na zvýšenie výživného, avšak majetkové a finančné pomery otca takýto návrh na zvýšenie výživného neodôvodňovali. Návrh na zníženie výživného žiada zamietnuť.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/202/2008 zo dňa 16.3.2010, ktorým zvýšil výživné zo strany otca na mal. I. U., C.. XX.X.XXXX zo sumy 1.500 Sk na 100 Eur mesačne od 1.1.2010 do budúcna.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2010.
V čase poslednej úpravy mal. I. mala 10 rokov, bola žiačkou 5. triedy základnej školy. Začiatkom školského roka mala matka jednorázový výdavok na školské potreby a pomôcky vo výške 50 Eur, školská jedáleň mesačne 30 Eur, tanečná 25 Eur, anglický jazyk jedna hodina 5 Eur týždenne 3 hodiny, triedny fond 20 Eur, rodičovský príspevok 20 Eur. Pokiaľ sa maloletá zúčastnila sústredenia z tanečnej každé tri mesiace, matka platila poplatok vo výške 100 Eur, prípadne 50 Eur. V ďalšom matka platila dcére poistku vo výške 600 Eur ročne. Iné mimoriadne výdavky nemala. Po zdravotnej stránke bola v poriadku.
Matke pribudla v čase poslednej úpravy vyživovacia povinnosť k mal. T., C.. X.X.XXXX. Príjem matky tvoril rodičovský príspevok vo výške 152,69 Eur mesačne a prídavky na dve maloleté deti vo výške
35,85 Eur mesačne. Spolu s manželom bývala v 4-izbovom byte, platby za bývanie vrátane inkasa boli vo výške 265,55 Eur mesačne. Inak výdavky bežného charakteru domácnosť a strava.
Otec v čase poslednej úpravy bol od roku 2004 zamestnaný na Cypre. Vykonával sezónne práce v stavebníctve. Jeho príjem bol nepravidelný mesačne vo výške 896,24 Eur až 924,34 Eur. Výdavky mal v súvislosti so zaplatením bývania 232,36 Eur až 265,55 Eur mesačne, voda, elektrina, auto, benzín.
Otec sa s maloletou dcérou nestretával, okrem výživného inou formou na jej výchovu a výživu neprispieval.
Otec uviedol, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na jeho strane.
Otec bol zamestnaný aj vo Veľkej Británii. Na územie Slovenska sa vrátil v decembri 2014. Od uvedeného obdobia bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce bez akéhokoľvek príjmu. Býva u svojej matky, ktorá má 70 rokov, ktorej ničím neprispieva, pomáha jej so starostlivosťou, prípadne pomáha s návštevou u lekára.
Od 27.4.2016 je zamestnaný na skúšobnú dobu v spoločnosti B. B. O. O..U..L.. vo funkcii predajcu s miestom výkonu práce M. M. XX, I.. Mesačnú základnú mzdu podľa pracovnej zmluvy má vo výške 405 Eur.
Otec v ďalšom uviedol, že jeho matka je na dôchodku, ktorá poberá dôchodok vo výške 400 Eur mesačne. Výdavky má na lieky a iné, pričom na bývanie jej prispieval aspoň polovicou ako aj na stravu. Ostatné platila matka zo svojho dôchodku. Finančne mu vypomáhal brat a otec. Finančné prostriedky, ktoré mu požičali bude musieť vrátiť. V ďalšom uviedol, že o maloletú dcéru sa zaujímal. Pokiaľ bol v zahraničí, snažil sa dcére niečo kúpiť, prispieť alebo išli do obchodu.
Otec potvrdil, že posledných 4 alebo 5 mesiacov poslal výživné vo výške 30 Eur mesačne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Aj s týmto mu vypomáha otec. Z výpovede matky súd zistil, že od februára 2015 býva sama s maloletými deťmi, pričom si musela zabezpečiť bývanie formou hypotéky, ktorú spláca mesačne vo výške 240 Eur. Bývanie vrátane inkasa platí vo výške do 200 Eur mesačne. Matka je zamestnaná s príjmom vo výške 800 Eur mesačne.
Mal. I. má 17 rokov, navštevuje gymnázium. Okrem toho sa venuje aj spoločenskému tancu. V tejto súvislosti má mesačné výdavky vo výške 150 Eur. Dcéra dňa 15.6.2016 pôjde na študijný pobyt na 3 mesiace do Spojených štátov amerických z dôvodu výučby anglického jazyka. Ďalšie výdavky má matka v súvislosti so školou: strava 30 Eur mesačne, MHD 20 Eur mesačne, školské potreby a pomôcky 50 Eur mesačne, strava v domácom prostredí 50 Eur mesačne.
Otec na výživu maloletej dcéry v období posledných siedmych mesiacov prispel sumou 30 Eur mesačne.
Matka potvrdila, že jej finančne vypomáha otec zo svojho dôchodku, nakoľko by nevedela zabezpečiť všetky potreby pre maloletú dcéru.
Matka uviedla, že otec sa s maloletou dcérou nestretáva, nekomunikuje, poslali jej SMS správu na narodeniny, pričom ju nepodpísal až následne zistili kto jej túto správu poslal. Okrem výživného inou formou neprispieva.
Matka uviedla výdavky v súvislosti s doučovaním anglického jazyka 28 Eur mesačne, letenka 800 Eur, študijný pobyt 2.000 Eur.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2014 do 12/2014 bol vo výške 935 Eur netto za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 935 Eur netto, za obdobie od 1/2016 do 3/2016 vo výške 916 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca T. J. D. O..U..L.. bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 4/2015 do 12/2015 bol vo výške 317 Eur netto, za obdobie od 1/2016 do 4/2016 vo výške 317 Eur netto.
Z pripojenej pracovnej zmluvy medzi spoločnosťou B. B. O. O..U..L.. ako zamestnávateľom a zamestnancom D. U. bolo zistené, že otec bude vykonávať prácu vo funkcii predajca s miestom výkonu práce M. M. XX, I.. Pracovný pomer vzniká dňom nástupu do práce 25.4.2016. Pracovný pomer sa uzatvára na dobu určitú do 31.3.2017. Zamestnancovi patrí za vykonanú prácu základná mesačná mzda vo výške 1,2 násobku minimálnej mzdy, t.j. 405 Eur. Pracovná zmluva bola podpísaná dňa 25.4.2016. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodina a § 163 ods. 2 O. s. p.), platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. K zmene pomerov na strane otca došlo tým, že jeho príjem je nižší oproti príjmu, ktorý mal v čase poslednej úpravy. Vo svojej výpovedi uviedol, že od návratu na územie SR, t.j. od decembra 2014 je nezamestnaný bez akéhokoľvek príjmu, pričom býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu finančne vypomáha. Takisto mu finančne vypomáha brat ako i otec. V čase posledného rozhodnutia súdu v roku 2010 bol otec zamestnaný na Cypre a následne vo Veľkej Británii. Matka počas celého obdobia bola zamestnaná, prípadne na rodičovskej dovolenke. Z opisu mzdového listu zamestnávateľa otca T. J. D. O..U..L.. bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 317 Eur netto a priemerný mesačný príjem matky bol vo výške 930 Eur netto. Súd je toho názoru, že aj keď došlo k zmene zamestnávateľa, pričom v súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti B. B. O..U..L.. s príjmom vo výške 405 Eur mesačne, je schopný z uvedeného príjmu prispievať na výživu mal. I. sumou 100 Eur mesačne. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky aj na mal. I. vzhľadom na jej vek, vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne pre mal. I. vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý už iné vyživovacie povinnosti nemá a zohľadnil aj odôvodnené potreby mal. I.. Otec ako povinný rodič je povinný organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby si vedel v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Matka má síce vyšší príjem ako otec avšak okrem mal. I. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je nepochopiteľné, že otca v produktívnom veku živia jeho rodičia a brat. Uvedené tvrdenie sa preto javí súdu ako nepravdivé, keďže otec pracoval dlhšiu dobu v zahraničí a teda mal zamestnanie a pracoval. V ďalšom považuje za neprijateľné, aby starostlivosť o dieťa a jeho výživu zabezpečovala výlučne matka bez pomoci otca. Uvedené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletej, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a pritom matka osobnou starostlivosťou a spontánnym zabezpečovaním jej odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu minimálne v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcemu minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča aj dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 100 Eur mesačne je primerané berúc do úvahy, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.
Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a citované zákonné ustanovenia, preto návrh otca na zvýšenie výživného zamietol.
O trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu. Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.