Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-319-2014.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/319/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: P. R., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou T. C., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 211,36 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
K. návrh z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.11.2013 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 211,36 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 nadobudol od Slovenskej sporiteľne, a.s. pohľadávku voči odporkyni. Ďalej uviedol, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzatvorila s odporkyňou ako dlžníkom dňa 25.7.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 202805165, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1.778,52 € (z toho dlžná istina 1.331,02 €, úrok vo výške 12,20 €, úrok z omeškania vo výške 435,30 €). Podaným návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.7.2011 v počte 8 a celkovej výške 211,36 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 21.12.2010 do 20.7.2011 vo výške 5,52 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 211,36 € od 21.7.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
V priebehu konania súd zistil, že odporkyňa sa na známej adrese miesta pobytu nezdržiava. Preto vykonal rozsiahle zisťovanie miesta pobytu odporkyne, avšak bezvýsledne. Z dôvodu zabezpečenia ochrany práv odporkyne v konaní bola tejto uznesením č.k. 14C/319/2014-88 zo dňa 23.9.2015 ustanovená opatrovníčka.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa ako aj opatrovníčku odporkyne. Vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne, ktorá sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise, a to zmluvy o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, dodatku č. 7 k všeobecným obchodným podmienkam, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou,
pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, výpisu z úveru, uznesenia č.k. 14C/319/2014-88 zo dňa 23.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.6.2012, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Ako vyplynulo z prílohy č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 28.6.2012) bola odporkyňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1344 dní, keď z jej strany došlo k poslednej úhrade titulom poskytnutého úveru dňa 4.11.2008.
Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 25.7.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0202805165. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 663,88 € (20.000,- Sk), ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť 36 mesačnými splátkami po 26,42 € mesačne v období od 20.8.2008 do 20.7.2011. Úroková sadzba bola zmluvnými stranami dojednaná vo výške 19,40 % ročne, RPMN vo výške 30,98 % pri priemernej RPMN vo výške 70,61 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. Tento riadne a včas nesplácala. Titulom poskytnutého úveru odporkyňa uhradila celkove sumu 81,64 €. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k 28.6.2012 evidoval právny predchodca navrhovateľa v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v sume 1.778,52 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 1.331,02 €, úroku vo výške 12,20 € a úroku z omeškania vo výške 435,30 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.7.2011 v počte 8 a celkovej výške 211,36 €. Ako vyplynulo z predloženého prehľadu finančných transakcií odporkyňa svoj záväzok titulom zmluvy o úvere riadne neplnila, keď v mesiaci august 2008 uhradila splátku úveru len čiastočne sumou 40,50 SK, v mesiaci september 2008 uhradila titulom úveru sumu 755,50 Sk a sumu 796,- Sk, v mesiaci október uhradila titulom úveru sumu 70,50 Sk a v mesiaci november uhradila sumu 398,- Sk (a to dňa 4.11.2008). Odo dňa 5.11.2008 odporkyňa titulom úveru veriteľovi nič neuhradila. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.7.2011.
Opatrovníčka odporkyne sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikol dňa 25.7.2008 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 663,88 €. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 veta druhá Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).
S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči
odporkyni ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.
V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa prehľadu finančných operácií ako aj prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, odporkyňa spotrebiteľský úver čerpala dňa 25.7.2008, keď poslednú splátku úveru (i keď nie v plnej výške) uhradila veriteľovi dňa 4.11.2008. Nakoľko odporkyňa splátku splatnú v mesiaci august 2008 uhradila (dňa 20.8.2008 sumou 40,50 Sk a dňa 12.9.2008 sumou 755,50 Sk), splátku splatnú v mesiaci september 2008 uhradila v plnej výške dňa 30.9.2008, pričom splátku splatnú v mesiaci október 2008 už riadne a včas neuhradila (nakoľko v mesiaci október 2008, konkrétne dňa 20.10.2008 uhradila sumu 70,50 Sk a dňa 4.11.2008 uhradila sumu 398,- Sk), uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej v mesiaci október 2008 mal právny predchodca navrhovateľa možnosť zosplatniť celý zvyšok úveru. Nakoľko odporkyňa splátku splatnú v mesiaci október 2008 neuhradila riadne a včas, deň 21.1.2009 možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia premlčacej doby. Najneskôr od 21.1.2009 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.10.2008) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 20.1.2012. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 25.11.2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez
ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.