Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/203/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, proti žalovaným 1/ U. Z.D., bývajúci v O. B., Z. č. XXX, 2/ U. Z., bývajúca X. B., Z. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Nám. legionárov č. 5, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 964,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.11.2015 č. k. - 51 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Priznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 16,88 eura, ktoré je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi JUDr. Monike Marjanovič do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom označeným v záhlaví (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných v sume 199,33 eura na účet do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznal.

Žalobca sa pôvodne podaným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 25.08.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatením sumy 964,44 eura s prísl. z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver. Žalovaný 1/ uhradil žalobcovi dosiaľ sumu 2.411,10 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ sa dostal pri splátke č. 3 do omeškania viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Keďže žalovaní žalovanú sumu riadne a včas doposiaľ celú dlžnú sumu neuhradili , žalobca trval na podanej žalobe. Dokazovaním mal za preukázané, žalobca a žalovaní neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako je zakotvená v zákone o spotrebiteľských úveroch, keďže písomná forma bola len čo sa týka žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Schválenie revolvingového úveru spolu s ostatnými náležitosťami (splátky, úroky, RPMN, absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru a pod. ) boli uvedené v oznámení veriteľa špecifikovaného vyššie. Uvedený spôsob uzavretia spotrebiteľskej zmluvy súd považuje za neprijateľnú podmienku, vzhľadom k tomu, že žalovaný v čase podpisu žiadosti nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený žiadaný úver. Súd mal za to, že uvedená zmluva je v rozpore s § 9 písm. i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko z celkovej sumy uvedenej žalobcom nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky, t.j. v zmluve sa nachádza suma celkovej čiastky, ktorú dlžník musí zaplatiť, avšak suma nie je rozpísaná v splátkach. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že sa jedná o úver bezúročný a bez

poplatkov, a že povinnosťou žalovaných je vrátiť rozdiel medzi poskytnutou sumou a splatenou sumou, čo už splatili, preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, nakoľko bol v konaní aktívny. Z uvedeného dôvodu trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v sume 119,33 eura - odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej - vyjadrenie) v sume 51,45 eura za úkon a režijného paušálu za rok 2014 1 x 8,04 eura a režijného paušálu za rok 2015 1 x 8,39 eura, podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Celkovo tak trovy konania predstavujú sumu 119,33 eura.

Žalovaní boli v celom rozsahu úspešní, preto mali právo voči žalobcovi, aby im nahradil trovy konania, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnili, preto súd vyslovil, že žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania. Namietal účelnosť trov vedľajšieho účastníka. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. . Poukázal na zmenu ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účinnú od 1.1.2015 s tým, že vedľajší účastník v konaní nepredložil súhlas žalovaných so vstupom do konania na ich strane. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu R62/2014.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Uviedol, že vstúpil do konania dňa 7.11.2014, teda v čase, keď sa výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého chce v konaní vystupovať, nevyžadoval. V danom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - žalovaných. Vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riade prevzal a dňa 19.12.2014 doručil súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom namietal výšku úrokov z omeškania, poskytnutý úver považoval za úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 a žiadal žalobu zamietnuť, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo. Záverom dal do pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutia Krajských súdov SR.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p., t.j. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Rozsudok je v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 119,33 eura vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na strane žalovaných, ktorí boli v konaní úspešní a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné na účelné bránenie práva žalovaných, na strane ktorých vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania tak, ako sú tieto špecifikované v odôvodnení jeho rozsudku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 25.8.2014. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2014 vedľajší účastník vstúpil do konania a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Dňa 4.6.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na neprijateľné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere. Toto vyjadrenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.7.2015. Dňa 9.2.2016 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu v prejednávanej veci došlo potom, čo vedľajší účastník doručil podanie súdu dňa 4.6.2015 a jeho následným procesným postupom v danej veci.

Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovaných a poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovaných. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.

Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalobcu), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 vstúpi do konania buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností prípadu.

V tomto konaní išlo o vec, ktorá mala charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, mal oprávnenie vyplývajúce mu zo zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho poskytovaním pomoci. Robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.11.2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, súd toto oznámenie doručil obom účastníkom konania s výzvou, aby sa do 15 dní vyjadrili, či majú námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Zo strany žalovaných žiadne námietky podané neboli.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u množstva spotrebiteľov ide o osoby s minimálnym právnym vedomím a už samotné písomné reagovanie na výzvy súdu im spôsobuje problém. Preto ak žalovaní nenamietali vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý do konania vstúpil v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p., boli v konaní nečinní, účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola len na ich prospech. Vedľajší účastník na strane žalovaných vstúpil do konania v čase účinnosti ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď nepotreboval výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. Nie je možné retroaktívne zmeniť podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď tento do konania vstúpil do 31.12.2014 (t.j. pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku, vykonanú zák. č. 353/2014 Z. z.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Účastníkmi odvolacieho konania boli iba žalobca a vedľajší účastník a v odvolacom konaní

bol žalobca neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 16,88 eura, pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 8,30 eura (1/2 zo 16,60 eura) podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 vyhlášky, pričom tarifnou hodnotou veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi v prvostupňovom konaní 119,33 eura. Vedľajšiemu účastníkovi patrí aj náhrada miestnych telekomunikačných výdavkov a miestne prepravné podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vo výške 8,58 eura.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.