Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-72-2009.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/72/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci OOS, spol. s r.o., so sídlom Tulipánová 17, Malá Ida, IČO: 36 174 262, zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom Obchodná 10, Košice, proti povinnému T. Q., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, pre vymoženie sumy 35,24 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 pod EX 57/09Bo z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 135,54 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 4.2.2009 na Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Ro 287/2007 - 12 zo 4.7.2007 a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 19.3.2009 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 27.8.2013 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonanými lustráciami nebol zistený majetok povinného, povinný je dlhodobo nezamestnaný, dlh dobrovoľne nespláca a nie je ani predpoklad vzhľadom k spôsobu života, že by dlh uhradil.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej od 1.5.2008, teda v čase začatia exekučného konania), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia minimálnou odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 eur a túto sumu žiadal priznať vo svojom podnete na zastavenie exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal v uplatnenej výške.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66 eur) za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách (účinného v čase pracovnej cesty) suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur.
Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné - spolu vo výške 6,16 eur, ktoré súd exekútorovi takto uplatnené priznal. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj hotové výdavky za poplatok za elektronické zisťovanie účtov - 0,70 eur a poplatok za elektronické zisťovanie motorových vozidiel - 0,20 eur. Spolu tak priznal súd súdnemu exekútorovi hotové výdavky v celkovej výške 8,26 eur.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov v sume 67,42 eur za cestu Košice - Rakúsy a späť v celkovej dĺžke 260 km, a to osobným motorovým vozidlom Renault Kangoo, EČV KE 150DY. Náhradu za 1 km požadoval vo výške 0,183 eur. Súd po preskúmaní priloženého vyúčtovania pracovnej cesty a zistenia priemernej ceny pohonných hmôt v čase vykonania služobnej cesty zistil, že priemerná spotreba vozidla na 100 km je 7,0 l, cena PHM v uvedenom čase bola 1,09 eur, sadzba základnej náhrady za 1 km v zmysle opatrenia MPSVaR SR bola v čase uskutočnenia cesty vo výške 0,183 eur, z čoho súd zistil, že exekútorom uplatnená náhrada cestovného zodpovedá uvedeným hodnotám: (7,0/100 x 1,09 + 0,183) x 260 = 67,42 eur, súd preto exekútorovi uplatnenú náhradu cestovného priznal v ním uplatnenej výške.
Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z.z. je súdnym exekútorom vyšpecifikovaná náhrada za stratu času v súvislosti s pracovnou cestou z Košíc do Rakús, vzdialenosť tam a späť v rozsahu uplatnenom exekútorom - 260 km za 8 začatých polhodín strávené na tejto ceste, teda 8 x 0,66 eur = 5,28 eur.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 22,59 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 135,54 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5 EP/
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. /§ 202 ods. 2 OSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.